Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20P/145/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110211733
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2110211733.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

B. S., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: Z. Z. nar. XX.X.XXXX, C. XX/X/X, XXXX Q., Q., zast. Mgr. Matejom
Csenkym, advokátom, Dolné Bašty 2, Trnava, a otca: Z. S., nar. XX.X.XXXX, K. XX/XX, N., Q., zast.
splnomocnenou zástupkyňou P. R., K. XX/XX, N., Q., o návrhu matky na určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa za obdobie od 3.6.2010 do 31.10.2012 vo výške
50 eur mesačne.

Nedoplatok na výživnom od 3.6.2010 do 31.10.2012 vo výške 963,66 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť
od právoplatnosti tohto rozsudku v pravidelných splátkach po 20 eur mesačne splatných vždy do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa B. S., nar. X.XX.XXXX sa návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 3.6.2010 domáhala určenia vyživovacej povinnosti otcovi prispievať na maloleté
dieťa sumou 350 eur mesačne počnúc od 1.2.2010 s odôvodnením, že dieťa žije od narodenia v
spoločnej domácnosti s matkou v Trnave a otec, ktorý býva v Rakúsku, na jeho výživu prispieva
nepravidelne. K návrhu pripojila rodný list maloletého.

2. Na informatívnom výsluchu dňa 12.7.2010 matka doplnila, že žiada, aby bol maloletý zverený do
jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že dieťa pochádza z jej vzťahu s Z. S., ktorý otcovstvo uznal na
matrike v Trnave a s ktorým žila pred narodením maloletého v Rakúsku. Potom ostala bývať s dieťaťom
na Slovensku u svojich rodičov a spoločnú domácnosť s otcom maloletého neobnovila. Od narodenia
maloletého do januára 2010 otec na jeho výživu prispieval rôznymi sumami od 50 do l00 eur; od januára
20l0 žiadnou sumou otec podľa vyjadrenia matky neprispel a nekontaktoval sa odvtedy ani s maloletým.

Matkauviedla,žejenamaterskejdovolenke,poberárodičovskýpríspevok190eurmesačne,jeslobodná
a okrem maloletého B. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na stravu a bývanie rodičom prispieva asi 40
eur mesačne, má iba bežné náklady na maloletého na stravu a oblečenie, platí si životnú poistku 30
eur mesačne.3. Otec vo vyjadrení k návrhu matky zo dňa 8.11.2010 uviedol, že bývali s matkou dieťaťa od 28.2.2007
do 23.7.2009 v spoločnej domácnosti vo Viedni. Otec dobrovoľne uznal otcovstvo k maloletému B., nar.

X.XX.XXXX; po jeho narodení sa matka s dieťaťom nejaký čas zdržiavali v Trnave kvôli zdravotným
problémom i zdravotnému poisteniu. Ďalej uviedol, že dňa 28.11.2008 sa zamestnal a staral sa o dieťa
i jeho matku do júla 2009, kedy sa ich vzťah definitívne skončil a matka sa odsťahovala s dieťaťom
k rodičom do Trnavy. Otec ich tam pravidelne navštevoval, kupoval dieťaťu oblečenie a všetko čo
potreboval.Smatkousadohodlinavýživnomvovýške100eurmesačne,ktorésaoteczaviazalplatiť.Od

júla 2010 matka odoprela otcovi podľa jeho vyjadrenia kontaktovať dieťa, prišla len občas na pracovisko
za otcom ukázať mu dieťa ako rastie. Otec sa vyjadril, že od 1.10.2010 je nezamestnaný, býva so svojou
matkou, poberá podporu a je ochotný prispievať na výživu syna s pomocou svojej matky, pretože ho
nadovšetko miluje.

4. Súd vo veci pojednával, vypočul rodičov maloletého dieťaťa, ich zástupcov, opatrovníka maloletého

dieťaťa, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to rodným listom maloletého, oznámením o
nároku na podporu v nezamestnanosti otca z 18.10.2010, potvrdeniami o otcovej mzde od 1/2010 do
9/2010, potvrdením ORPZ Trnava o oznámení o neplatení výživného otcom z 20.10.2011, výpisom s
údajmi o poistení otca z rakúskej Sociálnej poisťovne, mzdovými listami otca, rozhodnutím Okresného
súdu Schwechat z 24.4.2013, zn. 9 PU 17/13w-6 právoplatným 5.6.2013, oznámením Úradu práce

Viedeň o dávkach pre otca zo 14.7.2016, dokladmi o úhrade výživného, trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava č.k. 3T/74/2014 z 28.7.2014, obžalobou a uznesením o začatí trestného stíhania,
potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa matkou v rokoch 2010,2011 a
2012, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o zastavení výplaty prídavku na
dieťa, poštovými poukazmi adresovanými materskej škole a školskej jedálni, mzdovými listami matky za

obdobie 2013 až 2016, výdavkami na maloletého, potvrdeniami o úhrade výživného na maloletého, ako
aj s ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci.

5. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú spolu, osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
zabezpečuje matka. Otec sa v súčasnosti s maloletým nekontaktuje. Otec žije dlhodobo v Rakúsku u

svojej matky na adrese K. XX/XX N., matka s dieťaťom žijú v Rakúsku od 1.11.2012, v súčasnosti v obci
Q.. Dieťa v zahraničí navštevuje druhý ročník základnej školy a má tam nahlásený aj trvalý pobyt.

6. Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní dňa 24.11.2010 uviedol, že súhlasí so zverením
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasí s takou výškou výživného ako navrhuje matka.

Bol ochotný prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 1.12.2010 vo výške 100 eur mesačne. Od
februára 2010 do decembra 2010 si vyživovaciu povinnosť plnil nasledovne: 4.5.2010 zaplatil na výživu
dieťaťa400eur,tedaodfebruáradomájajetopo100eurmesačne;tútosumuprevzalamatkaosobneod
otcaaprevzatiepotvrdilasvojimpodpisom.Dňa4.11.2010poslalvýživnévovýške100eur.Ďalejuviedol,
že v decembri 2009 zaplatil na maloletého výživné vo výške 350 eur, ktorú sumu matka potvrdila svojim

podpisom. Výživné do decembra 2010 považoval za uhradené. Od l.10.2010 je nezamestnaný a poberá
podporu v nezamestnanosti približne 200 eur mesačne. Otec potvrdil, že naposledy maloletého videl v
septembri 2010, lebo matka mu odmieta umožniť stretávanie s dieťaťom; snaží sa však maloletému aj
nad rámec platenia výživného prispievať nákupom oblečenia, hračiek a podobne. Do októbra 2010 otec
pracoval ako čašník v reštaurácii vo Viedni, ktorá však medzičasom zanikla, preto prišiel o miesto. Býva

so svojou matkou v jej byte, na domácnosť a stravu matke neprispieva, skôr matka mu prispieva na jeho
náklady, aj v súvislosti s maloletým nakupuje darčeky a veci pre maloletého. Okrem maloletého B. otec
nemá iné vyživovacie povinnosti, je slobodný. Zároveň otec žiadal upraviť stretávanie so synom každú
druhú nedeľu v mesiaci v čase od 14tej do 16.00tej hodiny za prítomnosti matky.

7. Opatrovník dieťaťa na tomto pojednávaní odporučil návrhu matky vyhovieť, zveriť jej maloletého do
osobnej starostlivosti, vzhľadom na situáciu otca primerane stanoviť výšku výživného, zohľadniť vek
a náklady na maloletého a zároveň odporučil vzhľadom na vyjadrenie otca upraviť styk s maloletým
dieťaťom.

8. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 20P/145/2010-37 z 21.2.2011, právoplatným 19.3.2011, bol maloletý
B. S., nar. X.XX.XXXX predbežne zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok a zároveň bola otcovi stanovená vyživovacia povinnosť na maloletého vo výškepo 100 eur mesačne od doručenia uznesenia, do právoplatného rozhodnutia o návrhu matky vo veci
samej.

9. Z potvrdenia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ obvodné oddelenie Trnava dňa 20.10.2011 súd
zistil, že matka urobila oznámenie o tom, že otec neplatí výživné 7 mesiacov, čím mu vznikol dlh vo
výške 700 eur.

10. Uzneseniami tunajšieho súdu č.k. 20P/145/2010-113 zo 6.3.2014 a č.k. 20P/145/2010-175 z

9.10.2015 bol otcovi maloletého dieťaťa ustanovený opatrovník na jeho zastupovanie v konaní, lebo sa
mu nepodarilo doručiť viaceré písomnosti na adresu v Rakúsku, ani na adresu evidovanú v Slovenskej
republike. Zástupca matky na pojednávaní dňa 10.6.2015 uviedol, že nemá žiadne informácie o otcovi
maloletého dieťaťa, vyživovaciu povinnosť si neplní, má dlh na výživnom.

11. Zo mzdových listov otca súd zistil, že v roku 2010 mal priemerný zárobok 449,70 eur, v roku 2011 to

bolo 296,41 eur, v roku 2012 išlo o sumu 377,73 eur a v roku 2013 dostával otec priemernú mzdu 362,94
eur; od roku 2014 bol pracovníkom na drobný úväzok, väčšinou poberal iba podporu v nezamestnanosti
a nemocenské.

12. Na pojednávanie konané dňa 29.6.2016 sa dostavila matka otca, ktorá uviedla, že bolo rozhodnuté

rakúskym súdom o povinnosti otca platiť výživné na maloleté dieťa, pričom predložila o tejto skutočnosti
súdu listinné doklady v nemeckom jazyku. Uznesenie o ustanovení opatrovníka otcovi z dôvodu jeho
neznámeho pobytu bolo zrušené. Podaním doručeným súdu dňa 24.8.2016 vypovedal zástupca plnú
moc udelenú mu matkou na jej zastupovanie v tomto konaní z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, či
matka trvá na svojom návrhu, lebo už dlhšiu dobu matka so zástupcom nekomunikovala.

13. Z rozhodnutia Okresného súdu Schwechat zo dňa 24.4.2013, zn. 9 PU 17/13w-6 právoplatného
5.6.2013 súd zistil, že Z. S., nar. XX.X.XXXX ako otec maloletého B. S., nar. X.XX.XXXX, je od 1.11.2012
až do odvolania, najdlhšie však do času, kým sa bude dieťa vedieť samo živiť, povinný platiť mesačnú
sumu výživného vo výške 176 eur k rukám Okresného hajtmanstva Viedeň-okolie, odbor starostlivosti

o mládež, pod hrozbou exekúcie. Sumy splatné do právoplatnosti tohto rozhodnutia treba zaplatiť po
odpočítaní už poskytnutých platieb do 14 dní, sumy splatné v budúcnosti vždy prvého dňa každého
mesiaca vopred.

14. Z oznámenia Úradu práce Viedeň zo 14.7.2016 súd zistil, že otcovi sa priznáva núdzová pomoc vo

výške 11,56 eur denne od 1.7.2016 do 28.1.2017.

15. Podaním doručeným súdu dňa 6.9.2016 požiadala splnomocnená zástupkyňa otca o ukončenie
súdneho procesu vo veci a uviedla, že v roku 2012 sa matka maloletého dieťaťa presťahovala spolu s
dieťaťom do Rakúska, podala návrh na súd vo Schwechate, ktorý zaviazal otca na platenie výživného

maloletému vo výške 176 eur mesačne. Otec uviedol, že je úradne prihlásený k pobytu v meste Spišská
Nová Ves, lebo odtiaľ pochádza jeho matka, ale reálne sa od svojich dvoch rokov až doposiaľ zdržiava
vo Viedni v Rakúsku. Otec bol zaviazaný súdnou cestou platiť od 1.7.2013 do 30.6.2018 výživné na
účet sociálneho úradu pre pomoc deťom a mládeži v Rakúsku vo výške 176 eur mesačne. Preto žiadal
zastaviť predmetné konanie a priznať náhradu jeho trov. Zároveň predložil doklady o úhrade sumy 176

eur mesačne od októbra 2015 do augusta 2016 a sumy 100 eur mesačne od augusta 2015 do októbra
2015.

16. V podaní doručenom súdu dňa 22.9.2016 matka uviedla, že od 1.7.2013 si otec plní vyživovaciu
povinnosť. Matka bola od novembra 2011 zamestnaná ako čašníčka v Rakúsku, potom bola doma s

dieťaťom zahlásená na úrade práce, následne od júna 2013 do novembra 2015 pracovala v Tabak Trafik
Wasinger, od decembra 2015 nastúpila ako asistentka do škôlky, jaslí a družiny, kde pracuje doteraz.

17. Na pojednávaní dňa 24.10.2016 bola vypočutá navrhovateľka, ktorá znova splnomocnila svojho
predchádzajúceho zástupcu na svoje zastupovanie a uviedla, že trvá na podanom návrhu pokiaľ sa

týka určenia zročného výživného otca na maloleté dieťa za obdobie od podania návrhu do dátumu kedy
bolo priznané výživné rakúskym súdom. Potvrdila, že v tomto období mala maloleté dieťa v starostlivosti
výlučne ona a otec dieťaťa sa s ním nestretával. Matka uviedla, že v rozhodnom období od 3.6.2010do 1.11.2012 sa s maloletým dieťaťom nachádzali na území SR, potom odišli do Rakúska a od tohto
obdobia na podanom návrhu netrvala.

18. Splnomocnená zástupkyňa otca na tomto pojednávaní uviedla, že otec sa s maloletým stretával
pokiaľ navrhovateľka neoznámila príslušným orgánom, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči
maloletému.

19. Zároveň sa rodičia prostredníctvom svojich zástupcov dohodli na výške výživného za obdobie od

3.6.2010 do 31.10.2012 po 50 eur mesačne, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice. V ďalšom konaní
sa dokazovala už iba výška nedoplatku za toto obdobie.

20. Otec mal zaplatiť zročné výživné po 50 eur mesačne od 3.6.2010 do 31.10.2012, teda za 28 dní
(alikvotná časť za mesiac 6/2010) 46,66 eur a za 28 mesiacov (6 mesiacov roku 2010, 12 mesiacov roku
2011, 10 mesiacov roku 2012) 1.400 eur, čo predstavuje spolu 1.446,66 eur.

21. Splnomocnená zástupkyňa otca predložila súdu dve fotokópie potvrdení (č. l. 412 a 453, 454 spisu)
o tom, že matka prevzala od otca výživné pre maloleté dieťa v hodnote 350 eur a v hodnote 400 eur.
Obe potvrdenia sú podpísané matkou maloletého dieťaťa. Otec na tieto potvrdenia dodatočne doplnil
dátumy a svoj podpis. Na prvom potvrdení je dátum 14.09.2011 a na druhom je dátum 04.05.2011. Ďalej

doložila potvrdenia za rozhodné obdobie od 3.6.2010 do 31.10.2012, v zmysle ktorých boli uhradené
sumy výživného dňa 4.11.2010 vo výške 113 eur, dňa 11.3.2011 vo výške 100 eur a 8.4.2011 tiež 100
eur. Vo vyjadrení zo dňa 31.10.2016, doručenom súdu dňa 8.11.2016, uviedla, že v roku 2007 si otec
požičal od rakúskej banky 10.000 eur, z ktorej sumy zariadili rodičia byt v Rakúsku, ďalej si zobrali na
úver mobilný telefón na meno otca dieťaťa, ktorý dlh sa zvýšil na 2.832,61 eur, zobrali si aj pôžičku

5.000 eur od matky otca, z ktorej sumy si zariadili nový byt. Obidve pôžičky doteraz neboli splatené.
V roku 2010 otec ukončil vzťah s matkou dieťaťa, ale naďalej podľa jeho vyjadrenia uhrádzal výživné
na maloletého. Napokon zástupkyňa otca uviedla, že dňa 18.10.2016 bol na majetok otca maloletého
dieťaťa vyhlásený konkurz.

22. Matka predložila súdu doklady o výdavkoch na maloletého za obdobie od podania návrhu doposiaľ
a doklady o úhrade výživného. Podľa potvrdení matky boli uhradené sumy výživného dňa 16.3.2011 vo
výške 85 eur a dňa 14.4.2011 tiež 85 eur.

23. Nesporná ostala výška započítaného výživného za rozhodné obdobie od 3.6.2010 do 31.10.2012 vo

výške 483 eur, t.j. uhradené boli sumy 85 eur dňa 16.3.2011, 85 eur dňa 14.4.2011 (č. l. 432 spisu) + 2 x
po 100 eur dňa 11.3.2011 a 8.4.2011 (č.l. 413 a 451, 452 spisu) + 113 eur dňa 4.11.2010 (č. l. 450 spisu).

24. Splnomocnená zástupkyňa otca bola vyzvaná, aby súdu predložila originály potvrdení o zaplatení
súm 400 eur dňa 4.5.2011 a 350 eur dňa 14.9.2011, nakoľko tieto úhrady boli matkou maloletého

spochybnené. V emailovom podaní zo dňa 14.11.2016, ktorým zároveň ospravedlnila svoju neúčasť
na najbližšom pojednávaní zástupkyňa otca pani R. uviedla, že nedisponuje originálmi potvrdení o
uhradenísúm400eura350eur.Tietomápodľajejvyjadrenímatkamaloletého.Otecbolochotnýzaplatiť
nedoplatok po započítaní i sporných úhrad vo výške 750 eur, ktorý predstavoval 213,66 eur (1.446,66
eur - nesporných 483 eur - sporných 750 eur) v pravidelných splátkach po 20 eur mesačne vzhľadom

na jeho momentálnu nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa nachádza.

25. Na pojednávaní dňa 16.11.2016 matka uviedla, že obvyklý pobyt dieťaťa je momentálne na
adrese jej bydliska. Maloletý je druhák, jeho trvalý pobyt je tiež v Rakúsku. Ohľadom výživného sa
matka maloletého vyjadrila tak, že nesúhlasila s výpočtom nedoplatku vo výške 213,66 eur, ktorý bol

účastníkom oznámený emailom dňa 10.11.2016, lebo namietala dve položky vo výške 400 eur a 350
eur, ktoré boli preukazované kópiami čestných prehlásení (č. l. 453, 454 spisu). Dátumy na týchto
čestných prehláseniach boli dopisované dodatočne buď otcom alebo treťou osobou. Matka uviedla,
že keď vyhotovovala doklady o úhrade súm 400 eur a 350 eur, vystavovali sa dvojmo v parku a v
podniku kde pracoval otec - jedno potvrdenie pre otca a jedno pre matku, podpisovala ich iba matka

v čase vyhotovenia, čo bolo v roku 2009 resp. 2010, určite skôr ako nastalo rozhodné obdobie. Matka
prostredníctvom svojho advokáta tvrdila, že v prípade týchto dvoch fotokópii, keď originály predložené
neboli,nemôžeísťorelevantnépotvrdeniaoplatbevýživného,čovyplývaajzosamotnéhovýsluchuotca
na pojednávaní dňa 24.11.2010, kedy otec potvrdil, že sumu 400 eur uhradil dňa 4.5.2010 a sumu 350eur uhradil v decembri 2009. Zároveň uviedol, že prevzatie týchto súm matka potvrdila svojim podpisom.
Matka súhlasila so splácaním sumy nedoplatku bez započítania sporných súm vo výške 963,66 eur
(1.446,66 eur - nesporných 483 eur) v splátkach po 20 eur mesačne od otca maloletého dieťaťa.

26. Opatrovník maloletého dieťaťa odporučil vyhovieť návrhu na určenie zročného výživného, zároveň
súhlasil so zastavením konania v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu po
1.11.2012.

27. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa 218 ods. 1 Civilného sporového poriadku, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd
vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom
nerozhoduje samostatne.

32. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať a rozhodovať znova.

33. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné
dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd
nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

35. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať
návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

36. Podľa čl. 8 nariadenia Brusel II, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv

a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania (ods. 1).
Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12 (ods. 2).37. Podľa čl. 9 nariadenia Brusel II, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do
iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého
pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po

presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým,
ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje
obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa (ods. 1). Odsek 1 sa neuplatňuje,
ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového
obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc

(ods. 2).

38. Súd mal v konaní preukázané, že otec maloletého dieťaťa sa dlhodobo zdržiava v Rakúsku a
matka s maloletým dieťaťom odišli do Rakúska dňa 1.11.2012. Všetci sa teda nachádzajú mimo územia
Slovenska, kde majú nahlásený aj pobyt, preto sa o výživnom od stanoveného obdobia rozhodovalo
rakúskym súdom. Právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Schwechat zo dňa 24.4.2013 zn. 9 Pu

17/2013w-6 tvorí prekážku res iudicata a bráni tunajšiemu súdu vec prejednávať a rozhodovať znova.
Účastníci sa účasťou na tomto konaní podrobili právomoci súdov členského štátu nového obvyklého
pobytu dieťaťa bez toho, že by namietali jeho právomoc, čo s poukazom na články 8 i 9 nariadenia
Brusel II znamená, že tunajší súd už nemá právomoc konať vo veci starostlivosti o maloleté dieťa s
obvyklým pobytom v Rakúsku od 1.11.2012. Preto matka za toto obdobie netrvala na svojom návrhu

na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a súd konanie vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti zastavil.

39. Súd v najlepšom záujme maloletého dieťaťa stanovil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur
mesačne, na ktorej sume sa rodičia v priebehu konania zhodli a ktorá zodpovedala aktuálnym príjmom

otca v rozhodnom období od 3.6.2010 do 31.10.2012. V tomto období sa maloletý nachádzal výlučne
v osobnej starostlivosti matky. Na rozdiel od rozhodovania o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti
jednému z rodičov a úpravy styku s druhým rodičom, ktoré smerujú do budúcnosti, výživné na maloleté
dieťa možno priznať i za minulé obdobie, najviac tri roky spätne od podania návrhu. Počiatok priznania
výživného súd určil od podania návrhu, t.j. 3.6.2010, pretože nemal za preukázané žiadne dôvody hodné

osobitnéhozreteľanastranematky,tedaexistenciutakvýnimočnejskutočnosti,ktorábyjejbránilapodať
návrh už skôr. Matka napokon sama uviedla, že si uplatňuje výživné od 3.6.2010, kedy podala návrh
na súd.

40. V konaní ostala sporná suma nedoplatku na výživnom vo výške 750 eur (400 eur a 350 eur).

Otec predložil súdu fotokópiu potvrdenia, že matka od neho prevzala sumu 400 eur ako výživné na
maloletého. Na potvrdení je dopísaný dátum 04.05.2011 a podpis otca. Otec predložil súdu ďalšiu
fotokópiu potvrdenia, že matka od neho prevzala sumu 350 eur ako výživné na maloletého. Na
potvrdení je dopísaný dátum 14.09.2011 a podpis otca. Splnomocnená zástupkyňa otca nepopierala,
že dátum a podpis bol na potvrdenia doplnený otcom maloletého dieťaťa dodatočne po vystavení

potvrdeniamatkou.Originálytýchtopotvrdenínavýzvusúdunepredložila.Matkaspochybňovaladátumy
na potvrdeniach, že by v týchto dňoch prevzala od otca uvedené sumy, lebo tvrdila, že otec tieto
peniaze zaplatil mimo rozhodného obdobia. Sám otec sa na pojednávaní dňa 24.11.2010 vyjadril, že
sumu 400 eur odovzdal matke ako výživné pre maloletého Alexandra dňa 4.5.2010 a sumu 350 eur
uhradil v decembri 2009. Súd preto na predložené listinné doklady o zaplatení sumy nedoplatku v

rozhodnom období vo výške 750 eur neprihliadol, lebo nemal k dispozícii ich originály, samotné tvrdenia
otca na pojednávaní spochybnili ich datovanie a prípadné zisťovanie skutočného obdobia, v ktorom
boli vyhotovené a podpísané vyžiadaním si odborného vyjadrenia znalca z odboru písmoznalectvo by
nehospodárne navýšilo trovy tohto konania a neefektívne ho predĺžilo. Záujem na ukončení konania
začatého pred vyše šiestimi rokmi deklarovaný všetkými jeho účastníkmi je tiež vzhľadom na dĺžku

prejednávania veci pochopiteľný a súdom akceptovaný.

41. Súd vyhovel žiadosti otca a povolil mu nedoplatok vo výške 963,66 eur zaplatiť od právoplatnosti
tohto rozsudku v pravidelných splátkach po 20 eur mesačne s poukazom na nepriaznivú situáciu otca,
vyhlásený konkurz a dávky v núdzi, ktoré momentálne otec poberá.

42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.43. O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ako to
umožňuje ustanovenie § 218 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.