Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207380
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207380.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s.,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: P. I., nar. XX.XX.XXXX, Y.
XX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky vo výške 953,59 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho
exekútora Mgr. Jana Virličková (r. Sitášová) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní

oprávneného prostredníctvom BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava,protiuzneseniuOkresnéhosúduSpišskáNováVes,č.k.7Er/361/2015-12zodňa11.05.2015,
takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: XX XXX XXX.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 7362/2015
zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor na základe návrhu oprávnenej Poštovej banky,
a. s. Bratislava a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-C/0314/1878
zo dňa 25.04.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predložený rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou,
a.s. a povinným dňa 24.06.2011.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
Smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je
v zmysle ustanovenia § 44 Exekučného poriadku povinný preskúmať okrem návrhu na vykonanie
exekúcie, žiadosti o vydanie poverenia aj predložený exekučný titul. Exekučný titul v danej veci bol

vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou úverových podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku
súd prvej inštancie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka, ako bolo
uvedené, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Je zrejme, že podmienky
ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal
možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmúverovýmpodmienkam.
Už vzhľadom k tomu súd prvej inštancie považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebolaspotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ak bude žalobcom vo veci banka, čím mu odoberá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Rovnako je neprijateľná aj časť rozhodcovskej
doložky kde sa uvádza, že ak bude žalobcom klient je oprávnený predložiť spor rozhodcovskému
súdu už vopred určenému štatútom banky alebo všeobecnému súdu. Štatút banky keďže už vopred
určuje rozhodcovský súd odníma sa tým spotrebiteľovi možnosť voľby rozhodcovského súdu respektíve

rozhodcu. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a teda je neplatná. Rozhodcovská doložka
je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu
prvej inštancie je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o

to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj
v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,

teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom
pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom sú ustanovenia Smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia,

ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy
účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného
výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a

účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne
takú úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný
vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok
stanovený predmetnou smernicou. Podľa stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,

že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
Smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len

dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci
na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval
všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Je namieste si uvedomiť aj
okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský

subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o finančnom prenájme uzatvára
rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní
zaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovskéhosúdutedazrejmebude,
aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých

bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd
ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa
ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Vzhľadom na uvedené súd prvej

inštancie považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal
právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na výkon exekúcie súd prvej inštancie preto zamietol.4. V lehote na podanie odvolania bolo súdu prvej inštancie doručené podanie spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: XX XXX XXX označené ako odvolanie, v

ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie
na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Spoločnosť namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a že účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Uviedla,
že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie; nebol oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky,
o ktorej platnosti rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená, keďže rozsudok rozhodcovského súdu má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu; tvrdila, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím vylúčil možnosť riešiť spory podľa

zákona o rozhodcovskom konaní; poukázala na ustanovenie § 93b zákona o bankách, ktoré ukladalo
banke povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky a bolo len na vôli klienta, v tomto
prípade povinného, či takýto návrh prijal alebo odmietol; namietala nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 O. s. p. súdom prvej inštancie; vyslovila názor, že súd
prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného čím mu odňal možnosť vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkala súdu prvej inštancie, že záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky nesprávne oprel o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže ide o akt sekundárnej
povahy; zdôraznila s poukazom na rozhodnutia iných súdov, že súdy porušujú právnu istotu a legitímne
očakávania, keď v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú rozdielne a vytýkala súdu prvej
inštancie, že svojim rozhodnutím neprimerane zvýhodňuje povinného.

5. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nevyjadrili.

6. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podania spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. skúmal, či uvedená spoločnosť je osobou oprávnenou na podanie odvolania v

mene oprávneného a dospel k záveru, že podané odvolanie je potrebné odmietnuť.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd

odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie voči predmetnému uzneseniu bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho
podľa § 386 b) CSP odmietol.

9. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

11. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,
v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

12. Podľa § 60CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

13. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.14. Advokát môže podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii vykonávať advokáciu ako
fyzická osoba, a to samostatne, alebo v združení s inými advokátmi, alebo ako spoločník verejnej
obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo konať spoločnosti s ručením

obmedzeným. Tieto spoločnosti nesmú mať iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych služieb.

15. V posudzovanej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala za oprávneného
spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Bratislava, plnú moc na zastupovanie oprávneného k
odvolaniu však nepredložila. Túto plnú moc odvolací súd ani nežiadal predložiť, pretože z výpisu

z obchodného registra spoločnosti BENCONT INVESTMENTS s.r.o. zistil, že nejde o spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktorá bola založená podľa Zákona o advokácii a ktorej jediným predmetom
činnosti je poskytovanie právnych služieb a túto spoločnosť nemožno označiť (vzhľadom na predmet jej
činnosti) ani za takú právnickú osobu, ktorá má oprávnenie zastupovať účastníka v exekučnom konaní
na základe osobitného zákona.

16. Podľa § 386 b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

17. Z uvedeného vyplýva, že za oprávneného podala odvolanie neoprávnená osoba - osoba, ktorá nie
je stranou tohto konania, nejde o právnickú osobu založenú podľa osobitného zákona na účel výkonu
advokácie ani o právnickú osobu, ktorá (na základe plnomocenstva), môže účastníka zastupovať podľa

osobitného zákona.

18. Odvolací súd preto odvolanie podané v tejto exekučnej veci spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava odmietol, pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je
oprávnený.

19. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané niekým, kto na podanie odvolania v predmetnej veci nebol
oprávnený, nemohol nastať ani suspenzívny účinok odvolania, teda odklad právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto nadobudlo právoplatnosť (de facto) tak,
ako keby uvedené odvolanie spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nebolo podané, a to bez

ohľadu na to, kedy o tomto odvolaní rozhodol odvolací súd tak, že odvolanie odmietol, pretože bolo
podané neoprávnenou osobou.

20. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).