Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoPr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113206041
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113206041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne O. K., I.. XX.X.XXXX, Z. E. R. Č..
XX, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Mäsiarska č. 4, proti žalovanému: ALDI s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čermeľské údolie č. 8, IČO: 36
178 772, zastúpenému JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach, Slovenskej jednoty č. 8, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.4.2015 č.k. 15Cpr/1/2013-65
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby na určenie, že pracovný pomer trvá. V tejto časti rozsudok
z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

M e n í rozsudok vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, že
žalobu v tejto časti z a m i e t a.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy na osobitné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru žalovaným zo

dňa XX.X.XXXX je neplatné. Zároveň určil, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou trvá a
žalobuonáhradumzdysúdvylúčilnasamostatnékonanie,stým,ževtomtorozhodnutíbuderozhodnuté
aj o trovách celého konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý jej dal žalovaný dňa XX.X.XXXX, určenia,
že jej pracovný pomer so žalovaným trvá, ako aj náhrady mzdy.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa X.X.XXXX pracovnú zmluvu na dobu neurčitú
na pracovnú pozíciu čašníčky. Dňa XX.X.XXXX jej žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce č. 311/2011 Z.z. s tým, že pracovný pomer jej končí
dňom XX.X.XXXX. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol skutočnosti:

4. Dňa X.XX.XXXX bolo zistené, že chýbala hotovosť vo výške 500,- eur, ktoré boli zverené, aby
ich žalobkyňa odovzdala pánovi J., ktorý si mal pre ne prísť. Na otázku pána W., či bola hotovosť
odovzdaná určenej osobe, odpovedala, že áno, ale nevedela odpovedať, kedy si pre hotovosť pán J.prišiel. Táto otázka bola položená trikrát, ale odpoveď znela stále rovnako - áno, prišiel si pán J. pre
hotovosť, ale stále nevedela odpovedať, kedy. Po telefonáte s pánom J. sa žalovaný dozvedel, že tento
žiadnu hotovosť neprevzal, ani sa so žalobkyňou za účelom prevzatia finančných prostriedkov nestretol.

Následne sa žalobkyňa priznala, že finančný obnos dala prostredníctvom tretej osoby spoločníkovi
spoločnosti ALDI pánovi Ž., ktorý sa k tomu nevyjadril.

5. Priebežnou kontrolou bolo zistené, že žalobkyni chýbal obnos hotovosti, ktorá bola zverená pre
potrebu pri práci a ktorá v priebehu pracovných dní, keď pracovala, tento rozdiel vždy vyrovnala.

6. Opätovne dňom 21.12.2012 s nástupom novej zmeny bolo zistené, že v hotovosti potrebnej na
vydávanie znova chýbal obnos vo výške 100,- eur. Do dnešného dňa tento dlh nebol žalobkyňou
vyrovnaný.

7. Tieto dôvody nútia žalovaného rozviazať pracovný pomer so žalobkyňou.

8. Z výpovede žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že potom čo táto obdržala od žalovaného okamžitého
skončenie pracovného pomeru prebehol medzi ňou a žalovaným kontakt v písomnej forme a žalovaný
ju vyzval na nastúpenie do zamestnania písomne dňa XX.X.XXXX, neposkytol jej žiadne neplatené

voľno, ani ju nevyzýval skôr na nástup do zamestnania. Uviedla, že v tom čase bola práceneschopná
so synom. Od W. XXXX pracovala na inom mieste v spoločnosti Manéž s.r.o.. Listom zo dňa X.X.XXXX
žalobkyňa písomne žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za
neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Po právnom posúdení veci podľa § 68 ods. 1 a 2, § 70 a §
77 Zákonníka práce uzavrel, že štatutárny zástupca žalovaného R.. W. potvrdil, že s prácou žalobkyne

bol spokojný, nikdy jej v minulosti nič ústne ani písomne nevyčítal a jediným dôvodom, pre ktorý jej bolo
dané okamžité skončenie pracovného pomeru, bola skutočnosť, že žalobkyňa mu niekoľkokrát klamala,
keď tvrdila, že odovzdala finančné prostriedky z pokladne inej osobe a pritom ich odovzdala ďalšiemu
konateľovi, ktorý v tomto období likvidoval spoločnosť ako takú. Súd uzavrel, že žalobkyňa plnila pokyny
svojho nadriadeného - konateľa spoločnosti pána Ž., ktorý si uvedený finančný obnos pýtal, preto mu

ich odovzdala. Uvedené finančné prostriedky nemala zverené a ani ich neprevzala. Na základe toho
súd prvej inštancie uzavrel, že závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou nebolo vykonaným
dokazovaním preukázané napriek tomu, že žalovaný bol poučený a vyzvaný na označenie dôkazov v
zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. S poukazom na tieto dôvody žalobe v celom rozsahu vyhovel v časti
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj v časti určenia, že pracovný

pomer trvá. Nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.. Má za to, že súd prvej inštancie nedospel na

základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a navyše
v časti druhého výroku považuje rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok jeho odôvodnenia.
Za najzávažnejšie pochybenie považuje skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
skutočnosťou, že žalovaný už počas prebiehajúceho súdneho konania (dňa 11.6.2013) platne ukončil
pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu, že žalobkyňa závažne niekoľkokrát porušila pracovnú

disciplínu, keď nenastúpila do práce. Keďže žalobkyňa toto skončenie pracovného pomeru nenapádala
je platné a pracovný pomer platne skončil. Súd sa však nevysporiadal s týmito tvrdeniami žalovaného,
ako ani s listinnými dôkazmi preukazujúcimi uvedenú skutočnosť a v napadnutom rozsudku sa o tom
vôbec nezmieňuje. Tieto skutočnosti považuje za významné predovšetkým z hľadiska druhého výroku, v
ktoromsúdrozhodolotom,žepracovnýpomermedziúčastníkminaďalejtrvá.Mázato,žezvykonaného

dokazovania vyplynulo, že po tom, čo žalovaný uznal pôvodné okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa XX.X.XXXX za neplatné, vyzval žalobkyňu ústne a dňa XX.X.XXXX aj písomne, aby nastúpila
do zamestnania s tým, že jej pracovný pomer naďalej trvá. Žalobkyňa však bez vysvetlenia do práce
nenastúpila, preto ju v písomnej výzve zo dňa XX.X.XXXX upozornil, že ak okamžite po doručení výzvy
nenastúpi do práce, dopustí sa závažného porušenia pracovnej disciplíny a jej pracovný pomer bude

ukončený. Z tohto dôvodu jej bola daná absencia, ktorá trvala do XX.X.XXXX a následne jej bolo
doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa vykonávala
v dobe trvania pracovného pomeru u žalovaného prácu u iného zamestnávateľa a jej konanie týkajúce
sa tohto sporu bolo iba vykonštruované. Tým, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal uvedenýmiskutočnosťami a vykonanými dôkazmi v prospech žalovaného, dospel vo veci k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Je preto pre neho nepochopiteľné, ak napriek predloženým listinným dôkazom rozhodol
súd o tom, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným aj naďalej trvá. Súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie v tejto časti ani náležite neodôvodnil, na základe čoho rozhodol o trvaní pracovného
pomeru. Má za to, že pokiaľ sám žalovaný počas konania uznal neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, konajúci súd mal rozhodnúť už iba o nároku na náhradu mzdy
za rozhodné obdobie. Vzhľadom na to považuje aj ostatné výroky napadnutého rozsudku za nesprávne.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok v jeho
vyhovujúcich výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že z konania žalovaného
rezultuje, že na svoju obranu používa prostriedky a tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Žalovaný
napriek tomu, že pred súdom formálne deklaroval, že nespochybňuje okolnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru neplatne, neučinil až do doručenia žalobného návrhu akýkoľvek prejav vôle, z
ktorého by žalobkyňa mohla vyvodiť, že tento odstúpil od okamžitého skončenia pracovného pomeru.

V rámci súdneho konania sa preto z jeho strany jednalo o prejav účelový, keďže na jej oznámenie,
že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní
jej žalovaný ani neodpovedal. Poukazuje na to, že právny úkon (okamžité skončenie pracovného
pomeru) žalovaný vyhotovil písomne, avšak až do doručenia žaloby nepovažoval oznámenie žalobkyne
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní za dôležité.

Údajné stanovisko o stotožnení sa, ktorým žalovaný odstúpil, in eventum zobral späť, okamžité
skončenie pracovného pomeru malo byť učinené ústne niekedy na stretnutí žalobkyne so žalobcom.
O tomto údajnom prejave vôle žalovaného sa však žalobkyňa dozvedela až z listu žalovaného zo dňa
XX.X.XXXX, z ktorého vyplynulo, že ju mal žalovaný vyzvať, aby nastúpila do práce, k čomu sa mala
údajne vyjadriť, že si potrebuje dať do poriadku osobné záležitosti. Má za to, že žalovaný takto konal až

pod tlakom žaloby. Má za to, že tento si nemôže účelovo vyberať prostriedky, ktorými zverejní svoj prejav
vo vonkajšej sfére a akýkoľvek ústny prejav, na ktorý sa žalovaný odvoláva, nevie nijako preukázať.
Svoje stanovisko obsahujúce prejav vôle o tom, že odstúpil od okamžitého skončenia pracovného
pomeru mal žalovaný možnosť žalobkyni oznámiť písomne kedykoľvek po doručení jej oznámenia listom
zo dňa X.X.XXXX, kde mu jasne oznámila, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje

za platné. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že čo sa týka druhého výroku o tom, že pracovný pomer trvá, v
tejto časti berie žalobkyňa svoj návrh späť. Navrhuje, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

11.Kvyjadreniužalobkynesapísomnevyjadrilžalovaný.Uviedol,žetrvánatom,ževčaserozhodovania
súdu prvej inštancie neexistoval stav neistoty pre žalovanú, nakoľko ako už v konaní niekoľkokrát

deklaroval, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, že v čase
rozhodovania súdu nebol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Ak má žalobkyňa má za to,
že bol potrebný jeho písomný prejav, ktorý by faktickú neplatnosť deklaroval, takýmto je bezpochyby
oznámenie žalovaného zo dňa XX.X.XXXX. Z tohto oznámenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný
uznáva svoje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a žalobkyňu vyzýva na nástup do

práce. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne nároku na určenie, že pracovný pomer
trvá, navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a konanie zastaviť.

12. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak platí

tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

14. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

15. Podľa ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

16. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.17. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v odvolacom konaní zobrala späť svoju žalobu v časti, v ktorej sa
domáhala určenia, že jej pracovný pomer so žalovaným naďalej trvá a žalovaný vo vyjadrení k tomuto
späťvzatiu prejavil súhlas, neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v tejto

časti zrušiť a konanie o tomto nároku zastaviť.

18. Predmetom odvolacieho konania takto ostalo iba odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým tento určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný svoje
odvolanie v tejto časti zakladá na tvrdení, že najneskôr počas konania pred súdom prvej inštancie jasne

prejavil svoju vôľu ustúpiť od okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré dal žalobkyni a mal teda
za to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už táto otázka nebola medzi účastníkmi sporná a
nebol dôvod pre vyhovenie žalobe v tejto časti.

19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, ako aj konania ktoré mu
predchádzalo podľa § 380 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v tejto časti je dôvodné.

20. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným úkonom (v tomto prípade
zamestnávateľa smerom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou ako
zamestnankyňou) podľa § 68 Zákonníka práce. Aj keď samotný Zákonník práce neobsahuje konkrétnu
úpravu týkajúcu sa podmienok za akých môže dôjsť k odvolaniu okamžitého skončenia pracovného

pomeru (na rozdiel od výpovede), odvolací súd je toho názoru, že aj v takomto prípade je treba
vychádzať z autonómnej vôle zamestnávateľa a zamestnanca upraviť si vzájomne takúto situáciu
sledujúcu zamedzenie nepriaznivých účinkov a dôsledkov okamžitého skončenia pracovného pomeru
a to bez zreteľa na jeho platnosť, resp. neplatnosť určenú súdnym rozhodnutím. Pri výklade prejavu
vôle zamestnávateľa netrvať na takomto jednostrannom skončení pracovného pomeru je potrebné v

prípade, ak takýto úkon nie je vykonaný formálne, vychádzať z gramatického, ako aj logického výkladu.
Pri výklade prejavu možno túto vôľu zmluvných strán usudzovať o.i. aj z následného správania sa pokiaľ
to povaha veci pripúšťa.

21. Vychádzajúc z týchto zásad má odvolací súd za to, že aj keď žalovaný nevykonal samotné

späťvzatie, resp. odvolanie okamžitého skončenia pracovného pomeru formálnym a perfektným
úkonom, jeho vôľa nezotrvať na takomto právnom úkone bola z jeho prejavov vykonaných pred súdom
prvej inštancie nepochybná v tom, že na takomto okamžitom skončení pracovného pomeru nezotrval a
jasne to vyplýva aj z jeho následného správania, keď potom ako mal za to, že žalobkyňa na jeho výzvu
nastúpiť do práve nereagovala vyhodnotil to ako nové porušenie pracovnej disciplíny, z tohto dôvodu jej

dal nové okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalobkyňa nenapadla. Za takej situácie možno
dôvodne uzavrieť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola už tak žalobkyni, ako aj súdu prvej
inštancie táto skutočnosť zrejmá a teda už nebola otázkou spornou. Rozhodnutie o nej už teda nebolo
rozhodujúce pre posúdenie ďalších uplatnených nárokov zo strany žalobkyne. Pokiaľ teda žalobkyňa
za takejto situácie svoju žalobu v tejto časti nezobrala späť, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie túto

zamietnuť. Súd prvej inštancie v tomto smere pochybil pokiaľ sa uvedenou otázkou vôbec v dôvodoch
svojho rozsudku nezaoberal a o tomto nároku rozhodol tak, ako keby tento bol medzi účastníkmi aj
naďalej sporným.

22. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný na uvedenú procesnú situáciu opakovane poukazoval aj

pred súdom prvej inštancie nepovažuje odvolací súd zmeňujúce rozhodnutie v tejto časti za prekvapivé
a neočakávané.

23. Na základe toho odvolací súd rozsudok vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zmenil podľa § 388 C.s.p. a žalobu v tejto časti zamietol.

24. S poukazom na vyššie citované prechodné ustanovenia nového procesného sporového predpisu
(C.s.p.)posudzovalodvolacísúdprípustnosťodvolania,akoajúčinkyjehopodaniaprotivýrokurozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým tento nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie podľa
predchádzajúcej procesnej úpravy, teda O.s.p.. Aj keď bol uvedený výrok pojatý do výroku rozsudku vo

veci samej, v tejto časti má tento výrok charakter uznania, ktorým sa upravuje vedenie konania.

25. Podľa ust. § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. odvolanie proti takémuto uzneseniu nie je prípustné. Na
takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení svojhorozhodnutia neuviedol úplné poučenie, keďže v tomto chýba poučenie o tom, že proti tomuto výroku
odvolanie prípustné nie je. Samotné nesprávne poučenie súdu o neprípustnosti odvolania totiž právo
podať odvolanie nezakladá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).