Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202575
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216202575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: SPOJNET

s. r. o., IČO: 45390053, Brečtanova 4/B, 831 01 Bratislava, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s. r. o., IČO: 47239921, Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR, IČO: 00166260, Chlumeckého 2, P. O. BOX 57, 820 12 Bratislava, o zaplatenie
sumy 96.780,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 96.780,- eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania
od 17.08.2015 až do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
96.780,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody (ušlého zisku).
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom zástupcov sporových strán a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Dňa 17.06.2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o poskytovaní

služieb č. Z201511846_Z, predmetom ktorej bola migrácia a upgrade aplikačnej infraštruktúry a
okolitého ICT prostredia trojvrstvovej aplikácie typu klient - server, teda transport infraštruktúry z
Liptovského Mikuláša do Bratislavy a následné sfunkčnenie aplikačného programového vybavenia
CERS. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky elektronického trhoviska vo verzii
1.3 účinnej od 01.06.2015 (ktorých 2. časť tvorili Všeobecné zmluvné podmienky, ďalej len „VZP“). Čas
plnenia bol stanovený v zmysle bodu 3.2 zmluvy od 26.06. do 10.07.2015. Žalobca vykonal všetku
prípravu potrebnú na splnenie svojho zmluvného záväzku a zabezpečil v mieste plnenia (dátové centrum

v Liptovskom Mikuláši) osem pracovníkov, ktorí boli pripravení zrealizovať prípravné práce na presun
technických zariadení do dátového centra v Bratislave. Zo strany žalovaného však nebola poskytnutá
potrebná súčinnosť za účelom faktickej realizácie prác, nakoľko pracovníkom žalobcu nebol umožnený
vstup do budovy, v ktorej sa uvedené technické zariadenia nachádzali. Z uvedených dôvodov nebolo
možné vykonať fyzickú migráciu technických zariadení. Vzhľadom na blížiaci sa koniec lehoty na plnenie
bol stanovený ďalší termín plnenia na deň 09.07.2015. Pracovníkom žalobcu však opäť nebol umožnený
prístup k technickým zariadeniam a žalovaný nijakým spôsobom nezabezpečil ich sprístupnenie pre

žalobcu. Pokiaľ by nedošlo ku škodovej udalosti (porušeniu povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi
potrebnú súčinnosť k plneniu zmluvy), žalobca mohol s prihliadnutím na obvyklý priebeh veci dôvodne
očakávať dosiahnutie dohodnutého zisku podľa zmluvy, t. j. zaplatenie zmluvnej ceny podľa čl. IV vo
výške 96.780,- eur. Žalovaný do dnešného dňa náhradu škody (ušlý zisk) žalobcovi nezaplatil.3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.05.2016 uviedol, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť za to, že vlastník budovy v Liptovskom Mikuláši (v ktorej sa nachádza predmetné

dátové centrum) spoločnosť ARMAGEDON, s.r.o. neumožnila pracovníkom žalobcu prístup do budovy
za účelom realizácie predmetnej zmluvy. Uvedená spoločnosť odstúpila o zmluvy o nájme zo dňa
17.12.2008 uzavretej so žalovaným spolu s výzvou na vypratanie priestorov. Žalovaný preto pristúpil k
realizácii krokov smerujúcich k vyprataniu predmetu nájmu špecifikovaného v zmluve o nájme. Dodal,
že vyvinul maximálne úsilie, aby sa predmet zmluvy uzatvorenej so žalobcom mohol realizovať.

4. Na pojednávaní dňa 23.11.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že so žalovaným mal žalobca
uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej mal žalobca presťahovať žalovaným uvedené veci, dostavil sa
na miesto opakovane, pričom žalovaný neposkytol súčinnosť v zmysle zmluvy bod 6.2.1 VZP a teda k
presťahovaniu nemohlo dôjsť. To, že žalovaný nemohol poskytnúť súčinnosť z dôvodu na strane tretích
osôb nemá vplyv na nárok žalobcu. Zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný urobil všetko preto, aby

predmet zmluvy bol naplnený. Založil do spisu notársku zápisnicu, ako aj oznámenie o sprístupnení
priestorov, avšak majiteľ objektu celé vysťahovanie znemožnil. Kvôli tejto veci v súčasnosti prebiehajú
súdne spory medzi žalovaným a majiteľom budovy. Navrhol vypočuť A.. J. P., ak to je potrebné. Dodal,
že nie je sporné, že bola uzatvorená zmluva medzi sporovými stranami, že žalobca sa na určené miesto
dostavil a chcel vysťahovať predmetné veci, nie je sporné ani to, že žalovaný urobil čo sa dalo, aby k

presťahovaniu došlo a rovnako nie je sporné to, že majiteľ objektu, teda tretia osoba, to zmaril.

5. Podľa bodu 6.2.1 Obchodných podmienok elektronického trhoviska, 2. časť „Všeobecné zmluvné
podmienky“ (verzia 1.3 účinná od 01.06.2015) objednávateľ je povinný poskytnúť dodávateľovi za
účelom riadneho dodania či poskytnutia plnenia v potrebnej dobe nevyhnutnú súčinnosť. Súčinnosťou

objednávateľa sa nerozumie plnenie alebo suplovanie povinností dodávateľa vyplývajúcich z tejto
zmluvy či príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa bodu 14.1 Obchodných podmienok elektronického trhoviska, 2. časť „Všeobecné zmluvné
podmienky“ (verzia 1.3 účinná od 01.06.2015) zmluvné strany si vzájomne zodpovedajú za škody

vzniknuté dôsledkom porušenia ich povinností zo zmluvy, zákona a týchto VZP.

Podľa bodu 19.1 prvá veta Obchodných podmienok elektronického trhoviska, 2. časť „Všeobecné
zmluvné podmienky“ (verzia 1.3 účinná od 01.06.2015) zmluvné strany sa dohodli, že zmluva a právne
vzťahy ňou založené a s nimi súvisiace sa budú spravovať právnym poriadkom Slovenskej republiky,

predovšetkým Obchodným zákonníkom.

6. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda,

ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti,
ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 10.09.2014 do 08.12.2015 bola 0,05
%.

7. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda

vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané
okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého
došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za
predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku
založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť,

je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik
škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej

povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu
a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením
zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je
rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

8. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že dňa 17.06.2015 žalobca ako dodávateľ a
žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o poskytovaní služieb v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli všeobecné zmluvné podmienky (VZP). Jej uzavretie
nebolo v konaní sporné, rovnako ako ani to, že žalobca vykonal všetku prípravu potrebnú na
splnenie svojho zmluvného záväzku v súvislosti s presunom technických zariadení z dátového centra
v Liptovskom Mikuláši do dátového centra v Bratislave. Medzi subjektmi konania však bolo sporné,
či je žalovaný zodpovedný za vznik škody (ušlého zisku) u žalobcu v dôsledku toho, že mu bolo

znemožnené plniť predmetnú zmluvu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná v celom rozsahu, nakoľko bola preukázaná existencia všetkých predpokladov vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú žalobca vyčíslil vo výške 96.780,- eur, t. j. porušenie zmluvnej
povinnosti žalovaným, existencia škody na strane žalobcu a príčinná súvislosť medzi porušením
zmluvnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil

ustanoveniebodu6.2.1VZP,podľaktoréhobolpovinnýposkytnúťžalobcovizaúčelomriadnehododania
plnenia v potrebnej dobe nevyhnutnú súčinnosť. Žalobca opakovane pripravil svojich pracovníkov
na realizáciu prác súvisiacich s presunom technických zariadení žalovaného do dátového centra v
Bratislave, avšak nebolo im umožnené vstúpiť do budovy, v ktorej sa predmetné dátové centrum
nachádzalo, v dôsledku čoho nedošlo k plneniu predmetu zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaný bol

povinný zabezpečiť žalobcovi potrebnú súčinnosť na plnenie zmluvy, vrátane sprístupnenia priestorov
budovy, pričom je irelevantné, že tomu zabránila tretia osoba, a to aj pri vynaložení maximálneho
úsilia zo strany žalovaného. Z uzavretej zmluvy zreteľne vyplýva, že žalovaný bol povinný poskytnúť
žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť, pričom ak zmluvnú povinnosť poruší, bude zodpovedať žalobcovi
za škodu, ktorá mu tým vznikne (bod 6.2.1 v spojení s bodom 14.1 VZP). Zo žiadneho ustanovenia

zmluvy nevyplýva, že by si zmluvné strany vzájomne nezodpovedali za porušenie zmluvy v prípade, ak
by zmluvná strana porušila zmluvu v dôsledku konania/nekonania tretej osoby. V konaní bol preukázaný
aj druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencia škody, resp. ušlého zisku, ktorý
žalobcovi vznikol tým, že nedošlo k vykonaniu predmetu zmluvy a ktorý mohol žalobca dôvodneočakávať, ak by mu žalovaný poskytol potrebnú súčinnosť. Uslým ziskom žalobcu je tak celková
cena predmetu zmluvy vrátane DPH vo výške 96.780,- eur (v zmysle čl. IV zmluvy), ktorú by bol
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi po riadnom dodaní plnenia zo strany žalobcu. Nakoniec je daný

aj tretí predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to kauzálny nexus, keďže medzi
porušením zmluvnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu je nepochybne daná
príčinná súvislosť. Keby žalovaný riadne poskytol súčinnosť a sprístupnil žalobcovi predmetné technické
zariadenia, žalobca by mu poskytol zmluvné plnenia a vzniklo by mu právo na zaplatenie ceny za dodané
plnenie (96.780,- eur). V zmysle uvedeného vzniklo žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie

náhrady škody vo výške 96.780,- eur a keďže ju do dnešného dňa nezaplatil, dostal sa tak do omeškania
a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,05 % ročne v zmysle §
1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to od 17.08.2015, teda odo dňa, kedy by bol žalovaný
v omeškaní so zaplatením dohodnutej ceny, pokiaľ by nedošlo k škodovej udalosti.

9. Súd ďalšie dokazovanie - výsluch navrhovaného svedka A.. J. P. nevykonal, nakoľko to vzhľadom na

dostatočne preukázaný skutkový stav veci nie je potrebné, ani hospodárne.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.