Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207284
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207284.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: C. P., s. r. o.,
N. XXX/A, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou A.. N. E., S.., Z. XX, XXX XX C. proti
povinnej: P. E., nar. X.XX.XXXX, bytom D. 1, XXX XX E., o vymoženie 2.562,11 eura s prísl. vedenej
pred súdnou exekútorkou Z.. A. N., Exekútorský úrad, N. XXX/A, XXX XX C., o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.10.2015, č.k. 15Er/354/2015-21, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 13.10.2015, č.k.

15Er/354/2015-21 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekučné konanie a uviedol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tak, že mu bola doručená žiadosť súdnej exekútorky o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku,
sp. zn. BW-B/XXXX/XXXX zo dňa 17.8.2012. Súd citoval § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods.

4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že mal preukázané, že
uznesením zo dňa 1.3.2013, č.k. 16Er/126/2013-13 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku zo dňa
17.8.2012, sp. zn.. BW-B/XXXX/XXXX. Uznesením zo dňa 2.2.2015, č.k. 16Er/126/2013-62 exekučné
konanie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) zastavil. Súd uviedol, že za neodstrániteľný nedostatok konania sa považuje

aj prekážka rozsúdenej veci - res iudicata, ak ide o totožnosť účastníkov konania a predmetu konania,
pričom tento neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania má za následok, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1, príp. postúpiť inému orgánu.
Vzhľadom na uvedené súd exekučné konanie zastavil a uviedol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/

O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.). Ďalej uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne

požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. Úlohou súdu bolo v súlade s § 44 ods. 2 preskúmať
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
pričom ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. V tejto fáze exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia,
pričom môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo

žiadosť o udelenie poverenia zamietne. V predmetnej veci, v predchádzajúcom exekučnom konaní,
nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní
nastať. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je pritom rozhodnutím o veci samej, a preto
nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený mal za to, že exekučné konanie nemá
vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie

konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa
nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Z uvedeného mal oprávnený za zrejmé, ako má súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupovať. V tomto prípade súd nerozhodol
o samotnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, preto mal oprávnený za to, že súd
postupoval v rozpore so zákonom. Exekučný súd tak porušil právo na spravodlivý súdny proces a
odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že exekučný súd vykonal nové dokazovanie,

avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom vyjadriť. Oprávnený v ďalšom
poukázal na nález Ústavného súdu, sp. zn. II.ÚS 499/2012, rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej
republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu
povinnej. V závere odvolania poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré
ukladalo povinnosť banke ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplývala

povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 17.8.2012, č. SR BW-B/XXXX/

XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2012 a vykonateľnosť dňa 18.9.2012. Z pripojených
rozhodnutí súdu prvej inštancie (15Er/354/2015 a 16Er/126/2013) odvolací súd zistil, že v tej istej veci
prebehlo už na súde prvej inštancie konanie, vedené pod sp. zn. 16Er/126/2013 a bolo skončené
právoplatným uznesením súdu zo dňa 2.2.2015, č.k. 16Er/126/2013-62, ktorým bolo exekučné konanie
zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2015. Predmetné uznesenie bolo vydané v

zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku na základe právoplatného uznesenia, ktorým súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z
dôvodu, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok (exekučný titul)
a ktorá bola súčasťou obchodných podmienok pre úver, považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorá je podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V dôsledku uvedeného súd nepovažoval rozhodcovský
rozsudok za exekučný titul.7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis
upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný C.s.p. a v súlade s citovaným ustanovením § 470

ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016,
ako je tomu aj v tomto prípade.

10. Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11.Prekážkaresiudicatasazaraďujedokategórieneodstrániteľnýchvádpodmienokkonania,existencia
ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Z cit. ustanovení C.s.p. vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Z § 9a ods. 1 Exekučného poriadku je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky

nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to s prihliadnutím na § 161 C.s.p. v spojení
s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať § 230 C.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať a rozhodovať znova.

14. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
všetky tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,

2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3.) a o tej istej veci.

15. Tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom
exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom
konaní právoplatne rozhodnuté, je pritom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na

podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

16. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo
preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny
exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný

titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej
stranerozhodnutieozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený
už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj
s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata

zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nepredstavuje prekážku
veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého
exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučnéhoporiadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku
res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné
konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto

meritórneho rozhodnutia.

17. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bolo zistené, že medzi
rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožnou povinnou) bolo už v minulosti vedené konanie
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade

rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie sa skončilo právoplatným
uznesením súdu prvej inštancie, ktorým bolo exekučné konanie zastavené.

18. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto exekučné konanie, ktoré
sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého
exekučného titulu, prekážku res iudicata. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie v

plnom rozsahu stotožňuje.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nebol v
tomto konaní úspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

22.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).