Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/535/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213232531
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213232531.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti I. E., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - U.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 8, XXXXX I., zastúpená Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom
Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, a otec - I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/B, XXX XX I., o návrhu
matky na určenie výživného na maloleté deti za obdobie od 01.01.2012 do 23.05.2014, na odvolanie
matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/188/2013-339 zo dňa 07.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky maloletých detí I. E., nar.
XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, na určenie výživného za obdobie od 01.01.2012 do 23.05.2014.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, § 62 ods. 1,

2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, 2 Zák. o rodine, a skutkovo tým, že vykonaným dokazovaním
dospel k záveru o nedôvodnosti matkou podaného návrhu. Za preukázané mal, že manželstvo rodičov
maloletých detí bolo rozsudkom súdu rozvedené dňa 20.02.2013, právoplatne dňa 23.05.2013, pričom
matka sa v konaní domáhala určenia výživného spätne za obdobie od januára 2012 do právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva, návrh podala dňa 18.10.2013. Konštatoval, že podmienkou pre
priznanie výživného na maloleté deti spätne je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
v danom prípade preukázané neboli. Uviedol, že zo samotného vyjadrenia matky zistil, že v spornom

období nebola dlhodobo vycestovaná ani hospitalizovaná. Pokiaľ matka argumentovala skutočnosťami
vzťahujúcimi sa k pochybeniam súdu pri podávaní návrhov a riešení konania o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností uviedol, že z obsahu pripojených rozhodnutí a spisov
je nepochybné, že v konaní o rozvod manželstva, v ktorom bola zastúpená právnym zástupcom,
súd skúmal dôvody rozvratu manželstva a vykonal dokazovania vo vzťahu k rozhodovaniu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a v žiadnom prípade
nemohlo byť predmetom konania určovanie výživného spätne. Námietky matky vo vzťahu k riešeniu

tohto nároku v konaní o rozvod manželstva súd preto v danom konaní považoval za irelevantné.
Pokiaľ ide o inštitút neodkladného opatrenia a námietky matky vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o jej
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom v konaní vedenom pod sp. zn. 49P/103/2012,
konštatoval, že o predmetnom návrhu matky bolo rozhodnuté v zmysle jeho označenia, obsahu auplatneného nároku. Matka voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok nepodala a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Námietku matky ohľadne nesprávnosti zapísania tohto návrhu tajomníčkou
súdu, ako samostatného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď na súde prebiehalo

konanieorozvodmanželstva,posúdilako neopodstatnenú,nakoľkozákonnepripúšťavkonaníorozvod
manželstva riešiť predbežnú otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas do rozvodu manželstva, keď takéto konanie je konaním samostatným vedeným a zapísaným
do registra poručenského. Uviedol, že matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala
dňa 10.05.2012, opravný prostriedok proti rozhodnutiu nepodala a uznesenie nadobudlo právoplatnosť

v júni 2012. Konštatoval, že matka v rozhodnom čase, mala možnosť domáhať sa súdnou cestou
riadne podaným návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas do rozvodu manželstva v prípade, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti a spolu nehospodárili.
Dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, týkajúce sa nesprávneho poučenia jej
predchádzajúcim právnym zástupcom, súd prvej inštancie neakceptoval, rovnako ako aj jej vyjadrenie
že nevedela čo má robiť. Ďalšie matkou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie

nároku, a to týranie blízkej osoby a spoločné nehospodárenie manželov súd prvej inštancie matkou
preukázané nemal. Za nesporné považoval, že medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom a podávaniu
trestných oznámení, rodičia spoločne hospodárili do januára 2012, od kedy spoločnú domácnosť viedli
len fiktívne. Otec platil všetky šeky, ktoré mu matka predložila s tým, že ním realizované nákupy potravín
odmietala. Za preukázanú mal súd realizáciu platieb v súvislosti so zárobkovou činnosťou rodičov,

prenájmom nehnuteľnosti v roku 2012 a 2013, a existenciu finančného obnosu vo výške XX XXX Eur
v dispozícii matky ( matka rozdelenie sumy medzi ňou a otcom nepreukázala). Súd prvej inštancie za
preukázané mal, že v čase, kedy rodičia v dome spolu bývali, ale spolu nehospodárili, sa otec podieľal
na nákladoch na bývanie a deťom prispieval aj inými príspevkami, realizoval platby matke z daňového
bonusu a poukazovanie polovicou platieb nájomného z nebytových priestorov na jej účet. Vo vzťahu

k otázke fyzického a psychického týrania matky, ako prioritného dôvodu hodného osobitného zreteľa
na priznanie nároku, súd prvej inštancie mal za preukázané, že matka opakovane podávala na otca
trestné oznámenia, pričom tieto konania neboli ukončené rozhodnutím súdu, ktorým by bol otec uznaný
vinným. Z evidencie priestupkov Okresného úradu Bratislava vyplynulo, že otec bol v marci 2012 uznaný
z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý bol prejednaný, s uložením sankcie pokarhaním. V

ďalšíchprípadoch,ktoréiniciovalamatka,nebolovočiotcovivznesenéobvineniezospáchaniatrestného
činu, či priestupku. Ďalšie konania boli ukončené odložením veci v rámci priestupkového konania. Na
skutočnosť, že bola napadnutá manželom v čase po rozvode manželstva, preukazovanú lekárskou
správou a podaným trestným oznámením neprihliadol a konštatoval, že zo znaleckého posudku v
uvedenom trestnom konaní vyplynulo, že u poškodenej nebol zistený syndróm "tzv. týranej ženy",

ani znaky posttraumatickej stresovej poruchy. Súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania nebolo
preukázané, že by matka nemala možnosť podať návrh na určenie výživného na maloleté deti skôr,
t.j. už v čase, kedy si otec prestal podľa jej vyjadrenia plniť vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že matka
žiadnym priamym dôkazom nepreukázala zastrašovanie otcom v súvislosti s podávaním návrhu, na ňou
predložené prehláseniami príbuzných Z. I. a Y. Z. neprihliadol, s konštatovaním, že naopak z vyhlásenia

K. Z., na polícii, pri podaní vysvetlenia vyplynulo, že jej dcéra U. I. fyzicky napadla I. I.. Súd prvej
inštancie vyhodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že ešte pred podaním návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia prebehlo priestupkové konanie voči otcovi, v ktorom bol postihnutý
uložením sankcie pokarhaním, s tým, že matka právo rodiča využila, keď následne podala návrhy na
nariadenie neodkladného opatrenia, avšak nepodala návrh vo veci samej. O trovách konania rozhodol

súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka.
Odvolaciemu súd navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jej návrhu, alebo zrušiť a
vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, súčasne si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia. Zo

záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnila. Uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom nežila od
01.01.2012,pričomotecnavýživumaloletýchdetíneprispievalanaichpotrebáchsanepodieľalaniinými
plneniami, pričom jej aj bránil v užívaní spoločného majetku. Okrem fyzického a psychického násilia na
nej, sa otec dopúšťal aj rôznych schválností, na základe čoho mu uznesením súdu 14C/315/2013 zo
dňa 05.12.2013, bolo zakázané zasahovať do užívania ich spoločného rodinného domu. Poukázala na

uznesenie ČVS: ORP. 1651/1-VYS-B2-2013 zo dňa 10.03.2014, z ktorého vyplýva, že otec sa mal k
nej násilne správať v období od roku 2008 do 10.06.2015, čo pokrýva sporné obdobie, za ktoré žiada
priznať spätné výživné, tvrdiac, že jej ťažkému psychickému stavu zodpovedá aj jej práceneschopnosť
od 18.04.2013 do 17.03.2014. Pokiaľ v trestnom konaní zo znaleckého posudku nevyplynulo, že vjej prípade bol zistený syndróm týranej ženy, o stanovisko ktoré sa oprel aj vyšetrovateľ, uvedené
podľa nej neznamená, že nebola obeťou domáceho násilia a zastrašovania, vo vzťahu k uplatňovaniu
výživného. Namietala, že súd prvej inštancie na písomné svedectvá triednej učiteľky A.. Z., ako aj jej

príbuzných neprihliadol a považoval ich za sprostredkované. Uviedla, že pocit zastrašenia vyhrážkami,
je subjektívny pocit, o ktorom osoby, ktorým sa zverila môžu svedectvo podať.

4. Otec s odvolaním matky nesúhlasil, stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že
aj keď od 01.01.2012 prestali spolu hospodáriť, naďalej žili v jednom dome, pričom v konaní boli

jednoznačne preukázané ním uhrádzané platby a iné plnenia, ktoré je možné na výživu maloletých detí
započítať, pričom okrem nich mala matka k dispozícii sumu XX.XXX Eur, ktorú vybrala zo spoločného
účtu. Tieto peniaze boli určené pre rodinu, a preto ich mala použiť pre deti. Zdôraznil, že skutky ktoré
matka označuje za dôvody pre ktoré návrh vo veci samej podať nemohla boli predmetom skúmania a
posudzovania polície, jeho konanie voči matke v marci 2012, ktoré si nevyžiadalo jej práceneschopnosť,
bolo vyhodnotené ako priestupok. Zdôraznil, že v znaleckom posudku PhDr. F. P., vyhotovenom na

účely trestného konania bola u matky okrem iného zistená tendencia skresľovať, zahmlievať a zatajovať
ňou vnímané a následne reprodukované skutočnosti. Mal za to, že matka neprodukovala žiadny priamy
dôkaz na podporu svojich tvrdení.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66

zák.č.161/15Z.z.Civilnýmimosporovýpriadok(ďalejC.m.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k
záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vo
vzťahuknávrhumatkyvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a

právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. V odvolaní neboli uvedené
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. V zmysle súčasnej právnej úpravy postupoval súd prvej inštancie, keď správne zisťoval existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne. S poukazom na citované
ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací

súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za
následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi
uvedenými súdom prvej inštancie týkajúcich sa jeho výroku, ktorým návrh matky zamietol. Keďže súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného
charakteru, ktoré matka čiastočne zopakoval v podanom odvolaní, osvojac si dôvody rozhodnutia,

odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p..

8. Odvolací súd v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky, ako prvoradé a v súlade
so závermi súdu prvej inštancie udáva, že rozsiahlym dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie,
dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne, zmysle ust. § 77 ods.1 Zákona

o rodine, v danom prípade dané neboli. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť skutočnosť,
že oprávnený nemohol proti povinnému podať návrh na určenie výživného, keďže nevedel, kde sa
tento zdržiava, prípadne mu to neumožňoval zdravotný stav, alebo iná závažná prekážka. Matkou
uvádzané skutočnosti, ktoré jej mali brániť podať návrh v rozhodnom čase, za dôvody hodné osobitného
zreteľa považovať nemožno. V uvedenom období (od januára 2012), prebiehalo konanie o rozvod

manželstva, v ktorom bola matka zastúpená právnym zástupcom, obaja rodičia predkladali súdu návrhy
na nariadenie neodkladných opatrení týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností. Matka v
uvedenomobdobípodávalanaotcatrestnéoznámenia,zdôvoduňoutvrdenýchskutočnostíodomácom
násilí. Za daných okolností nie je možné súhlasiť s tvrdením matky, že vyhrážky otca a domáce násilie,
boli tými skutočnosťami, ktoré jej bránili podať návrh vo veci samej, keďže z obsahu spisu vyplýva, že

sa voči ňou uvádzaným útokom zo strany otca bránila, v konaní pred súdom bola riadne zastúpená
advokátom, teda mala možnosť a podmienky na podanie návrhu na určenie výživného na maloleté deti
na čas do rozvodu manželstva tak, ako podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je
možné neprihliadnuť ani na skutočnosť, že v rozhodnom období rodičia žili v spoločnom dome, otecvykonával osobnú starostlivosť o deti, pričom matka nepreukázala, a ani súd prvej inštancie rozsiahlym
dokazovaním nezistil, že by sa otec na potrebách detí primeranou mierou nepodieľal. V neposlednom
rade, odvolací súd zdôrazňuje, že v matkou iniciovaných trestných konaniach voči otcovi, nebolo (okrem

jeho uznania z priestupku v marci 2012 Okresným úradom Bratislava ) voči nemu vznesené obvinenie
zo spáchania trestného činu, či iného priestupku, navyše znaleckým dokazovaním neboli u poškodenej
- matky, zistené znaky posttraumatickej stresovej poruchy, či „ tzv. syndróm týranej ženy“. Skutočnosti,
ktoré sa medzi rodičmi odohrali po rozhodnutí súdu o rozvode manželstva dňa 20.02.2013, sú pre
posúdenie návrhu matky v tomto konaní právne irelevantné.

9. Poukazujúc na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne
závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1

C.s.p..

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).