Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207907
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116207907.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: K. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. J. K. XXX, o zaplatenie 231,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 86,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 86,15 eura od 03.10.2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa22.03.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa07.04.2016,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 231,90 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 03.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v zmysle zmluvy č. M vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá

umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, pričom SIM karte boli
priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobou sa žalobca domáha voči žalovanej
náhrady škody vo výške 145,75 eura, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Orange Hiro. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu spôsobila žalovaná žalobcovi tým,
že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak,
že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne

porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti)
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho
dôvodu,žesažalovanázaviazalaužívaťslužbypodobudohodnutúvDodatku,pričomnedodržanietohto
záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalobca ďalej uviedol, že pri výpočte spôsobenej

skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu
poskytnutých služieb vo výške 86,15 eura vyfakturovaných v období 2014/05 - 2014/07. Žalobca
pokusom o pokonávku zo dňa 18.09.2014 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivémesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej
lehote. Žalobca si sumu za poistenie faktúr neuplatňuje. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala
ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to

počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t. j. od 03.10.2014.

3.Podľa§470ods.1a2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 29.09.2016 postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, k
tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže
sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia

veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000
eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom, a síce žalobou zo dňa 22.03.2016, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. M zo dňa
XX.XX.XXXX, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy M zo dňa XX.XX.XXXX,
Prílohou č. 1 Dodatku k Zmluve, Pokusom o pokonávku zo dňa 18.09.2014, faktúrami č. 2241911471,

č. 2245628452, č. 2249402606, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len „všeobecné podmienky“), ako aj s ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani

ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaná dňa XX.XX.XXXX
uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. M v zmysle ktorej bola žalovanej poskytnutá SIM
karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a účastnícky program Panter 35 eur a dňa 23.05.2014 uzavreli

Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy M v zmysle ktorého žalovaná odkúpila
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Orange Hiro za kúpnu cenu 1,00 euro a zároveň
sa zaviazala po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Pokusom o pokonávku zo
dňa 18.09.2014 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné
služby v sume 86,15 eura a na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody v celkovej výške 255,15

eura najneskôr do 02.10.2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb sú
všeobecné podmienky. V konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 2241911471 splatnou dňa 15.06.2014 na sumu 51,07 eura,
faktúrou č. 2245628452 splatnou dňa 15.07.2014 na sumu 35,00 eur, faktúrou č. 2249402606 splatnou
dňa 14.08.2014 na sumu 3,07 eura. Okrem súm vyúčtovaných uvedenými faktúrami žalobca žiadal aj

zaplatenie náhrady škody v sume 145,75 eura ako rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia 160,00 eur a jeho akciovou cenou 1,00 euro so zohľadnením momentu
porušenia povinnosti, pričom dôvodom uplatneného nároku na náhradu škody malo byť porušenie
povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby viazanosti a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

9. Podľa§488Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),záväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.
351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov

a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

13. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti.
Strany sporu platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú všeobecné podmienky), z ktorých žalobcovi vyplývala povinnosť poskytovať žalovanej elektronické
komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaná si svoju povinnosť
vyplývajúcu z článku 6 bod 6.2 písm. b) všeobecných podmienok, a síce uhrádzať žalobcovi

cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v lehote splatnosti. Vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný v sume 86,15 eura, a preto
mu v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.

18. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 18.09.2014 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej ceny za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote do 02.10.2014, čím poskytol žalovanej dlhšiu
lehotu splatnosti, ako bola uvedená vo vyššie uvedenej faktúre. Žalovaná sa tak preukázateľne ocitla
s plnením ceny za elektronické komunikačné služby v sume 86,15 eura v omeškaní dňa 03.10.2014.
Keďžežalovanázáväzokvčasariadneneuhradila,vznikolžalobcovinárokpožadovaťodžalovanejpopri

plnení istiny vo výške 86,15 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu. V čase vzniku omeškania žalovanej bola základná úroková sadzba určená ECB 0,05%, súd preto
priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 86,15 eura vo výške 5,05% (0,05% + 5) ročne odo dňa
03.10.2014 do zaplatenia.

19. Pokiaľ ide zvyšnú časť istiny, ktorou je žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške
145,75 eura vyčíslený ako rozdiel ceny poskytnutého mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovej ceny, tento nárok súd považoval za nedôvodný, a preto v tejto časti žalobu zamietol.

20. Žalobca sa náhrady škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom

vzťahu s ním počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky, pričom takto
skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ.
Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca potom ako sú mu zamietané žaloby, v ktorých sa
domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné ustanovenie o dojednanej zmluvnej pokutebolo pre jeho neprijateľnosť vyhlásené za neprípustné (rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011)
a je tu daná podľa § 53a OZ povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie
týchto zmluvných pokút, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale domáha sa náhrady škody vo

výške rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných zariadení a ich akciovou cenou. Žalobca poukazuje
na článok dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si
je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM

karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č.
1 Dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
MT).

21. Vychádzajúc z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy : M. zo dňa

XX.XX.XXXX, z tohto jednoznačne vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na kúpnej
cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia vo výške 1,00 euro. Podľa ustanovenia § 420
ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom pre vznik zodpovednosti za

škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. V konaní žalobca
nepreukázal už splnenie prvého predpokladu, a to protiprávneho úkonu, nakoľko nepreukázal, že
žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Spôsob ukončenia zmluvy je uvedený
v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. V
konaní žalobca nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu jedným

zo spôsobov uvedených v citovanom článku všeobecných podmienok. Keďže platné ukončenie zmluvy
zo strany žalovanej žalobcom preukázané nebolo, a teda žalovaná splnila svoj záväzok zotrvania v
zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.

22. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou

sa rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u

poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

23. Žalobca dôvodil, že mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho akciovou
cenou, súd má však za to, že ku vzniku škody nedošlo. Nemožno totiž za škodu považovať to, že v rámci

ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel
medzi skutočnou a akciovou cenou tak nie je následkom tvrdeného ale nepreukázaného protiprávneho
úkonu žalovanej, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu, pričom tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,

pretože tento za predané zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je
spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, ktorým je kauzálny nexus, pretože
aj v prípade preukázania zavineného nezaplatenia ceny za poskytnuté služby a nezotrvania žalovanej v
zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento
protiprávny úkon, ale uzavretie kúpnej zmluvy so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Akými

očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení riadená a ovplyvnená, teda,
že poskytol žalovanej zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, nemá na
vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu
zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ktorú zľavu si pri uzatvorení dodatku so žalovanou
dojednal, nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté

služby.

24. Naviac, žalobca v konaní ani nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 145,75 eura, ktorá
mala podľa jeho tvrdenia predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu v sume 160,00 eur a jeho akciovou cenou v sume 1,00 euro s prihliadnutím na
moment tvrdeného porušenia povinnosti.

25. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobcovi právo na náhradu škody spolu s príslušným úrokom z
omeškania od žalovanej nepriznal a v tejto časti návrh vo výroku II. ako nedôvodný zamietol.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh žalobcu v časti, v ktorej žiadal
zaplatenie sumy 86,15 eura s príslušenstvom za dôvodný, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a v časti,

v ktorej žiadal zaplatenie sumy 145,75 eura (náhrada škody) s príslušenstvom za nedôvodný, a preto
ho vo výroku II. zamietol.

27. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

28. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na ktorých plnenie súd zaviazal žalovanú, určil
súd v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP žalovanej na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

32. Podľa Čl.17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 231,90 eura s príslušenstvom priznaná suma 86,15 eura
s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 37% a hrubý úspech žalovanej 63%, a teda
konečný čistý úspech žalovanej je 26% (63 - 37), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na

náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko však úspešnejšej
žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III. náhradu trov konania nepriznal. Súd
má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným
spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V

prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 26% trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná
má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným
článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania
o trovách konania v obdobných prípadoch. Súd pritom podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 26. októbra 2016, sp.zn. 6 Cdo 544/2015, v odôvodnení ktorého NS SR ohľadom trov konania
uvádza, že „výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu dovolaním podaným neoprávnenou
osobou zavinili žalované 2/ a 3/. Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania ich
protistrane(vtomtoprípadežalobkyni),vprejednávanejvecivšakmožnosťpriznanianáhradyvylučovalo
to, že žalobkyni v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania

nevznikli (§ 256 ods. 1 C.s.p. a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p.).“Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).