Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201099
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3616201099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci žalobcu B. C., G..

XX.XX.XXXX, K. E., W. XXXX/XX, proti žalovanej E. M., G.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. XXX/X, o zaplatenie
sumy 1667,76-€ s príslušenstvom a vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu na vydanie vecí z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1267,76-€ spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne
zo sumy 1267,76-€ od 07.10.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 16.03.2016 domáha vydania vecí pod položkami 1/a až 1/h žaloby, ktoré
sú označené v žalobe ako 1/a - spálňová zostava, zakúpená v roku 2014 v predajni ASKO Nitra, 1/b
- sedacia súprava, zakúpená v roku 2014 v ASKO Nitra, 1/c - matrace zakúpené v roku 2015 v ASKO
Nitra, 1/d - čierne riady (hrnce), 1/e - okrasný mlynček na kávu, 1/f - televízor OVP, 1/g - priamočiara píla,
1/h - kľúče od bytu rodičov žalobcu, alternatívne zaplatiť sumu 2167,-€ do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Ďalej sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 1 667,76-€ s 5,05% ročným úrokom z
omeškania odo dňa 28.11.2015, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trov konania.

(2) Žalobu odôvodnil tak, že uvedených vecí sa domáha z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej.
So žalovanou boli partnermi od mesiaca december 2014 do októbra 2015. Počas partnerského vzťahu
žili v byte v B. Z. XXX/X, išlo o nájomné byty vo vlastníctve obce. Predmetný byt bol pridelený do
nájmu žalovanej. Počas vzájomného spolužitia vznikli medzi stranami mnohé právne a finančné vzťahy,

ktoré sa snažil vyriešiť mimosúdne po ukončení spolužitia. Pretože nedospeli pre správanie žalovanej
k dohode, domáha sa nároku súdnou cestou. Domáha sa vydania špecifikovaných vecí, ktoré zakúpil
pre seba, a ktoré sa v byte nachádzajú. Veci pod položkami 1/a až c/ zakúpil z vlastných prostriedkov. V
prípade, že sú veci zničené, alebo má o ne žalovaná záujem, požaduje za veci 1/a až c/ sumu 2167,-€.
Ostatné veci sú dary od rodičov žalobcu. Suma 1667,67-€ pozostáva zo sumy 167,76-€, ktorú zaplatil
za zapojenie vodovodnej prípojky v predmetnom byte a suma 1500,-€ je suma, ktorú poskytol žalovanej
na zaplatenie zábezpeky na byt. Sumu 1500,-€ vybral z bankomatu a to dvoma výbermi 20.01.2015

a 21.01.2015. Žalovaná sumu uhradila obecnému úradu dňa 27.01.2015. Sumu je poskytol pretože
žalovaná nemala dostatok prostriedkov, pričom sa dohodli, že mu sumu vráti. Žalobca sa dožaduje aj
úroku z omeškania odo dňa 28.11.2015, čo je deň nasledujúci od prevzatia návrhu na zmier.(3) Žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 18.10.2016, kde v písomnom podaní uviedla, že so žalovaným
zdieľala spoločnú domácnosť od februára 2015 do 21.10.2015. Viackrát ho kontaktovala, nech si príde
po nábytok, no nereagoval. Rodičia žalovaného majú kľúče už k dispozícii, je s nimi v zriedkavom

kontakte, nespomínali, že by chceli nejaké veci. Suma 167,76-€ bola za elektromer, sumu zaplatil sám
a dobrovoľne, pretože sa chcel ku nej nasťahovať. Nie je pravda, že jej žalobca poskytol depozit na
byt, ten jej poskytol vtedajší manžel, s ktorým o byt žiadala. Navrhla, aby súd žalobu zamietol, a poveril
žalobcu, aby si pre veci prišiel.

(4) Súd na pojednávaní dňa 21.10.2016, vzhľadom k neurčitosti žaloby uložil žalobcovi, aby v lehote 10
dní doplnil svoje podanie zo dňa 15.03.2016 tak, že špecifikuje žalované plnenie v tej časti, ktorej sa
domáha zaplatenia sumy 2.167,- € ako náhrady hodnoty vecí pod položkami 1/a až 1/h v prípade ich
nevydania tak, že uvedenie hodnotu každej z uvedených vecí osobitne.

(5) Žalobca v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.10.2016 uviedol, že žiada o finančnú úhradu

predmetných vecí, nakoľko žalovaná nebola ochotná ich vydať v čase október 2015 až 17.10.2016.
Žalovaná má v byte psa a voľne pustené papagáje. Žalobca nemá záujem o predmetné veci a starosti
s ich uskladnením a predajom. Potvrdil, že kľúče boli jeho rodičom vrátené. Rodičia trvajú na vrátení
TV a riadov. Výber peňažných prostriedkov z účtu by mal byť zaznamenaný na kamerovom zázname
banky. Požiadal o finančné vyrovnanie.

(6)Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

(7) Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

(8) Keďže žalobca vzal čiastočne žalobu späť v časti alternatívneho petitu o vydanie vecí, a žalovaná
neprejavila nesúhlas so späťvzatím žaloby, súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP v tejto časti

konanie zastavil. Súd vyzval žalobcu na odstránenie vád neurčitého petitu, na ktorý tento reagoval dňa
31.10.2016 tým, že navrhuje finančné vyrovnanie. Vydania vecí sa už nedomáha, pokiaľ ide o televízor
a kuchynský riad, len uvádza, že na vrátení trvajú jeho rodičia. Žalobca v sporovom konaní je povinný
špecifikovať žalobný návrh tak, aby bol zrejmý a vykonateľný. Z písomného podania z 31.10.2016
vyplynulo, že od vydania vecí upustil, pričom trvá na finančnom vyrovnaní. Hoci v konečnom návrhu

uviedol, že suma 2176,-€, ktorú požaduje od žalovanej je len za nábytok, pričom ostatné veci žiada
vrátiť, návrh v časti vydania vecí na súdnom pojednávaní dňa 23.11.2011 je vo svojej podstate odvolaním
späťvzatia žaloby v časti vydania vecí, pričom späťvzatie žaloby už odvolať nemožno (uzn. NSSR z
20.08.2010 sp. zn. 6Sžo/372/2009). Z uvedeného dôvodu súd konanie o alternatívnej časti návrhu na
vydanie vecí zastavil. K tomu súd dodáva, že od počiatku je zrejmé, že otázka vydania vecí nie je medzi

účastníkmi sporná, pričom žalovaná je ochotná veci vydať, problém spočíva vo vzájomnej komunikácii
strán, pričom zo správania najmä žalobcu je zrejmé, že tento najmä o vydanie nábytku nemá záujem,
čo aj sám odôvodnil, poukazujúc na ďalšie náklady, ktoré by mu vznikli. Kľúče od bytu rodičov žalobcu
pritom už boli vrátené, a o ostatné veci nemá záujem ani žalovaná, ktorá sa sama dožaduje ich prevzatia
žalobcom.

(9) Súd vykonal dokazovanie na súdnom pojednávaní výsluchom žalobcu a žalovanej a
oboznámením písomných podaní a listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav.

(10) Žalobca na pojednávaní dňa 21.10.2016 uviedol, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti ako

druh a družka v mesiacoch 02/2015 až 10/2015. Vzťah udržiavali od 12/2014. Sumu zábezpeky, ako aj
sumu 167,76 € uhradil žalovanej do vlastných rúk. Pripúšťa, že mohlo ísť aj o pripojenie elektromeru,
pretože on túto platbu priamo dodávateľovi nevyplácal. Žalovaná požadovala peniaze na zábezpeku.
Pretože suma 1 500,-€ presahovala jeho denný limit, vyberal peniaze na viackrát a túto sumu jej
do vlastných rúk odovzdal. Čo sa týka zábezpeky žalovaná mu povedala, že pôvodne jej peniaze na

zábezpeku dal bývalý manžel, tomuto však peniaze vrátila a požadovala peniaze na zábezpeku od
žalobcu. Čo sa týka nákladov na byt platil nájomné, náklady na elektrickú energiu, satelitnú TV, čo vie
vydokladovať. V októbri 2015 bol so žalovanou dohodnutý, že si pre veci príde. V stanovený čas a
deň prišiel, nikto však neotváral, pričom vie, že v byte bola zapnutá TV, túto potom niekto vypol, dverenikto neotvoril. Hliadke polície, ktorú zavolal, takisto nikto dvere do bytu neotvoril. Od októbra 2015
žalovanú za účelom zaplatenia dlhu či vydania vecí nekontaktoval. Boli dohodnutí, že suma 600 €
bude vyplatená, keď žalovaná predá spálňovú zostavu. Jeho žalovaná za účelom prevzatia vecí po

októbri2015nekontaktovala.Nasúdnompojednávanídňa23.11.2016uviedol,žepeniazenazábezpeku
poskytol žalovanej, aby sa vyrovnala s bývalým manželom, aby mu nedĺžili. Suma 1.500 € pozostáva zo
zábezpeky, aj iných položiek týkajúcich sa bytu. Vynakladal peniaze na náklady spojené so sťahovaním
sa do bytu, nábytok a doplnky ako zrkadlo.

(11) Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nie je pravda dostala od žalobcu sumu
1 500,-€ na zábezpeku na byt, peniaze na zábezpeku jej v októbri 2014 poskytol vtedajší manžel K.
M.. S K. M. bývali v spoločnej domácnosti do konca januára 2015. Nábytok žalobca doniesol do bytu
vo februári 2015. Žalobca jej poskytol sumu 167,76-€ čo bol poplatok za elektromer, pretože sa chcel
ku nej nasťahovať. V predmetnom byte naďalej býva. Peniaze na zábezpeku bývalému manželovi
nevrátila, lebo ich od nej nepýtal. Aj v súčasnosti sa stretávajú, dáva jej každý mesiac cca 500,-€. V

spoločnejdomácnostisožalobcombývalido21.10.2015.Predmetyuvedenévbode1písmenoaažg,sa
nachádzajú v byte, kľúče od bytu vrátila rodičom žalobcu. Veci sú v pôvodnom stave, nie sú poškodené.
Keďsarozchádzali,žalobcajejpovedal,žesimôže spálňunechať,akurátmápredaťsedačkuza600,-€,
ktoré peniaze z predaja mu má potom dať. Osobné veci mu vysťahovala, nábytok ostal v jej domácnosti.
Aj sa snažila žalobcu kontaktovať, ale zablokoval si ju. Nie je pravdou, že by bola pri výbere peňazí na

zábezpeku. Bývalý manžel jej dal peniaze na zábezpeku v októbri 2014, v tom mesiaci sa aj dozvedel
o jej vzťahu so žalobcom. V predmetom byte chcela bývať s manželom, nábytok si kupoval žalobca,
ona mu poskytovala len ubytovanie, žalobca si hľadal prenájom, pretože v tom čase bol pohádaný so
súčasnou manželkou, v tom čase družkou.

(12) Z čestného prehlásenia K. M. na č.l. 43 z 12.10.2016 vyplýva, že tento žalovanej poskytol financie
na zábezpeku, žiadal o predmetný byt, no nemal oň neskôr záujem, poskytol jej sumu 1100,-€.

(13) Podľa potvrdenia o nákupe na č.l. 52-55, fakturovaná čiastka za sedaciu súpravu, spálňu a rošt
bola 1969,-€. Kúpna cena matracov 198,-€.

(14) Podľa písomného vyjadrenia žalovanej z 21.10.2016 dňa 21.10.2016 žiadal žalobca o vydanie vecí
osobne, na čo sa táto chcela dohodnúť na mieste a čase pričom, tento sa vyjadril, že bude požadovať
cenu vecí.

(15) Podľa potvrdenia o platbe VÚB, a.s. z 27.01.2015 na č.l. 62 bola poukázaná suma 1098,-€
v hotovosti (5x 100,-€ bankovka, 12 x 50,-€ bankovka, výdaj 2,-€) na depozit E. M. v prospech
špecifikovaného účtu.

(16) Podľa čestných prehlásení zo 04.03.2016 na č.l. 4,5 žalobcu, tento dostal od rodičov televízor

zn. Orava a sadu kuchynských hrncov v počte 2 ks, kľúče od bytu vo Veľkom Krtíši a okrasný mlynček
na kávu od sestry. O predmetné veci žiadajú rodičia žalobcu. Tiež do spoločnej domácnosti priniesol
priamočiaru pílu Ferm, ktorú zakúpil počas spolužitia s T. C. W..

(17) Podľa výpisu z pohybu na účte žalobcu v Tatra banke na č.l. 6-12, uskutočnil žalobca platbu v

sume 198,-€ dňa 04.01.2015 - nákup ASKO-NÁBYTOK, platbu v sume 969,-€ dňa 12.01.2015 (sedacia
súprava), platbu v sume 1000,-€ dňa 26.12.2014 ( spálňa), platbu v sume 167,76-€ dňa 29.01.2015
(Západoslovenská dist.), výber sumy 500,-€ dňa 17.01.2015, výber sumy 500,-€ dňa 18.01.2015, výber
sumy 500,-€ dňa 19.01.2015.

(18) Návrhom na zmier zo dňa 25.11.2015 s doručením dňa 27.11.2015 na č.l. 13-14 vyzýva žalobca k
vydaniu vecí alebo zaplateniu hodnoty vecí vo výške 2167,-€, tiež žiada o zaplatenie sumy 1300,-€ ako
poskytnutého depozitu na byt v ktorom žalovaná žije. Navrhuje dohodu o termíne výplaty požadovanej
sumy hodnoty vecí a depozitu.

(19) Z komunikácie na sociálnej sieti na č.l. 16-22, vyplýva, že strany komunikovali o predmete konania.
Z komunikácie vyplýva, že žalovaná odpovedala kladne aj na požiadavku depozitu, za sedačku žalobca
požadoval 600,-€.(20) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

(21) Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(22) Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

(23) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

(24) Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná uznala nárok žalobcu na sumu 167,76-€, ktorú
sumu použila žalovaná z prostriedkov žalobcu na zaplatenie poplatku za elektromer. Preto súd žalobcovi
z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej túto sumu priznal.

(25) Žalobca hoci spočiatku tvrdil, že peňažné prostriedky v sume 1500,-€ poskytol žalovanej na
účely zloženia zábezpeky za nájomný byt, ktorý jej bol obcou pridelený, na súdnom pojednávaní dňa
23.11.2016 uviedol, že táto suma pozostáva zo zábezpeky na byt aj iných výdavkov spojených s
bývaním, keďže so žalovanou si zariaďovali spoločné bývanie. Tiež v návrhu na mimosúdny zmier sumu
poskytnutej zábezpeky vyčíslil na 1300,-€. Z listinných dôkazov je zrejmé, že suma zábezpeky, ktorá

bola obci poukázaná dňa 27.01.2015 je suma 1098,-€.

(26) Na súdnom pojednávaní bolo medzi stranami sporu sporné to, či uvedenú sumu žalobca žalovanej
zapožičal na tento účel. Žalovaná argumentovala tým, že prostriedky na zábezpeku mala od v tom čase
manžela. Predložila jeho čestné vyhlásenie. Žalobca predložil potvrdenia o troch výberoch hotovosti

v dňoch 17 až 19 januára 2015 vo výške po 500,-€- Zábezpeka bola vyplatená obci dňa 27.01.2015
žalovanou. Žalovaná tvrdila, že peniaze na zábezpeku jej poskytol manžel v októbri 2014. Z elektronickej
komunikácie vyplýva ( č.l. 22), že žalovaná odpovedá kladne aj na požiadavku depozitu / ktorého
výška nie je špecifikovaná/. Pretože je zrejmé, že nie je možné, aby obidve verzie o pôvode peňazí na
zábezpeku boli pravdivé, súd sa priklonil k tomu tvrdeniu a dôkazom, ktoré sú logicky vierohodnejšie.

Súd má za to, že keďže žalobca so žalovanou plánovali spoločné bývanie, evidentne byt zariaďovali
z prostriedkov žalobcu /nábytok/, žalovaná prevzala od neho prostriedky na poplatok za elektromer, je
logické, že aj prostriedky na zábezpeku by mali byť poskytnuté / keďže ich zrejme vlastné nemala/ jej
vtedajším druhom a nie manželom, s ktorým v dobe zariaďovania bytu ukončila spolužitie. Pokiaľ by aj
jej tento poskytol už skôr peniaze na zábezpeku, tak ako v čestnom prehlásení uvádza, aj z morálneho

hľadiska je pravdepodobnejšia verzia, že by mu tieto peniaze boli vrátené - tak ako tvrdí žalobca. Menej
pravdepodobné je, že by si ich žalovaná ponechala a v predmetnom byte, na ktorého zábezpeku prispel
manžel, bývala so žalobcom ako druhom. Aj z časového hľadiska je pravdepodobnejšie, že po výzve
obce k úhrade zábezpeky, je táto v krátkej lehote uhradená - čo skôr nasvedčuje tomu, že po výbere v
dňoch 17-19.1.2015 je uhradená 27.01.2015. Menej pravdepodobná je verzia žalovanej, že si žalovaná

tieto prostriedky drží od októbra 2014 do konca januára 2015 na tento účel. Tiež nárok na zábezpeku v
komunikácii na sociálnej sieti nerozporuje. Preto súd tento nárok, avšak len v sume 1100,-€ teda sume,
ktorá je riadne preukázaná, ktorá zodpovedá sume, ktorú žalovanej poskytol na zábezpeku jej manžel, a
ktorátedaajzodpovedásume,ktorúnatentoúčelzábezpekyžalovanáodžalobcuobdržalaavhotovosti
vyplácala / bola jej vydaná suma 2,-€/ priznal. Použitie zvyšnej sumy do 1500,-€

(t.j. 400,-€) len v prospech žalovanej a vecí, ktoré má táto k dispozícii, žalobca nepreukázal. Preto súd
žalobe vyhovel len čo do sumy 1100,-€ + 167,76-€, teda spolu 1267,76-€.

(27) Žalovaná sa nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania. Žalobcovi vznikol nárok na
úrok z omeškania, ktorý si uplatnil od 28.11.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po prevzatí návrhu na

zmier. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1267,76-€ od 07.10.2016 do
zaplatenia, pričom výška úroku bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5
percentuálnychbodov.Súdpriznalnároknaúrokzomeškaniaododňanasledujúcehopoprevzatížalobya to preto, že v návrhu na mimosúdny zmier neukladá žalobca lehotu na zaplatenie sumy depozitu, len
vyzýva oznámeniu termínu, dokedy je žalovaná schopná uvedenú sumu zaplatiť, tiež až do doručenia
žaloby nebola vyzvaná k úhrade sumy 167,76-€ - poplatku za elektromer. Je teda preukázané, že do

omeškania sa preukázateľne dostala až dňom nasledujúcim po doručení žaloby.

(28) Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pokiaľ žalovaný žaloval o zaplatenie ceny hnuteľných vecí v
dispozícii žalovanej, tento nárok nepreukázal. Z titulu bezdôvodného obohatenia by sa mohol domáhať
podľa§451ods.1,§456OZlenvydaniavecí.Pokiaľbybolitietovecizničenéčipoškodenémalbynárok

na náhradu škody, ktorá by mohla byť aj v peniazoch. Tento nárok je potrebné preukázať. Predovšetkým
je potrebné preukázať to, že škoda vznikla, to znamená buďto, že hnuteľné veci boli zničené alebo
ich osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila nemá v držbe či scudzila, alebo že sú poškodené. Dôkazné
bremeno je na žalobcovi. V tomto prípade nie je sporné, že veci, až na vec pod bodom 1/h - ktorá
bola vrátená, sú v držbe žalovanej. To že veci sú poškodené, tvrdí len žalobca a nijako túto skutočnosť
nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti alternatívneho petitu o zaplatenie sumy 2167,-

€ zamietol.

(29) Podľa § 255 ods. 2zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(30) Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

(31) Podľa § 256 ods 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, ktoré by inak neboli

vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

(32) Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

(33) Žalobca zavinil zastavenie konania v časti žaloby, v ktorej žalobu zobral späť, teda v časti vydania
vecí. Bol neúspešný v časti zaplatenia sumy 2167,-€ a príslušenstva. Bol procesne úspešnejší v časti
žaloby o zaplatenie sumy 1667,76-€ s príslušenstvom, kde uspel v sume 1267,76-€ spolu s úrokom z
omeškania 5,00% ročne zo sumy 1267,76-€ od 07.10.2016 do zaplatenia.

(34)Pretožežalobcaažalovanáboliprocesneúspešnívporovnateľnevýznamnejčasti,atoajzhľadiska
dokazovania a nutnosti preukazovania nárokov, pričom súd zohľadnil aj okolnosť, že vo svojej postate
v časti žaloby o vydanie vecí alternatívne zaplatenia ich hodnoty išlo o alternatívny petit súd rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.