Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206490
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2515206490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: B. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka - B. E., nar.
X.X.XXXX, bytom W., T. I. XXXX/XX, otec - G.. Ľ. E., nar. XX.X.XXXX, občan SRN, bytom Č. H., N. XX,
Č. X., zastúpený advokátkou: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, sídlo: Bratislava, Šoltésovej č. 14, o návrhu
otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu 30.09.2015 navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal.
B. P. (ďalej len „B.“) zo sumy 250 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh
odôvodnil tým, že od vydania rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. B. sa výrazne
zmenili okolnosti, ktoré podmieňujú jeho plnenie vyživovacej povinnosti. Jeho súčasná finančná situácia
mu neumožňuje platiť výživné vo výške 250 eur, nakoľko sa stal vzhľadom na svoj vek poberateľom
starobného dôchodku vo výške 80 eur mesačne. Zároveň má mesačné náklady vo výške 689 eur - 252
eur mesačne strava, 9 eur domová daň, vodné stočné 17 eur, 261 eur plyn, 47 eur elektrina, 29 poplatok

za odpad, 2 eurá rádio, 6 eur TV, 34 eur telefón, internet, lieky 32 eur.

2. Matka podaním doručeným súdu 17.12.2015 s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.

3. Otec pred súdom zotrval na návrhu na zníženie výživného na 100,- eur mesačne. Doplnil, že v
súčasnosti, ako aj v čase podania návrhu, má vo výlučnom vlastníctve iba rodinný dom v Č. X., nie je
vlastníkom bytov v Nemecku.

4. Matka pred súdom s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.

5. Kolízny opatrovník pred súdom s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil.

6. Otec v záverečnom vyjadrení uviedol, že bola preukázaná výrazná zmena okolností, ktoré podmieňujú
plnenie jeho vyživovacej povinnosti, a to, že sa stal poberateľom starobného dôchodku vo výške 80

eur, pričom bolo preukázané listinnými dokladmi, že nie je vlastníkom bytov v Nemecku. Jeho súčasná
finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné vo výške 250 eur. Náklady na mal. dieťa sú vo výške
asi 300 eur mesačne, pričom súčasný príjem matky niekoľkonásobne prevyšuje príjem otca.7. Matka v záverečnom vyjadrení navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Suma 100 eur
na výživu dcéry dostačujúca nie je. Riadne sa zamestnala, aby sa mohla o dcéru starať a venovať sa
jej. Poprela, že jej dom je plný Arabov a bol pre nich postavený.

8. Kolízny opatrovník sa v záverečnom vyjadrení nevyjadril.

9. Z výsluchu otca súd zistil, že byty v Nemecku sa podarilo zrenovovať, previesť na banku, na základe
čoho mu banka zrušila hypotéku. Starobný dôchodok poberá od 01.01.2014. V Nemecku dôchodok

nepoberá,anivbudúcnostipoberaťnebude,pretožepredčasnestratilprácuanapriznaniedôchodkumu
chýba 8 rokov. Od 01.01.2014 neplatí v Nemecku žiadne zdravotné poistenie. Má vyživovaciu povinnosť
len k mal. B.. Vlastní iba dom v Č. X., v ktorom sám býva. Byt v Brne predal v roku 2014 za kúpnu cenu
2,5 milióna Kč, ktorú sčasti používa na svoje živobytie, ako aj na renováciu domu v Č. X.. Pretože mal
tento rodinný dom poškodenú strechu, vymenil ju, ako aj okná, keďže cez ne zatekalo. V rodinnom dome
sa nachádzajú 2 kompletné byty, dole je po renovácii obývateľných 1,5 izby, hore je 3-izbový byt a na

povale je skladisko. Súd tiež zistil, že výdavky na zabezpečenie bývania sú rovnaké ako sú uvedené v
návrhu na zníženie výživného, pričom nedošlo k zmene od ich uvedenia. Má zhoršený zdravotný stav,
je po operácii karcinómu. Pravidelne chodí na kontroly, s čím nemá spojené výdavky.

10. Z výsluchu matky súd zistil, že je naďalej zamestnaná s príjmom vo výške približne 580 eur mesačne.

Okrem tohto príjmu poberá prídavok na dieťa vo výške 23 eur. V spoločnej domácnosti žije len s dcérou.
Čo sa týka výdavkov na domácnosť, tieto predstavujú 40 eur na elektrinu, 70 - 80 eur na plyn, 30
eur mesačne na telefón a internet, 43,22 eur ročne na poistku za byt. Otec okrem platenia výživného
pravidelne mesačne na výživu maloletej neprispieva. Dcéra B. od septembra 2016 navštevuje II. stupeň
ZŠ, teda 5.ročník - hudobný odbor, s čím má matka spojené výdavky vo výške 80 eur ročne. Dcéra

stále musí nosiť dioptrické okuliare, ktoré jej matka kupuje asi raz za 2 roky, podľa potreby. Maloletá
sa stravuje v škole, s čím má matka spojené zvýšené výdavky vo výške 20-30 eur mesačne. Mesačné
výdavky na dcéru, na jej hygienu, oblečenie, tiež na pomôcky do školy činia približne 100 eur. Výdavky
na stravu maloletej okrem stravovania v škole činia asi 150 eur mesačne.

11. Z Oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia z 21.12.2015 súd zistil, že otcovi bola
upravená základná výmera vyplácaného starobného dôchodku na 2 280 Kč mesačne.

12. Z Faktúry - daňového dokladu č. 2400984, platobného dokladu SIPO č.730/2, faktúry dodávateľa
ČEZ Prodej, s.r.o. súd zistil, že otec uhradil za vodu 609 Kč za zúčtovacie obdobie od 01.01.2014 do

31.03.2014, 2 150 Kč za elektrinu, poplatok za rozhlas, TV 940 Kč, O2 Česká republika 70 eur, satelitná
TV 10 eur, zálohová platba za plyn vo výške 6 350 Kč mesačne.

13. Z Potvrdenia o príjme matky za rok 2015 a 2016 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky
v roku 2015 činil 519,89 eur a v roku 2016 602,07 eur.

14. Z Potvrdenia o návšteve z 09.05.2016, Poštového peňažného poukazu z 11.09.2015 a 18.02.2015,
tiež z pokladničných dokladov z 24.10.2014 súd zistil, že mal. B. navštevovala v šk. r. 2015/2016 4.
ročník základnej školy. Matka uhradila 18.02.2015 a 11.09.2015 školné do ZUŠ v Piešťanoch vo výške
2 x 42,50 eur. Súd tiež zistil, že matka zaplatila za dioptrické okuliare dcéry 24.10.2014 194,50 eur.

Matka uhrádza dcére stravné vo výške 22,09 eur priemerne mesačne v období od septembra 2015 do
mája 2016.

15. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/55/2013 - 134 z 11.10.2013, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave, č.k. 13P/55/2013 - 168 z 30.04.2014, súd zistil, že otcovi bolo zvýšené k

mal. B. zo sumy 200 eur mesačne na 250 eur mesačne vopred s účinnosťou od 01.06.2013. Súd zo
spisového materiálu zistil, že otec a matka iné vyživovacie povinnosti okrem mal. B. nemali. Matka bola
nezamestnaná, od 25.12.2012 vedená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, od 01.02.2013
poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 25,50 eur mesačne, tiež prídavok na dcéru vo výške 23,10
eur mesačne. Matka mala vo vlastníctve byt, v ktorom bývala s dcérou, pričom po otcovi, ktorý zomrel

v decembri 2012, zdedila jednu štvrtinu bytu na W., v ktorom byte býva jej matka. Mal. B. mala 8 rokov,
navštevovala 2. ročník základnej školy. Tiež navštevovala hudobný odbor na ZUŠ, za ktorý matka hradila
62,- eur ročne. Maloletá mala zdravotné problémy, z ktorého dôvodu nosila dioptrické okuliare, ktoré jej
matka kupuje každé 2 roky, po 50,- eur. Matka s týmto mala zvýšené výdavky na cestovné na návštevuočného lekára v Trnave 3-4 krát ročne. Otec bol nezamestnaný od roku 2005, nemal nárok na sociálne
dávky, ani na starobný dôchodok, od roku 2007 bol bez príjmu. Vo vlastníctve mal v Nemecku 3 byty s
garážami a rodinný dom. V ČR vlastnil byt v Brne a tiež rodinný dom v Č. X..

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
vyvodil právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pričom pri posudzovaní
návrhu otca porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj
v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je

iba závažnejšia zmena pomerov.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška výživného povinnému otcovi pre mal. B. bola
naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/55/2013 - 134 z
11.10.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 13P/55/2013 - 168 z 30.04.2014, s

účinnosťou od 01.06.2013 na sumu 250,- eur mesačne. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie
výživnéhovčaseuvedenýchrozhodnutísosúčasnýmstavomsúdzistil,žeibaumatkydošlokpodstatnej
zmene pomerov.

22. Ako súd uviedol vyššie porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho

rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane mal. B. nedošlo
k zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže v čase
podanianávrhuotcombolaibao2rokastaršia.Tiežnedošlokzmenepomerovtýkajúcejsajejvzdelania,
keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola žiačkou I. stupňa základnej školy, pričom v
čase podania návrhu otca na zníženie výživného bola naďalej žiačkou I. stupňa základnej školy, pričom

matka mala pri poslednom zvýšení výživného výdavky na hudobný odbor na ZUŠ vo výške 62,- eur
ročne, teraz vo výške 85,- eur ročne. Maloletá mala zdravotné problémy - nosila dioptrické okuliare,
ktoré jej matka kupovala každé 2 roky po 50,- eur. Teraz jej matka naposledy kúpila okuliare v r. 2014
za kúpnu cenu 194,50 eur, pričom zdravotné problémy so zrakom u mal. B. nadalej pretrvávajú. Matka
mala tiež zvýšené výdavky na cestovné na návštevu očného lekára v Trnave 3-4 krát ročne, ktoré

výdavky v predmetnom konaní neuvádzala. Z uvedeného súdu vyplynulo, že na strane maloletej nedošlo
k podstatnej zmene pomerov, pričom existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané
výsluchom matky, vyššie citovanými dokladmi predloženými matkou.23. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal výsluchom rodičov a vyššie citovaným spisom
OkresnéhosúduPiešťanyzapreukázané,žeodposlednéhourčeniavýživnéhonedošlokzmenevpočte
vyživovacích povinností u oboch rodičov, ktorí majú stále iba vyživovaciu povinnosť k mal. B..

24. Matka bola v čase posledného určenia výživného nezamestnaná, vedená na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie, od 01.02.2013 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 25,50 eur
mesačne, tiež poberala prídavok na dcéru vo výške 23,10 eur mesačne. Teraz je matka zamestnaná
s príjmom vo výške 602,07 eur mesačne. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u matky došlo k

podstatnej zmene pomerov zvýšením príjmu o viac ako 550,- eur mesačne. Existenciu a odôvodnenosť
uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky a citovanými dokladmi predloženými matkou,
potvrdzujúcimi výšku jej príjmu.

25. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec už od roku 2005 nezamestnaný, nemal nárok
na sociálne dávky, ani na starobný dôchodok, bez príjmu bol od roku 2007, pričom teraz od 01.01.2014

poberá starobný dôchodok vo výške viac ako 84,- eur mesačne. Tieto zistenia mal súd za preukázané
výsluchom otca a citovanými dokladmi predloženými otcom, pričom priznanie starobného dôchodku otca
súd s poukazom na jeho výšku súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov na jeho strane.

26. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu otca na

zníženie výživného pre mal. B. zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, pričom otec
ako dôvod pre zníženie výživného uvádzal skutočnosť, že vzhľadom na svoj vek sa stal poberateľom
starobného dôchodku vo výške 80 eur mesačne a jeho mesačné náklady spojené s bývaním sú vo výške
689 eur.

27. Vykonaným dokazovaním výsluchom otca mal však súd tiež za preukázanú ďalšiu významnú
skutočnosť spôsobilú pozitívne ovplyvniť majetkové pomery otca, t.j. že otec predal nehnuteľnosť - byt
v Brne, čím získal kúpnu cenu 2 500 000,- Kč, t.j. približne 92 500,- eur pri kurze 27,- CZK/1,- eur.
Z výsluchu otca súd pritom zistil, že tieto peniaze používa na uhrádzanie svojich osobných výdavkov,
pričom časť peňazí použil aj na renováciu rodinného domu v Č. X. (výmena strechy a okien), v ktorom

sa nachádzajú 2 kompletné byty. Otec pritom mesačne vynakladá sumu 689,- eur v súvislosti s vedením
domácnosti, v ktorej býva výlučne sám.

28. Tu súd uvádza, že Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to,
aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na

maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na
svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené
od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak,
aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú
životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich potrieb, čo vyplýva aj napr. z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/1162/2015, v
ktorom sa tiež uvádza, že cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať
plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne,

keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následnemá právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča, alebo potreby iné. S poukazom na uvedené preto súd dospel k záveru, že je
možnostiach a schopnostiach povinného otca naďalej platiť výživné vo výške 250,- eur mesačne, keďže

predajom bytu v Brne získal 92 500,- eur, ktoré je v prvom rade povinný použiť v súvislosti s plnením
vyživovacej povinnosti k mal. B.. Po rozrátaní uvedenej kúpnej ceny pritom súd dospel k záveru, že
platením výživného vo výške 250,- eur mesačne dôjde k jej spotrebovaniu o 30 rokov, teda otec má
dostatok finančných prostriedkov na platenie určeného výživného.

29. Súd zároveň uvádza, že hoci na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane
zvýšením príjmu o 550,- eur mesačne, teda by mohla teoreticky zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v
celom rozsahu z vlastných prostriedkov, táto skutočnosť samotná nezbavuje otca povinnosti plateniavýživnéhoprirešpektovanízásadyuvedenejvustanovení§62ods.2Zákonaorodine,podľaktorejobaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

30. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na

každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú
argumentáciu otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť
rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou (porovnaj uznesenie KS v
TT, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).

31. Nakoľko otec dieťaťa súdu nepreukázal, že by od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k
zmene pomerov, akú predpokladá § 78 ods. l Zákona o rodine, ako i vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti, súd jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu zamietol.

32. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnomznení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku -
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.