Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200479
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416200479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobkyne:

A. Č., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, 841 02 Bratislava proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ N. O., A.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. S. XXXXX/XX, 821 06 Bratislava, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.01.2016, doručenou tunajšiemu súdu 26.01.2016, domáhala, aby
súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom

území Dúbravka, obec BA - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV a ktoré sú zapísané Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako byt č. XX na XX p. vo vchode X. XX v bytovom
dome so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ číslo XXXX/XX
s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom pozemku o
veľkosti XXXX/XXXXXX, uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., A. Č. a N. O. je neplatná.
Žalobu odôvodnila tým, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti ku ktorej je
evidované záložné právo zapísané v prospech žalovaného v 1. rade. Toto záložné právo malo vzniknúť

na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. a 2. rade.
V zmluve o zriadení záložného práva nie je zabezpečená pohľadávka označená dostatočne určito. Táto
je v zmluve označená len sumou úveru, ktorý poskytuje záložný veriteľ žalobkyni a žalovaného v 2. rade
ako záložcom. Takéto určenie pohľadávky nemožno považovať za dostatočne určité, a preto je záložná
zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto smere poukazovala aj rozhodnutie Okresného
súdu Levice zo dňa 06.11.2006, sp. zn. 16Cb 91/2000. S ohľadom na skutočnosť, že záložná zmluva je
neplatná, v evidencii nehnuteľností je vyznačený a zapísaný taký stav, ktorý nezodpovedá rozhodujúcim

právnym skutočnostiam. Tento nezákonný stav umožňuje dražobnej spoločnosti, aby pre žalovaného v
1. rade ako záložného veriteľa, uskutočňovala predaj zálohu. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti záložnej zmluvy zdôvodňovala tým, že jej právne postavenie bez tohto určenia je
neisté a len rozsudok súdu môže vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi konania.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 26.10.2012 ako záložný
veriteľ uzavrel so žalobkyňou a žalovaným v 2. rade ako záložcami zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe ktorej bolo zriadené záložné
právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného v 2. rade na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa, ktorý poskytol žalobkyni a žalovanému v 2. rade úver vo
výške 62.798,40 na základe zmluvy o poskytnuté flexihypotéky na refinancovanie zo dňa 26.10.2012.Žalobkyňa ako dôvod neplatnosti uviedla neurčitosť záložnej zmluvy, avšak bližšie neuviedla čo presne
podľa jej názoru v záložnej zmluve chýba, a teda čo presne údajnú nepresnosť, neurčitosť, a tým aj
neplatnosť záložnej zmluvy spôsobuje. Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného súdu Levice uvádzané

v žalobe, súd v citovanej časti rozsudku uviedol len akési rámcové určenie toho, ako sa majú
zabezpečované pohľadávky označovať v záložných zmluvách. Ani zákon ani uvedený rozsudok však
presne neurčujú, ktoré údaje o zabezpečenej pohľadávke sa budú považovať za dostatočné na presnú
identifikáciukonkrétnejzabezpečovanejpohľadávky.Naviacžalovanýv1.radepoukázalnaskutočnosť,
že žalobkyňou uvádzaný rozsudok Okresného súdu Levice bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 07.05.2009, sp. zn. 1M Obdo 2/2008. V žalobkyňou napadnutej záložnej zmluve
je pritom pohľadávka špecifikovaná v samostatnom článku II, kde je uvedené, že zabezpečovaná
pohľadávka predstavuje záväzok žalobkyne a žalovaného v 2. rade ako dlžníkov z úverovej zmluvy. V
záložnej zmluve je pritom uvedený záväzok žalobkyne a žalovaného v 2. rade voči žalovaného v 1. rade
navrátenieposkytnutéhoúveru,dátumuzatvoreniadotknutejúverovejzmluvy,čísloúverovejzmluvyako
aj výška poskytnutého úveru, pričom je uvedená konkrétna suma 62.798,40 Eur. Zároveň je v záložnej

zmluve uvedená aj najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečovaná pohľadávka zabezpečuje
(opäť presnou sumou). Vzhľadom na uvedené mal žalovaný v 1. rade za to, že záložná zmluva v časti
definujúcej zabezpečovanú pohľadávku je dostatočne určitá a presná. Žalobkyňa nespochybňovala
slobodné a vážne uzatvorenie záložnej zmluvy z jej strany a taktiež vôbec nespochybňovala platnosť
a existenciu zabezpečovaného záväzku ani iné chýbajúce podstatné náležitosti záložnej zmluvy, ktoré

by mohli spôsobiť jej neplatnosť. Okrem toho predmetná nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahovalo záložné
právo v prospech žalovaného v 1. rade už bola vydražená dňa 10.03.2016 vydražiteľom spoločnosť
F.SEAL, s.r.o. Žalobkyňa ani nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby
a s poukazom na už realizovanú dražbu, ktorej platnosť resp. neplatnosť možno na súde napadnúť
v prekluzívnej trojmesačnej lehote, naliehavý právny záujem ani neexistuje. Vzhľadom na uvedené

žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 28.11.2016, na ktoré riadne a včas predvolal
žalobkyňu, žalovaného v 1. a 2. rade. Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa a žalovaný v 2.
rade. Žalobkyňa mala doručenie predvolania vykázané dňa 04.10.2016, svoju neúčasť na pojednávaní

neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania. Žalovaný v 2. rade mal doručenie predvolania
vykázanéfikcioudoručeniadňa27.10.2016.Súdpretovecprejednalvzmysle§180CSPvneprítomnosti
žalobkyne a žalovaného v 2. rade.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to:

zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 26.10.2012, registračné číslo XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX, notárskou zápisnicou z 10.03.2016 spolu s prílohami sp. zn.
N 444/2016, Nz 8464/2016, výpisom z KV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka, zmluvou o poskytnutí
flexihypotéky na refinancovanie zo dňa 26.10.2012 registračné číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 26.10.2012 žalobkyňa uzavrela so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o poskytnutí flexihypotéky
na refinancovanie reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol
žalobkyni a žalovaného v 2. rade úver vo výške 62.798,40 Eur s úrokovou sadzbou 4,99% na dobu 27
rokov, ktorý sa žalobkyňa so žalovaným v 2. rade zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 353,21 Eur. V ten istý deň uzavreli žalobkyňa so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, kde predmetom zálohu bol
byt č. XX vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného v 2. rade na XX p. vo vchode na X. ulici č. XX v
Bratislave, súpisné č. XXXX postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XX so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom vo

veľkosti XXXX/XXXXXX zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území Dúbravka. V článku II zmluvy
o zriadení záložného práva (zabezpečovaná pohľadávka) v bode 1 sa uvádza, že záložný veriteľ
uzavrel dňa 26.10.2012 so záložcom úverovú zmluvu vo výške 62.798,40 Eur pod reg. číslom XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX v ktorej sa záložca zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a
iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Podľa čl. II bod 2 zmluvy touto záložnou

zmluvou sa okrem pohľadávok z úverovej zmluvy podľa bodu 1 zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré
v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi po nadobudnutí vlastníckeho práva dlžníka
k zálohu z titulu poskytnutia ďalšieho úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi
záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti len na základe písomnej osobitnej ponuky na poskytnutieďalšieho úveru adresovanej dlžníkovi zo strany záložného veriteľa za podmienky, že ako najvyššia
hodnota istiny do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku sa určuje výška 62.800,- Eur.

6. Z notárskej zápisnice zo dňa 10.03.2016, sp. zn. N 444/2016, Nz 8464/2016, ktorou notárka
osvedčila priebeh dražby, súd zistil, že dňa 10.03.2016 sa v Dražobnej spoločnosti, a.s. sa konalo druhé
kolo dražby v zmysle Oznámenia o opakovanej dražbe zo dňa 19.02.2016. Predmetom dražby boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Dúbravka, a to byt č. XX na XX p. vchod
X. XX bytového domu súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/XX spolu s podielom na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX.
Vydražiteľom predmetu dražby sa stala spoločnosť F.SEAL, s.r.o. so sídlom Ulica nová 2/1357, Lučenec,
IČO: 36 655 252.

7. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Dúbravka zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že
vlastníkombytuč.XXnaXXp.vbytovomdomeX.XXvBratislave,súpisnéč.XXXXnaparc.č.XXXX/XX

spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom
k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX je Q. Ď. na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod Q.-XXXXX/
XX zo dňa 26.08.2016.

8. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu,

9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

11. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

12. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.

13. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie, je v zmysle
§ 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem

na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by
sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137
písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne
prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej
opodstatnenosti žaloby.

14. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobkyne (ktorá je účastníčkou záložnej zmluvy), či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, akby bez tohto určenia bolo právo žalobkyne ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jej právne
postavenie neistým (viď R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži
potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba

vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná
(prípadne) i iná žaloba.

15. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda žalobkyne).

16. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý
právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
najmä s ohľadom na skutočnosť, že po vykonaní dražby predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa už toho
času nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Táto bola po dražbe predmetom ďalšieho prevodu vlastníckeho
práva na súčasného vlastníka bytu Viliama Ďurkoviča tak, ako to vyplýva z predložených listinných

dôkazov. V danom prípade by teda prípadné určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti nemalo vplyv na postavenie žalobkyne.

17. Nad rámec nutného odôvodnenia súd konštatuje, že aj v prípade ak by žalobkyňa preukázala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd by nemohol žalobe vyhovieť, nakoľko dospel

k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v časti označenia zabezpečovanej
pohľadávky je dostatočne určitá.

18. Zákon v citovanom ustanovení § § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka ani v ďalších ustanoveniach
týkajúcich sa záložného práva neurčuje, ktoré údaje o zabezpečovanej pohľadávke sú dostatočné na

jej presnú identifikáciu. Občiansky zákonník len uvádza, že hodnota zabezpečovanej pohľadávky musí
byť určitá, resp. kedykoľvek určiteľná. Z judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že pri peňažnej
pohľadávke bude takým určením obvykle jej vyčíslenie - suma. Okrem už existujúcej platnej pohľadávky
možno záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, pričom požiadavka
identifikácie budúcej pohľadávky je splnená, ak je identifikovaná osobou veriteľa, osobou dlžníka a

určitým druhovým vymedzením, napr. plnenie z úverovej zmluvy. V danom prípade súd dospel k záveru,
že zabezpečená pohľadávka bola dostatočne určitá nielen konkrétnou sumou, ale aj špecifikáciou
úverovej zmluvy (číslo zmluvy, dátum uzavretia), pričom v záložnej zmluve bola uvedená aj najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečovaná pohľadávka zabezpečuje. Súd preto v tomto smere žalobu
nepovažoval za dôvodnú.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, mali by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko im však
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t.j.

priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoci jej žiadne nevznikli, teda nevynaložila
pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím ustanovenia § 251 CSP., kedy za
trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.