Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115203988
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115203988.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom:
L. práce, sociálnych vecí a rodiny I., J. O. X, I., dieťa rodičov - matky: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B.. D. XXXX/XX, I., zastúpená: Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, a otca: Q.. Y. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. XD, I., zastúpený: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 35,
Bratislava, o návrhu matky a otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu otca na zverenie maloletej I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa
z a s t a v u j e .

II. Súd z v y š u j e s účinnosťou od 01.09.2016 výživné otca na maloletú I. zo sumy 350,- eur
mesačne na sumu 450,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť tak, že sumu 350,-
eur ako bežné výživné je povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky
a sumu 100,- eur určenú na tvorbu úspor je povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca
vopred na osobitný účet maloletej.

Matka je povinná do 10 dní od vyhlásenia rozsudku zriadiť v prospech maloletej osobitný účet v banke a
oznámiťotcovičísloúčtuabanku,vktorejzriadilapremaloletúosobitnýúčet.Nanakladaniesfinančnými
prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016
v sume 200,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku na osobitný
účet maloletej zriadený matkou.

IV. Styk otca s maloletou sa upravuje nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
- každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho pondelka nepárneho
kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny,

- každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00 hodiny do štvrtka do 18.00 hodiny,

- počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od
09.00 hodiny do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od
tretiehodňaškolskýchprázdninod17.00hodinydoposlednéhodňaškolskýchprázdnindo17.00hodiny,

- počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hodiny do 10.07.
do 17.00 hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od 10.08. od 17.00 hodiny do

20.08. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00hodiny, od 31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do 17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do
17.00 hodiny,

- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa
školských prázdnin od 10.00 hodiny do 24.12. do 14.00 hodiny, od 24.12. od 18.00 hodiny do 27.12. do
17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 14.00 hodiny do 18.00 hodiny, od 27.12.
od 17.00 hodiny do 02.01. (nasledujúceho párneho kalendárneho roka) do 17.00 hodiny, od 02.01. od
17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú
hodinu v mieste svojho bydliska. Otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia
styku odovzdať maloletú počas bežného roka v dňoch školského vyučovania v pondelok do školského
zariadenia, v ostatných prípadoch matke v mieste jej bydliska. V prípade, že sa styk nebude môcť zo
závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť.

V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/190/2013-25 zo dňa 13.11.2013 v
spojení s opravným uznesením č.k. 20P/190/2013-29 zo dňa 22.01.2014 v časti výšky výživného otca
na maloletú a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27P/61/2014-46 zo dňa 27.10.2014 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č.k. 27P/61/2014-49 zo dňa 20.11.2014 v časti úpravy styku otca s maloletou.

VI. Súd u k l a d á matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa
psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho
určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. s
účinnosťouodprávoplatnostitohtorozsudku,zaúčelomzlepšeniavzájomnejkomunikáciemedzirodičmi

ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča
maloletej, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej.

VII. Matka je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 258,77
eura do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 258,77
eura do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej sa návrhom zo dňa 19.02.2015, doručeným súdu dňa 27.02.2015, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zúžil styk otca s maloletou a zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy 350,-
eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne. Pokiaľ ide o konkrétnu úpravu styku, matka navrhovala
upraviť styk otca s maloletou na každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hodiny do soboty do 19.00

hodiny, s tým, že styk počas pracovného týždňa by bol vypustený, ďalej počas jesenných prázdnin
každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 09.00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 15.00 hodiny,
počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatku od 09.00 hodiny do nedele do 19.30 hodiny,
počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12. od 09.00 hodiny do 27.12. do 19.30 hodiny a
každý párny rok od 02.01. do 09.00 hodiny do 04.01. do 19.30 hodiny, počas letných prázdnin (v zmysle

vyjadrenia na pojednávaní dňa 13.09.2016) každý rok od 01.07. od 09.00 hodiny do 05.07. do 19.30
hodiny, a od 27.08. od 09.00 hodiny do 31.08. do 15.00 hodiny.

2. Otec maloletej sa návrhom zo dňa 10.08.2015, doručeným súdu dňa 17.08.2015 domáhal zverenia
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových, počas letných prázdnin v

dvojtýždňových, intervaloch, pričom by bol zároveň zaviazaný povinnosťou platiť na maloletú výživné
vo výške 60,- eur mesačne.

3. Podaním zo dňa 15.07.2016 zobral otec svoj návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti späť.4. Podľa § 395 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. (2)

5. Podľa § 29 ods. 1 až 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (1) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu

a je potrebné v konaní pokračovať. (2) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. (3)

6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov vo výroku I. na základe späťvzatia návrhu zo strany otca zastavil,
keď hoci išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nepovažoval za potrebné v ňom v

tejto časti pokračovať (s prihliadnutím na závery znaleckého posudku) a zároveň matka ani procesný
opatrovník voči späťvzatiu návrhu v uvedenej časti nenamietali.

7. V podaní, ktorým otec zobral návrh v uvedenej časti späť, zároveň navrhol úpravu styku s maloletou v
pracovnom týždni ponechať tak, ako je upravený doposiaľ s doplnením prespania maloletej u otca a jej

odovzdaním nasledujúci deň v školskom zariadení. Ďalej navrhol úpravu styku počas letných prázdnin
od 30.06. od 17.00 hodiny do 14.07. do 17.00 hodiny a od 31.07. od 17.00 hodiny do 15.08. do 17.00
hodiny, a každý nepárny rok od 14.07. od 17.00 hodiny do 31.07. do 17.00 hodiny a od 15.08. od 17.00
hodiny do 31.08. do 17.00 hodiny, ďalej počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý
párny rok od piatku pred zimnými prázdninami od 17.00 hodiny do 27.12. do 17.00 hodiny, okrem 24.12.

medzi 14.00 hod. a 17.00 hod., kedy bude maloletá u matky, od 02.01. od 17.00 hodiny do posledného
dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, každý nepárny rok 24.12. od 14.00 hodiny do 17.00 hodiny a
od 27.12. od 17.00 hodiny do 02.01. do 17.00 hodiny, a tiež počas jarných školských prázdnin každý
párny rok od piatku od 17.00 hodiny pred jarnými prázdninami do tretieho dňa prázdnin do 17.00 hodiny
a každý nepárny rok od tretieho dňa prázdnin od 17.00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 17.00

hodiny.

8. Matka svoj návrh na zúženie styku otca s maloletou odôvodňovala tým, že zo strany otca dochádza
k problémom pri realizácii styku, otec vracia dcéru neskoro až po čase určenom rozsudkom, maloletá je
na druhý deň unavená, nekoncentrovaná, podráždená, nechce ráno vstávať, otec sa domáha stretnutia

s maloletou aj nad rámec rozsudku, maloletú neprimerane jej veku zaťažuje v čase styku s ňou
aktivitami v neprimeranom rozsahu detskému veku, nevhodne maloletú otužuje, maloletá máva po
návrate od otca modriny, matka si myslí, že otec na ňu nedáva dostatočný pozor. Matka trvala na
tom, aby bola vypustená úprava styku s maloletou počas školského týždňa, vzhľadom na plnenie si
školských povinností maloletej. Ďalej celkový rozsah styku ponechávajú aj na úvahe súdu vzhľadom

na zistenia zo znaleckého posudku, podľa ktorých malo byť zrealizované konziliárne vyšetrenie otca
so záverom zmiešaná a iná porucha osobnosti, iná úzkostná porucha, okrem toho mu mal byť dvakrát
odňatý vodičský preukaz a má byť držiteľom zbrojného pasu. Ďalej črty osobnosti otca uvedené v
znaleckom posudku na strane 16 považujú za riziko pri styku s maloletou. Matka považuje za nevhodné,
aby maloletú preberali osoby, ktoré nie sú maloletej blízke, pochybuje, že študentky sú blízke osoby

maloletej. Zvýšenie výživného na sumu 450,- eur mesačne matka odôvodnila príjmami otca a výdavkami
matky a maloletej.

9. Otec svoj návrh na rozšírenie styku s maloletou odôvodnil tým, že sa tým uprednostní osobná
starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb, nakoľko otec pravidelne odovzdáva večer dieťa

príbuznýmmatky,niematke,ktorápracujedoneskorýchvečernýchhodínanemôžeosobnústarostlivosť
o maloletú zabezpečovať. K návrhu matky na zúženie styku sa vyjadril otec v tom zmysle, že má za to,
že matka sa snaží vylúčiť otca z výchovného prostredia, chce aplikovať len svoje výchovné predstavy.
Myslí si, že matka toto robí z dôvodu, aby robila zle otcovi. Pozabúda, že rodičovské práva majú oba
rodičia. Všetko čo matka predniesla, napríklad aj neskoré príchody, svedčia o tom, že upravený čas

maloletejsotcomjenedostatočný.Ďalejsavyjadril,ženechcebyťsankcionovanýzato,žechcemaloletú
kultúrne vzdelávať, s tým, že otec nemá problém, aby maloletú z krúžkov odhlásil. Ďalej poukazuje na
správu od V., ktorý sám povedal, že dieťa by sa malo aktívne pohybovať 1 hodinu denne, otec rešpektuje
pokyny lekára. Maloletá má rovnocenný a dobrý vzťah k obidvom rodičom, znalec neuviedol, že bymala zlý vzťah s jedným rodičom. Vzťah otca k dcére a dcéry k otcovi je vyhodnotený odborníkom ako
veľmi dobrý a prospešný pre maloletú. Sám znalec sa vyjadril, že nevidí problém v nastavení rovnakého
stretávania otca s maloletou počas letných prázdnin. Matka nepredložila jediný listinný dôkaz o tom, že

by starostlivosť otca bola v rozpore so záujmom maloletej. Taktiež matka vôbec nepreukázala zmenu
svojich pracovných pomerov. Jej tvrdenie, že sa jej zmenil pracovný čas môže byť kľudne fiktívne.
Dôležitý stav pre rozhodnutie je stav aktuálny. Aktuálne matka pracuje dlhý týždeň od 09.00 do 21.00
hod. - pondelok, utorok, piatok, sobotu a nedeľu. Je reálne, že v tieto dni matka nemôže vykonávať
osobnú starostlivosť o maloletú, napriek tomu stále upozorňuje, ako si otec neplní svoje rodičovské

povinnosti. Zastáva názor, že zdravotný stav maloletej si vyžaduje osobitnú starostlivosť a starostlivosť
otca o maloletú počas dlhého týždňa matky, ako aj v krátkom, ale predovšetkým v dlhom týždni, keď
matka nemôže vykonávať svoje rodičovské povinnosti. Maloletá nemá problémy v škole, nemá problémy
v školskom kolektíve, nevykazuje problémy s osobami, s ktorými sa stretáva v čase určenom na styk
s otcom, to že matka vykazuje nespokojnosť iba potvrdzuje závery znalca, v zmysle ktorých matka má
problémy so zvládnutím emočne zaťažujúcich situácií. Poukazuje na stranu 34 znaleckého posudku.

Odmietanie otca matkou jednoznačne potvrdzuje závery znalca. Otec je pre maloletú tak isto ako matka
podstatná osoba v jej živote. Návrh matky vníma ako rozporný s potrebami maloletého dieťaťa, matkina
úprava styku je nedostatočná. Čo sa týka návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 350,-
eur na sumu 450,- eur mesačne, upozorňuje na to, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala náklady
na maloleté dieťa, práve naopak z listinných dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že jej mesačné náklady

na dieťa predstavujú cca sumu 400,- až 430,- eur mesačne, pri akceptácii toho, že aktuálne uhrádza
otec sumu 350,- eur mesačne, pri akceptácii aktívnej starostlivosti otca o maloletú, pri akceptácii toho,
že otec vytvára úspory pre maloletú a pri akceptácii toho, že každý z rodičov má vyživovaciu povinnosť
a nie je vhodné, aby matka delegovala celú vyživovaciu povinnosť na otca. Pri zohľadnení toho, že
otec svoju životnú úroveň pred maloletou neskrýva, práve naopak, životná úroveň otca priamo súvisí so

životnou úrovňou maloletej v čase keď je u otca, navrhuje otec návrh matky v časti zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca zamietnuť.

10. Procesný opatrovník sa k návrhom rodičov vyjadril v tom zmysle, že odporúča rozhodnúť v
zmysle záverov znaleckého posudku, pričom zároveň odporúča vyživovaciu povinnosť zvýšiť primerane

zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, veku a potrebám maloletej s prihliadnutím na
skutočnosť, že nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Poukazujú na ustanovenie zákona o rodine, kde
sa tvrdí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, čiže aby bola životná úroveň zachovaná.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojenými spismi tunajšieho

súdu sp.zn. 20P/190/2013, sp.zn. 27P/61/2014, výsluchom matky, otca, procesného opatrovníka,
znalca, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 20P/190/2013 vyplýva, že rozsudkom č.k. 20P/190/2013-25
zo dňa 13.11.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 20P/190/2013-29 zo dňa 22.01.2014 bolo

manželstvo rodičov maloletej rozvedené, pričom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej
bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju mala zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné vo výške 350,- eur
mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletou. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že
matka maloletej bola zamestnaná u zamestnávateľa Y., s.r.o., I. s priemernou čistou mesačnou mzdou

vo výške 347,76 eura. Otec maloletej bol v tom čase zamestnaný ako konzultant v spoločnosti D. O.
(pozn. súdu: I. D. Q. D. W., s.r.o.) s priemerným hrubým mesačným príjmom vo výške 3.500,- eur. Obaja
rodičia mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletej, ktorá v tom čase navštevovala materskú školu.

13. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 27P/61/2014 vyplýva, že rozsudkom č.k. 27P/61/2014-46 zo

dňa 27.10.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 27P/61/2014-46 zo dňa 20.11.2014 bol zmenený
vyššie uvedený skorší rozsudok tak, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia
a zároveň bol upravený styk otca s maloletou na každý pondelok a stredu v čase od 15.00 hodiny do
19.00 hodiny, každý párny týždeň od piatku od 15.00 hodiny do nedele do 18.30 hodiny, každý párny
rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 09.00 hodiny do posledného dňa prázdnin

do 18.00 hodiny, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 09.00 hodiny do nedele
do 19.30 hodiny a každý párny rok od pondelka od 09.00 hodiny do 19.30 hodiny, počas vianočných
sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10.00 hodiny do 30.12. do 19.30 hodiny, každý nepárny rok od
23.12. od 10.00 hodiny do 25.12. do 10.00 hodiny a od 31.12. od 10.00 hodiny do 06.01. nasledujúcehoroka do 19.30 hodiny, počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 09.00 hodiny do 07.07. do 19.30
hodiny a od 25.08. od 09.00 hodiny do 31.08. do 19.30 hodiny. Zároveň bola matke uložená informačná
povinnosť voči otcovi.

14. Z potvrdenia o príjme matky maloletej zo dňa 21.09.2016 (č.l. 363) vyplýva, že matka maloletej je
zamestnaná u zamestnávateľa A. s.r.o. a dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 453,06
eura.

15. Z odpovede spoločnosti I., s.r.o. zo dňa 13.07.2016 vyplýva, že otec bol v uvedenej spoločnosti
zamestnaný v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom pracovný pomer bol ukončený na
základe vzájomnej dohody o skončení pracovného pomeru. Priemerný čistý mesačný príjem otca za
trvaniepracovnéhopomerubolvovýške3.198,80eura,ktorásumazhŕňazákladnýplatanegarantovaný
ročný bonus, pričom predpokladaný mesačný príjem otca v prípade zotrvania v pracovnom pomere by
bol vo výške 2.494,- eur.

16. Z výpisu z obchodného registra na internete zo dňa 14.09.2016 (č.l. 356) vyplýva, že dňa 13.08.2016
bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť Y. s.r.o., IČO: 36 265 012, so sídlom K. XXXX/XD, I.,
ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec maloletej.

17. Z výpisu z LV č. 6570 pre k.ú. I. (č.l. 63) vyplýva, že otec je výlučným vlastníkom bytov č. X a X v
bytovom dome Na Z. súp.č. XXXX v I..

18. Zo Zoznamu vozidiel subjektu zo dňa 18.03.2015 (č.l. 35) vyplýva, že otec bol k uvedenému dňu
vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda A.: I v premávke od XX.XX.XXXX a P. J. A.: TT426CP v

premávke od 31.0.2006 a držiteľom osobného motorového vozidla P. P. A.: I v premávke od 11.03.2015.

19. Z rozhodnutia G. I. zo dňa 20.05.2016 (č.l. 345) vyplýva, že maloletá bola prijatá do 1. ročníka ZŠ
od 01.09.2016. Z potvrdenia ZŠ zo dňa 09.09.2016 vyplýva potvrdenie výdavkov na školu maloletej 24,-
eur na školskú družinu a 26,- eur na stravovanie.

20. Z lekárskej správy psychologičky V.. H. X. zo dňa 01.07.2016 (č.l. 386) vyplýva, že v súvislosti
s obezitou maloletej je potrebné uplatňovanie spoločného postupu v stravovaní zo strany obidvoch
rodičov. Z lekárskej správy pediatra V.. zo dňa 11.08.2016 (č.l. 382) vyplýva, že maloletej bola
diagnostikovaná obezita zapríčinená nadmerným energetickým príjmom s odporúčaním: strava - 5x

denne, v 1. polovici dňa ovocie, prílohy, po obede minim. príloh, veľa zeleniny, bielkovina, pohybový
režim - denne hodiny aktívneho pohybu, doporučuje konzultáciu tiež s otcom pacientky. Z lekárskej
správy pediatra prof. Q.. X. W., D.. zo dňa 11.08.2016 (č.l. 382) vyplýva, že podľa grafu BMI je zrejmé,
že sa jedná o situáciu potrebujúcu sledovanie a riešenie stavu pomocou racionálnej stravy podávanej
5x denne a pohybu dieťaťa min. 1 hodiny denne.

21. Zo Znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní znalcom z odboru psychológia V.. U. O. pod
č. 134//2015 vyplýva, že znalec v štruktúre osobnosti maloletej nezisťuje známky psychopatológie, nie
sú prítomné odchýlky emočného, sociálneho a osobnostného vývinu. Je však potrebné podotknúť, že
maloletá aktuálne je výrazne vulnerabilná voči patoplastickej komunikácii rodičov. Samotní rodičia by

si mali uvedomiť, že ich vzájomné konanie spôsobuje maloletej distres. Uvedené však nie je dôvodom
na zníženie styku jedného či druhého rodiča s maloletou. Tento aktuálny stav spôsobujú obaja rodičia.
Maloletá vykazuje a zároveň aj verbalizuje pozitívny vzťah k obom rodičom, má rada oboch rodičov,
matka v jej živote aktuálne zastáva fundamentálnu rolu, je na matku naviazaná vo väčšej miere. S obomi
rodičmi má maloletá vytvorený pevný citový vzťah. Matka a maloletá majú vytvorenú vzťahovú citovú

väzbu, táto vzťahová väzba je stabilná a dostatočne obojstranne emocionálne sýtená. Matka vytvorila
dostatočný priestor k tomu, aby sa otec mohol realizovať v rodičovskej role. Tohto času je však toho
názoru, že styk s maloletou má otec príliš široký, bola by za to, aby došlo k redukcii. A to aj preto, že
na maloletej pozoruje, že po stretnutiach s otcom býva vyčerpaná, je toho názoru, že otec maloletú
rôznymi aktivitami vyčerpáva. Komunikácia matky s otcom maloletej je poruchová, resp. menovaná

sa vyhýba tejto komunikácii. Osobnosť otca maloletej je akcentovaná, čo znamená, že je zvýraznená
v niektorých črtách osobnosti, ale nie je narušená. Otec maloletej v štruktúre osobnosti nevykazuje
psychopatológiu, ktorá by bola v kontraindikácii so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletej.
Na jednej strane je pozitívne, že otec sa aktívne angažuje vo výchove maloletej, je potrebné povedať,že má úprimný záujem maloletú rozvíjať. Maloletá je pre neho vzťahovo veľmi významná, má ju veľmi
rád, zaujíma sa o ňu a snaží sa aj po rozvode si s ňou udržať aktívny pozitívny vzťah. Otec maloletej
si je vedomý toho, že maloletá aj vzhľadom k svojmu veku nie je ešte natoľko spôsobila po stránke

myslenia, aby dokázala v plnej miere vyjadrovať svoje názoru, aby bola schopná chápať abstraktným
pojmom atď. Okrem uvedeného aj maloletá sama sa zmieňuje, že v niektorých otázkach nie je voči
otcovi úplne otvorená, čo znamená, že nevyjadrí svoj názor, tak ako to cíti. Aj preto si znalec myslí, že
by otec mal byť oveľa viac citlivejší v tom, resp. nemal by sa príliš upínať na to, čo si on sám myslí,
že je pre maloletú správne v zmysle aktivít, ktoré jej ponúka, mal by viac brať do úvahy ako dospelý

inteligentný človek možnosti a schopnosti maloletej realizovať jeho predstavy. Otec si vytvoril nejakú
predstavu o tom, čo je pre výchovu a rozvoj maloletej správne, ale táto jeho predstava by mala byť vo
väčšej miere podrobená aj reálnymi možnosťami maloletej. Maloletá objektívne pociťuje disharmóniu
medzi rodičmi, vykazuje aj psychosomatické ťažkosti, ktoré súvisia s poruchovou komunikácii medzi
rodičmi navzájom. Maloletá je o niečo viac citovo naviazaná na matku, ale aj otec je pre ňu vzťahovo
významnou osobou, ktorého má rada, resp. ktorého by strádala, ak by sa s ním nemala stretávať. Otec

maloletej síce tvrdí, že pred maloletou sa o matke zle nevyjadruje, resp. že nechce zaťažovať maloletú
problémami, ktoré má s jej matkou, čo aj na vyšetrení opakovane zdôrazňuje, ale asi pozabudol na to, že
aj opakované volanie polície pri preberaní maloletej nie je pre tak malé dieťa samozrejmé a že takýmto
počínaním len graduje distres v živote maloletej, s ktorým sa maloletá sama nedokáže ešte vyrovnať.
Výchova obidvoch rodičov je podnetná pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletej. Nie je možné

konštatovať, že by jeden alebo druhý rodič vo výchove nepodnecovali dostatok podnetov pre optimálny
vývin maloletej. Ako určité oslabenia, ale nie zásadné prekážky znalec hodnotí, že matka je niektoré dni
viac pracovne vyťažená a je odkázaná na pomoc druhých pri starostlivosti o maloletú. Ponuka aktivít zo
strany otca voči maloletej je presýtená. Otec je schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú,
nie je možné objektívne konštatovať, že ktorý z rodičov má vhodnejšie osobnostné predpoklady na

osobnú starostlivosť o maloletú. K osobnosti matky znalec uviedol, že jej osobnosť je štruktúrovaná v
smere introverzie, aktuálne emocionálne labilná, osobnosť typu melancholik. Je málo družná, má nižšiu
potrebu sociálneho kontaktu. Osobnostná dynamika je skôr o pasivite, zdržanlivosti. V interpersonálnych
vzťahoch má nedostatočne rozvinuté sociálne kompetencie, má ťažkosti nadväzovať kontakt. Aktuálne
vykazuje slabšiu schopnosť spracovávať emočné podnety, je prevažne rozladená, náladová, dysforická.

Častejšie môže byť zaťažená neužitočnými myšlienkami, voči ktorým si nedokáže vytvoriť odstup, potom
môže byť nespokojná, nepokojná, presýtená. Má nedostatočné vnútorné zdroje na vyrovnávanie sa
so záťažou. Aj v dôsledku menej zrelej psychologickej organizácie menovanej sa v komplexnejších
a nejednoznačných situáciách prejavuje častejšie nadmerne intenzívne a impulzívnejšie. K osobnosti
otca znalec uviedol, že jeho osobnosť je akcentovaná (nadmerne zvýraznená), prítomné sú črty

emočne nestabilnej osobnosti. Osobnosť extrovertná, neuroticky štruktúrovaná. Osobnosť typu cholerik,
mohli by sme ho opísať ako spoločenského, živého, aktívneho, avšak prítomná je nestála nálada,
podráždenosť, iritabilita, rozladenosť. Je dráždivý, impulzívny, ľahko vznetlivý, netrpezlivý. Prítomná je
častá nespokojnosť, ktorá ho vedie ku konfliktom s inými, najmä ak sa jeho konanie zmarí, alebo je
negatívneposudzované,čineprijímané.Uotcaniesúprítomnéporuchyvnímaniaamyslenia.Menovaný

vplyvom osobnostnej štruktúry osoby vo svojej blízkosti stavia do dvoch protipólov, buď ich prehnane
idealizuje alebo devalvuje. V prípade, že ich idealizuje, tak má tendenciu ich ochraňovať a určovať im
smer, niekedy sa táto tendencia môže prejavovať preberaním, či vstupovaním do života druhých, čo v
prípade submisívnych jedincov môže byť prijímané, ale vo väčšine prípadov to vedie k odmietaniu, čo
menovaného môže opakovane privádzať do konfliktu v jeho sociálnom prostredí. Menovaný v dôsledku

sociálneho odmietnutia sa cíti byť nepochopený, sklamaný, môže to pociťovať ako určitú nevďačnosť.
Následkom toho sa sťahuje a izoluje a tých, ktorí ho odmietli ma tendenciu všeobecne devalvovať.
V otázke úpravy styku je znalec toho názoru, že maloletá má vybudovanú pozitívnu citovú vzťahovú
väzbu k obidvom rodičom. Tak ako je tomu teraz, v zmysle úpravy styku, tak to maloletej vyhovuje.
Maloletá sa pri tomto hodnotení opiera o vlastnú zážitkovú skúsenosť s realizovaním styku. Maloletá

je schopná vyjadriť svoj pocit vo veciach, ktoré zažila a tohto času sa vyjadruje, že jej vyhovuje,
ako je upravený styk v súčasnosti. Je pravdou, že maloletá má už tohto času široký styk s otcom.
Čo sa týka úpravy styku s otcom v zmysle redukcie styku, znalec je toho názoru, že maloletá na
základe vlastnej skúsenosti uviedla, že jej to tak ako je tomu teraz, vyhovuje. Námietky matky, že otec
maloletú preťažuje, sa javia byť ako čiastočne priekazné, pričom znalec je toho názoru, že otec sa snaží

maloletej vytvárať bohatý program, snaží sa ju stimulovať vo vývine, ale mal by viac zvažovať aktivity a
množstvo aktivít, ktoré jej ponúka. Toho času nie je striedavá osobná starostlivosť v záujme zdravého
psychického a fyzického vývoja maloletej. Maloletá vzhľadom k dosiahnutému kognitívnemu vývinu je
schopná sa pocitovo vyjadrovať k tomu, čo objektívne prežila, pričom sa vyjadrila, že tak ako je teraz sotcom, tak jej to vyhovuje a nechcela by na tom nič meniť. Maloletá sa vyjadruje v tom zmysle, že sa
chce stretávať s otcom a spávať chce doma s matkou. Znalec navrhuje súdu, aby zachoval aktuálne
určený styk otca s dcérou, pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Tohto času neodporúča

zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Keďže maloletá by mala byť od školského roku
2016/2017 žiačkou prvého ročníka základnej školy, je možné upraviť resp. prehodiť dni určené na styk
maloletej s otcom tak, aby to pre maloletú nepredstavovalo zvýšenú náročnosť v období, keď začne
s povinnou školskou dochádzkou. V tejto otázke je potrebná dohoda a najmä participácia obidvoch
rodičov. Rozsah stretávania otca s maloletou je relatívne široký, ale pre maloletú zatiaľ vyhovujúci.

Tak ako sa znalec vyššie zmienil, bude potrebné zvážiť, či po zaškolení bude takáto úprava možná
vzhľadom k povinnostiam maloletej so školou. Ak sa rodičia dohodnú, resp. si rozdelia prípravu maloletej
do školy medzi sebou, tak áno, je možné, aby to bolo zachované v rámci pondelka a stredy. Ak rodičia
budú komunikovať tak ako doteraz, tak je vysoko pravdepodobné, že si nebudú predávať informácie o
maloletej v zmysle školských povinností, čo bude mať negatívny dopad na zvládanie prvého ročníka zo
strany maloletej a bude to prehlbovať napätie medzi rodičmi, ktorí sa budú asi obviňovať z toho, koho

je to väčšia chyba. Úprava styku je tohto času podľa názoru znalca dostatočná. V záujme maloletej je
tohto času zachovať styk s otcom tak, ako je tomu doteraz. Znalec nezistil v matkinej výchove znaky
hyperprotektivity.

22. Znalec na pojednávaní uviedol, že nevidí problém v zrovnoprávnení času, ktorý rodičia trávia

s maloletou cez letné prázdnin, s tým, ale že môže byť problém v prípade 2-týždňového intervalu
navrhovaného otcom v zmysle strádania maloletej za niektorým z rodičov, optimálne by mohlo byť 10-
dňové trávenie času. Nevidí prekážku v tom, aby maloletá prespala u otca v týždni a ráno ju odviedol
do školy. Záleží od vzájomnej dohody rodičov, je to vec technická, skôr formálna. Ak to má prispieť k
zníženiu napätia, tak to môže byť v prospech, ak neexistujú iné dôvody na strane matky, ktoré by k tomu

v zásade mohli brániť. Otec k maloletej nevykazuje takú psychopatológii, ktorá by bola v kontraindikácii
k starostlivosti o maloletú, znalec nezistil nejakú zvýšenú agresiu v konaní voči maloletej. Akcentácia
osoby je zvýraznenie určitých čŕt a alterácia je chorobne zmenená osobnosť, k takému zisteniu znalec
nedošiel. Pokiaľ ide o diagnózu na strane 13 znaleckého posudku, bola to informácia zo zdravotnej
dokumentácie, otec bol hospitalizovaný na inom oddelení, v rámci konzília bola zistená táto diagnóza.

Znalec znaleckým vyšetrovaním nedospel k tomu, že by sa jednalo o poruchu osobnosti. Tá diagnóza
všeobecne nie je zlučiteľná s držbou zbrane, opakuje, ak sa rozprávame o vyšetrení otca, nedospel k
tomu, že by sa jednalo o poruchu osobnosti. Jednalo sa tam o určitý stres v dôsledku operácie, kde
vykazoval otec nejaké obavy, úzkosti spojené s operáciou. Psychiater to mohol tak vyhodnotiť. Znalec to
vyhodnotil ako zvýraznenie určitých čŕt osobnosti. Znalec urobil vyšetrenie, ktoré je potrebné na zistenie

uvedenej poruchy, vyšetril otca, použil metódy, ktoré sú uvedené, nedospel k záveru, že by sa jednalo
o takú poruchu. V kontexte k diagnóze a držbe zbraní a streliva, z hľadiska posudzovania osobnosti
otca z hľadiska starostlivosti o maloletú dcéru znalec nezistil, že by ju mohol ohrozovať na jej fyzickom
a psychickom zdraví. Pokiaľ ide o osobnostné črty otca a ich zlučiteľnosť s držbou zbraní a streliva,
treba brať do úvahy schopnosť začlenenia sa jedinca, otec nevykazoval v zásade nejaké ťažkosti v

interpersonálnych vzťahoch, aj keď je svojskou osobou, ale dokázal sa začleniť do spoločnosti, jeho
správanie nemá nejaké zásadné dopady na jeho fungovanie, sú tam určité ťažkosti, ktoré vyplývajú z
jeho temperamentu, aj jeho doterajšia starostlivosť o maloletú nevykazovala nejaké narušenia vzťahu
otca s maloletou, aj z tohto hľadiska treba brať komplexný obraz voči maloletej. Osobnosť emočne
nestabilná nie je vhodnou osobou na držanie zbraní a streliva, ale znalec opakuje, že u otca sú len

zvýraznené takéto črty. Znalec nezistil také dôvody, aby nahlasoval nespôsobilosť otca na držanie
zbrojného preukazu. Ak na strane 13 znaleckého posudku je uvedené, že otec mal dvakrát odňatý
vodičský preukaz, znalec nezisťoval z akých konkrétnych dôvodov to bolo, bolo to uvedené zo strany
samotného otca maloletej, nebola to informácia čerpaná z iného zdroju, uviedol to sám otec v rámci
anamnestických dôvodov. Znalec neprišiel na to, že by bol za to odsúdený alebo trestne stíhaný, čo by

poukazovalo na závažnejší delikt, toto by určite uviedla aj matka, keby bol odsúdený.

23. Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 09.04.2015 uviedla, že otec klame, keď uviedol,
že nemá v podnájme žiadnu osobu, zostali mu 2 byty, má nové auto, má vlastnú upratovačku, ona ide s
maloletou bývať do sociálneho bytu. Tento návrh podala aj preto, aby rozšírený styk maloletej s otcom

bol zúžený. Otec maloletú odovzdáva o 20.00 hodine napriek tomu, že ju má odovzdať o 19.00 hodine.
Učiteľky maloletej (pozn. súdu: v MŠ) uviedli, že si všimli, že otec s maloletou chodia do cukrárne, na
pizzu. Čo sa týka víkendov, otec chodieva s maloletou na Oravu ku svojej matke, každý druhý víkend,
chodieva s ňou neskoro, stalo sa, že ju priniesol o 21.00 hodine, stalo sa, že aj o XX.XX hodine. Maloletákeď príde domov, neskoro zaspáva, pretože chce sa vyrozprávať o zážitkoch, zaspáva až okolo 24.00
hodine. Ráno je potom unavená a nedokáže vstať. Otec chodieva s maloletou aj do divadla, na návštevy
ku kamarátovi do Trenčína, vôbec sa s ňou neponáhľa domov. Častokrát musí otcovi maloletej volať,

aby už maloletú priniesol. Rozviedla sa s otcom maloletej, nakoľko ju bil, dala mu šancu, aby mal styk s
maloletou. Maloletá máva dosť často modriny, podľa matkinho názoru nedáva otec na maloletú riadny
pozor. Niekoľko krát sa stalo, že matka volala s maloletou a otec s ňou nebol. Maloletá bola často chorá,
keď jej matka pribalí lieky, babka sa starala o to, aby jej lieky dávali týždeň, potom jej už lieky nedávali.
Otec maloletú zoberie, aj keď je chorá, vôbec ho nezaujíma, že je chorá. Potom je maloletá opakovane

chorá. V decembri 2014 otec nonstop chodil za matkou, že chce maloletú na Vianoce k sebe, toto matka
odmietala, nakoniec mal maloletú na Vianoce, predtým ju mal na víkend, po Vianociach v pondelok.
Maloletá bola z toho vyčerpaná. Po sviatkoch ju chcel ešte na ďalší týždeň, maloletú mu matka nedala
a volal na ňu políciu. V nedeľu 04.01.2015 sa stalo, že maloletú držal po víkende na Orave v aute a
nechcel ju matke dať, túto situáciu hlásila matka na polícii na druhý deň 05.01.2015, takéto situácie sa
opakujú stále. Matka má pocit, že jej otec maloletej chce robiť zle cez maloletú. Keď má matka maloletú

doma, snaží sa dodržiavať režim tak, že maloletá je už o 19.00 hodine osprchovaná a pripravuje sa na
ďalší deň. Na pojednávaní dňa 24.09.2015 matka uviedla, že si myslí, že maloletá je zo stretnutí s otcom
vyčerpaná, čo jej aj sama povedala, otec je hyperaktívny, maloletá mu nestíha. Častokrát musí matka
maloletú v pondelok odhlásiť zo škôlky, nakoľko ju otec v nedeľu neskoro privedie a maloletá je potom
vyčerpaná. Otec chce maloletú aj navyše upraveného styku, keď matka odmietne, vyvoláva policajtom

alebo kolíznej opatrovníčke. Otec bol s maloletou na Orave, malá vyliezla na nejakú skalu a povedala,
že ocinko nemohol za ňou liezť, lebo ho bolelo bruško, malá spadla a celá sa poudierala. Volali jej zo
škôlky, či vie o tom, že je doudieraná. Matka nebude počúvať od učiteliek o tom, že maloletá má modriny,
je predsa dievča a nie chlapec. S maloletou navštívili Q. dvakrát, dieťa nemôže byť svedkom incidentov,
matka už s malou nechce chodiť k psychológovi, kvôli rodine otca tam bola dvakrát. T.č. býva na ul. D.

XX, I., v byte bývajú ony dve s maloletou. Na pojednávaní dňa 13.09.2016 matka uviedla, že s maloletou
v máji 2016 navštívila obezitológa Q.. W.. Tri roky žiada otca, aby s ňou nechodil po fastfoodoch, nakoľko
otec mal v minulosti 170 kg a jedol len toto jedlo. Návštevu obezitológa navrhla maloletej pediatrička
MUDr. Ďurková, ktorá ich upozorňuje, aby sa maloletá zdravo stravovala. Otcovi dala číslo na Q.. W.,
tomuto otec zavolal, ale ho nenavštívil. Boli ešte aj u psychologičky Q.. X., táto povedala, že maloletá je

prejedená. Okrem toho má maloletá šelest na srdci od narodenia, pravidelne navštevujú kardiologičku
Q.. Z.. Každý rok chodia k ortopédovi, pretože maloletá má ploché nohy. Na kardiológii neplatí nič, tam
je maloletá iba pozorovaná. S tým, že keď je chorá, má byť v kľude. Na ortopédii bola tiež cez letné
prázdniny, tam zaplatila len poplatok za vložky, snaží sa maloletej kupovať ortopedické topánky, ktoré
stoja 25,- eur až 30,- eur. Maloletá navštevuje ZŠ W... Maloletá jedenkrát vracala, je trošku plačlivá,

pretože sa bojí, že ju bude otec neskoro vyzdvihovať zo školy. Včera ju otec vôbec nevyzdvihol. Včera
mali rodičovské združenie, o tomto otec vie, lebo sa to hovorilo v prvý deň školy. Otec mal maloletú
tento víkend od piatku do nedele, pričom maloletú odovzdávala otcovi matkina matka, pretože matka
bola v práci. Matka si pozerala v nedeľu večer, maloletá nemala urobenú jednu domácu úlohu, celkovo
mala 3 domáce úlohy, z toho matematiku nemala, v pondelok sa matka ospravedlnila pani učiteľke.

Domáce úlohy im posielajú e-mailom. Škola je vzdialená od bydliska asi 10 minút, pričom chodievajú
pešo. Maloletá chodí na obedy. Matka maloletú prihlásila na športový krúžok, s tým vlastne aj maloletú
prihlásili na túto školu. V zime budú chodiť aj na zimný štadión. Za športový krúžok sa nedopláca, pričom
maloletá nenavštevuje žiadne krúžky mimo školy, za ktoré by sa doplácalo. Cez letné prázdniny mal
otec maloletú prvý júlový týždeň od štvrtka do utorka, písala otcovi, že maloletá plače, že nechce ísť

na tak dlho, matka sa snažila dohodnúť, aby išla na 3 dni a potom by išla na ďalšie 3 dni, otec na toto
povedal, že vydrží, že to nie je problém. Dala mu ju, otec matke nepovedal, kam ide. Až v SMS-kách
sa dozvie, kam maloletá ide. Volala otcovi v piatok, v sobotu a v nedeľu, ako sa má malá a otec pri nej
vôbec nebol, dal ju k starým rodičom, konkrétne k strýkovi. Pýtala sa, prečo s ňou nie je, keď o ňu tak
strašne bojuje. Povedal, že s jej matkou a rodinou je stále a jeho rodina má nárok tiež s ňou byť. Vrátil ju v

utorok a maloletá už s ním nechcela byť dlhšie. Matka ďalej uviedla, že súhlasí so všetkým v znaleckom
posudku. Na strane 34 posudku znalec poukazuje na jej pracovnú dobu, k tomuto by chcela uviesť, že
pracuje na krátky a dlhý týždeň, dlhý týždeň - pondelok, utorok, piatok, sobota, nedeľa a krátky týždeň
pracujem v stredu a vo štvrtok. V čase, keď nemôže z pracovných povinností, maloletá je s babkou. Táto
sa o maloletú 100% postará, vie, že ju dá skoro spať a podobne. Pracovná doba matky je od 9.00 hod.

do 21.00 hod. Prvé manželstvo otca skončilo fyzickým útokom na jeho prvú manželku, potom učil na
R., kde tiež fackoval deti, nevie či bol odtiaľ vyhodený, druhé manželstvo skončilo tiež fyzickým násilím.
Otec maloletú veľmi otužuje, následkom čoho býva stále chorá. Nevie, či v novembri alebo decembri
2015 bol otcovi odňatý vodičský preukaz. Matka ďalej uviedla, že jej volal pán Satin, s tým, že otecchcel nad rámec maloletú, chcel sa dohodnúť. Toto bolo niekedy v januári 2016. Išlo o jarné prázdniny,
kedy matka súhlasila s polkou dňa, na čo otec povedal, že keď nie celý deň, tak nemá záujem. Otec
nedbá ani o zdravotný stav maloletej. Dňa 12.02.2016 priniesol maloletú, mal ju mať na víkend, zakázala

mu akýkoľvek šport, pretože maloletá kašľala, napriek tomu ju zobral na tenis, vrátil jej ju 14.02.2016,
maloletá mala popraskané líca, žiadala vysvetlenie, čo sa jej stalo, otec jej absolútne nič nepovedal.
Išla k lekárovi, kde jej lekárka povedala, že má popraskané cievy, na toto musela brať lieky. Takýchto
konfliktov je strašne veľa. Otec nedbá na zdravie dcéry, tri roky sa mu snaží dohovoriť, tiež aby maloletú
vracal tak, ako má určené. Teraz v nedeľu ju priniesol o pol siedmej, to bolo prvý krát počas celého

roka, čo ju priniesol presne. Na pojednávaní dňa 15.11.2016 matka uviedla, že výchovné poradenstvo
nemalo žiadny zmysel, bol tam iba monológ otca, očný kontakt tam nebol preto, lebo pani psychologička
povedala, že sa máme pozerať na ňu. Nič sa nezmenilo, skôr sa zhoršilo. Včera bola privolaná polícia,
ktorý problém vznikol z toho, že otec splnomocnil nejaké dievča na prebratie maloletej zo školy. Otec
stále rozpráva, že s ním matka nekomunikuje, neodpovedá na SMS-ky. On jej však len oznámi, čo ide
urobiť,onsňounekomunikuje.Oteczahlásilmaloletúdokrúžkov,sktorýmimatkaabsolútnenesúhlasila,

v tomto čase však otec nedokáže ísť maloletú vyzdvihnúť z krúžkov. Otec matke neodovzdáva maloletú
podľa rozsudku. Keď je maloletá chorá, vypísaná zo školy, otec maloletú zoberie, a dá ju do školy alebo
na krúžok. Maloletá nemá vedený osobitný účet. Asi tretí týždeň maloletú namiesto otca vyzdvihuje
nejaké mladé dievča. Matka poukazuje na to, že keď otec nestíha vyzdvihnúť maloletú, je tu ona a jej
rodina. T.č. prechádza na nové pracovisko, bude robiť u toho istého zamestnávateľa, bude mať pracovnú

dobu každý deň od 09.00 do 15.00 hod., mimo soboty, nedele a sviatkov. Malo by to byť od zajtra,
zatiaľ nemá zmluvu. Ona by navrhovala, aby sa na tomto pojednávaní rozhodlo, chcela by to už celé
ukončiť aj kvôli maloletej. Ona otcovi dala priestor, aby mával maloletú v pondelky a v stredy. Dohodli
sa na súde, že bude určite zohľadňovať aj jej školskú povinnosť. Čas sa vôbec nerešpektuje, je to
neskoré odovzdávanie, vracia ju matke o 19.30 hod., 20.00 hod. Maloletá preto chodí spať až o 23.00

hodine, toto je neskoro. Otec nerešpektuje čas, vôbec sa s ňou neučí. Povedal, že na to má svoju
babku a mamu. Otec zahlásil maloletú na rôzne krúžky, na ktoré on chcel. Dohodli sa, že bude chodiť
na korčuľovanie, avšak dal ju na korčuľovanie aj v stredu, dal ju v stredu aj na výtvarnú výchovu, dal
ju na tenis. Maloletá chodí vyšťavená v pondelok a v stredu. Momentálne matka pracuje od pondelka
do piatka celý týždeň od 08.00 hod. do 17.30 hodiny a druhý týždeň od 10.00 hod. do 18.00 hodiny. Od

16.09.2016 má zmenenú pracovnú dobu, zmenilo sa to, že už nepracuje víkendy a nepracuje do 21.00
hodiny večer, od 16.09.2016 je vedúca zmeny a už nepracuje na E.. Bude pracovať od 09.00 hodiny
do 17.00 hodiny. Vyzdvihovať maloletú v budúcnosti bude stará matka maloletej a matkina sestra, od
17.00 hodiny bude matka maloletej k dispozícii.

24.Otecprivýsluchuúčastníkanapojednávanídňa09.04.2016uviedol,žematkamáveľmizlúpracovnú
dobu, kedy prichádza veľmi neskoro domov z práce, až keď malá už spí. Ďalej uviedol, že dcéra je
obézna, a to vzhľadom k tomu, že trávi čas u matky, starej matky, sestry matky. Dcéra trávi 5-6 hodín
pred TV. Otec sa snaží, aby maloletá športovala a mala dostatok pohybu. Pripúšťa, že maloletú odovzdal
neskôr, nevie presne o koľkej hodine, bola už tma, pričom boli v zápche na diaľnici. Omeškania sú

maximálne niekoľkominútové, dieťa je s ním rado. Keď vracia maloletú, tak ju nikdy nevracia matke,
matka je v tom čase v práci, maloletú vracia starej matke alebo tete maloletej. Čo sa týka modriny u
maloletej, boli na Orave, opekali si, maloletá spadla, udrela sa, maloletú následne ošetrili. S maloletou
je otec stále v jej prítomnosti. Nesúhlasí s tým, že máva maloletá modriny, modrinu mala raz a bola to
nešťastná náhoda. Priznáva, že berie svoju dcéru na pizzu, do cukrárne, nepotrebuje, aby jeho dcéra

mala obmedzenia so stravou. Nepomerne kompenzuje pohybové aktivity dcéry s návštevami pizzérií a
podobne. Vedie si štatistiku, kde kedy boli na túre, na plavárni a podobne. Robí to intenzívne. Ak idú na
výlet na bicykel a potom na pizzu, je toto normálne. Je plno ďalších detí, ktoré robia toto isté. Vlastní
2 byty, oba sú založené kvôli úveru 96.000,- eur. Za rok 2015 mal 4 mesačné výplaty po 500,- eur za
vedľajší pracovný pomer. Otec ďalej uviedol, že v prípade ak sa preukážu vyššie výdavky na maloletú,

tieto bude dobrovoľne uhrádzať. Maloletej sporí mesačne, avšak rôzne, 50,- až 100,- eur mesačne.
Mesačne spláca 600,- eur na hypotéku na dva byty, ktorá hypotéka, keď bude splatená, byty bude
vlastniť maloletá. Takto je to uvedené v dohode v rámci vyporiadania BSM, ktoré bolo vyporiadané
súdnou cestou, ktoré konanie prebiehalo na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 16C/191/2014, k čomu
predložilknahliadnutiuuznesenieoschválenísúdnehozmieru.Vyplatilmatkevyrovnávacípodiel3.000,-

eur plus dostala spoločné auto, ktoré bolo nadobudnuté počas manželstva. Otcovi zostalo staré auto
Dacia, o ktoré prišiel pri autonehode. Nebolo možné, aby bolo BSM vyporiadané priamo tak, že maloletá
nadobudne byty s ťarchou banky, t.č. mu bráni v prevode banka, potrebuje súhlas banky, najskôr musí
riešiť spoludlžníka a potom môže riešiť ťarchu. Otec namieta výdavky na maloletú, ktoré uvádza matka,pretože ak má maloletá výdavky 506,- eur na mesiac u matky, tak má výdavky aj 506,- eur na mesiac
u neho, takže toto je najluxusnejšie dieťa v Trnave. Na pojednávaní dňa 24.09.2015 otec uviedol, že už
nepracuje vo firme D., ale je od 01.06.2015 živnostník. Venuje sa consultingu a jeho príjmy sú pohyblivé.

Vjúnimalpríjem0,-eur,pretoželežalvnemocnici,vjúlimal1.700,-eur,vaugustemal3.000,-eur,všetko
sú to hrubé príjmy. Pracovný pomer v D. skončil z dôvodu, že vedúci nemal pre neho projekt, skončili
viacerí. Akonáhle skončil, na druhý deň nastupoval na nový projekt, nevylučuje, že bude mať s.r.o. v
budúcnosti. T.č. má pohyblivú pracovnú dobu, ako živnostník sa môžem rozhodnúť, že napr. v určitý deň
nepracuje. A týmto odpadá problém pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú. Autá, ktoré boli vylustrované v

spise, tieto už nevlastní, je držiteľom iba Dacia Duster, pričom je tu nesplatený úver 10.000,- eur. Matka
maloletej má podstatne horšiu pracovnú dobu a príjem v práci, pracuje každý druhý víkend do neskorých
večerných hodinách, dieťa musí odovzdávať jej matke alebo sestre. Vracia však dieťa neskoro cudzím
ľuďom. V čase keď nebude dieťa s otcom, nebude ani s matkou kvôli pracovnej dobe. Jeho rodina má
absolútny zákaz sa negatívne vyjadrovať. Matka nezdvíha telefón, neodpisuje mu na maily, nemá čas sa
s ním rozprávať o dieťati, neslušne sa vyjadruje na jeho adresu, má evidentný problém s jeho osobou.

Ďalej otec uviedol, že bol na operácii so žalúdkom, zmenšili mu žalúdok, bola to estetická operácia,
týmto znižuje svoju hmotnosť, iba namiesto 6 dní tam bol 6 týždňov. Na pojednávaní dňa 13.09.2016
otec uviedol, že zbraň nemá v nosení, zbraň má odloženú. Prvé odňatie vodičského preukazu bolo pre
alkohol a druhé pre útek z miesta činu. Ďalej otec na danom pojednávaní uviedol, že už 3 týždne má
s.r.o. a má minimálnu mzdu. Nemá problém uhrádzať sumu, na ktorú bol zaviazaný. Súhlasí s tým, aby

výživnéboloponechanénasume350,-eurmesačne,stým,žeprespávanímmaloletejvjehodomácnosti
klesnú matke náklady spojené s ňou. Založil spoločnosť Y. s.r.o., kde je vedený ako zamestnanec. V
I. D. Q. D. W., s.r.o. skončil preto, že mu skončil projekt a dostal lepšiu ponuku, s tým, že príjmy má v
súčasnosti vyššie ako v D. Q. D., teraz poslednú faktúru na živnosť mal 4.600,- eur v hrubom, ale bude
to viac ako v D. Q. D.. V prípade nehnuteľností vlastní dva byty K.h, tieto neprenajíma. Za posledného

polroka kúpil maloletej bicykel, tenisovú výstroj, v sobotu boli v divadle na opere, v nedeľu mali tréning. V
piatok chcel ísť do družiny pre maloletú, matka mu oznámila SMS-kou, že o 16.30 hod. je neskoro, že ju
zoberie babka. Na pojednávaní dňa 15.11.2016 otec uviedol, že matka tiež osobne nevyzdvihuje dieťa
zo školy. To, či otec maloletú osobne vyzdvihne, záleží od jeho pracovnej vyťaženosti. Poukazuje na to,
že maloletá chodí do školy iba 8 týždňov, to by nerád zovšeobecňoval. Keď nemôže osobne vyzdvihnúť

maloletú, splnomocnil niekoľko študentiek, ktoré sa s ňou poznajú, sú s ňou kamarátky. Maloletá začala
navštevovať v pondelky a v stredy krúžok korčuľovania od 13.30 hod. - 14.30 hod., ide o krúžok zo školy.
Otec je iniciátor tejto akcie. Dcéru po skončení korčuľovania preberá ním splnomocnená osoba alebo on.
K dispozícii je dcére rôzne, niekedy je to o 15.00 hod., niekedy je to o 16.00 hod., včera prišiel 15.30 hod..
Pondelky trávia spolu s maloletou tak, že idú spolu na byt, alebo do knižnice, píšu si, kreslia si, robia si

spolu domáce úlohy, alebo idú na tenis, v stredy chodí maloletá na Súkromnú základnú umeleckú školu
od 16.30 hod. do 18.30 hod., potom odvedie maloletú matke. Informoval sa od p. učiteľky, že v stredu
domáce úlohy nemávajú. Tenis máva v pondelok od 18.00 hod. do 19.00 hodiny. Jesenné prázdniny,
polročné prázdniny, Veľkonočné prázdniny, tieto otec nežiada upraviť, navrhuje, aby sa postupovalo
ako pri styku v bežnom roku. Navrhuje upraviť zimné, letné a jarné prázdniny. Otec odhaduje, že jeho

čistý príjem bude vo výške 3.500,- eur mesačne. V čase, keď má byť s maloletou je pravdou, že táto je
prihlásená na krúžky, na ktoré ju sám prihlásil.

25. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že navštívili domácnosť matky, keďže sa presťahovala.
Obýva 2-izbový byt, neboli zistené žiadne nedostatky, byt je veľmi pekný, maloletá má svoju posteľ,

hračky a podobne. Preverovali starostlivosť aj cez lekárku Q.. Q. a škôlku, vyjadrili sa, že starostlivosť
je bezchybná, veľmi dobrá, nevšimli si zanedbanie. V čase, keď je matka v práci, so starostlivosťou
jej pomáhajú jej rodičia, bývajú dva činžiaky od seba. Otec býva tam, kde aj býval, tam boli v
predchádzajúcom konaní, tam je tak isto všetko v poriadku. V. opatrovník poukázal na to, že otec
si ukracuje čas, ktorý má stráviť s maloletou o krúžky. Odporúčajú v zmysle znaleckého posudku

ponechať stav čo sa týka stretávania otca s maloletou. Procesný opatrovník nepovedal, aby bola
maloletá odhlásená z krúžkov. Maloletá sa musí rozvíjať telesne aj psychicky. Otázkou smerovanou na
otca chcel procesný opatrovník poukázať na to, že otec má právo na stretávanie s dieťaťom, ale aj dieťa
má právo na stretávanie sa s otcom.

26. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11P/20/2015-209 zo dňa 08.06.2016 súd nepriznal matke
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.07.2016 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/29/2016-299 zo dňa 15.07.2016.27. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11P/20/2015-256 zo dňa 21.06.2016 súd zamietol návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia v časti úpravy styku s maloletou cez letné prázdniny. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 27.07.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.

25CoP/28/2016-294 zo dňa 15.07.2016.

28. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,

ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

29. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

30. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú

starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

31. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť

zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

32. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

33. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

34. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

35. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

36. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

37. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

38. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.39. Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

40. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

41. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať

len odo dňa začatia súdneho konania.

42. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

43. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

44. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

45. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

46.Podľa§217ods.1vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

47. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

48. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne.(1) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho
veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.(2)

49. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť

vyjadriťsamostatnesvojnázor,máprávovyjadrovaťhoslobodnevovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti.

50. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

51. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa

sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

52. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania o návrhu otca na striedavú osobnú
starostlivosť bol návrh matky na zúženie styku otca s maloletou a na zvýšenie výživného, ako aj návrh
otca naopak na rozšírenie jeho styku s maloletou.

53. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú zo sumy 350,- eur mesačne na
sumu 450,- eur mesačne, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný,hoci so zmenou účelu zvýšenej sumy výživného na tvorbu úspor, s poukazom na to, že súd návrhom
matky nebol viazaný.

54. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to
v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či
ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k
záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/190/2013-25 zo
dňa 13.11.2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúcej zmenu výšky

výživného zo strany otca.

55. K zmene pomerov na strane maloletej prišlo jednak uplynutím času cca 3 roky, keď v čase vyhlásenia
skoršieho rozsudku mala maloletá cca 3,5 roka, pričom v súčasnosti má maloletá 6,5 roka, s ktorým
nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, kultúrno-spoločenské
vyžitie. K zmene pomerov prišlo okrem toho aj tým, že maloletá oproti času skoršieho rozsudku, kedy

navštevovala materskú školu, navštevuje od 01.09.2016 základnú školu, čo so sebou prináša rovnako
zvýšené náklady. Pokiaľ ide o príjem matky maloletej, táto je zamestnaná u zamestnávateľa A. S., s.r.o.
s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 453,06 eura. Pokiaľ ide o príjem otca maloletej, tento v
súčasnostipodniká,atood13.08.2016akospoločníkspoločnostiY.s.r.o.,.,pričompodľajehovyjadrenia
príjmy má v súčasnosti vyššie ako v I. Q. D. W., s.r.o., odhaduje, že jeho čistý príjem bude vo výške

3.500,- eur mesačne. Žiadnemu z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť od času skoršieho rozsudku
nepribudla.

56. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
otca na maloletú bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2013,

prišlo k zmene pomerov na strane maloletej, keďže vyrástla a zároveň nastúpila od 01.09.2016 na
základnú školu, s čím nepochybne súvisia zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, školské pomôcky, a
pod., pričom na strane rodičov prišlo k zvýšeniu ich mesačných príjmov.

57. Pokiaľ ide o náklady na maloletú, súd považoval za opodstatnené a primerané priemerné mesačné

náklady vo výške približne 385,- eur mesačne (strava 120,- eur (4,- eurá/1 deň s poukazom na dietetické
obmedzenia spojené so znížením množstva príloh a zvýšením množstva bielkovín a zeleniny, čo je
finančne náročnejšie), oblečenie a obuv 40,- eur (s poukazom na nekonfekčnú veľkosť maloletej),
hygiena 10,- eur (zvýšené náklady preukázané neboli, pričom sumu 10,- eur na dieťa vo veku maloletej
súd považuje za primeranú), lieky 10,- eur, škola 60,- eur (24,- eur školský klub detí, 26,- eur obedy,

10,- eur školské pomôcky), bývanie 144,02 eura (celkové náklady na bývanie 288,05 eura (nájomné
168,32 eura + služby 66,66 eura + elektrina 33,44 eura + SWAN 14,99 eura + koncesionársky poplatok
4,64 eura) deleno 2 osoby). Za odôvodnené náklady na maloletú súd nepovažoval výdavky na dopravu
100,- eur, nakoľko maloletá býva v blízkosti základnej školy, ktorú navštevuje, ktorú vzdialenosť je
možné prekonávať pešo, čo matka aj potvrdila. Pokiaľ ide o vyčíslenú sumu nákladov na maloletú, súd

poukazuje na to, že táto suma je len približná a je potrebné rátať aj s nákladmi, ktoré v súvislosti s
osobnou starostlivosťou matky o maloletú môžu vzniknúť, a to napr. školský výlet, darček pre kamarátku,
a pod..

58. Ak otec platí na maloletú výživné v sume 350,- eur mesačne, a vo zvyšnej miere sú náklady na

maloletú uhrádzané z príjmu matky a z prídavku na dieťa, je zrejmé, že prípadné zvýšené bežné
výživné zo strany otca by nebolo maloletou spotrebované, a preto súd dospel k záveru, že doposiaľ
stanovené bežné výživné zo strany otca vo výške 350,- eur mesačne postačuje a nie je dôvod na
zvýšenie výživného v tejto časti. Nakoľko to však dovoľujú majetkové pomery otca (s poukazom na
výšku jeho príjmu 3.500,- eur mesačne brutto, ako aj na vlastníctvo dvoch bytov, z ktorých by otec mohol

dosahovať príjem z prenájmu spolu minimálne cca 500,- eur mesačne) a zároveň príjem matky tvorbu
úspor pre maloletú neumožňuje, súd mal za to, že je dôvodný postup podľa § 63 ods. 3 ZR a určenie časti
výživného vo výške 100,- eur mesačne (ktoré výživné by maloletá nebola schopná za mesačné obdobie
spotrebovať) na tvorbu úspor pre maloletú, ktoré bude prípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jej
budúce povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Takto určené výživné otca (350,- eur + 100,-

eur) spolu s primeraným výživným od matky a prídavkom na dieťa umožní uspokojiť všetky odôvodnené
potreby maloletej a zároveň jej umožní podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorého životná úroveň
je vyššia ako životná úroveň matky maloletej.59. Pokiaľ ide o poukazovanie otca na to, že sám maloletej dlhodobo sporí, súd nespochybňuje súčasnú
snahu otca o finančné zabezpečenie svojej dcéry, avšak poukazuje na to, že sporeniu pre maloletú
z iniciatívy otca chýba garancia, že otec takéto sporenie nezruší, a to aj s prihliadnutím na jeho

osobnostnú charakteristiku (impulzívnosť, častá nespokojnosť, ktorá ho vedie ku konfliktom s inými).
Nie je vylúčené, že v období dospievania (puberty) maloletej môže medzi nimi prísť k nezhodám,
kedy by otec mohol prehodnotiť svoje rozhodnutie sporenia v prospech maloletej. Keďže súd sleduje
najlepší záujem maloletej, a má za to, že majetkové pomery otca to dovoľujú, dospel k záveru, že je
potrebné určiť výživné otca na maloletú za účelom tvorby úspor súdnym rozhodnutím, ktoré plnenie je

od otca vynútiteľné. Súd dodáva, že nebolo možné vyhovieť žiadosti otca, aby výživné na tvorbu úspor
bolo určené zo sumy pôvodného výživného vo výške 350,- eura, nakoľko táto suma bola na základe
rodičovskej dohody určená ako bežné výživné a ako bežné výživné je po zvýšení nákladov na maloletú
po nástupe na základnú školu aj spotrebovaná (bez ohľadu na to, či bola spotrebovaná aj predtým).

60. Pokiaľ ide o súdnu prax, že rodič by mal zo svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od

20 do 25% na všetky vyživovacie povinnosti, súd uvádza nasledovné. Hoci príjem otca by umožňoval
výživné aj vo vyššej sume, súd poukazuje na skutočnosť, že výživné slúži na zabezpečenie potrieb
dieťaťa a prípadne na tvorbu primeraných úspor, a nie na vykrytie nedostatku príjmu matky. Pri určení
výšky výživného bolo tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otec maloletej zakupuje korčule na ľad,
kolieskové korčule, bicykel, lyže, všetko s príslušenstvom, športové oblečenie, maloletej platí trénerov,

s maloletou navštevuje divadelné a filmové predstavenia, kúpaliská a aquaparky, chodia na spoločné
výlety. Uvedené tvrdenia otca matka nerozporovala a tieto nakoniec vyplývajú aj predložených fotografií.
Podľa názoru súdu, bežným výživným vo výške 350,- eur mesačne a výživným na tvorbu úspor vo
výške 100,- eur mesačne, popri zakupovaní športových potrieb pre maloletú otcom a aktívnom trávení
voľného času otca s maloletou návštevami spoplatnených kultúrnych a športových podujatí/zariadení

je dostatočne naplnená zákonná požiadavka zhodnej životnej úrovne maloletej s otcom, a preto niet
dôvodu na určenie vyššieho výživného, ako určeného týmto rozhodnutí. Súd pritom podporne poukazuje
na nález Ústavného súdu ČR vydaný dňa 16.12.2015 pod sp.zn. IV. ÚS 650/15, v ktorom ústavný
súd uviedol, že: rovnaká životná úroveň neznamená, že deti musia mať k dispozícii napríklad rovnaké
množstvo finančných prostriedkov ako rodičia. Tu je potrebné si uvedomiť, že vyšší príjem rodičov je

spravidla spojený s náročnosťou ich práce a s tým, akú zodpovednosť nesú. Naproti tomu pre dieťa
by sa jednalo o bezprácny príjem, ktorý si zasluhuje len tým, že je dieťaťom svojich rodičov. Zhodu v
životnej úrovni medzi rodičmi a deťmi je preto treba hľadať predovšetkým v samotnom spôsobe života,
využívania kultúrnych, športových a spoločenských možností. Rovnaká životná úroveň musí dieťaťu
umožňovať žiť takým štýlom života, ktorý by ho v porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval z jej

celku, alebo ktorý by nevytváral neodôvodnené rozdiely medzi rodičmi a deťmi.

61. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na
maloletú za odôvodnený, avšak v tom zmysle, že požadované zvýšenie výživného o 100,- eur mesačne
bude použité nie ako bežné výživné, ale ako výživné určené na tvorbu úspor, a v tomto smere návrhu

matky s pozmenením vo výroku II. rozsudku vyhovel. Súd teda zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy
350,- eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne, z čoho sumu 350,- eur bude otec platiť ako doposiaľ,
t.j. ako bežné výživné k rukám matky a sumu 100,- eur určenú na tvorbu úspor bude platiť na osobitný
účet maloletej, a to všetko vopred do 15-teho dňa v mesiaci. Matku súd zároveň zaviazal povinnosťou
do 10 dní od vyhlásenia rozsudku zriadiť v prospech maloletej osobitný účet v banke a oznámiť otcovi

číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný účet. S finančnými prostriedkami uloženými
na účte maloletej pritom nebude môcť matka maloletej voľne nakladať, ale na nakladanie s nimi bude
potrebný súhlas súdu.

62. Súd zvýšil výživné otca na maloletú od 01.09.2016, kedy došlo v priebehu konania k podstatnej

zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, keď hoci matka v návrhu žiadala zvýšenie
výživného až od právoplatnosti rozsudku, súd mal za to, že na prospech maloletej je zvýšenie výživného
už od uvedeného dátumu. Súd bol pritom oprávnený v súlade s ustanovením § 40 CMP prekročiť návrh
matky a prisúdiť viac, než čoho sa domáhala, nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

63. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 01.09.2016 súd vo výroku III. vyčíslil otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016 (nakoľko výživné
za mesiac november 2016 bolo splatné až do 24.00 hodiny dňa pojednávania 15.11.2016, a teda tento
mesiac nebol do nedoplatku zahrnutý), ktorý činí 200,- eur (100,- eur za september 2016, 100,- eur zaoktóber 2016), pričom vzhľadom k výške uvedeného nedoplatku súd určil na jeho zaplatenie primeranú
dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom nedoplatok je potrebné zaplatiť na osobitný účet
maloletej zriadený matkou.

64. Súd z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania neodročoval pojednávanie za účelom doplnenia
dokazovania vyžiadaním daňového priznania otca k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2015, keďže i
tak by tento dôkaz nemal vplyv na rozhodnutie súdu. Súd jednak poukazuje na to, že zvyšoval výživné
až od septembra 2016, preto daňové priznanie za rok 2015 by nemalo potrebnú výpovednú hodnotu,

pričom daňové priznanie za rok 2016 ešte podané nebolo, a tiež na to, že otec popieral prenajímanie
bytov, preto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by daňovým priznaním prenajímanie bytov
preukázané nebolo, pričom iné príjmy, ktoré by mali byť zistené, matka uviesť nevedela. Navyše, súd na
vlastníctvo bytov otcom a na možnosti príjmu z nich pri rozhodovaní o zvýšení výživného i tak prihliadol.
Z rovnakých dôvodov súd nevykonal dokazovanie výsluchom vlastníkov bytov bytového domu Na
hlinách súp.č. 7204, Trnava, keď návrh na vykonanie takéhoto dokazovania je jednak veľmi všeobecný,

matka nekonkretizovala, kto by mohol mať vedomosť o tvrdenom prenajímaní a o výške prípadného
nájomného, keď zároveň ten-ktorý vlastník bytu ani nemusí byt skutočne obývať, a ak aj obýva, nemusí
mať vedomosť o prenajímaní bytu, a ak by aj vedomosť prípadne mal, nemusí mať vedomosť o výške
nájomného. Preukazovanie skutočného stavu veci súdom má svoje limity a nesmie byť hrubom rozpore
so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Matkou navrhované dokazovanie by v takomto rozpore

bolo, pričom nebolo pre rozhodnutie vo veci zvýšenia výživného ani potrebné, nakoľko súd vychádzal z
preukázaného vlastníctva bytov a možnosti ich prenajímania.

65. Predmetom konania okrem zvýšenia výživného bol návrh matky na zúženie a návrh otca na
rozšírenie styku otca s maloletou, ktorý bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu v konaní

sp.zn. 27P/61/2014, a síce každý párny týždeň od piatok do nedele a každý pondelok a stredu, okrem
toho prázdniny a sviatky. Matka žiadala zrušiť stretávanie v pracovnom týždni a víkendové stretávanie
zredukovať na dva dni, otec na druhej strane žiadal upraviť stretávanie cez týždeň s prespatím a
odovzdaním maloletej do školy, aby sa predišlo problémom s odovzdávaním.

66. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy v prípade,
ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, pričom súd pri rozhodovaní prihliada na najlepší záujem maloletého
dieťaťa a berie do úvahy kritériá ako sú citové väzby maloletého dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu
výchovného prostredia a pod. a dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov
a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov
na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o
rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k
rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti

na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť
medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).

67. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú
vychovávať, keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že výchova obidvoch rodičov je podnetná

pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletej a nie je možné konštatovať, že by jeden alebo druhý rodič
vo výchove nepodnecovali dostatok podnetov pre optimálny vývin maloletej. Rovnako zo znaleckého
posudku vyplýva, že maloletá vykazuje a zároveň verbalizuje pozitívny vzťah k obom rodičom, má
rada oboch rodičov, matka v jej živote aktuálne zastáva fundamentálnu rolu, je na matku naviazaná
vo väčšej miere, s oboma rodičmi má vytvorený pevný citový vzťah. Rodičia sa navzájom obviňovali z

nedostatočnej starostlivosti o maloletú v súvislosti s jej obezitou, matka otca pokiaľ ide o nedodržiavanie
dietetických obmedzení u maloletej, otec matku v nezabezpečení dostatku pohybu u maloletej. Súd má
za to, že v záujme zdravého vývinu maloletej je, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia, a to matka
v čase starostlivosti o maloletú a otec počas času, kedy bude mať s maloletou upravené stretávanie,
pričom vo svojich výchovných prístupoch sa dopĺňajú. Súd nezistil, že by bolo v záujme maloletej

zúženie styku s otcom v zmysle návrhu matky, keď súd poukazuje na závery znaleckého posudku
uvedené vyššie, pričom ani z iného dokazovania nebolo zistené, že by stretávanie otca s maloletou
bolo maloletej na ujmu. Hoci matka v konaní spochybňovala spôsob otcovej starostlivosti o maloletú,
znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by otec nebol schopný zabezpečovať starostlivosť omaloletú a vychovávať ju, keď znalec uviedol, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, a to
porovnateľne. Matkou uvádzané úrazy maloletej počas starostlivosti otca (modriny, odreniny) sú vo veku
maloletej bežné, nie je možné z nich usudzovať, že by otec nebol schopný riadne zabezpečovať osobnú

starostlivosť o maloletú. Rovnako súd nepovažoval za opodstatnené ani obavy matky, ktoré spájala so
zbrojným preukazom otca, pričom matka tieto obavy ani neuviedla v návrhu, ale až ku koncu konania.
Znalcom boli dostatočne a presvedčivo zodpovedané otázky matky v súvislosti so zbrojným preukazom
otca a jeho osobnosťou, pričom v konaní nebola preukázaná žiadna hrozba zo strany otca voči maloletej
v tejto ani v inej súvislosti. Súd považoval tvrdené obavy matky iba za účelové, a to z dôvodu, že ak

by matka mala v tomto smere skutočné obavy o maloletú, nevyhnutne by bolo na mieste požadovať
zákaz styku otca s maloletou, ktorý návrh však nepodala. Rovnako nemalo na rozhodnutie súdu vplyv
odňatie vodičského preukazu otcovi, nakoľko išlo o priestupok v oblasti dopravy, ktorý nemá vplyv na
posudzovanie starostlivosti otca o maloletú. Pokiaľ ide o poukazovanie na diagnostiku otca počas jeho
hospitalizácie,súdsastotožňujesvyjadrenímznalca,ževobdobíoperáciesaprechodnemohliúzkostné
stavy u otca objaviť, avšak znalec zameral pri vyšetrení svoju pozornosť na osobnosť otca a nezistil

poruchu osobnosti, pričom zvýraznenie čŕt osobnosti sa za poruchu osobnosti nepovažuje.

68. Ideálnym prípadom riešenia stretávania druhého rodiča s maloletým dieťaťom je styk, na ktorom
sa rodičia vedia operatívne dohodnúť, a to s prihliadnutím na aktuálne potreby dieťaťa, danú situáciu,
svoj voľný čas, prípadne zaneprázdnenosť. Ak rodičia takejto kooperácie nie sú schopní, druhým

vhodným riešením je potom dohoda rodičov na konkrétnych termínoch schválená súdom, pričom
stále ide o riešenie, pri ktorom rodičia môžu zohľadniť vzájomné požiadavky. V tomto konaní však
rodičia rodičovskej dohody neboli schopní, v konaní sa navzájom obviňovali, spochybňovali navzájom
starostlivosť o maloletú, pre vzájomné animozity nie sú v súčasnosti schopní, a to ani v záujme svojho
dieťaťa odosobniť sa a kooperovať v tejto otázke. Rodičia takto zostali odkázaní na to, aby úprava styku

otca s maloletou bola riešená autoritatívne, rozhodnutím súdu, ktoré právoplatné rozhodnutie sú potom
povinní rešpektovať.

69. Hoci súd dospel k záveru, že niet dôvodu na matkou navrhované výrazné zúženie styku
otca s maloletou, mal za to, že nástupom maloletej na základnú školu došlo k podstatnej zmene

pomerovodôvodňujúcejprehodnotenietejtoskoršejúpravy.Súčasnáúpravazahŕňaokremvíkendového
stretávania otca s maloletou každý druhý týždeň, aj stretávanie počas pracovného týždňa, a to každý
pondelok a stredu, ktorú úpravu súd považuje za priveľmi roztrieštenú, a pre maloletú ako prváčku
časovo náročnú. S obdobím zaškolenia je spojená potreba určitého režimu v súvislosti s prípravou do
školy na nasledujúci deň a zabezpečenie dostatočného množstva spánku, ale aj priestoru na hru, pričom

súd má za to, že pri súčasnej úprave styku toto nie je zabezpečené. Otec maloletú nevyzdvihuje v
pondelok a stredu vždy o 15.00 hod., pričom ak je pracovne zaneprázdnený, splnomocní na vyzdvihnutie
študentky. Otec nepopieral tvrdenia matky, že maloletú odovzdáva neskôr ako v stanovenom čase, ktorý
je o 19.00 hodine. Maloletá navštevuje v pondelok a stredu krúžok korčuľovania v rámci školy, následne
v rámci styku s otcom v pondelok ešte tréning tenisu, a v stredu výtvarnú školu. Súd mal za to, že hoci

nemožno uprieť snahu otcovi o všestranné rozvíjanie svojej dcéry, je potrebné, aby pri plánovaní aktivít
zohľadnil vek maloletej, jej možnosti a pri súčasne náročnom období zaškoľovania (hoci sa to otcovi
nemusí zdať ako náročné obdobie, záťaž pre prváka je enormná, pričom uvedené zohľadňuje aj znalec
v posudku) aj potrebu ponechať maloletej priestor pre „neplánovanú“ hru. Súd pritom poukazuje aj na
odporúčanie znalca, aby otec viac zvažoval aktivity a množstvo aktivít, ktoré maloletej ponúka. Ak otec

nie je trvale schopný vyzdvihovať maloletú o 15.00 hodine v pracovnom týždni, čo bolo preukázané, a
potom nie je schopný ju odovzdať aspoň o 19.00 hodine (keď dieťa vo veku maloletej by malo ísť spať
najneskôr o 20.00 hodine), čo súd usudzuje jednak z vyjadrení matky, ktoré otec nepoprel, ako aj zo
skutočnosti, že tréning tenisu v pondelok končí o 19.00 hodine, nie je v najlepšom záujme maloletej
takáto úprava styku cez pracovný týždeň. Jednak otec stretávanie v pondelok a stredu nevyužíva v

plnom rozsahu (oneskorené vyzdvihnutia), nedodržiava čas odovzdania (odôvodňovanie otca, že im
tento čas nepostačuje, neobstojí) a najmä nevyužíva daný čas na skutočnú realizáciu styku s maloletou
(keď maloletá v danom čase navštevuje z jeho iniciatívy krúžky, hoci v daných dňoch už navštevuje
kurz korčuľovania). Za týchto okolností mal súd za to, že je dôvodné vo výroku IV. rozsudku upraviť
stretávanie otca s maloletou cez pracovný týždeň len v tom týždni, v ktorom otec nebude mať upravený

styk cez víkend, t.j. na každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00 hodiny do štvrtka do 18.00
hodiny. Takáto úprava zabezpečuje, aby otec bol s maloletou v kontakte nielen každý druhý týždeň, ale
aj v týždni bez víkendového styku a zároveň pracovný týždeň maloletej nebude roztrieštený tak ako
doposiaľ. Daná úprava umožňuje otcovi a maloletej v nepárnom týždni plnohodnotne stráviť spoločnýčas po dve poobedia. Súd pritom poukazuje aj na vyjadrenie znalca, ktorý v závere znaleckého posudku
(str. 37) uvádza možnosť prehodiť dni v pracovnom týždni určené na styk z dôvodu nástupu maloletej na
základnú školu. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý na pojednávaní uviedol, že nevidí

prekážku v tom, aby maloletá prespala u otca v týždni a ráno ju odviedol do školy, ak to má prispieť k
zníženiu napätia, tak to môže byť v prospech, ak neexistujú iné dôvody na strane matky, ktoré by k tomu
v zásade mohli brániť. Súd mal za to, že matka neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo
vylúčené prespávanie maloletej u otca cez pracovný týždeň a zároveň ani maloletá neuviedla, prečo
nechce u otca prespať, keď zároveň prespáva mimo domu každý druhý víkend. Súd navyše dodáva, že

takátoúpravastyku(t.j.dvadnisprenocovanímvtýždni,vktoromniejeupravenévíkendovéstretávanie)
je v súdnej praxi zaužívaná a znalcami odporúčaná, nakoľko zohľadňuje jednak záujem maloletého
dieťaťa, byť v kontakte s druhým rodičom aj v týždni, v ktorom nie je upravený styk cez víkend a na druhej
strane netriešti nadmerne režim dieťaťa cez pracovný resp. školský týždeň. Vyzdvihovanie maloletej
súd upravil na 17.00 hod. v stredu, a to okrem dôvodu, že otec i tak nie je trvale schopný vyzdvihovať
maloletú o 15.00 hod., najmä z dôvodu, aby si mohla maloletá prichystať potrebné učebnice a zošity na

štvrtok, a aby nemusela tieto nosiť v školskej taške od utorka. Odovzdanie maloletej potom súd upravil
na 18.00 hodinu vo štvrtok, aby maloletá sa mohla v kľude pripraviť na nasledujúci deň a ísť včas spať.

70. Za účelom eliminácie konfliktov medzi rodičmi spojených s odovzdávaním maloletej z víkendového
pobytu u otca a za účelom, aby mali otec a maloletá zabezpečený dostatočný priestor pre seba po

zrušení styku v pondelok a stredu (najmä pokiaľ ide o párny týždeň), upravil súd stretávanie otca s
maloletou na každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho pondelka
nepárneho kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny, kedy otec odovzdá maloletú do školského zariadenia.
Pokiaľ ide o čas prevzatia maloletej, z dôvodu prípravy maloletej na víkendový pobyt a s poukazom na
skutočnosť, že otec nie je schopný dodržiavať doteraz stanovený začiatok styku v piatok o 15.00 hodine,

stanovil súd začiatok styku na 17.00 hodinu, kedy si otec maloletú prevezme u matky prichystanú so
všetkým potrebným na víkendový pobyt, ako aj so školskými potrebami na pondelok. Čas odovzdania v
pondelok súd určil na 07.45 hod., tak aby maloletá bola včas v škole pred začatím vyučovania, v prípade,
že pondelok bude dňom školského vyučovania.

71. Pokiaľ ide o letné prázdniny, súd mal za to, že v prípade maloletej je optimálna úprava styku v
maximálnom trvaní 10 dní, nakoľko otcom navrhované dvojtýždňové intervaly by s prihliadnutím na vek
maloletej spôsobili príliš dlhé odlúčenie od matky a tieto neodporúča ani znalec. Týždňové intervaly zasa
neumožňujú, aby otec s maloletou absolvovali dovolenkový pobyt. Súd potom upravil stretávanie počas
letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hodiny do 10.07. do 17.00

hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od 10.08. od 17.00 hodiny do 20.08. do
17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00 hodiny, od
31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do 17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do 17.00 hodiny,
aby tak boli intervaly trávenia prázdnin na druhý rok spravodlivo vymenené. Súd považoval návrh matky
na úpravu styku cez prázdniny za absolútne nevhodný (každý rok od 01.07. do 05.07. a od 27.08. do

31.08.), ktorá navrhnutá úprava styku by znamenala, že otec nebude v kontakte s maloletou od 06.07
do 26.08., t.j. 52 dní (!). Na takto obmedzený matka nepreukázala žiaden dôvod. Súd má za to, že niet
žiadneho rozumného dôvodu, aby otec nemohol stráviť s maloletou počas školských prázdnin rovnaký
čas ako matka, keď maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, absolvuje s ním výlety a športové aktivity, pre
ktoré je priestor najmä v čase prázdnin. Úprava styku v uvedenom rozsahu počas letných prázdnin je

v prejednávanej veci primeraná, ako s prihliadnutím na vek maloletej, jej citový vzťah k obom rodičom,
tak aj na možnosť naplánovania si prípadného dovolenkového pobytu s maloletou počas daných 10 dní.
Samozrejme, ideálnou možnosťou pre rodičov je operatívne sa dohodnúť na trávení letných prázdnin v
tom ktorom roku, ak však rodičia dohody nie sú schopní, je potrebné sa podriadiť rozhodnutiu súdu a
zabezpečiť si dovolenku podľa tohto rozhodnutia.

72. V prípade zimných prázdnin a vianočných sviatkov mal súd za to, že rovnako ako pri letných
prázdninách niet dôvodu, aby bol otcovi vymedzený styk v tak úzkom rozsahu, ako to navrhovala matka.
Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu úpravu styku počas zimných prázdnin, tento súd považoval v zásade
za dôvodný, keď otcom navrhnutá úprava lepšie zohľadňuje, aby rodič, ktorý nebude mať maloletú v

starostlivosti od prvého dňa školských prázdnin do 27.12., mal možnosť stráviť s maloletou aspoň časť
Štedrého večera, a to v primeranom trvaní od 14.00 hod. do 18.00 hod., pričom následne sa maloletá
vráti k druhému rodičovi stráviť zvyšok vianočných sviatkov. Novú úpravu počas vianočných sviatkov
súd považuje za vhodnejšiu vzhľadom k veku maloletej, pretože zohľadňuje záujem maloletej stráviťŠtedrý večer u každého rodiča, čo doposiaľ nebolo takto upravené. Súd má za to, že pri vyššie uvedenej
úprave styku bude zachované právo maloletej stráviť s každým z rodičov Štedrý večer, ako aj právo
rodičov byť v kontakte s maloletou v tento sviatočný deň. Napr. v párny rok bude maloletá od začiatku

zimných školských prázdnin u otca, pričom dňa 24.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod. bude u matky,
kde bude mať dostatok času na Štedrú večeru i rozbalenie darčekov a od 18.00 hodiny bude znovu
u otca, kde bude mať opäť dostatok času na oboje. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 23CoP/34/2015 zo dňa 18.11.2015, podľa ktorého „pre oboch rodičov je podstatné
stráviť časť štedrovečerného dňa, kedy deti (aj rodičia) dostávajú darčeky, z ktorých sa tešia, preto podľa

názoru súdu je práve tento deň potrebné rozdeliť takým spôsobom, aby časť večera prežilo dieťa s
jedným, ale aj druhým rodičom.“ Nová úprava styku ďalej lepšie rozdeľuje obdobie zimných školských
prázdnin medzi rodičov, nakoľko kým podľa predchádzajúcej úpravy rodič, ktorý s maloletou strávil v
danom roku vianočné sviatky, strávil s maloletou aj Silvester, podľa novej úpravy rodič, ktorý strávi s
maloletou vianočné sviatky, nestrávi s maloletou v danom roku Silvester, ale až obdobie od 02.01. do
koncaškolskýchprázdnin,ktoráúpravajerovnomernejšia.Úpravastykuotcasmaloletoupočaszimných

prázdnin zohľadňuje vek maloletej, jej pozitívny vzťah k otcovi a jej právo stráviť sviatočné dni v roku s
každým z rodičov a zároveň zrovnoprávňuje oboch rodičov v strávení vianočných a novoročných dní s
maloletou. Pokiaľ ide o čas odovzdávania maloletej otcovi párny rok na začiatku zimných prázdnin, súd
ho určil na prvý deň školských prázdnin na 10.00 hodinu (a nie deň pred prázdninami v zmysle návrhu
otca), aby tak mala matka dostatok času pripraviť maloletej všetko potrebné na pobyt u otca.

73.Otecnarozdielodskoršiehorozsudkunežiadalupraviťjesennéaniveľkonočnéprázdniny,anežiadal
upraviť ani polročné prázdniny, navrhol upraviť iba zimné, letné a jarné prázdniny. Letné a zimné
prázdniny boli upravené spôsobom uvedeným vyššie. Pokiaľ ide o jarné prázdniny, súd upravil styk
otca s maloletou na každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od 09.00 hodiny

do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od tretieho dňa
školských prázdnin od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, pri ktorej
úprave bude mať maloletá možnosť stráviť jarné prázdniny s oboma rodičmi. V zásade tak súd vyhovel
návrhu otca, avšak so zmenou času odovzdania maloletej otcovi v párnom roku v prvý deň školských
prázdnin o 09.00 hodine, aby tak mala matka čas pripraviť maloletú na pobyt u otca.

74. Súd ďalej poukazuje na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 97/2013-67 zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého
„Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp.
§ 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom
na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade

z akých zdrojov ich názory zisťoval a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory.“ V súlade
s § 43 ods. 1 ZR bol zisťovaný názor maloletej, pričom tento bol s prihliadnutím na jej vek zisťovaný
v rámci vyšetrenia u znalca. U znalca sa maloletá vyjadrila (str. 19 ZP) tak, že „Mamina je najlepšia,
mám ju najradšej. Radšej ako maminu mám babku, dedka, môjho uja a môjho ocina. Tých mám ešte
radšej ako maminu. Radšej mám ocina ako maminu. Mám radšej ocina ako maminu. Bývam s ocinom,

berie si ma od mamy. Spávala som u neho len trochu, od malička som spávala. ... Keď som u ocina,
tak na noc chodievam spať k mamine. Rada spím s mamou. Nechcem zostať spať aj u ocina, pretože v
maminom byte mám svoje hračky. Ocino by chcel, aby som u neho spávala, ale ja tam nechcem spať.
Niekedy tam ale budem spať, keď prídu moji kamaráti. ... U ocina som už aj spala niekedy. Keď k nám
prišli moji bratranci a sesternica. Vtedy som tam spala. Inak som tam nespala. Len jedenkrát. Bolo to

dobré. Za maminou som neplakala. Ja tam na R. tiež spávam. Spala som tam štyri krát a bolo mi za
maminou smutno. Neplakala som. ... Neviem, prečo som sem dnes prišla. Ja chcem byť s ním, s ocinom.
Prespávať u neho nechcem. Bola by som s ním a spinkať by som išla domov. Nepovedala som mu
to takto ešte, lebo to nechcem povedať, lebo to tak býva. Idem k ocinovi a večer ma zavezie domov,
takto to je a chcem, aby to tak ostalo.“ Z vyjadrení maloletej je zrejmé, že jej názor nie je ustálený, ako

„najlepšieho“ hodnotí matku, vzápätí otca. Maloletá ďalej neuvádza žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý
nechce u otca spávať, pritom súčasne uvádza, že na Orave spáva, a tiež, že keď u otca spala, neplakala
za mamou. Súd poukazuje na to, že pre súd je názor maloletého dieťaťa len jedným z východísk pri
rozhodovaní, a to z dôvodu, že maloleté dieťa vo svojom veku nevie úplne posúdiť, čo je a čo nie je v
jeho záujme. „Názor“ maloletého dieťaťa sa tak nerovná pojmu „záujem“ maloletého dieťaťa. Z vyjadrení

maloletej pred znalcom nevyplývajú žiadne relevantné dôvody, ktoré by bránili prespávaniu maloletej
u otca, keď zároveň maloletá mimo domácnosti matky prespáva každý druhý víkend po dve noci, keď
trávi s otcom víkendový pobyt na Orave.75. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté matkou, a síce výsluch svedkov B. I. a P. I., ktorí sa
mali vyjadriť k problematickému preberaniu a odovzdávaniu dieťaťa, keď nemá byť zo strany otca
dodržiavaný čas úpravy styku s maloletou, nakoľko otec v konaní nepoprel neskoršie vyzdvihovanie a

odovzdávanie maloletej. Súd nezopakoval výsluch znalca navrhnutý matkou, nakoľko v konaní nenastali
žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné, aby sa znalec znovu vyjadroval (zlá komunikácia
rodičov je známa od začiatku konania), keď znalec sa už vyjadril k vhodnosti úpravy styku navrhovanej
otcom na pojednávaní.

76. Pokiaľ ide o nesúhlas matky s použitím fotografií predložených otcom s odôvodnením, že ide o
nezákonný dôkaz, súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že keďže v konaní maloletú zastupuje
procesný opatrovník (a nie matka z dôvodu možnej kolízie), nesúhlas by musel byť vznesený zo
strany procesného opatrovníka, a nie matky. Takýto nesúhlas však vznesený nebol. Avšak aj v prípade
takej situácie by použitie uvedeného dôkazu bolo odôvodnené ustanovením Čl.11 ods. 2 CMP, podľa
ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané

v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené
uplatnením čl. 2 ods. 1, pričom podľa čl. 2 ods. 1 je potrebné každé ustanovenie tohto zákona vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené. S poukazom na uvedené bolo pre rozhodnutie súdu v
najlepšom záujme maloletej prihliadnuť aj na uvedené listinné dôkazy.

77. Vzhľadom na schopnosť otca zabezpečovať starostlivosť a vychovávať maloleté dieťa, ako aj
vzhľadom na citové väzby medzi otcom a maloletou, za účelom zachovania vzťahu maloletej k

obidvom rodičom a s cieľom rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s rodičom, ktorý nemá maloletú v osobnej starostlivosti, upravil
súd styk otca s maloletou vyššie uvedeným spôsobom, keď matka v konaní nepreukázala, že je tu
relevantný dôvod na úpravu styku v tak oklieštenej forme ako navrhovala. Styk otca s maloletou, tak
ako je novo upravený vo výroku IV. rozsudku, je v súdnej praxi považovaný za širšiu formu styku,

ktorá podľa názoru súdu vytvára dostatočný priestor pre otca, aby výchovne pôsobil na maloletú, aby
realizovali spoločné aktivity vrátane pohybových a zároveň aby pracovný týždeň maloletej mal určitý
režim a umožňoval maloletej prípravu do školy a včasný spánok. V čase upravenom rozsudkom má
otec dostatočný priestor, aby zabezpečil pohybovú aktivitu maloletej, keď v pracovnom týždni maloletá
zároveň absolvuje v pondelok a stredu korčuľovanie. V dňoch, kedy bude mať maloletú v starostlivosti

matka, táto buď osobne alebo prostredníctvom príbuzných zabezpečí potrebnú fyzickú aktivitu 1 hodinu
denne. Zo skutočnosti, že práve matka navštevuje s maloletou odborníka, má súd za to, že táto si
dostatočne uvedomuje potrebu riadiť sa jeho radami, a preto dodržiava odporúčanie 1 hodiny fyzickej
aktivity denne, pričom do uvedeného sa započítava aj telesná výchova v škole. Pokiaľ ide o námietky
matky týkajúce sa prípravy do školy počas pobytu u otca, nebolo preukázané, že by otec nebol schopný

zabezpečovať riadnu prípravu maloletej do školy, pričom zo skutočnosti, že maloletá po pobyte u otca
nemala vypracovanú jednu domácu úlohu z troch, je predčasné tak usudzovať, pričom súd vychádza zo
stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Ak by sa však v budúcnosti preukázalo, že otec zanedbáva prípravu
maloletej do školy, bol by daný dôvod na zmenu úpravy styku.

78. Matke súd uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť, ktorá príprava zahŕňa
nielen prípravu materiálnu (prichystanie všetkých potrebných vecí vrátane školských potrieb), ale aj
prípravu psychickú (aby bola maloletá dostatočne motivovaná stráviť s otcom určený čas styku).
Ako miesto odovzdávania maloletej otcovi určil súd miesto bydliska matky. Ako miesto odovzdávania
maloletej od otca v čase skončenia styku určil súd počas bežného roka v dňoch školského vyučovania

v pondelok školské zariadenie, v ostatných prípadoch miesto bydliska matky, pričom otec je povinný
dodržiavať stanovené hodiny styku. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov
uskutočniť, uložil súd rodičom povinnosť bezodkladne si túto skutočnosť oznámiť.

79. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 CMP zmenil vo výroku V. rozsudok Okresného súdu Trnava

č.k. 20P/190/2013-25 zo dňa 13.11.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 20P/190/2013-29 zo
dňa 22.01.2014 v časti výšky výživného otca na maloletú a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
27P/61/2014-46 zo dňa 27.10.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 27P/61/2014-49 zo dňa
20.11.2014 v časti úpravy styku otca s maloletou.80. V priebehu konania súd na návrh otca uznesením č.k. 11P/20/2015-325 zo dňa 01.08.2016 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke a otcovi maloletej povinnosť podrobiť sa psychologickému

poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to v intervaloch podľa určenia psychológa,
s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi a usmerniť rodičov ohľadom ich spoločnej
zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej; uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňom 09.08.2016 a
právoplatnosť dňom 25.08.2016.

81. Zo správy psychológa Y. - Q. zo dňa 11.11.2016 vyplýva, že s rodičmi bolo realizovaných
celkom šesť stretnutí, z ktorých prvé stretnutia boli individuálne, ďalšie štyri dyadické, jedno z
dohodnutých dyadických stretnutí sa nezrealizovalo z dôvodu služobnej cesty otca, posledné stretnutie
bolo psychologičkou ukončené predčasne z toho dôvodu, že otec ani po opakovaných žiadostiach
psychologičky neprestal kričať, pričom podobné situácie nastali aj na niektorých predošlých stretnutiach.

Matka spočiatku odmietala plán výchovného opatrenia, neskôr plán potvrdila podpisom a stretnutia
sa realizovali v termínoch stanovených v danom pláne. Napriek stanovenému cieľu už na prvých
stretnutiach rodičia verbalizovali nezáujem o zlepšovanie komunikácie s tým druhým. Matka sa vyjadrila,
že nie je potrebné zlepšovať komunikáciu, neskôr hovorila o určitých aspektoch komunikácie, ktoré by
podľa nej bolo dobré zlepšiť, zmeny však očakávala najmä u otca a vyslovila nedôveru v to, že by sa

situácia mohla zmeniť k lepšiemu. Otec opakovane uviedol, že s matkou nepotrebuje viac komunikovať,
pokiaľ by odovzdával dcéru do školy a nie matke, nemusel by s ňou komunikovať a problém by
sa tým podľa neho vyriešil. Obaja rodičia vidia príčinu ťažkosti v tom druhom, najmä v nevyrovnaní
sa s rozvodom. Psychologička uviedla, že ak by tomu tak bolo, indikovaná by z ich pohľadu bola
skôr individuálna psychoterapia (u licencovaného psychoterapeuta). Z pozorovania interakcií rodičov

vnímajú, že medzi nimi panuje vzájomná silná nevraživosť, čo sa prejavovalo v spôsobe, akým k
sebe a o tom druhom hovoria, v tom, že sa vzájomne nepozdravili, zvyčajne neudržiavali žiadny očný
kontakt a mali tendenciu sa vzájomne osočovať a urážať. Aj z týchto dôvodov z ich pohľadu nie je
párová spolupráca indikovaná. Vzhľadom k tomu, že rodičia verbalizovali nezáujem o zlepšovanie ich
vzájomnej komunikácie a ich predstavy o zmysle a cieľoch spolupráce sa rozchádzali, nepodarilo sa

im nájsť spoločný cieľ a smerovanie spolupráce. Na základe vyššie uvedeného a tiež správania otca
(počas spolupráce prichádzal na stretnutia neskoro, niekoľkokrát počas stretnutí telefonoval, opakovane
usmerňoval psychologičku v tom, čo má robiť, čo presne si zapísať a na čo sa pýtať, opakovane
vyjadroval nespokojnosť s jej spôsobom vedenia stretnutí, veľmi často jej skákal do reči, niekoľkokrát
počas sedení kričal a nereagoval na žiadosť psychologičky o stíšenie hlasu) usudzujú, že sa nepodarilo

nadviazať primeraný kontakt medzi psychológom a klientom, založený na vzájomnom rešpekte a
základnej dôvere, ktorý je jednou zo základných podmienok pre úspešnosť spolupráce. V prípade, že by
odborné poradenstvo v rámci výchovného opatrenia malo pokračovať, nie je z vyššie uvedeného dôvodu
možné, aby bolo realizované v spolupráci so psychologičkou Y.. Odporúčali by, aby bolo realizované
v spolupráci s klinickým psychológom s dlhoročnou praxou, kde by zo strany klientov mohol byť väčší

predpoklad jeho rešpektovania ako odborníka.

82. Zo znaleckého posudku, z jeho odseku 2.1, str. 8 vyplýva, že „vzťah medzi bývalými manželmi
nie je žiadny, nekomunikujú spolu vôbec ani pri preberaní dcéry. Menovaná s bývalým manželom
nekomunikuje vôbec.“ Z odseku 5.1, str. 10 znaleckého posudku vyplýva, že matka u znalca uviedla

„my dvaja nekomunikujeme moc dobre“. Z odseku 5.3, str. 19 znaleckého posudku vyplýva, že maloletá
u znalca uviedla, že „teraz na seba kričia. Najprv kričí mamina, ocino na maminu nekričí.“ Z bodu 1.
záverov znaleckého posudku vyplýva, že „maloletá vníma disharmonickú komunikáciu rodičov maloletej
ťaživo, je vulnerabilná (pozn. súdu: zraniteľná) voči konfliktom medzi rodičmi, ktoré by rodičia mali
riešiť mimo dosah maloletej. Maloletá následne vplyvom patoplastickej klímy medzi rodičmi vykazuje

známky zvýšenej tenzie, maloletá nie je schopná adaptívne spracovať rodinný rozvrat v zmysle rozpadu
rodinnej štruktúry, čo sa môže premietať do psychosomatických ťažkostí v zmysle enurézy, či iných
somatických ťažkostí. ...... maloletá aktuálne je výrazne vulnerabilná voči patoplastickej komunikácii
rodičov. Samotní rodičia by si mali uvedomiť, že ich vzájomné konanie spôsobuje maloletej distres.
Uvedené však nie je dôvodom na zníženie styku jedného či druhého rodiča s maloletou. Tento aktuálny

stav spôsobujú obaja rodičia.“ Z bodu 4. záverov znaleckého posudku vyplýva, že komunikácia matky
s otcom maloletej je poruchová, resp. menovaná sa vyhýba tejto komunikácii. ... Otec maloletej síce
tvrdí, že pred maloletou sa o matke zle nevyjadruje, resp. že nechce zaťažovať maloletú problémami,
ktoré má s jej matkou, čo aj na vyšetrení opakovane zdôrazňuje, ale asi pozabudol na to, že ajopakované volanie polície pri preberaní maloletej nie je pre tak malé dieťa samozrejmé a že takýmto
počínaním len graduje distres v živote maloletej, s ktorým sa maloletá sama nedokáže ešte vyrovnať.“
Z bodu 8. záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec ako najpálčivejší problém považuje ne-

komunikáciu rodičov, ktorá sa negatívne odráža v psychosomatických ťažkostiach maloletej, a ktorá
negatívne psychicky formuje maloletú vo vývine. Z bodu 12. záverov znaleckého posudku vyplýva, že
rodičia spolu komunikujú a konajú voči sebe takým spôsobom, že to nevhodne vplýva na psychiku
maloletej, ktorej to vytvára distres (matka podľa maloletej kričí na otca pred ňou; otec volá políciu, keď
matka mu nechce odovzdať na styk maloletú a to aj vtedy, keď je maloletú chorá). Z bodu 14. znaleckého

posudku vyplýva, že ak rodičia budú komunikovať, tak ako doteraz, tak je vysoko pravdepodobné, že si
nebudú predávať informácie o maloletej v zmysle školských povinností, čo bude mať negatívny dopad
na zvládanie prvého ročníka zo strany maloletej.

83. Zo znaleckého posudku, ako aj z priebehu celého konania je zrejmé, že rodičia maloletej sa doposiaľ
nevysporiadali s rozpadom ich manželského vzťahu, a z tohto dôvodu medzi nimi panujú až nenávistné

vzťahy, ktoré bránia ich konštruktívnej komunikácii, pričom rodičia spolu riadne nekomunikujú ani v
záujme spoločného dieťaťa. Matka na otca maloletej kričí pred maloletou, otec privoláva k asistencii
políciu, navzájom spochybňujú svoje rodičovské kompetencie, ktoré konanie oboch vzťahy medzi nimi
ešte vyhrocuje, ale najmä nepriaznivo pôsobí na vývin maloletej dcéry.

84. Súd dospel k záveru, že je potrebné, aby rodičia pokračovali vo výchovnom opatrení v zmysle §
37 ods. 2 písm. d) ZR, a síce v podrobovaní sa odbornému psychologickému poradenstvu, nakoľko
je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, hoci by rodičia mali pochybnosti. S poukazom na závery
znaleckého posudku je nevyhnutné riešiť nevhodnú komunikáciu medzi rodičmi maloletej, nakoľko táto
je príčinou psychosomatických problémov maloletej, čím negatívne vplýva na zdravý psychický vývin

maloletej a zároveň, keďže maloletá navštevuje od septembra 2016 prvý ročník ZŠ, nepredávanie si
informácií o maloletej v zmysle školských povinností môže mať negatívny dopad na zvládanie prvého
ročníka zo strany maloletej. Súd má za to, že na tento stav nie je možné rezignovať.

85. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že vzájomná komunikácia rodičov nie je vhodná,

má negatívny dopad na zdravý vývin maloletej, za účelom zlepšenia tejto komunikácie, zlepšenia
rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v
prospech maloletého dieťaťa, keď neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania vzhľadom pre
krátkosť času zatiaľ nesplnilo svoj účel, uložil súd rodičom aj v rozhodnutí vo veci samej vo výroku VI.
rozsudku v zmysle návrhu otca v podaní zo dňa 15.07.2016 výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť

sa odbornému psychologickému poradenstvu. Nakoľko schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou
oboch rodičov a táto schopnosť je narušená u oboch (podľa znalca u matky ide najmä o vyhýbanie sa
komunikácii s otcom, kričanie na neho pred maloletou; u otca ide o privolávanie polície pri odovzdávaní
maloletej), súd uložil toto výchovné opatrenie obom rodičom.

86. Odborné psychologické poradenstvo bude rodičom poskytnuté v rozsahu 20 konzultácií počnúc
od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny I., pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a vývoja, s
tým, že celkom pôjde o 20 konzultácií resp. sedení. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v
mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom

konzultácií, pričom počet 20 konzultácií považuje za primeraný. Cieľom odborného poradenstva bude
zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú, zlepšenie
vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej a usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej
zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého dieťaťa. Obaja rodičia by mali byť za odbornej pomoci
schopní uzavrieť kapitolu bývalého manželského vzťahu, ktorý sa rozpadol, uvedomiť si, že rodičmi

maloletej zostávajú naďalej obaja, pričom obaja sú spôsobilí maloletú vychovávať. Cieľom by tak
malo byť dospieť k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej
starostlivosti o maloleté dieťa, jeho zdravého fyzického a najmä psychického vývinu, za ktorí sú
zodpovední obaja.

87. Pokiaľ ide o vyjadrenie psychologičky RPPS ÚPSVaR Trnava, že nie je možné, aby bolo prípadné
výchovné opatrenie realizované v spolupráci so psychologičkou RPPS, súd poukazuje na to, že na
danom referáte pracuje viacero psychológov, a preto je možné, aby konzultácie viedol iný psychológ.88. Nad rámec súd uvádza, že rodičia si musia uvedomiť, že napriek rozpadu svojho manželstva,
rodičmi svojho spoločného dieťaťa ostávajú doživotne. Minimálne do plnoletosti svojej dcéry musia byť
pripravení a schopní riešiť spoločne záležitosti týkajúce sa maloletej tak, aby ich vyriešili v jej najlepšom

záujme (v súčasnosti je to najmä zdravotný stav maloletej). Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že
maloletá má k obom rodičom pozitívny vzťah. Každý z rodičov by preto mal dopriať maloletej dcére lásku
toho druhého rodiča a ich vzťah podporovať, pretože pre každé dieťa je pre optimálny vývin potrebné
budovať si plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi.

89. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

90. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

91. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

92. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

93. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

94. Podľa Čl. 2 ods. 1 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

95. Podľa Čl. 3 ods. 1 a 2 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takéhoto
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

96. Podľa Čl. 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“),
každý má právo vlastniť majetok.

97. Podľa § 232 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

98. V konaní vznikli trovy štátu, a to z dôvodu znaleckého dokazovania navrhnutého oboma rodičmi,
pričom výsledky znaleckého dokazovania neboli výrazne v prospech ani jedného z rodičov. Znalcovi
bola na základe uznesenia č.k. 11P/20/2015-266 zo dňa 27.06.2016 vyplatená odmena za vypracovanie
znaleckého posudku vo výške 817,54 eura, ktorá mu bola poukázaná v sume 150,- eur z preddavku
zloženého otcom, v sume 150,- eur z preddavku zloženého matkou a v sume 517,54 eura zo štátnych

rozpočtových prostriedkov.

99. Trovy štátu do 30.06.2016 výslovne upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP (účinné do
30.06.2016), v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pričom ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov,náhradatrovsaprotitomutoúčastníkoviznížiorozsah,ktorýmusúdpriznal.Občianskysúdny
poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradili nové procesné poriadky, zákon
č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákon č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré
trovy štátu výslovne neupravujú. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 3 ods. 1 a 2CSP v spojení s § 54 CMP a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku VII. a VIII. rozsudku priznal štátu nárok na
náhradu trov konania voči matke a otcovi (pričom žiaden z nich nebol oslobodený od platenia súdnych
poplatkov) a každého z rodičov zaviazal povinnosťou zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov

konania štátu v sume 258,77 eura, pričom s prihliadnutím na výšku sumy im určil na plnenie primeranú
dlhšiu lehotu, a síce 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

100. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IX. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových

konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z
výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu
spravodlivosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).