Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/290/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712220343
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712220343.16

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne S.
Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O..F..Š. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ľudovítom
Didim, Advokátska kancelária so sídlom Hontianska cesta 4, 936 01 Šahy, proti žalovanému O. Ľ., D..
XX.XX.XXXX, H. N. N. XXX, XXX XX N., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Consilior Iuris
s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.467,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 4.467,- Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, o zaplatenie sumy 1.073,69 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.073,69 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.875,53 Eur od právoplatnosti rozsudku
do zaplatenia z a s t a v u j e.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.307,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3.307,19 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.11.2012, ktorá bola doručená súdu dňa 03.12.2012 domáhala

voči žalovanému zaplatenia odškodnenia za bolesť „vo výške trojnásobku základného bodového
ohodnotenia“ v sume 5.248,72 Eur a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia „vo výške
trojnásobku základného bodového ohodnotenia“ v sume 13.401,- Eur, keď spolu žiadala uhradiť z tohto
titulu sumu 18.649,72 Eur „s príslušným úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia“,
keď tiež žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.09.2010 v
čase o 13.15 hod. v meste Krupina, okres Krupina viedol žalovaný po ceste I/66 v smere od mesta

Zvolen na mesto Šahy osobné mot. vozidlo zn. Peugeot 306, I.: G. XXXAF (ďalej len „motorové vozidlo“),
pričom v dôsledku nevenovania sa vedeniu mot. vozidla v km 43,95 narazil do nej ako chodkyne, ktorá
po riadne vyznačenom prechode pre chodcov prechádzala, pričom v dôsledku nárazu utrpela otras
mozgu, zlomeninu veľkého hrboľa pravej ramennej kosti, zlomeninu anatomického krčka ramennej kosti
vpravo trieštivého typu s posunom a zmliaždeniny s krvnými podliateninami hlavy vpravo, lakťa vpravo,
stehna vpravo a kolenné kĺbu vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 10 týždňov

a dobu jej PN v trvaní 8 týždňov. Žalovaný týmto porušil § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov. Okresná prokuratúra Zvolen uznesením zo dňa
24.01.2012 č.k. 1Pv654/10-4 podmienečne zastavila trestné stíhanie žalovaného a určila mu skúšobnú
dobu v trvaní 24 mesiacov, ktorá začínala plynúť odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie
o podmienečnom zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2011. V súvislosti
s touto dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví si uplatnila nárok na odškodnenie za

bolesť „vo výške trojnásobku základného bodového ohodnotenia“ v sume 5.248,72 Eur (3x117,5 bodov =
352,50 bodov x 14,89 Eur) a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia „vo výške trojnásobkuzákladného bodového ohodnotenia“ v sume 13.401,- Eur (3x300 bodov = 900 bodov x 14,89 Eur).
Toto odškodnenie žiadala priznať podľa „Vyhlášky č. 32/1966 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia, v znení neskorších predpisov“. Žalovaný zodpovedá za túto škodu podľa §

427 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný k tomuto nároku žalobkyne uviedol, že ho žiada zamietnuť a priznať náhradu trov
konania. Nárok na bolestné žalobkyňa má uspokojený zo strany KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group (ďalej len „poisťovňa“). Žalobkyňa uplatnila nárok na odškodnenie podľa už

neplatného právneho predpisu. Pokiaľ sa domáha zvýšenia odškodnenia bolestného, platný nový zákon
toto neumožňuje. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia podľa nového platného zákona je síce
možné zvýšiť odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ale žalobkyňa tento nárok tiež uplatnila
podľa neplatného právneho predpisu, a preto jej ho nie je možné priznať. Tiež bol názoru, že žalobkyňa
si mala uplatniť tento nárok priamo proti poisťovni. Nesúhlasil ani s nárokom na zaplatenie úrokov z
omeškania, tieto je možné priznať až od právoplatného rozhodnutia súdu.

3. V priebehu súdneho konania žalobkyňa zmenila žalobu podaním zo dňa 23.12.2013, ktoré bolo
doručené súdu dňa 03.01.2014. V tomto procesnom podaní žalobkyňa uviedla, že sa domáha voči
žalovanémunáhradyškody,ktorápozostávazvecnejškodyvovýške318,88Eur(zapoškodenéokuliare
283,39 Eur a za zničené ošatenie 35,49 Eur), zo sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.700,50

Eur (300 bodov x 14,89 Eur = 4.467,- Eur x 50 % = 6.700,50 Eur), zo straty na zárobku počas PN za
obdobie od 29.09.-05.11.2010 vo výške 318,54 Eur, za obdobie od 16.11.-14.12.2010 vo výške 228,63
Eur, spolu vo výške 547,17 Eur, z liečebných nákladov (cestovné vo výške 117,29 Eur, lieky vo výške
4,97 Eur, potvrdenie od obvodného lekára vo výške 2,- Eur, rehabilitácia vo výške 44,- Eur, cestovné
- liečenie vo výške 29,73 Eur, cestovné - kontrola - liečenie vo výške 9,65 Eur) spolu vo výške 207,64

Eur. Nárok vyčíslila na sumu 7.774,19 Eur. Tento nárok si uplatnila podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
v znení neskorších predpisov a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Úroky z omeškania žiadala prisúdiť zo sumy 7.774,19 Eur, keď ich
špecifikovala ako „príslušný úrok z omeškania“, pričom ich žiadala priznať od vykonateľnosti rozsudku

do zaplatenia. Súčasne týmto podaním vzala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.875,53 Eur.

4. O čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou súd rozhodol uznesením č.k. 7C/290/2012-129 zo dňa
26.02.2014, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 10.875,53 Eur zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.04.2014.

5. Nakoľko procesné podanie žalobkyne zo dňa 23.12.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa
03.01.2014 bolo aj zmenou pôvodnej žaloby, keďže ním žalobkyňa uplatnila aj iné nároky na náhradu
škody, než pôvodnou žalobou, súd o tomto procesnom podaní žalobkyne rozhodol uznesením č.k.
7C/290/2012-239 zo dňa 27.09.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/290/2012-251 zo dňa

15.11.2016, ktorým pripustil rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 318,88 Eur z titulu vecnej škody, ďalej
o zaplatenie sumy 547,17 Eur z titulu straty na zárobku počas PN a ďalej o zaplatenie sumy 207,64 Eur
z titulu liečebných nákladov, spolu o zaplatenie sumy 1.073,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, keď žalobkyňa ústne do zápisnice
o pojednávaní zo dňa 27.09.2016 doplnila, že úroky z omeškania žalobou žiadal prisúdiť vo výške 5 %

ročne zo žalovanej sumy od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, keď potom súčasne procesne
reagovala i ohľadne žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10.875,53 Eur od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, keď i v tejto časti vzala žalobu späť, keďže
vzala späť žalobu i v časti o zaplatenie sumy 10.875,53 Eur, v ktorej časti súd konanie už zastavil.

6. Po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie sumy 10.875,53 Eur z pôvodnej žaloby zostal
nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7.774,19 Eur z titulu „odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia“, ktorý však žalobkyňa procesným podaním zo dňa 23.12.2013, ktoré bolo doručené súdu
dňa 03.01.2014 obmedzila len na sumu 6.700,50 Eur, pričom túto sumu špecifikovala ako nárok na
odškodnenie základného sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj jeho zvýšenia o 50 %, čím v

podstate obmedzila nárok o sumu 1.073,69 Eur s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia.7. Ďalším procesným podaním zo dňa 11.11.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.11.2014, a ktoré
žalobkyňa opravila ústne do zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.09.2016, žalobkyňa vzala späť žalobu
v časti o zaplatenie sumy 4.467,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od

právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia z titulu odškodnenia základného SSU, ktoré jej v priebehu
konania bolo vyplatené poisťovňou.

8.Žalovanýsospäťvzatímžalobyvčastiozaplateniesumy4.467,-Eursúrokomzomeškaniavovýške5
%ročneztejtosumyodprávoplatnostirozsudkudozaplatenia,ozaplateniesumy1.073,69Eursúrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.073,69 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.875,53 Eur od právoplatnosti rozsudku
do zaplatenia, súhlasil.

9. Nakoľko žalobkyňa vzala v časti späť žalobu o zaplatenie sumy 4.467,- Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z tejto sumy od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, o zaplatenie sumy 1.073,69

Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.073,69 Eur od právoplatnosti rozsudku
do zaplatenia a o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.875,53 Eur od
právoplatnosti rozsudku do zaplatenia späť a žalovaný so späťvzatím v tejto časti súhlasil, súd konanie
v tejto časti zastavil podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), podľa ktorých, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd

konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Súd konanie
nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.

10. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), a v ktorom v prechodných

ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete CSP sa uvádza, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

11. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP.

12. Po týchto procesných úpravách a po rozhodnutí o týchto procesných úpravách predmetom nároku
žalobkyne voči žalovanému zostala suma 3.307,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto

sumy od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a to z titulu sumy 1.073,69 Eur (318,88 Eur vecná škoda,
547,17 Eur škoda z titulu straty na zárobku počas PN, 207,64 Eur škoda z titulu liečebných nákladov) a
2.233,50 Eur z titulu odškodnenia zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50 % zo sumy
4.467,- Eur základného sťaženia spoločenského uplatnenia.

13. Opodstatnenosťou tohto nároku sa potom súd zaoberal v súdnom konaní.

14. Vo veci bolo súdom zistené, že dňa 29.09.2010 v čase o 13.15 hod. v meste Krupina, okres Krupina
viedol žalovaný po ceste I/66 v smere od mesta Zvolen na mesto Šahy osobné mot. vozidlo zn. Peugeot
306, I.: G. XXXAF, pričom v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla v km 43,95 narazil do žalobkyne

ako chodkyne, ktorá prechádzal po riadne vyznačenom prechode pre chodcov, pričom v dôsledku
nárazu utrpela zranenia a to otras mozgu, zlomeninu veľkého hrboľa pravej ramennej kosti, zlomeninu
anatomického krčka ramennej kosti vpravo trieštivého typu s posunom a zmliaždeniny s krvnými
podliateninami hlavy vpravo, lakťa vpravo, stehna vpravo a kolenného kĺbu vpravo, ktoré si vyžiadali
dobu liečenia v trvaní 10 týždňov a dobu PN v trvaní 8 týždňov, čím žalovaný porušil § 4 ods. 1 písm.

f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov. Táto skutočnosť vyplýva
z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Úradu justičnej a kriminálnej polície
PZ vo Zvolene sp.zn. ČVS: ORP-778/OEK-ZV-2010. Tento policajný orgán v tejto veci začal i trestné
stíhanie žalovaného podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ako obvineného za prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. h/ Trestného

zákona uznesením sp.zn. ČVS: ORP-778/OEK-ZV-2010 zo dňa 04.11.2010. Žalovaný vo vyšetrovacom
konaní svoju zodpovednosť za vznik tejto dopravnej nehody nenamietal. Okresná prokuratúra Zvolen
uznesením č.k. 1Pv654/10-4 zo dňa 24.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2011 podľa
§ 216 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku trestné stíhanie žalovaného ako obvinenéhopre prečin ublíženia na zdraví, podmienečne zastavila s tým, že žalovanému ako obvinenému určila
skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku, ktorá začala plynúť odo dňa
právoplatnosti uznesenia. Okresná prokuratúra Zvolen dospela k záveru, že vo veci sa koná o prečine,

za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov. Obvinený
bol náležite poučený podľa § 216 Trestného poriadku, s týmto postupom súhlasil, k spáchaniu skutku sa
priznal a čo sa spôsobenej škody týka, vzhľadom na oznámenie dopravnej nehody ako poistnej udalosti
príslušnej poisťovni je túto možné uhradiť plnením zo strany poisťovne.

15.Zvyššieuvedenýchlistinnýchdôkazovmalsúddostatočnýmspôsobomzapreukázané,žezaškodu,
ktorá vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou zodpovedá žalovaný, ktorý
napokon v celom súdnom konaní nepopieral túto svoju zodpovednosť za škodu.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

18. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov,
vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov,
pritom ho nesmie ohroziť.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až
431 je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však
neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie

však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti.

22. Zodpovednosť za škodu podľa§ 427 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť
za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzkou dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou
prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.

23. Podľa ustanovenie ods. 1 sú objektmi zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. Pri osobách
vykonávajúcich dopravu je zodpovednosť za škodu podľa § 427 daná bez ohľadu na to, o aký dopravný
prostriedok ide.

24. Podľa ustanovenia ods. 2 za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky zodpovedá aj iný
prevádzkovateľ (t.j. taký, ktorý na rozdiel od subjektov uvedených v ods. 1 nevykonáva dopravu)
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzkovateľ lietadla.

25. V ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických
osôb a právnických osôb za škodu. Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď
zavinenie škodcu sa predpokladá.

26. V súdenej veci žalovaný zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako
vodič mot. vozidla, prevádzkou ktorého došlo ku škode u žalobkyni. Žalovaný ako vodič mot. vozidla
tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm.f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov. Svoju zodpovednosť za
škodu v konaní nepopieral. V čase dopravnej nehody nebol prevádzkovateľom tohto mot. vozidla,
ktorým došlo ku škode, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, keď prevádzkovateľom tohto

mot. vozidla a jeho vlastníkom v čase dopravnej nehody bol otec žalovaného M. Ľ., D.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XX, keď žalovaný mot. vozidlo v čase dopravnej nehody viedol s jeho vedomím a
s jeho súhlasom, tak ako to vyplýva z výsluchu otca žalovaného vo vyšetrovacom spise. Svedčí o
tom i poistná zmluva zo dňa 03.12.2008 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
tohto mot. vozidla, ktorú uzatvoril otec žalovaného M. Ľ. s poisťovňou, konkrétne KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, BA (ďalej len „poisťovňa“), keď z vykonaného dokazovania
ďalej vyplynulo, že v čase dopravnej nehody zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou mot. vozidla podľa tejto poistnej zmluvy s odkazom na zákon č. 381/2001 Z.z., o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla, v znení neskorších
predpisov bolo platne uzavreté. O tejto skutočnosti bola doložená do súdneho konania poistná zmluva,
a túto skutočnosť v konaní nepopierala ani poisťovňa, ktorú žalobkyňa v žalobe označila za vedľajšieho

účastníka konania na strane žalovaného. Poisťovňa však odmietla svoj vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného, keď potom súd uznesením č.k. 7C/290/2012-195 zo dňa 07.05.2014
nepripustil vstup tejto poisťovne do konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného,
keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v BB
č.k. 14Co/25/2015-213 zo dňa 01.03.2016, ktorým KS v BB ako súd odvolací uznesenie OS Zvolen

sp.zn. 7C/290/2012-195 zo dňa 07.05.2014, ktoré žalobkyňa napadla odvolaním, potvrdil. Preto s
poisťovňou súd v tomto konaní nekonal ako s vedľajším účastníkom konania na strane žalovaného.

27. Napriek tomu, že zodpovednosť žalovaného v konaní za škodu nebola daná § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka, tento zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou

nehodou žalobkyni podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vodič mot. vozidla prevádzkou
ktorého došlo ku škode, pričom v súdnom konaní nebolo rozporované, že žalovaný porušil právnu
povinnosť vyplývajúcu mu z § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení
neskorších predpisov. Žalovaný v konaní nenamietal ani vznik tvrdenej škody u žalobkyni a ani príčinnú
súvislosť medzi svojim protiprávnym úkonom a touto škodou, čím v konaní boli zistené a preukázané

všetky tieto tri predpoklady zodpovednosti za škodu danú § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zavinenie škodcu, teda žalovaného sa pri tejto zodpovednosti za škodu predpokladalo.

28. Pokiaľ teda žalovaný v konaní poukazoval na to, že v čase dopravnej nehody nebol
prevádzkovateľom mot. vozidla, táto skutočnosť v konaní bola zistená a preukázaná, avšak neznamená

to, že by žalovaný nezodpovedal za túto škodu, ale ako súd už dôvodí, nie podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ale podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. Pokiaľ ďalej žalovaný v konaní namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným v konaní a
teda nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, a že žalobkyňa si nárok mala

uplatniť priamo voči poisťovni, táto námietka žalovaného nie je opodstatnená, pretože z § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z., vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody i priamo proti poisťovateľovi, čo však neznamená, že svoj nárok nemôže uplatniť priamo voči
škodcovi. Bolo na žalobkyni, či svoj nárok na náhradu škody uplatní priamo voči škodcovi, alebo voči
prevádzkovateľovi mot. vozidla alebo voči poisťovni. Pasívna legitimácia žalovaného na náhradu škody

je tak vo veci daná. Po ustálení základu nároku čo do zodpovednosti za škodu, súd sa v konaní ďalej
zaoberal jednotlivými samostatnými nárokmi žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej vznikla v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou. Po procesných úpravách žalobkyňa žiadala žalobou priznať nárok na
náhradu škody pozostávajúci z vecnej škody vo výške 318,88 Eur, zo zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 50 %, t.j. vo výške 2.233,50 Eur, ďalej zo straty na zárobku počas PN za obdobie

od 29.09.-05.11.2010 vo výške 318,54 Eur, ďalej za obdobie od 16.11.-14.12.2010 vo výške 228,63 Eur,
spolu vo výške 547,70 Eur a z liečebných nákladov spolu vo výške 207,64 Eur.

30. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.32. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

33. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

34. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

35. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

36. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo.
Musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

37. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

38. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

39. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

40. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví

výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

41. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie

invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

42. K jednotlivým uplatneným nárokom na náhradu škody žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o nárok
žalobkyne na náhradu vecnej škody vo výške 318,88 Eur, nárok na náhradu straty na zárobku počas PN
vo výške 547,17 Eur a nárok na náhradu liečebných nákladov vo výške 207,64 Eur, tak ohľadne týchto

nárokov vznáša námietku premlčania.

43. Nakoľko žalovaný ohľadne týchto nárokov žalobkyne vzniesol námietku premlčania, súd sa v konaní
ďalej zaoberal, či táto námietka bola vznesená opodstatnene alebo neopodstatnene.

44. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

45.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

46. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.47. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

48. Vznesenú námietku premlčania žalovaným súd vyhodnotil ako dôvodnú, keď potom z dôvodu
premlčania nároku nebolo možné žalobkyni nárok na náhradu škody v sume 1.073,69 Eur priznať (vecná
škoda 318,88 Eur + strata na zárobku počas PN 547,17 Eur + liečebné náklady vo výške 207,64 Eur).

49. Žalobkyňa uplatnila tieto nároky na súde až podaním zo dňa 23.12.2013, ktoré bolo doručené súdu
dňa 03.01.2014. Tieto nároky žalobkyňa neuplatnila na súde pôvodnou žalobou zo dňa 20.11.2012,
ktorá bola doručená súdu dňa 03.12.2012.

50. Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka viaže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby na okamih vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a škodcovi, t.j. osobe, ktorá za vzniknutú
škodu zodpovedá.

51. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o vzniknutej škode a škodcovi skutočne
dozvedel, nestačí samotný predpoklad, či možnosť dozvedieť sa o škode a osobe, ktorá za vzniknutú

škodu zodpovedá, pričom okamih vedomosti poškodeného o škode a jeho vedomosti o škodcovi môže
byť odlišný. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode
vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď
nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sumy s
možnosťou jej dodatočného spresnenia. Vedomosť poškodeného o škode a tom, kto za ňu zodpovedá,

ako predpoklady začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené kumulatívne.

52. Pokiaľ ide o vecnú škodu, ktorú uplatnila žalobkyňa v sume 318,88 Eur, tento nárok žalobkyne je
premlčanývobjektívnej3-ročnejdobepodľa§106ods.2Občianskehozákonníka.Nepochybnekvecnej
škode u žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 29.09.2010,

kedy došlo k dopravnej nehode. Žalobkyni začala plynúť na včasné uplatnenie tohto nároku na náhradu
škody objektívna 3-ročná premlčacia doba odo dňa 30.09.2010 a márne uplynula dňa 29.09.2013 (§
122 Občianskeho zákonníka), keďže žalobkyňa uplatnila tento nárok na náhradu škody na súde dňa
03.01.2014. Uplatnila ho po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe, preto jej tento nárok na
náhradu škody nebolo možné priznať a žalovaný sa ohľadne tohto nároku úspešne dovolal premlčania

a úspešne vzniesol námietku premlčania. Nakoľko ohľadne tohto nároku žalobkyni uplynula márne
objektívna3-ročnápremlčaciadoba,vrámciktorejplynulaisubjektívna2-ročnápremlčaciadoba,nebolo
možné tento nárok priznať.

53. Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj ohľadne nároku žalobkyne na náhradu škody z titulu

straty na zárobku počas PN za obdobie od 29.09.-05.11.2010 vo výške 318,54 Eur a za obdobie od
16.11.-14.12.2010 vo výške 228,63 Eur, spolu vo výške 547,17 Eur aj ohľadne nároku žalobkyne na
náhradu škody z titulu liečebných nákladov v sume 207,64 Eur. Aj tento nárok žalobkyňa na súde
uplatnila dňa 03.01.2014, keď ho neuplatnila pôvodnou žalobou.

54. Pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku
a náklady spojené s liečením. Sú to jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený
obsah náhrady škody na zdraví. Otázka premlčania práva na náhradu za stratu na zárobku, ku ktorej
došlo pri škode na zdraví sa posudzuje podľa § 106 Občianskeho zákonníka v spojení s § 100 ods. 1
Občianskehozákonníka.Náhradazastratunazárobkujetotižjednouzozložiekprávananáhraduškody,

ktorá vznikla poškodenému pri škode na zdraví, pri ktorej jej podľa § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka objektívna premlčacia doba vylúčená. Uvedené platí i pri náhrade škody z titulu
nákladov spojených s liečením.

55. V prípade teda náhrady škody z titulu straty na zárobku počas PN a náhrady škody z titulu liečebných

nákladov objektívna 3-ročná premlčacia doba neplatí, platí len 2-ročná subjektívna premlčacia doba.

56. Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj ohľadne týchto nárokov žalobkyne na náhradu škody,
pričom ju uplatnil úspešne, pretože právo žalobkyne na náhradu tejto škody sa premlčalo v 2-ročnejsubjektívnej premlčacej dobe, keď potom nárok žalobkyne ani na náhradu tejto škody nebolo možné
priznať z dôvodu jeho premlčania.

57. Obidve podmienky ustanovené pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
nároku na náhradu škody na zdraví, t.j. vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, musia byť
splnené kumulatívne.

58. O osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu,

na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť
o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého
subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenia, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje,
mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu.

59. Žalobkyňa tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania preukázateľne vedela o tom, kto za

vzniknutú škodu, ktorá je vznikla v príčinnej súvislosti s dopranou nehodou zodpovedá, teda, že je to
žalovaný, preukázateľne už dňa 29.01.2011, kedy bolo doručené uznesenie Okresnej prokuratúry ZV
č.k. 1Pv654/10-4 zo dňa 24.01.2011 o podmienečnom zastavení trestného stíhania žalovaného ako
obvineného z prečinu ublíženia na zdraví. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2011.
Preukázateľne potom sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto zodpovedá za škodu dňa 29.01.2011,

najneskôr dňa 05.02.2011, kedy uvedené uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania
žalovaného nadobudlo právoplatnosť.

60. Vedomosť o škode pokiaľ ide o stratu na zárobku počas PN za obdobie od 29.09.2010-05.11.2010
a za obdobie od 16.11.2010-14.12.2010, kedy žalobkyňa bola v príčinnej súvislosti s dopravnou

nehodou PN, sa žalobkyňa dozvedela pri vyplatení poslednej dávky nemocenského poistenia Sociálnou
poisťovňou, pobočka Zvolen. Táto nepochybne žalobkyni bola vyplatená najneskôr do 31.01.2011, keď
žalobkyňa predložila súdu v konaní potvrdenie o vyplatení dávok nemocenského poistenia Sociálnou
poisťovňou, pobočka Zvolen za obdobie od 29.09.2010-05.11.2010 v sume 157,60 Eur a za obdobie
od 16.11.2010-14.12.2010 v sume 107,- Eur, ako to vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka

Zvolen zo dňa 26.01.2011. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen v potvrdení zo dňa 26.01.2011
pre KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., pre likvidáciu škody predložila tieto potvrdenia, pričom v týchto
potvrdeniach zo dňa 26.01.2011 vystavených Sociálnou poisťovňou, pobočka Zvolen je uvedené, že
tieto dávky nemocenského poistenia boli žalobkyni najneskôr k tomuto dňu vyplatené. Žalobkyňa sa
tak dozvedela o škode na strate na zárobku počas PN za uvedené obdobia najneskôr 31.01.2011, o

subjekte, ktorý zodpovedá za túto škodu najneskôr dňa 05.02.2011, keďže tento nárok na náhradu škody
uplatnila na súde dňa 03.01.2014, uplatnila ho po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na
včasné uplatnenie tohto nároku. Preto žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania tohto nároku
žalobkyne a preto tento nárok žalobkyni nebolo možné priznať, lebo sa premlčal v 2-ročnej subjektívnej
premlčacej dobe, ktorá uplynula najneskôr dňa 05.02.2013 a začala plynúť dňa 06.02.2011 (§ 122

Občianskeho zákonníka). Ani tento nárok v sume 547,14 Eur z titulu straty na zárobku počas PN nebolo
možné žalobkyni z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania priznať.

61. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody z titulu liečebných nákladov vo výške 207,64 Eur, v tomto
prípade sa dozvedela žalobkyňa o tejto škode najneskôr vynaložením posledného výdavku na tieto

liečebné náklady. Žalobkyňa v konaní dokladovala posledné výdavky spojené s liečením, resp. náklady
spojené s liečení z mája 2011. Konkrétne sú to výdavky za lieky zo dňa 10.05.2011. Po tomto dátume
nedokladala žiadne výdavky spojené s liečením. V prípade tohto nároku sa teda žalobkyňa dozvedela
o zodpovednom subjekte najneskôr dňa 05.02.2011, právoplatnosťou uznesenia, o rozsahu tejto škody
sa dozvedela najneskôr dňa 10.05.2011, kedy vynaložila posledný výdavok spojený s liečením. Tento

nárok na súde uplatnila žalobkyňa dňa 03.01.2014, teda po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej
doby na včasné uplatnenie tohto nároku na súde. Táto márne uplynula dňa 10.05.2013 a začala plynúť
dňa 11.05.2011 (§ 122 Občianskeho zákonníka). Žalovaný aj ohľadne tohto nároku sa úspešne dovolal
premlčania, preto z dôvodu premlčania tohto nároku nebolo možné sumu 207,64 Eur žalobkyni z titulu
náhrady škody titulom liečebných nákladov priznať. I v tejto časti je nárok žalobkyne premlčaný.

62. Vzhľadom na premlčanie týchto jednotlivých nárokov, potom žalobkyni nebolo možné priznať nárok
na náhradu škody v sume 1.073,69 Eur, a keďže nebola priznaná istina, súd nepriznal z tejto sumy ani
žalované úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia.63. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd dodáva, že táto je opodstatnená i napriek tomu, že
žalovaný v rámci prejednania veci na pojednávaní dňa 07.05.2014 uznal nárok žalobkyne na náhradu

škody z titulu vecnej škody, z titulu náhrady straty na zárobku počas PN a z titulu liečebných nákladov.
Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj
dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu
má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného
vyplýva, že je možné uznať aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka však vyvoláva právne účinky len

vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už
nemôže brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípade, že v čase, keď ho
uznal, tak dlh neexistoval. Na pojednávaní dňa 07.05.2014, kedy žalovaný uznávací prejav urobil, tento
nebol zastúpený právnym zástupcom. Nebol zastúpený právnym zástupcom z dôvodu, že v tomto čase
si žiadneho nezvolil. Z obsahu uznávacieho prejavu žalovaného nevyplýva, že tento vedel, že uznáva
nárok na náhradu škody, ktorý je premlčaný. Preto žalovaný sa mohol i naďalej v súdnom konaní brániť

námietkou premlčania nároku na náhradu škody.

64. Žalobkyňa v konaní uplatnila i nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 2.253,50 Eur, čo predstavuje 50 % základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktoré jej bolo poisťovňou v priebehu súdneho konania vyplatené, a preto žalobkyňa netrvala na prisúdení

tohto v sume 4.467,- Eur. Pri vyčíslení tohto odškodnenia vychádzala z lekárskeho posudku o bolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16.01.2012 vyhotoveného MUDr. Radomírom Gajdošom
a MUDr. Lukášom Sýkorom, primárom a lekárom Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta,
Banská Bystrica, ktorým bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne 300 bodmi a
to pri položke 325e obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa (spažením, predpažením

nad 135°) 50 bodov a pri položke 331a trvalé následky po pretrhnutí dlhej hlavy dvojhlavého svalu
ľahkého stupňa 250 bodov. Žalobkyňa pri vyčíslení zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
vychádzalazhodnotyjednéhobodu14,89Eur,za300bodovtobolo4.467,-Eur,zčoho50%predstavuje
sumu 2.253,50 Eur, keď žalobkyňa žiadala priznať zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v
maximálnej zákonnej výške, t.j. vo výške 50 % s odkazom na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o

náhradezabolesťanáhradezasťaženiespoločenskéhouplatnenia,vzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „zákon č. 437/2004 Z.z.“).

65. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

66. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem sťaženia spoločenského uplatnenia, ani to, v akom
rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené v zákone č.
437/2004 Z.z.. Zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s

poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo.

67. Žalovaný v konaní namietal, že žalobkyňa nepreukázala dôvody na zvýšenie odškodnenia sťaženia

spoločenského uplatnenia v maximálnej výške prípustnej podľa zákona, t.j. vo výške 50 %.

68. Žalobkyňa odôvodňovala tento svoj nárok tým, že sťaženie jej spoločenského uplatnenia spočíva v
obmedzení pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa (spažením, predpažením nad 135 stupňov) a
má tiež trvalé následky po pretrhnutí dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľahkého stupňa. Tento jej stav možno

považovať z medicínskeho hľadiska za trvalý. V čase dopravnej nehody mala 58 rokov a do úrazu bola
zdravým človekom a plnohodnotne prežívala svoj život. Následkom dopravnej nehody je v súčasnosti
obmedzovaná vo svojom rodinnom, pracovnom aj spoločenskom živote, čo nepochybne ovplyvňuje
kvalitu jej doterajšieho života. Podrobuje sa pravidelným lekárskym kontrolám. Pred dopravnom
nehodou bola plnohodnotne pracovne činná, venovala sa aktívne svojim záľubám a koníčkom. Po

dopravnej nehode má časté bolesti hlavy a bolesti ostatných zranených častí tela, ako aj závrate
a bolesti pri zmene počasia. Často trpí depresívnymi prejavmi, narušením koncentrácie a celkovej
psychickej pohody. Porušená psychika sa prejavuje značnou nervozitou a podráždenosťou, zmenou
nálady, precitlivosťou a poruchami spánku, nespavosťou a zažívacími problémami. Prejavuje sa unej psychická trauma po zážitku z dopravnej nehody a má strach a trpí panikou pri prechode cez
cestu. Často je nútená navštevovať psychológa, ktorý u nej následnom úrazu diagnostikoval demofóbiu
(strach z davu ľudí, hlavne po prepustení z nemocnice, kedy si nemohla chodiť zariaďovať veci sama,

nemohla cestovať autobusom, pretože mala strach, že by ľudia mohli vraziť do nej, pri stretnutí s nimi
inštinktívne chránila zranenú stranu tela a to pretrváva aj teraz) a dromofóbiu (nekontrolovateľný až
panický strach z prechádzania cez cestu). Pri prechode cez cestu sa inštinktívne pozerá cez pravé
plece a ak sa priblíži mot. vozidlo z pravej strany prekonáva silný úľak. Máva časté prerušovanie
spánku, pri pretočení sa na pravú stranu ju začne bolieť ruka v oblasti ramenného kĺbu, pri vyšetrení

ruky má problém s odtrhnutou šľachou. Ako praváčka sa musela pri úkonoch preorientovať na pozíciu
ľaváčky. Musí si dávať pozor nielen pri rehabilitácii, ale aj v civilnom živote na možnosť posunu svalu
pri neopatrnom pohybe, napr. pri dvíhaní. V tomto prípade bude nutnosť operácie. Poukázala na to, že
sťažením spoločenského uplatnenia sa rozumie jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného
na plnohodnotnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote. K sťaženiu
dochádza i v situáciách, keď toto priamo znemožní výkon či voľbu povolania, ako aj voľbu budúceho

partnera.

69. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala dôvody
hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z..

70. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že sa domáha zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z
dôvodu, že po nehode sa jej život doslova obrátil na opak. Aj keď jej zdravotný stav nebol dobrý,
ukončila PN, pretože brala ohľad na žalovaného, aby tento nebol trestne stíhaný. Pred nehodou bola
plnohodnotne pracovne činná, venovala sa záľubám, koníčkom. Po nehode má zdravotné problémy,

mávabolesti,malaodtrhnutýsval.Snažísachrániťsiruku,aksanachádzavdaveľudí.Obávasa,abydo
nej niekto nevrazil, lebo ju ruka stále bolí. Trpí nespavosťou, máva bolesti hlavy s depresívnymi prejavmi,
narušením koncentrácie a celkovej psychickej pohody. Podľa vyjadrenia lekárov sa jej zdravotný
stav bude zhoršovať. Tiež jej diagnostikovali parkinsonovu chorobu, pričom spúšťačom bola práve
dopravná nehoda. Musela sa prispôsobiť zdravotnému stavu, zostala na dôchodku. Má panický strach

pri prechádzaní cez cestu, inštinktívne sa pozerá cez pravé plece a ak sa priblíži mot. vozidlo z tejto
strany, prekonáva silný úľak. Dosť ju všetko psychicky vyčerpáva, najmä pre neseriózny postup zo strany
poisťovne. V čase dopravnej nehody pracovala na Špeciálnej ZŠ v Krupine ako ekonómka. Pracovala
na plný úväzok. Po dopravnej nehode bezprostredne sa podrobila operácii na traumatológii v BB. PN
bola od 29.09.2010-05.11.2010 a od 16.11.2010-14.12.2010. Podrobila sa v tejto súvislosti aj liečeniu

v Dudinciach, išlo o 4-týždňové liečenie, ktoré absolvovala v mesiacoch február, marec 2011. V čase
dopravnej nehody bola vdovou, má dvoch synov, ktorí v čase dopravnej nehody boli už plnoletí a schopní
sami sa živiť. Po ukončení PN nastúpila do práce. V súčasnom období je už na starobnom dôchodku
od 01.06.2013. Pokiaľ ide o zranenia ruky, stále sa podrobuje kontrolám podľa potreby, je to raz za pol
roka, prípadne raz za rok. Užíva lieky od bolesti, tieto jej predpisuje obvodný lekár. Všetky samoobslužné

úkonysirobísama.Jekreatívnymčlovekom,preddopravnounehodousazaoberalamaľovaním,tvorbou
keramiky, čo bola jej záľuba, tiež činnosťami v záhradke. Po nehode tieto činnosti síce naďalej vykonáva,
ale s obmedzením, aby si nezaťažovala ruku. Za invalidnú v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpela
pri dopravnej nehode uznaná nebola.

71. Ako súd už dôvodí, základné sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni bolo v priebehu súdneho
konania odškodnené poisťovňou. Dôvody na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkyňa v konaní nepreukázala. Je nepochybné z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa v dôsledku
poškodenia zdravia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode nebola uznaná za invalidnú, čo je podmienkou
priznania zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodenie zdravia utrpela

vo veku 58 rokov, keď ešte bola pracovne činná. V súvislosti s poškodením zdravia bola PN od
29.09.2010-05.11.2010 a od 16.11.2010-14.12.2010. Po ukončení PN riadne nastúpila do zamestnania,
keď pracovala pred dopravnou nehodou na Špeciálnej ZŠ v Krupine ako ekonómka, po ukončení PN
nastúpila riadne do práce. Nezmenilo sa jej pracovné zaradenie, počas súdneho konania nastúpila od
01.06.2013 na starobný dôchodok. Z jej výsluchu mal súd preukázané, že má síce určité obmedzenia

v bežnom živote, avšak všetky samoobslužné úkony si robí sama, vykonáva aj činnosti, v ktorých mala
záľubu pred dopravnou nehodou, i keď s určitými obmedzeniami, ale dokáže realizovať svoje záujmy i po
dopravnej nehode v maľovaní, v tvorbe keramiky. V čase dopravnej nehody bola už vdovou, vyživovacie
povinnosti nemala žiadne, synovia v tomto čase boli už plnoletí a schopní sa sami živiť. O svojomzdravotnom stave doložila lekárske správy, a to prepúšťacie správy z Nemocnice Zvolen a.s., zo dňa
01.10.2010, kde bola hospitalizovaná bezprostredne po úraze, ktorý utrpela pri dopravnej nehode od
29.09.2010-01.10.2010, tiež prepúšťaciu správu z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta

v BB, zo dňa 07.10.2010, kde dňa 06.10.2010 sa táto podrobila operačnému zákroku, prepustená
bola z nemocnice dňa 07.10.2010, ďalej predložila ohľadne svojho zdravotného stavu lekárske správy
zo dňa 01.12.2010, zo dňa 10.12.2010, zo dňa 26.01.2011, avšak ani z jednej z týchto lekárskych
správ nevyplýva, že by v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode boli u nej
diagnostikované tvrdené porušenie psychiky. Ani z jednej z týchto lekárskych správ nevyplýva jednak

diagnostikovanie týchto porúch a ani liečba. Poslednú lekársku správu o svojom zdravotnom stave
žalobkyňa predložila zo dňa 11.02.2013, keď ide o správu z Neurologickej ambulancie MUDr. Dušana
Kanáta, z ktorej vyplýva, že u žalobkyne bola diagnostikovaná parkinsonova choroba. Žalobkyňa v
konaní síce tvrdila, že spúšťacím mechanizmom tohto ochorenia bol práve úraz, ktorý utrpela pri
dopravnejnehode,alevtomtosmereneprodukovalažiadnedôkazy.Nepredložilaanidôkazyotvrdených
psychických poruchách. Ani jedna lekárska správa predložená žalobkyňou v súdnom konaní o tom

nesvedčí. Taktiež žalobkyňa žiadnymi dôkazmi nepreukázala také obmedzenia v spoločenskom, v
rodinnom, v osobnom, v kultúrnom živote, ktoré by odôvodňovali priznanie zvýšenia odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď zákon zdôrazňuje, že zvýšiť odškodnenie za sťaženie
spoločenskéhouplatneniamožnolenvprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa.Takýtoprípadvkonanína
základe dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa nebol preukázaný, preto súd nárok žalobkyne na zvýšenie

odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

73. Úspešnejší v konaní bol nepochybne žalovaný, žalobkyňa nedôvodne podala voči žalovanému
žalobu o zaplatenie zvýšenia odškodnenia bolestného v sume 5.248,72 Eur, nedôvodne žalobu o
zaplatenie odškodnenia zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8.934,- Eur, dôvodne
podala žalobu len o zaplatenie odškodnenia základného sťaženia spoločenského uplatnenia v sume
4.467,- Eur, nedôvodne podala žalobu o odškodnenie vecnej škody, liečebných nákladov a straty na

zárobku počas PN, spolu v sume 1.073,69 Eur, keď potom žalovaný mal väčší úspech v konaní
ako žalobkyňa, ktorá dôvodne podala žalobu len o zaplatenie sumy 4.467,- Eur z titulu odškodnenia
základného sťaženia spoločenského uplatnenia, v ktorej časti síce žalobkyňa vzala žalobu späť, ale pre
plnenie zo strany poisťovne zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla počas súdneho konania. V zásade by teda pomerom úspechu a neúspechu vo

veci mal nárok na náhradu trov konania žalovaný. Súd však na rozhodnutie o nároku na trovy konania
aplikoval § 257 CSP a výnimočne žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Ako
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal
videl v charaktere sporu, predovšetkým prihliadol na skutočnosť, za akých skutkových okolností došlo
k dopravnej nehode, ďalej prihliadol na to, že žalovaný svoju zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v

príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou žalobkyni uznal vo vyšetrovacom konaní, pričom súd
nevzhliadol žiadne zavinenie žalobkyne na danej dopravnej nehode, k vzniku škody došlo porušením
právnej povinnosti zo strany žalovaného, a to zákonnej právnej povinnosti vyplývajúcej z príslušných
dopravných predpisov, ďalej prihliadol na osobné a zárobkové pomery žalobkyne, ktorá je vdovou, je
sama na seba odkázaná výživou a jej jediným príjmom je starobný dôchodok. Za takýchto skutkových

okolností podľa názoru súdu by bolo nespravodlivé, aby trovy konania znášala žalobkyňa napriek
väčšiemu neúspechu v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).