Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Sidónia Sládečková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1134/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208280
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208280.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanej: Y. ,o
zaplatenie 995,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 12.02. 2015, č.k. 14C/686/2014-43, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 955,21 eura s ročným úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 955,21
eura od 05.12.2013 do zaplatenia . Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami
§ 52 ods.1,2, , § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka, § 5b/zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa , § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov) posúdiac zmluvu zo dňa 22.04.2010 č.7071188 uzavretú medzi žalovanou a pôvodným
veriteľom( Všeobecná úverová banka a.s.) ako zmluvu spotrebiteľskú, podľa ktorej pôvodný veriteľ
poskytol žalovanej pôžičku vo výške 850 eur, ktorú mala splácať v mesačných splátkach vo výške
28,60 eura ,s dobou splácania 48 mesiacov, celkove vo výške 1372,80 eura. Žalovaná si povinnosti
splácať dlh riadne a včas neplnila, preto ju právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.08. 2010
vyzval k okamžitému zaplateniu celého dlhu, ktorý vyčíslil na sumu 1381,38 eura. Žalovaná výzvu
prevzala 27. 08.2010, uhradila len 5 splátok, poslednú splátku zaplatila dňa 20.09.2010, kedy došlo
aj k spoplatneniu pohľadávky. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 a dlžná suma ku dňu postúpenia predstavovala sumu
1092,36 eura, ktorá pozostávala z istiny 955,21 eura a príslušenstva 137,15 eura. Žalobci si v tomto
konaní uplatnil sumu 955,21 eura a úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 8,25 % od 05.12.2013
do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že nárok žalobcu je
nedôvodný pretože je premlčaný ,skúmajúc z úradnej povinnosti ,či si žalobca uplatnil svoje právo včas.
Zmluvu o pôžičke Quatro, z ktorej si žalobca uplatňoval nárok ,uzavrel jeho právny predchodca so
žalovanou dňa 22.04.2010 a k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou zo dňa 04.12.2013. V danom
prípadesúdkonštatoval,žepremlčaciadobazačalaplynúťodo dňanasledujúcehopospoplatneníúveru
t.j. od 21.08.2010 a žalobca si mohol od tejto doby v lehote troch rokov pohľadávku uplatniť na súde, čo
bolo do 21.08.2013, ale žalobca podal žalobu n asúd až 29.04.2014, čo je po uplynutí premlčacej doby,
v ktorej si mohol svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatniť po prvý raz na súde (§ 101 Občianskeho
zákonníka), preto jeho právo ako premlčané zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len
"OSP") a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že
odvolací súd vyhovie žalobe, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil
s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal na skutočnosť, že v
danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka v otázke premlčania. v tomto prípade ide o zmluvu o úvere a teda absolútny
obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom na
uvedené zastáva názor, že uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný, ke´dže premlčacia doba
začalal plynúť dňa 31.08.2010 a ku dňu podania žaloby ( 29.04.2014) neuplynula. Žalobca namietal, že
súd prvej inštancie aplikoval v konaní ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a ex offo skúmal premlčanie ,
hoci žalovaná námietku premlčania nevzniesla.
3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal dňa 18.06.2015 t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o
odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval
už ustanovenia CSP. 5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
8. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
9.Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Plnenie dlhu v splátkach je formou plnenia v čiastkach s tým rozdielom, že výška i čas plnenia
(splatnosť jednotlivých splátok) sú vopred dohodnuté a jednotlivé splátky dospievajú dodatočne podľa
zvoleného splátkového kalendára. Zaplatením jednotlivej splátky zaniká konkrétna povinnosť dlžníka,
ale dlh a právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nebude zaplatená posledná dohodnutá
splátka. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia
jednotlivých splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou. Záväzok
potom zaniká postupne tak, ako sú splátky plnené a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri každej
splátke zvlášť. V prípade peňažnej pôžičky sa účastníci záväzkového vzťahu môžu dojednať buď na
jednorazovom vrátení požičanej sumy alebo sa plnenie požadovaného dlhu rozdelí na splátky. Ak dlžník
plní dlh v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje
bez všetkého splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže
samostatne uplatňovať na súde. Toto však platí iba za situácie, ak medzi účastníkmi konania nie je
dohodnutá osobitná splatnosť napr. tak, ako je to v prejednávanej veci, keď podľa VOP je veriteľ
(žalobca) oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok v prípade
omeškania s platením riadnych splátok v lehote splatnosti.11. V prejednávanej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne , keď zamietol žalobu na
zaplatenie sumy 955,21 eura z dôvodu premlčania nároku žalobcu.
12. Žalobca žalobu zdôvodnil uzatvorením zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu
(bez konkretizácie tohto subjektu) a žalovanou dňa 22.04.2010, na základe ktorej sa mala žalovaná
zaviazať poskytnuté finančné prostriedky ( nekonkretizované) splácať v mesačných splátkach riadne
a včas (nekonkretizované). V žalobe sa uvádza, že si žalovaná povinnosť platiť splátky riadne a včas
neplnila,neuvádza sa ale kedy sa dostala do omeškania a s ktorými splátkami; uviedol len to, že ku
dňu postúpenia pohľadávky 04.12.2013 (uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok) dlhovala sumu
1092,36 eura, ale žalobca si uplanil len zaplatenie sumy 955,21 eura ako neuhradenú istinu úveru
( t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu) . Zároveň si uplatnil
zákonný úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky ( 04.12.2013). Z listín priložených k návrhu
vyplýva, že medzi žalovanou a spoločnosťou Cosumer Finance Holding, a.s.,Hlavné nám. 12, Kežmarok
bola dňa 22.04.2010 uzavretá "Zmluva o poskytnutí pôžičky"podľa ktorej bola žalovanej schválená
pôžička vo výške 850 eur, ktorú mala splácať v mesačných splátkach po 28,60 eura ,celkovo 48
splátok, a celkovou sumou pôžičky 1372,80 eura (850 eur istina+522,80 eura náklady spotrebiteľa).
Súčasťou zmluvy všeobcné obchodné podmienky a formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Z prehľadu splátok vyplýva, že prvú splátku vo výške 28,60 eura uhradila
žalovaná dňa 20.05.2010 ďalšie dňa 20.06.2010,20.07.2010,20.08.2010 a poslednú dňa 20.09.2010.
13. Dňa 04.12.2013 bola medzi Consumer Finance Holding a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko,
s.r.o. ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok vyplýva, že zostaok pohľadávky ku dňu postúpenia bol 1372,80 eura( zostatok pohľadávky
955,21 eura + zostatok príslušenstva 137,15 eura).
14. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku žalobcu, premlčaciu lehotu
posúdil podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil dňom nasledujúcim po
zosplatnení pohľadávky. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a
právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding a s.) ako zmluvu spotrebiteľskú a správne
na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka aj pri posúdení lehoty premlčania. Odvolací
súd sa stotožnil s posúdením veci - premlčaním podľa Občianskeho zákonníka, keď za začiatok plynutia
premlčacej lehoty považoval deň 21.10.2010, pričom posledným dňom premlčacej trojročnej lehoty bol
deň 21.10.2013. Za situácie, že žalobca podal návrh súdu dňa 29.04.2014, je potrebné konštatovať, že
návrhboluplatnenýnasúdepouplynutítrojročnejpremlčacejlehoty.Odvolaniežalobcupretovtejtočasti
nie je dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla
účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá
zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití
noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade
so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne
použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Prvoinštančný súd preto správne aplikoval na danú vec trojročnú
premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
15. V súvislosti s dôvodmi odvolania žalobcu §o aplikácii ustanovenia 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
odvolací súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01. 05. 2014 bolo do zák. č. 250/2007 Z. z. zavedené
ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslobodenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby na to bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Predmetné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. tak zakotvilo súdu povinnosť konania,
v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie
nároku ex offo, teda z úradnej povinnosti. Keďže zákon č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu a
absentujú u neho prechodné ustanovenia, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v
čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na to súd prvého stupňa správne aplikoval v konaní ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z. a to aj v konaniach, ktoré začali pred 01. 05. 2014 (rovnaký názor zaujal aj Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 05. 2016 2MCdo 5/2015). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá teda súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosťuplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne
súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku žalobcu.
Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení práva žalobcom, správne jeho nárok zamietol z dôvodu
premlčania. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto
záverom súdu prvej inštancie stotožnil.
16. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov
konania žalovanej, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256
ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.