Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213183
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114213183.5

Uznesenie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu mBank S.A., pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného
advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662,
proti žalovanej M. C., N.. X.X.XXXX, A. G. X, W., Y. B., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o návrhu žalovanej na obnovu konania vo veci

11Ro/72/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na obnovu konania zamieta.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 4.4.2013, sp. zn. XXRo/XX/XXXX bola
odporkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 3.179,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 3.179,83 eura od 16.10.2009 do zaplatenia, úrokom vo výške 16,5% ročne zo
sumy 3.179,83 eura od 16.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uvedený platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2013.

2. Žalovaná sa návrhom, podaným na súde dňa 9.5.2014, domáhala, aby súd povolil obnovu
konania vo veci XXRo/XX/XXXX. Svoj návrh odôvodnila ust. podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/, e/
O.s.p.. Ako navrhovateľka tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa len pred troma týždňami,
začiatkom mesiaca marec 2014, oboznámila s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“)
Beian v. Rumunsko, rozsudkom SD EÚ z 27. júna 2000 Spojené prípady E.-XXX/XX až E.-XXX/XX
OcéanoGrupoEditorial SA a rozsudkom SD EÚ z 21. novembra 2002 - prípad E.-XXX/XX Cofidis SA..

Žalovaná ďalej uviedla, že sa dozvedela o nových skutočnostiach, ktoré tu boli v čase napadnutého
rozhodnutia a nemala o nich vedomosť a v ktorých súdy judikovali, že niektoré zmluvné podmienky v
úverových zmluvách sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec
a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto podľa § 172 ods. 9 OSP nemal byť platobný
rozkaz vydaný, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd skúma ex offo. Zákon zakazuje v § 172
ods. 9 OSP vydať platobný rozkaz (§ 172 ods. 9 OSP „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej

sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva
obsahuje neprijateľné podmienky.“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok ako napr. dohodu o zrážkach zo mzdy podľa čl. 10, účinky odstúpenia od zmluvy
nevýhodnejšie oproti OBZ podľa čl. 9.5, 30 % úroky z omeškania podľa čl. 9.6. Odstúpením od zmluvy
sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak. Žalobca ešte pred podaním pôvodného návrhu od zmluvy odstúpil, avšak súd pri rozhodovaní túto

skutočnosť nezohľadnil a priznal aj úroky napriektomu, že v prípade odstúpenia od zmluvy vzniká právo žalobcovi domáhať sa od dlžníka vrátenia
poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od počiatku. Žalovaná
poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. XCo/XX/XXXX, z 30.10.2012, rozsudok

Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXCo/XX/XXXX, z 13.9.2012, rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn.
XXCb/XX/XXXX, z 5.4.2013. Najmenej v uvedenom rozsahu je platobný rozkaz nezákonný a preto je
zjavné, že môže obnova privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

3. K včasnosti podania návrhu poukázala na komentár Q.. V. k OSP, kde uviedol: ,,Problémom bude

aj to, ako posudzovať subjektívnu lehotu v takých prípadoch, lebo návrh na obnovu konania treba
podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode
obnovy, alebo od toho času, keď sa mohol uplatniť. Ak vezmeme do úvahy, že rozsudky Súdneho dvora
alebo Súdu prvého stupňa pred 1. májom 2004 z prevažnej časti nie sú preložené do slovenského
jazyka, potom táto subjektívna lehota je tiež viac-menej otvorená, lebo použitie rozsudku v inom než
slovenskom jazyku znemožňuje uplatnenie takého dôvodu obnovy konania. V tejto spojitosti je nejasné

ako preukazovať, kedy sa navrhovateľ dozvedel o rozsudku, ktorý by mal byť dôvodom obnovy konania,
lebo od navrhovateľa nemožno spravodlivo očakávať, aby sledoval celú judikatúru Súdneho dvora a
ďalších dvoch komunitárnych súdov. „ Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru máme za to, že súd
pokiaľ vôbec nevykonal nijaké dokazovanie, mal vychádzať z tvrdenia navrhovateľa a dospieť k záveru,
že subjektívna lehota bola dodržaná“

4. Vzhľadom na to, že spotrebiteľské právo príslušný okresný súd v konaní vôbec neuplatnil, je nanajvýš
odôvodnené, aby toto právo uplatnil súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania. Zmluvu o úvere
uzatvárala ako fyzická osoba, peňažné prostriedky si požičala na osobnú spotrebu od právnickej osoby,
ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere však jasne vykazuje

znaky spotrebiteľskej zmluvy, no Okresný súd Prešov sa nezaoberal možnosťou posúdenia zmluvy o
úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa.

5. Povolenie obnovy konania je odôvodnené aj preto, že rozhodnutie okresného súdu je v
rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, čo iba potvrdzuje, že vnútroštátny súd hrubo

porušil komunitáme právo zamerané na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná poukázala na rozsudok
Európskeho súdneho dvora zo dňa 27. júna 2000 vo veci E.-XXX/XX OcéanoGrupoEditorial SA a
RocíoMurcianoQuintero, ako aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 21. novembra 2002 vo
veci E.-XXX/XX Cofidis SA a Q.-R.. Pre prípad, že by súd nepovolil obnovu konania žalovaná dala do
pozornosti rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko (č. 1) zo dňa 6. decembra 2007 v ktorom tento

rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru
o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení
s čl. 1 Protokolu č. 1.

6. Žalovaný k návrhu uviedol, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 18. 12. 2008 Zmluvu o

poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). V zmysle Zmluvy
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy Všeobecné obchodné podmienky mBank. Prílohou k Zmluve sú
Harmonogram splátok, Obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov v mBank (produkt
mPôžička). Žalovaná svojim podpisom na Zmluve potvrdila, že k dátumu uzavretia Zmluvy ich obdŕžala
a oboznámila sa s nimi, berie ich na

vedomie a zaviazala sa ich dodržiavať. Žalobca si splnil svoju povinnosť a žalovanej boli poskytnuté
peňažné prostriedky. Žalovaná poskytnutý úver čerpala, pričom uhradila len 5 splátok vo výške
408,05 eura, pričom ostatné už nezaplatila, čím sa dostala do omeškania. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná porušila Zmluvu, tým spôsobom, že nezaplatila viac ako dve splátky, navrhovateľ písomne
dňa 04.10,2011 odstúpil od Zmluvy v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka a bodu 2.3,5

Obchodných podmienok, pričom zároveň ponúkol žalovanej možnosť zaplatiť splatný záväzok v
mesačných splátkach. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila a ani nevyužila ponúkanú možnosť mesačných
splátok. Zmluva bola uzavretá podľa obchodného zákonníka, nakoľko Občiansky zákonník ustanovenia
upravujúce zmluvu o úvere neobsahuje. Ide o zmluvu, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka bez ohľadu na subjekty, ktoré ju uzavierali, nakoľko ide o absolútny obchodno- záväzkový

vzťah. Príslušné ustanovenia sú dispozitívneho charakteru a teda zmluvné strany si mohli všetky
náležitosti podľa potreby dohodnúť a nie sú viazané ustanoveniami zákona, ktoré podporne upravujú
otázky, ak ich strany v zmluve nevyjadrili. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sazaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Úverová
zmluva upravená v Obchodnom zákonníku sa aplikuje bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Úverová zmluva je od 01.01.2008 (§ 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka) súčasne zmluvou spotrebiteľskou bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Cieľom ustanovení zabezpečujúcich ochrany spotrebiteľa je chrániť ich
práva pred dodávateľmi, ktorý zjavne zneužívajú svoje postavenie a nie porušovať zásadu rovnosti
účastníkov konania v tom zmysle, že sa jednotlivé ustanovenia vyložia presne v prospech spotrebiteľa,
aby sa tok mohol vyhnúť plneniu svojich povinností a záväzkov. V tomto prípade to bola práve žalovaná,

ktorá si nesplnila svoju povinnosť, pričom je porušením zásady rovnosti účastníkov konania, keď sa
každá, aj zjavne prijateľná, avšak v danom prípade v neprospech v spotrebiteľa pôsobiaca podmienka
vyhodnotí ako neprijateľná, pričom v takýchto prípadoch sa dostávame do situácie, že aplikovaním
ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú „napasované" na situáciu, ktorá vznikla až po uzavretí
Zmluvy, sa miesto ochrany práv slabšej strany dostávame k ochrane porušovania jej povinností, čo
zjavne nie je cieľom predmetných ustanovení.

7. K procesným podmienkam na povolenie obnovy konania žalovaný uviedol, že obnova konania
je mimoriadnym opravným prostriedkom, na základe čoho nim možno napadnúť iba právoplatné
rozhodnutia súdov, a to jednak z taxatívnej vymedzených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania. Platobný rozkaz

nadobudol právoplatnosť dňa 28. 5. 2013, pričom návrh na obnovu konania bol súdu doručený dňa 9.
5. 2014. Jednou zo základných všeobecne platných zásad uplatňovaných v práve je zásada „Ignorantía
leqis non excusat", pričom v zmysle tejto zásady platí, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za
svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach a
právach nevedel. Žalobca nesúhlasí, že okamihom, kedy začala plynúť subjektívna lehota, bolo práve

nadobudnutie vedomostí o existencii a obsahu judikatúry všeobecných súdov a Európskeho súdneho
dvora. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený do vlastných rúk, pričom mala 15 dňovú lehotu na
podanie odporu. V čase, kedy bol vydaný platobný rozkaz existovali mnohé organizácie, ktoré sa
venovali problematike bezplatného právneho poradenstva, nehovoriac o existencií množstva webových
stránok, vrátane stránky ministerstva spravodlivosti, ktoré už v tej dobe obsahovali právne postrehy,

ktoré mohla žalovaná v prípade, že nebola ochotný svoju situáciu konzultovať s právnikom, využiť. Z
toho dôvodu trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť dňom, kedy jej bol
doručený Platobný rozkaz pričom žalovanej neznalosť judikatúry Európskeho súdneho dvora nemala
na túto skutočnosť žiadny vplyv.

8. Žalovaný poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2013, sp. zn. XCo/XXX/
XXXX, ktorým súd v obdobnej veci obnovu konania nepovolil a podľa ktoré: „Odvolací súd nepovažuje
za správny záver súdu prvého stupňa, že odporkyňa sa dozvedela o dôvode obnovy konania od svojho
právneho zástupcu dňa 19,07.2012. Takýto záver nemôže obstáť z dôvodu, že v takom prípade by
trojmesačná lehota závisela výlučne na rozhodnutí (svojvôli) účastníka konania v tom smere, či sa

vôbec a kedy obráti so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na advokáta, a preto je potrebné
vždy prihliadnuť na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a tieto vyhodnotiť v kontexte doby vydania
rozhodnutia Súdneho dvora, s ktorými má byť vnútroštátne rozhodnutie v rozpore tak, aby nedochádzalo
k zneužívaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku na úkor princípu právnej istoty. V danom
prípade relevantné rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré sa odporkyňa odvoláva, boli vydané 27.6.2000,

teda v čase pred vydaním platobného rozkazu, prípadne 10.11.2010 , teda bezprostredne po vydaní
platobného rozkazu a relevantná právna úprava, ktorej aplikácie sa odporkyňa dovoláva, týkajúca sa
spotrebiteľskýchzmlúvaneprimeranýchpodmienokvnich,bolaupravenávust,§23azákonaoochrane
spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. s účinnosťou od 1.1,200, do ktorého ustanovenia bola ímplementovaná
do nášho právneho poriadku smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, z ktorej odporcom citovaná judikatúra vychádza, Z uvedeného teda vyplýva, že už v čase
vydania platobného rozkazu existovala relevantná právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa
vychádzajúca zo smernice Rady č ,93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ako aj na ňu nadväzujúca judikatúra Súdneho dvora, a preto v sporovom konaní odporkyni nič nebránilo
obrátiť sa v tomto smere na advokáta so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci pokiaľ sama nemala

právnické vzdelanie. Ďalej poukázal žalovaný na Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 19, 12,
2012 sp.zn.: XC/XXX/XXXX, ktorým súd v obdobnej veci taktiež obnovu konania nepovolil.

9. Uznesením zo dňa 14.11.2014 súd návrh na obnovu konania zamietol.10. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie. Namietala nesprávne zistený
skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V predmetnom konaní

ide o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom na finančnom trhu a v zmluvnom vzťahu došlo
k použitiu nekalých zmluvných podmienok a porušeniu kogentných noriem určených na ochranu
spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ viackrát judikoval, že záväzok štátu postarať sa o to, aby nekalé podmienky
spotrebiteľa nezaväzovali, vyjadrený v čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS je potrebné považovať za
kogentné ustanovenie. Žalovaná nemala vedomosť, že sa v zmluve a vo všeobecných obchodných

podmienkach vyskytujú neprijateľné zmluvné podmienky, súdy vydávali platobné rozkazy bez ohľadu
na existenciu a neexistenciu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Aj keď žalovaná
mala vedomosť o existencii Združenia, neodôvodňuje to záver, že by automaticky disponovala aj ich
znalosťami a už vôbec, že by musela na základe iného konania dodržiavať akékoľvek lehoty vzťahujúce
sa na nesúvisiace súdne konania. Navyše konanie, ktoré žalobca spomína sa týkalo žalobcu EOS
KSI Slovensko, ktorý odkúpil pohľadávku od GE Money a forma ukončenia úveru bolo vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti, naproti tomu, v tomto konaní ide o žalobcu mBank a forma ukončenia úveru bolo
odstúpenie od zmluvy, išlo teda o odlišný skutkový stav. Dôvod obnovy konania je možné uplatniť len
vtedy, keď sa o ňom navrhovateľ

dozvedel. Ak sa o ňom nedozvedel, nemohol ho uplatniť. Nie je preto dôležité to, či sa navrhovateľ

mohol o dôvode obnovy dozvedieť, ale to, či sa o dôvode obnovy dozvedel. Existuje pravdepodobnosť
hraničiaca s istotou, že pri vydávaní platobného rozkazu súd zmluvné podmienky nevyhodnocoval.
Platobný rozkaz je tak v rozpore s judikatúrou súdneho dvora (OceanoGrupo Editoriale, Mostaza Claro,
Banco Espaňol de Crédito SA c/a Q. E. E.). To, že žalovaná nepodala odpor proti rozhodnutiu vo
veci samej je klasickým príkladom konania spotrebiteľa, keď priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť

neprijateľné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách a nedokáže využiť procesné inštitúty
na svoju obranu. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn.X V. E. X/XXXX zo dňa 16.01.2013. Cieľom
povolenia obnovy konania po tom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy, o ktorých bez svojej
viny nevedel v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je
snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak

napĺňať cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS. V zmysle komentára k ust.§ 228 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie
Súdneho dvora alebo iného orgánu európskych spoločenstiev nemusí byť vydané bezprostredne v
súvislosti s pôvodným konaním. Vnútroštátne rozhodnutie musí byť v súlade s rozhodovacou líniou
Súdneho dvora EÚ, čo vyplýva z čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v rámci
konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch pre zabezpečenie ochrany práv a právom chránených

záujmov účastníka boli preskúmané a prípadne zrušené až právoplatné rozhodnutia súdov. Na podporu
svojichargumentovžalovanápoukázalanarozhodovaciučinnosťKrajskéhosúduvPrešoveaniektorých
okresných súdov SR.

11. Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie súdu 1. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom

rozhodnutí uviedol, že zachovanie lehoty na obnovu konania je povinný preukázať účastník, ktorý
obnovu navrhuje. Návrh na obnovu konania musí obsahovať dôkazy o zachovaní subjektívnej či
objektívnej lehoty. Ak tomu tak nie je, súd uznesením (§ 43 O.s.p.) vyzve účastníka na odstránenie tohto
nedostatku a v prípade neodstránenia návrh na obnovu konania zamietne (viď uznesenie NS SR sp.zn.
XCdo/XXX/XX zo dňa 29.02.2016).

12. Žalovaná na preukázanie zachovania subjektívnej lehoty navrhla vypočuť svedkyňu M. V., ktorá
ako dobrovoľníčka pracovala v Združeniu HOOS od roku 2012, ako predsedníčka od 1.7.2016. Táto pri
svojom výsluchu uviedla, že žalovaná sa na združenie obrátila v marci 2014 s tým, že má problémy s
exekúciami a úvermi od nebankových subjektov. Predložila združeniu listiny od exekútora týkajúce sa

žalobcu v tomto konaní, kde bol vydaný platobný rozkaz. Združenie jej oznámilo, že čo sa týka exekúcie,
že môže podať návrh na obnovu konania, keďže zmluva o úvere môže obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky. Potom ju odkázali na právne služby, ktoré by jej mohol poskytnúť advokát. Pokiaľ ide o
konanie XXC/XXX/XXXX tak do tohto konania mohlo Združenie vstúpiť, pričom svedkyňa v kontakte so
žalovanou nebola.

13. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.53. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohtozákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Žalovaná podala návrh na obnovu konania ešte za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a nahradený CSP.
Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP rozhodoval už podľa príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku, pričom pri posudzovaní úkonov žalovanej vychádzal súd z vtedy platnej právnej

úpravy.

15. Podľa § 228 ods. 1 OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným

finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

16. Podľa § 228 ods. 2 OSP, návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na

predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz
na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

17. Podľa § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

18. Podľa § 230 ods. 2 OSP, po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z
dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom

súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).19. Podľa § 234 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí.

20. Podľa § 413 CSP, Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo

e) je zjavne nedôvodná.
21. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch
obmedzená. Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči
ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých
musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti

návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp.
nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.
22. Žalovaná ako dôvod obnovy konania uvádzala § 228 ods. 1 prím. a), b) OSP, a to, že súd vec
nesprávne právne posúdili, k čomu poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Trnavy.
Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy pochybení pri právnom posudzovaní veci,

prípadne iné právne posúdenie veci. Takýmto dôvodom môže byť len rozhodnutie iného orgánu, ktorý
rozhodol o konkrétnej otázke (v rámci výkonu právomoci), ktorú konajúci súd v preskúmavanom konaní
vyhodnotil ako predbežnú otázku. Právny názor vyslovený iným orgánom než procesným súdom, ktorý
vo veci konal v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Preto nebolo možné
považovať rozhodnutia Krajských súdov za spôsobilý dôvod obnovy konania, a to aj napriek tomu, že

rozhodovali v obdobných veciach, keďže ich závery nemajú všeobecnú záväznosť. Ide o rozhodnutia,
ktorými bola sporná otázka vyriešená vo vzťahu medzi účastníkmi konkrétneho konania.
23. Ústavný súd SR vo svojom uznesení II. Ú. XXX/XXXX uviedol: Ani z pohľadu ústavného súdu
nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú judikatúru) považovať za
skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania. Judikatúra totiž predstavuje

právny názor na výklad a aplikáciu určitej právnej normy, a to buď vo všeobecnej polohe, alebo v
nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti riešeného prípadu. Zjednodušene povedané to znamená,
že s ohľadom na súdnu prax v iných veciach môže účastník konania vo svojej právnej veci argumentovať
v prospech pre neho priaznivého výkladu a aplikácie práva s poukazom na rozhodnutia vydané v
iných obdobných prípadoch. Preto pokiaľ bola sťažovateľka presvedčená o nesprávnosti právneho

posúdenia jej veci (čoho dôkazom v jej očiach bolo aj dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu v
inej obdobnej veci), mohla a mala sa pokúsiť svoj odlišný právny názor presadiť v rámci dovolania,
prípadne podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Napokon mohla podať aj sťažnosť ústavnému
súdu. Nie je však možné namiesto uvedených prostriedkov nápravy právoplatných rozhodnutí použiť
inštitút obnovy konania, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom najmä na nápravu pochybení pri

zisťovaní skutkového stavu, nie teda na naprávanie chybných právnych názorov.
24. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1, písm. e/ OSP, tak súd sa v intenciách
zrušujúceho rozhodnutia zaoberal zachovaním subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu
konania. Podľa zrušujúceho rozhodnutia je na žalovanej, aby preukázala zachovanie lehoty na podanie
návrhu na obnovu konania. Táto navrhla vypočuť zamestnankyňu Združenia HOOS. Súd, po výsluchu

svedkyne, dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, aby bola zachovaná subjektívna lehoty na
podanie návrhu. Z jej výsluchu nevyplynulo, aby sa žalovaná dozvedela o dôvodoch obnovy konania v
marci 2014. Svedkyňa pri svojom výsluchu potvrdila, že žalovaná bola v kontakte so Združením HOOS
už v konaní XXC/XXX/XXXX, t.j. pred marcom 2014. Súd preto takýto dôkaz na preukázanie zachovania
lehoty na podanie návrhu na obnovu konania považoval za nedostačujúci.

25. Navyše súd uvádza, že podľa § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie o
všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému,
koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva
a Európskej únie je nevyvrátiteľná.
26. V úradnom vestníku EÚ sa zverejňujú aj rozsudky Súdneho dvora, preto platí v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia fikcia o tom, že ich zverejnením sa o nich dozvedela aj žalovaná. Pokiaľ ide o
rozsudky E.-XXX/XX až E.-XXX/XX OcéanoGrupoEditorial SA a rozsudok E.-XXX/XX Cofidis SA, tak
tieto sú z rokov 2000 a 2002 a na tieto odkazujú aj neskôr vydané rozhodnutia (napríklad E.-XX/XX,
Asturcom zverejnený dňa 21.11.2009). Rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa 14. 06. 2012 vo veciE.-XXX/XX Banco Espaňol de Crédito SA proti Q.N. E. E. bolo v Úradnom vestníku EÚ zverejnené
pod č. E.-XXX/X dňa 28.07.2012. Rozhodnutie Súdneho dvora Z. E.-XXX/XXXX Z. V. V. E. proti Centro
Móvil Milenium SL bolo v Úradnom vestníku EÚ zverejnené dňa 30.12.2006. Rozhodnutie ESĽP Beian

v Rumunsko je zo dňa 6.12.2007. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia domnienka, že žalovaná
sa o rozhodnutiach dozvedela najneskôr dňa 28.7.2012, návrh bol podaný až 9.5.2014, t.j. po uplynutí
subjektívnej 3 mesačnej prekluzívne lehoty.
27. Súd však dodáva, že pokiaľ ide o rozhodnutia SD EÚ Océano Grupo Editorial a Cofidis, tieto len
všeobecne zdôrazňujú nutnosť skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky. V našom právnom

poriadku ustanovenie účinné v čase vydania platobného rozkazu § 172 ods. 9 OSP ukladalo súdu
povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, a zároveň neumožňovala súdu
vydať platobný rozkaz, ak po preskúmaní zmluvy vyvodí záver, že táto obsahuje neprijateľné podmienky.
V predmetnej veci je možné konštatovať, že ak súd vydal platobný rozkaz, tak posudzoval aj zmluvu, z
ktorej bol uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy z hľadiska, či obsahuje neprijateľné podmienky.
28. Pokiaľ ide o rozhodnutie Banco Espaňol de Crédito SA proti Q. E. E., tak Súdny dvor EÚ rozhodol

v uvedenej veci tak, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu
na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo
preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou

zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor.
Ako už bolo vyššie uvedené slovenská právna úprava v čase vydania platobného rozkazu umožňovala
skúmať nekalú zmluvnú podmienku, kde v § 172 ods. 9 OSP je vyslovene uvedené, že ak sa uplatňuje
právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá
platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Súd má teda zato, že ani tento dôvod na

obnovu konania neobstojí.
29. Ani rozhodnutie ESĽP vo veci Beian o tom, že vzájomne odporujúca si judikatúra vnútroštátneho
súdu je porušením dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 a čl. 14 nepredstavuje
dôvod pre povolenie obnovy konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
30. Keďže návrh (žalobu) na obnovu konania bol podaný oneskorene a je zjavne nedôvodný, súd návrh

na obnovu konania odmietol.
31.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).