Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 11, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/588/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205739
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613205739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti žalovanej R. N., V.. XX.XX.XXXX,
P. I. XX, o zaplatenie 333,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves z 26. augusta 2015, č. k. 7C/244/2013-93

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo
sumy 333,- eur od 30.05.2010 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok zrušuje a konanie zastavuje .

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o
trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol
návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len

Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 23.10.2009 na
zmenkovú sumu 333,- eur, zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.05.2010 do
zaplatenia, úroku vo výške 6% ročne zo žalovanej sumy od 13.08.2010 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny 1,11 eur. Ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že okrem predloženej zmenky skúmal aj jej kauzu a

z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/88/2011 zistil, že dňa 12.08.2009
uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200 eur. Úver mal byť vrátený
v celkovej výške 396,- eur. Žalobkyňa na zabezpečenie úveru vystavila blankozmenku v prospech
remitenta Pohotovosť s.r.o. Právny predchodca žalobcu zmenku vyplnil v zmysle Dohody o vyplnení
zmenky na sumu 333,- eur. Táto zmenka bola neskôr indosovaná na žalobcu. Súd prvej inštancie
skonštatoval, že zmenka spĺňa formálne náležitosti podľa zákona č. 191/1950 Zb. v znení neskorších

predpisov. Napriek tomu však podrobil kontrole aj úverovú zmluvu a obsah dohody o vyplnení zmenky
vyplývajúcej zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Vzniknutý vzťah
posúdilpodľaustanovení§52a§53Občianskehozákonníka(OZ),ktoréupravujúinštitútspotrebiteľskej
zmluvy. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou anemožno ju považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. V dôsledku neplatnosti dohody
o vyplnení zmenky nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na jej vyplnenie a ani právo na
plnenie. K vystaveniu zmenky došlo v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon 258/2001 Z.z.) v
znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zmenku bolo možné prijať na zabezpečenie nárokov
zo spotrebiteľského úveru ak zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práva zo zmenky. Právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy vôbec
nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g) až j) zákona
č. 258/2001 Z. z. čo znamená, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmenka umožňuje
vymáhaťzmenkovýúrokvovýške0,25%denne,čoje91,25%ročne.Takýtoúrokjevrozporesochranou

dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ), čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy konania nevznikli.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p.

a navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že prvostupňový súd (ďalej
iba súd) vykonal dokazovanie exekučným spisom a listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie
nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu
ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by

odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené
podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia §
120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods.

6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na
uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené.Namietal,žesúdsaaplikáciouzákonač.191/1950Sb.nezaoberal,hocipredmetomkonaniaje

výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Predovšetkýmignorovalustanovenie§17citovaného
zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na
ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a

nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil s nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške,
pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť každý úrok, ale iba neprimerane vysoký.
ArgumentujerozhodnutiamiKrajskéhosúduvPrešoveaKrajskéhosúduvBanskejBystrici.Nesúhlasíso
záveromsúdu,žedohodaovypĺňacompráveblankozmenkybymalapredstavovaťneprijateľnúzmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu)

úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého
druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o

vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredíspotrebiteľskýchúverov,keďžeprávnaúpravaexplicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.
Napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom.4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),
ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2).

6. Žalobca v priebehu odvolacieho konania zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 333,- eur od 30.05.2010 do zaplatenia
a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaná voči späťvzatiu nemala námietky.

7. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie

žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. V prejednávanej veci vzal žalobca žalobu čiastočne späť po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie
skôr, ako tento rozsudok nadobudol právoplatnosť. Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti zrušil rozsudok
a konanie zastavil.

9. Predmetom odvolacieho konania tak zostalo rozhodnutie o zamietnutí žaloby v celej prevyšujúcej
časti a súvisiaci výrok o trovách konania.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie aj odvolanie žalobcu boli podané za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2
CSP) posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu z hľadiska prípustnosti odvolania, ako aj z hľadiska
existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení O.s.p.

11. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok dňa 11.
novembra 2016. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a
z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že
namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní argumentuje aj skutočnosťami uvádzanými

už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní
vo veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o

zamietnutí žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák.
č. 258/2001 Z. z., pretože spotrebiteľský úver poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej vo výške
200,- eur a zmenková suma uvedená na zmenke bola 333,- eur. Preto žalobca takúto zmenku nesmel
prijať a ak ju prijal, konal v rozpore so zákonom. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasía v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a konštatuje
ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza
nasledovné :

15. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Zo záverov tohto stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmysle ust. § 4 ods. 6
tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

17. Ako už odvolací súd konštatoval v bode 14., zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto konaní
nárok, je v rozpore s citovaným ustanovením. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie
uzatvára, že nie je možné priznať ani príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, jednak pre rozpor základu
pohľadávky so zákonom a zároveň pre rozpor dohody o úrokoch s dobrými mravmi

18. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

19. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

20. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon ukladal účastníkom povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie ich tvrdení, ale o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodoval súd.

Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.
j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo
veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania mohol súd vykonať aj iné dôkazy, ak to bolo
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nebol obmedzený možnosťou vykonať len dôkazynavrhnuté účastníkmi, ale mohol vykonať a prípadne aj zabezpečiť si aj ďalšie dôkazy, ak to bolo pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné. V prejednávanej veci bol takýto postup potrebný, pričom ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku sú subsidiárne využiteľné aj na konanie podľa Nariadenia. Odvolací súd

poukazuje na bod I.1 citovaného Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom
na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku so zreteľom na možnú absolútnu
neplatnosť úkonu, v ktorom má nárok základ. Súd mal zo svojej činnosti vedomosť o tom, že žalobcom
predložená zmenka mohla zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto postupoval v
súladesust.§120ods.1O.s.p.,aksizabezpečillistinnédôkazy,zktorýchmoholposúdiťjednakplatnosť

úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť dohody o vyplňovacom práve, ktorá
bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako jediného dôkazu predloženého žalobcom na preukázanie
jeho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovaného
ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z
hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zák.
č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, nemožno mu vytýkať

porušenie práva na spravodlivý proces.

21. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v
tom zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd
sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi

neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu
smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na
spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade

záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť
zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

22. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne
skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí
bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval vo svojej rozhodovacej
činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012,

5Cdo/61/2012). Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.

Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

23. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj

z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ichsúd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

24. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného
plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

25. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z. z. a 492/2009 Z. z. Podľa § 17 ods.
2 zák. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha
nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods.
1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej
úpravy povinnosťou súdu ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v
prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie
citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa
teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce

prechodné ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa
nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.