Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/1007/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106212521
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7106212521.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu: D.. V. B., Z.. XX.X.XXXX, B. A., Q. F.
(O. Č..X), proti žalovaným: 1. T. F., Z.. X.X.XXXX, B. J. X, A., I.. T. P.. T. G., Q. Q. T., Š. Č.. XX, A., X.
O. Z., Z.. XX.X.XXXX, B. Z. R.. Č.. X, U., F. J., X. D.. A. O., Z.. X.X.XXXX, B. E. Ú. X, V., F. J., X. Q.Á.
É. P., Z.. X.X.XXXX, B. U. J.. Ú. XX, B., F. J., X. F. E., B. J. R. Č.. X, F., F. J., X. É. D., Z.. X.X.XXXX, B.
U. Ú.K. XX, K., F. J., X. L.. G. T., Z.. XX.X.XXXX, B. Q., Z.. T. M. Č.. X, X. F. P., Z.. XX.X.XXXX, B. A. T..
R.. XX, B., F. J., X. D. P., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. A. Č.. XX, Q., F. J., XX. L.. J. P. F., Z.. XX.X.XXXX, B.
L. F. R.. XX, B., F. J., XX. X. P. É., Z.. XX.X.XXXX, B. L. R.. XX, B., F. J., XX. Á. P., Z.. XX.X.XXXX, B.

V. Ú. XX, B., F. J., XX. K. E. F., Z.. X.X.XXXX, I.. XX.X.XXXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26C/88/2006-1076 zo dňa 10.4.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. 3233
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, parc. č. 3234 - záhrady vo výmere 138 m2, parc. č.
3233 - dom súp. č. 1869, na LV č. XXXXX, parc. č. 3232/2 - zastavané plochy a nádvoria - 2x 52 m2,
všetko v okrese A. D., obec A. - Q. F., kat. úz. E.. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným

uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Konanie voči žalovanému v 13. rade
zastavil.

2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v roku 1986 sa do predmetnej nehnuteľnosti spolu s manželkou
nasťahoval na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli s vlastníkmi: P. T., J.. F. F., F. K. E. T. D. M., J..
F. dňa 22.7.1997, ktorých podpisy boli na zmluve riadne overené. Nehnuteľnosť dali do obývateľného
stavu, keďže nebola užívania schopná, platili za užívanie, platili dane a médiá na základe riadne

uzavretých zmlúv o dodávke. V roku 1991 jeho manželka zomrela, od tej doby pokojne a dobromyseľne
nehnuteľnosť užíval, investoval do nej, vykonal prístavbu a pod., došlo teda k vydržaniu vlastníckeho
práva.

3.Žalovaní žiadali návrh zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu neexistencie právneho titulu, na základe
ktorého by došlo k vydržaniu, keďže žalobca užíval nehnuteľnosť ako nájomca, nie ako vlastník.
Žalovaný v 1. rade namietal, že aj keď žalobca užíval nehnuteľnosť, nikdy nemohol byť dobromyseľný,

pretože sám v liste adresovanom bývalému vlastníkovi nehnuteľnosti uviedol, že k odkúpeniu nikdy
nedošlo a požiadal o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti ako aj navrhol aj spôsob zaplatenia kúpnej
ceny.4.Súd vykonal vo veci dokazovanie, posúdil vec právne podľa § 135a, § 865 ods. 1, 3, § 868, § 134 ods.
1 až 4, § 143 účinného ku dňu 22.7.1987, § 129 ods. 1, 2 a § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

5.Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je v súčasnosti žalovaný v 1. rade. Ku dňu 16.12.1987 boli
vlastníkmi nehnuteľnosti žalovaná v 2. rade v podiele 1/8, žalovaný v 3. rade 1/8, pôvodná žalovaná v 4.
rade P. T. F. F. zomrela po začatí konania a jej právnymi nástupcami v zmysle dedičského rozhodnutia sú
E.Z. P., ktorý vstúpil do konania po nej ako žalovaný v 4. rade, ale zomrel dňa 13.12.2011, t.j. po podaní

žaloby a jeho právnymi nástupcami sú Q. É. P., s ktorou súd konal ako so žalovanou v 4. rade, a Á. P.
žalovaný v 12. rade. Ďalšími právnymi nástupcami po pôvodnej žalovanej v 4. rade sú dr. G. T., ktorá
vstúpila do konania ako žalovaná v 7. rade, Mahr P. ako žalovaná v 8. rade, D. P., žalovaný v 9. rade, J.
P. F., žalovaná v 10. rade, X. P. É., žalovaná v 11. rade. Pôvodný žalovaný F. K. E. ako žalovaný v 5. rade
zomrel 31.1.1999 po pribraní právnych nástupcov po pôvodnej žalovanej v 4. rade súd konal s ním. F.
K. E. bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ku dňu 16.12.1987 v podiele 2/8 a žalovaná v 6. rade D.

E. F. É. v podiele 2/8. Súd ďalej zistil, že skutočne v roku 1986 sa do nehnuteľnosti nasťahoval žalobca
so svojou manželkou M. B. s tým, že manželka mienila nehnuteľnosť kúpiť od všetkých vlastníkov z jej
výlučných prostriedkov, ktoré nadobudla predajom nehnuteľnosti nadobudnutej dedičstvom výlučne do
jej vlastníctva. Dňa 30.7.1986 uzavrela zmluvu so žalovanou v 6. rade D. E. F. É., v zastúpení dedičov do
usporiadaniavšetkýchformalítsúvisiacichsprevodomdomu.Umožnilabývaťžalobcoviajehomanželke

v predmetnom dome. Zmluvu však nepodpísali všetci vlastníci (ako predávajúci boli uvedení aj žalovaný
v 3. rade a žalovaná v 2. rade a ďalší subjekt zmluvy M. B., ktorej definícia nebola v zmluve uvedená).
Títo žalovaní v 3. a 2. rade nepodpísali predmetnú zmluvu. M. B. zomrela 14.4.1991, pričom podľa
dedičského rozhodnutia do úvahy ako dedičia prichádzal manžel a synovia V. B., F. B. T. J. B.. Žalobca
býval v nehnuteľnosti do roku 2006 v domnení, že nehnuteľnosť nadobudol vydržaním, keďže ju od

smrti svojej manželky od roku 1991 v dobrej viere užíval, rekonštruoval a udržiaval. Žalovaní v 2., 3., 5.
a 6. rade ako pôvodní účastníci zmluvy zo dňa 22.7.1987 uviedli, že mali záujem previesť predmetnú
nehnuteľnosť do vlastníctva manželky žalobcu, no v priebehu dedičského konania, na základe ktorého
žalovaní v 2., 3., 5., 6. a 13. rade a pôvodná žalovaná v 4. rade nadobudli spoluvlastnícke podiely k
nehnuteľnosti, došlo ku konfliktu podielových spoluvlastníkov, a to dedičov rodiny F. a dedičov rodiny

O. ohľadom veľkosti spoluvlastníckych podielov, v dôsledku čoho nepodpísali kúpnu zmluvu Z. O. a
D.. O. A. za predávajúcich. Žalovaní v 2., 3., 5. a 6. rade uviedli, že mienili uzavrieť kúpnu zmluvu
iba za súhlasu všetkých podielových spoluvlastníkov, preto nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, a túto
skutočnosť potvrdili aj žalovaní, ktorí predmetnú zmluvu už podpísali, ba i sám žalobca. Ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania, kúpna cena bola stanovená v zmluve na 77.248,- Kčs, ale nebola zaplatená

žiadnemu z podielových spoluvlastníkov. Aj keď z dohody zo dňa 30.7.1986 vyplýva, že kupujúci zložili
časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- Kčs na cudzozemský účet, z výpovede žalovanej v 6. rade vyplýva,
že žalobca jej síce poskytol finančné prostriedky titulom kúpnej ceny, tieto však banka neprijala, keďže
zmluva bola napísaná v slovenskom jazyku a nebola podpísaná všetkými účastníkmi. Preto súd uzavrel,
že kúpna cena zaplatená nebola. V roku 2005 previedli všetci spoluvlastníci svoj spoluvlastnícky podiel

na žalovaného v 1. rade a následne ich oslovil žalobca, ktorý požiadal o predaj spoluvlastníckych
podielov k predmetnej nehnuteľnosti, na čo mu oznámili, že už nie sú vlastníci, lebo ich previedli na
žalovaného v 1. rade.

6.Súd následne v odôvodnení napadnutého rozsudku opisuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob

nadobudnutia vlastníctva, ku ktorému dochádza priamo zo zákona za splnenia zákonom určených
podmienok, t.j. že nadobudnuteľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, táto vydržacia
doba je nepretržitá a musí byť spôsobilý predmet vydržania. Držiteľ pritom musí byť so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie tejto dobromyseľnosti nemôže
vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j.

čidržiteľprizachovanínáležitejopatrnosti,ktorúmožnosprihliadnutímnaokolnostikonkrétnehoprípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nadobudol. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol, t.j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami

objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

7.Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že aj tak žalobca užíval predmetnú
nehnuteľnosť od roku 1986 do roku 2006, jeho držba nebola dobromyseľná. Sám potvrdil, že jehomanželka mala záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, uviedol, že predávajúci mali záujem taktiež nehnuteľnosť
predať, ale iba za súhlasu všetkých spoluvlastníkov. Sám potvrdil, že si je vedomý, že bol potrebný
súhlas všetkých spoluvlastníkov k prevodu nehnuteľnosti, vedel, že takýto súhlas nebol daný z dôvodu

spoluvlastníckych rozporov ohľadne ich spoluvlastníckych podielov. Keďže nebol daný súhlas všetkých
spoluvlastníkov, k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, čoho si žalobca bol vedomý, a kúpnu zmluvu,
ktorú v konaní predložil, nepodpísala jeho manželka a nebola zaplatená ani dojednaná kúpna cena.
Keďže žalobca si bol vedomý, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, sám v roku 2005 oslovil jednotlivých
spoluvlastníkov za účelom kúpy spoluvlastníckych podielov a ponúkol kúpnu cenu za túto nehnuteľnosť.

V súdnom konaní vedenom proti nemu na návrh Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti uviedol,
že nie je a nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaní v 2. a 3. rade vôbec nemali vedomosť o
jednaniach v roku 1986 za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalobcom. Žalovaní v 5. a 6. rade
potvrdili, že po tom, ako došlo k rozporom týkajúcim sa nadobudnutia jednotlivých spoluvlastníckych
podielov, si boli vedomí, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, preto umožnili žalobcovi a jeho
manželke užívať predmetnú nehnuteľnosť iba ako nájomcom. Keďže žalobca nebol v predmetnej držbe

dobromyseľný, sám si bol vedomý, že sa nemôže dôvodne považovať za vlastníka nehnuteľnosti,
lebo mu nesvedčí žiaden nadobúdací titul, jeho žaloba bola zamietnutá. Nakoľko žalobca tvrdil, že
jeho vydržacia lehota začala plynúť smrťou jeho manželky ako právneho predchodcu, skúmal súd
dobromyseľnosť držby aj u jeho manželky M. B. pri vstupe do držby predmetnej nehnuteľnosti. Držba
M. B. nebola dobromyseľná, keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy a k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo.

M. B. kúpnu zmluvu nepodpísala z dôvodu rozporu medzi spoluvlastníkmi, preto ani žalobca nemohol
titulom právneho nástupníctva vstúpiť do oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by žalobca
odvodzoval svoju dobromyseľnú držbu od roku 1986, z vykonaného dokazovania s poukazom na
doterajšie dôvody rozsudku vyplýva, že v roku 1986 si bol vedomý, že nehnuteľnosť mieni kúpiť jeho
manželka z výlučných finančných prostriedkov, k čomu však nedošlo.

8.Keďže z osvedčenia o dedičstve mal súd preukázané, že pôvodný žalovaný v 5. rade, teraz žalovaný
v 13. rade K. E. F. zomrel dňa 31.1.1999, t.j. pred podaním žaloby, v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p.
konanie proti nemu zastavil.

9.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

10.V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne
zistilskutkovýstavveci,neumožnilvypočutienavrhovanýchsvedkov,potrebnénazistenierozhodujúcich

skutočností ohľadne dobrej viery a dobromyseľnosti jeho držby predmetných nehnuteľností. Vyčítal
súdu, že k rozhodnutiu dospel na základe klamných písomných vyjadrení žalovaných, ktorí sú
bezcharakterní, o predmetnú nehnuteľnosť sa nikdy nestarali. Je pravdou, že čakal od nich spravodlivé
vysporiadanie ich dedičských sporov a následne na uzavretie zmluvy z ich strany napriek nulovej
hodnote nehnuteľnosti, čo oni sami tvrdili.O spore žalovaných ako dedičov a spoluvlastníkov sa s

manželkou dozvedeli až 12. decembra 1987 a manželka nepodpísala zmluvu nie preto, že mali medzi
sebou spor, ale z dôvodu, že verila, že ju všetci podpíšu tak ako ju zostavil ich právnik. Žiadna nájomná
zmluva ohľadne nehnuteľnosti však neexistovala. Klamstvom sú i ostatné tvrdenia žalovaných v konaní
ohľadne ochoty uzavrieť zmluvu len za podmienky podpisu zmluvy všetkými spoluvlastníkmi. Čo sa týka
súdneho sporu s Vsl. vodárňami, pracovníkom tohto subjektu došlo z pomsty k poškodeniu potrubia,

musel platiť vysokú čiastku, hoci odber vody bol spoločný s inými odberateľmi. Kúpna zmluva zo dňa
22.7.1987 ako dôkaz existuje aj keď 22.7.1990 stratila z viny predávajúcich účinnosť. Svoje vlastnícke
právo žalobca odvodzuje od vydržania, oprávnená držba trvala viac ako 10 rokov už v roku 2004, kedy
požiadal Miestny úrad Košice o súhlas k vydržaniu. Machinácie suseda F. odhalil 21.12.2005, ktorý
za jeho chrbtom uzavrel kúpne zmluvy, žalobca však značne zvýšil hodnotu nehnuteľnosti, určenej už

na asanáciu, keď vytvoril jeden trojizbový, jeden dvojizbový a dva jednoizbové byty. Uviedol, že ak by
nehnuteľnosť vydržaním získal, vyplatil by bývalým vlastníkom kúpnu cenu čestne na základe znalcom
určenej ceny v roku 1987. Nakoniec uviedol, že zamýšľaná kúpa nehnuteľnosti len jeho manželkou bola
z jeho strany len galantnosťou voči nej a nechceli nehnuteľnosti - rumovisko získať len do jej výlučného
vlastníctva. Boli manželmi a nehnuteľnosť by získali do bezpodielového spoluvlastníctva. Keďže súd

zaujato koná a rozhoduje, žiadal o možnosť rozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici.

11.K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v l. rade tak, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny a navrhol, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Poukázal ta to, že žalobca v odvolanínijako nepolemizuje s tými rozhodujúcimi skutočnosťami, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel
k svojmu záveru a dôvody odvolania sú irelevantné. Krajský súd v Košiciach v tejto veci uznesením
č.k. 6Co/12/2009-325 zo 17.3.2009, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia

zamietnutý, zaujal k veci stanovisko totožné s právnym názorom, ku ktorému dospel v napadnutom
rozsudku súd prvej inštancie. Skutkové okolnosti možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k
nehnuteľnostiam vylučujú a žalobca preto nemohol byť dobromyseľný v tom, že ich poctivým spôsobom
nadobudol.

12. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

14. V prvom rade, vzhľadom na poznámku žalobcu v odvolaní, ktorú možno posúdiť ako námietku
zaujatosti Okresného súdu Košice I i Krajského súdu v Košiciach, odvolací súd považuje za potrebné

uviesť, že na túto námietku nemožno prihliadať v zmysle ustanovenia § 49 ods. 3 a § 53 ods. 3 CSP,
lebo sa týka len okolností spočívajúcich v procesnom postupe a rozhodovaní súdu.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,

že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa
22.novembra2016,pričom verejnévyhláseniebolovzmysleust. §219ods.1,3CSPriadneoznámené.

16.Ako vyplýva z dôvodov odvolania, žalobca použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o
odvolacídôvoduvedenýv§365ods.1písm.f/,h/CSP.Podstata odvolaciehodôvodupodľa§365ods.1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo

neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

17.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by

na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovýmzisteniamnaktorýchzaložilajsvojerozhodnutie,zozistenéhostavuvyvodilajsprávnyprávny
záver.

18. Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosťnapadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Na doplnenie
správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva:

20. Sám žalobca v odvolaní uvádza, že pokiaľ by bolo odobrené súdom jeho vydržanie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, bol by čestne za ňu uhradil kúpnu cenu. Už len táto skutočnosť, t.j., že nebola
uhradená kúpna cena, spôsobuje, že nemohol byť žalobca dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť
patrí na základe kúpy. Ako právny titul pre vydržanie udáva totiž kúpu, t.j. odplatný právny úkon a
nie napríklad darovanie, kedy by bez zaplatenia za nehnuteľnosť mohol sa dôvodne domnievať, že
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol. Okolnosti ohľadne uzavretia alebo neuzavretia nájomnej

zmluvy vzhľadom na predmet tohto sporu sú právne irelevantné. Na správnych záveroch súdu prvej
inštancie nič nezmení ani skutočnosť uvádzaná žalobcom, že nehnuteľnosť zhodnotil, lebo to nemá
vplyv na posúdenie podmienok vydržania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).