Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220447
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115220447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti D.: I., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra - pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom,
deti rodičov: matka L. D., nar. XX. XX. XXXX., bytom C. XX, S., zastúpená Mgr. Janou Hoksovou,
advokátkou, so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce, a otec O. D., nar. XX. XX. XXXX., bytom G. X, R.
O., zastúpený JUDr. Petrom Matejovom, advokátom, so sídlom Hollého 12, Nitra, o návrhu matky na
zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18.

januára 2016 č. k. 11P/194/2015-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
8C/13/2011-31 zo dňa 04. 05. 2011 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti tak, že
vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. D., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 70 eur mesačne na
sumu 100 eur mesačne od 01. 09. 2015 a vyživovaciu povinnosť otca na maloletú H. D., nar. XX.

XX. XXXX zvýšil zo sumy 70 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, a to od 01. 09. 2015, pričom
otec maloletých detí je povinný výživné platiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15-teho dňa
príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú I. D., nar. XX. XX. XXXX
za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 01. 2016 predstavuje sumu 150 eur, súd povolil otcovi dieťaťa
splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú
H. D., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 01. 2016 predstavuje sumu 100 eur,

súd taktiež povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Posledným
výrokom rozhodol o trovách konania účastníkov tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní považoval
návrh matky detí za dôvodne podaný, čo sa týka jeho predmetu, a to úpravy výšky výživného zo strany
otca na maloleté deti zvýšením. Súd sa pri svojom rozhodovaní nestotožnil so sumami výživného, ktoré

požadovala zo strany otca ako výživné matka detí, avšak vzhliadol dôvody pre úpravu výšky výživného
na maloleté deti zo strany otca v inej ako matkou navrhovanej sume a súčasne sa nestotožnil s názorom
otca detí, aby výživné z jeho strany na maloleté deti ostalo ponechané na jeho doterajšiu výšku, a to na
sumu 70 eur mesačne u každého z detí. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravyvýživného, ktorá má svoj pôvod v roku 2011 v mesiaci máj sa podstatným spôsobom zmenili pomery
na stranách maloletých detí a súčasne i rodičov detí. Maloleté deti sú v súčasnom období roku 2016
staršie o takmer päť rokov. Staršia dcéra navštevuje už 8. triedu ZŠ a mladšia je od 9/2015 žiačkou

1. ročníka ZŠ. Odôvodnené potreby maloletých detí sa zmenili, a to v súvislosti s ich rastom, vývojom,
osobnostným rozvojom. Možno konštatovať, že maloleté deti nemajú žiadne potreby v nadštandardnom
rozsahu, ich väčšia časť súvisí s bežnými výdavkami ako sú strava doma, v škole, pomôcky do školy,
doučovanie anglického jazyka u staršej dcéry, ošatenie, obuv a hygienické potreby. V čase poslednej
úpravy výživného pritom bola staršia dcéra v prvom stupni ZŠ a s mladšou bola matka na rodičovskej

dovolenke. Počet vyživovacích povinností na stranách rodičov detí sa nezmenil. Obaja rodičia majú
naďalej vyživovaciu povinnosť k maloletým dcéram I. a H., keďže tieto navštevujú ZŠ a nie sú schopné
ešte sa samé živiť. Rodičia žijú po rozvode oddelene. Maloleté deti má v osobnej starostlivosti ich matka
a otec sa s deťmi stretáva len sporadicky. Matka detí časť odôvodnených potrieb detí kryje prídavkom
na deti, ktoré na každé z detí poberá vo výške 23,52 eura mesačne ako štátnu dávku. Jej príjem je v
súčasnej dobe v sume 124,64 eura mesačne, keďže prácu vykonáva na základe dohody o vykonaní

práce. Matka síce dosahovala vyšší príjem, pokým pracovala v pracovnom pomere, ale kvôli rozvrhnutiu
pracovného času, ktorý zasahoval počas týždňa do viacerých zmien aj nočných a z dôvodu starostlivosti
o deti, nemohla dlhodobo prácu na zmeny vykonávať. Podľa jej vyjadrenia jej nemohli byť nápomocní pri
starostlivosti o deti jej rodičia a ona nemohla starostlivosť o deti zabezpečiť inak, len ukončením práce
so zamestnávateľom, ktorý jej však ponúkol možnosť vykonávať prácu na dohodu, ktorú ponuku matka

detí prijala. Tento stav však priniesol pre ňu novú skutočnosť v tom, že dosahovaný zárobok na strane
matky detí výrazne poklesol. Pokles príjmu matky v danej situácii súd vidí ako objektívnu skutočnosť,
avšak matke detí je potrebné zdôrazniť to, že jej snahou by malo byť vyvinúť maximálne úsilie smerujúce
k tomu, aby takéto riešenie u nej bolo dočasné a aby sa časom dokázala zaradiť aj v rámci spolupráce
s ÚPSVaR Nitra, kde je evidovaná ako nezamestnaná od 01. 10. 2015, na pracovnej pozícii, ktorá by

príjem na jej strane zvýšila. Z dokazovania je zrejmé, že vyšší príjem dokázala dosiahnuť. Súčasné
riešenie situácie matkou detí treba považovať zo strany matky za dočasné riešenie, pričom ak by bolo
dlhodobé, rozhodne by nemohlo byť chápané ako stav, ktorý je v záujme maloletých detí. Matka ako
rodič dieťaťa je tak isto povinná zabezpečovať i výživu maloletých detí, i keď sa o deti osobne stará
a prevažnú časť vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vyvažuje jej osobnou

starostlivosťou o deti. Zo súčasného príjmu sa však môže matka detí podieľať na výžive maloletých
detí len v minimálnom rozsahu. Odôvodnené potreby maloletých detí vyžadujú krytie nákladov, ktoré
súvisia s aktuálnym stavom pomerov u detí. Príjem otca detí v súčasnej dobe poklesol zo sumu 533,04
eura, ktorý mal otec v čase poslednej úpravy výživného na sumu 430 eur mesačne, ktorý má otec u
jeho súčasného zamestnávateľa. Otec však pracovný pomer u jeho pôvodného zamestnávateľa ukončil

na základe vlastného rozhodnutia, po tom, čo jeho príjem poklesol, pretože ho pôvodný zamestnávateľ
zaradil na práce s nižším pracovným ohodnotením, ktoré sa mu nepáčilo, hoci bolo dôsledkom stavu,
že mu bol odobratý vodičský preukaz pre požitie alkoholu. Pracovný pomer otec skončil dohodou, hoci
ho mal uzatvorený na dobu neurčitú. Našiel si novú prácu, ale za príjem v sume 402,76 eura mesačne,
teda nižší príjem, hoci treba oceniť aj to, že sa otec detí do pracovného procesu znova zaradil. Súd

takýto stav na strane otca vyhodnotil tak, že otec detí sa vzdal lepšieho príjmu z výkonu práce a pre
vyhodnotenie návrhu matky detí na zvýšenie výživného bral do úvahy práve príjem, ktorý otec detí mohol
dosahovať, ak by bol zotrval v pracovnom zaradení u zamestnávateľa, u ktorého dosahoval uvedený
vyšší príjem /Záhradnícke služby/. Tak isto od poslednej úpravy výživného nadobudol otec majetok, a to
auto. Platí si životné poistenie, ktoré podľa názoru súdu je výdavkom, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť

a rozhodne ho súd nepovažuje za výdavok, ktorý by bol prioritný popri výživnom na maloleté dieťa. Otec
uhrádza výdavky na bývanie spolu s jeho súčasnou partnerkou, ktorá dosahuje príjem z výkonu práce
446,36 eura mesačne, a bolo to tak aj v období, keď s nimi v jednej domácnosti žili plnoleté
deti jeho priateľky, ktoré sa na úhrade týchto výdavkoch nepodieľali. Matka detí výdavky na bývanie
uhrádza sama. Súd v nadväznosti na uvedený rozsah pomerov zistený u maloletých detí a ich rodičov,

ich porovnanie s pomermi v období poslednej úpravy výživného na deti upravil výšku výživného zo strany
otca na maloleté deti zvýšením u maloletej I. o 30 eur a u maloletej H. o 20 eur. Takto zvýšené výživné
súd považuje za postačujúce na krytie odôvodnených potrieb detí a tiež zodpovedajúce možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom na strane rodičov detí. U otca detí tiež zohľadnil jeho možný vyšší
príjem,ktorýmoholdosahovaťubývaléhozamestnávateľa,ktoréhosavšakvzdal/§75ods.1vetadruhá

Zákona o rodine/. Súd výživné zo strany otca na maloleté deti zvýšil od 01. 09. 2015 v nadväznosti na
začiatok nového školského roka pre maloleté deti, v ktorom období sa odôvodnené potreby maloletých
deti zvýšili nástupom do 1. ročníka ZŠ zo strany maloletej H. a nástupom do už 8. ročníka staršej I..
Za rozhodujúce obdobie pre toto konanie, teda od 01. 09. 2015 do 31. 01. 2016, vzniklo zo strany otcana maloleté deti zročné výživné. To sa týka piatich mesiacov. Predstavuje rozdiel sumy výživného, ktorú
by otec mal zaplatiť na každé z detí podľa tohto rozsudku a sumy výživného, ktorú otec v uvedenom
rozhodujúcom období zaplatil podľa doteraz platného rozsudku. U maloletej I. je to teda suma 100 eur

x 5 mesiacov mínus 70 eur x 5 mesiacov, a to je 150 eur. U maloletej H. je to suma 90 eur x 5 mesiacov
mínus 70 eur x 5 mesiacov, a to je suma 100 eur. Zročné výživné na I. v sume 150 eur a zročné výživné
na maloletú H. v sume 100 eur súd povolil u každého z detí otcovi splácať v mesačných splátkach po
20 eur. O zročnom výživnom súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 OSP s prihliadnutím na už opísaný stav
odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež možností, schopností a majetkových pomerov u otca detí

ako povinnej osoby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i
bez návrhu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním otec, domáhajúc sa ním zmeny
napadnutého rozhodnutia a zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pričom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri
rozhodovaní nepostupoval v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri určovaní rozsahu jeho
vyživovacej povinnosti neprihliadol na skutočnosť, že matka sa dobrovoľne bez dôležitého dôvodu

vzdala pôvodného zamestnania, v ktorom dosahovala vyšší príjem ako v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti vôbec nevzal do úvahy, že matka nemusí počas
pracovného týždňa v priebehu dňa zabezpečovať žiadnym spôsobom starostlivosť o maloleté deti,
keďže tieto sú v škole v čase od 8.00 hodiny do popoludňajších hodín a vôbec nezisťoval, aké
potreby maloletých detí musí matka zabezpečovať v tom čase, keď sú obidve deti v škole, ktoré by jej

bránili vykonávať prácu. Podľa jeho názoru je argumentácia matky účelová, pričom matka je schopná
vykonávať prácu nielen na dohodu, ale aj v hlavnom pracovnom pomere v priebehu pracovného týždňa
a dosahovať tak vyšší príjem než matka deklarovala, keď v pracovnom čase od 8.00 hodiny do 16.00
hodiny nemusí zabezpečovať žiadnu starostlivosť o ich spoločné deti. Je tak toho názoru, že je v
schopnostiach a možnostiach matky vykonávať prácu tak, ako pred jej vzdaním sa výhodnejšieho

zamestnania, resp. nájsť si prácu, ktorá jej umožní pracovať v pracovných dňoch v rámci dennej zmeny
a dosahovať tak vyšší príjem. Nesúhlasí s postupom súdu, ktorý bez riadneho zdôvodnenia neposúdil
zmenuzamestnanianastranematkyakovzdaniesavýhodnejšiehozamestnaniabezdôležitéhodôvodu.
Uviedol, že matka pritom vykonáva prácu vo väčšom rozsahu ako táto deklaruje, čo mu potvrdili i
samotné dcéry, ktoré ho informovali, že matka je stále v robote. Súd prvej inštancie však na túto

skutočnosť absolútne neprihliadol a ani nevykonal dôkazy, ktorými by túto skutočnosť preveril. Otec
ďalej poukázal na to, že matka nezabezpečuje starostlivosť o ich spoločné deti tak, ako by mala. Z
vyjadrení dcér sa dozvedel, že matka pravidelne chodieva so staršou dcérou I. na diskotéky do nočných
podnikov, ktorých prostredie nie je vhodné pre ich dcéru, ktorá má len 14 rokov. Uviedol, že v tejto
súvislosti by ho zaujímalo, že pokiaľ matka trávi večery so svojou staršou dcérou na diskotékach,

kto zabezpečuje starostlivosť o mladšiu dcéru H.. Rovnako by ho zaujímalo, z čoho matka financuje
takéto spoločné aktivity so staršou dcérou, keď tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov ani
na zabezpečenie základných potrieb detí. Súd prvej inštancie v jeho prípade bez ďalšieho prihliadol
na zmenu zamestnania, v ktorom dosahoval nižší príjem, pričom vôbec nevzal do úvahy ani ním
tvrdenú skutočnosť, že pôvodný zamestnávateľ od 01. 01. 2016 zrušil úsek pohrebnícke služby, kde

vykonával dohodnutú prácu, tzn. že aj keby nebol skončil svoj pracovný pomer u toho zamestnávateľa,
z objektívnych dôvodov nemohol túto právu vykonávať, a teda dosahovať pôvodný príjem. Ďalej
namietal, že súd prvej inštancie v prípade matkou deklarovaných mesačných nevyhnutných výdavkov
žiadnym spôsobom nepreveril, či tieto výdavky matka v mesiaci aj skutočne vynakladá. Matka v konaní
nepredložila žiaden doklad o tom, koľko zaplatila, resp. platí za doučovanie dcéry. Preto súd nemal

na tento výdavok prihliadať. Rovnako súd prvej inštancie, bez toho, že by mal relevantným spôsobom
preukázané, že matka spláca úver z T., v akej výške a na aký účel mal byť úver čerpaný, prihliadol na
tento výdavok na strane matky. Ide pritom o úver, ktorý čerpali spolu s matkou ako manželia, pričom
tento úver by mal byť už splatený, a preto namieta, že by matka mala takýto pravidelný mesačný
výdavok vo výške 50 eur. Ďalej otec namietal, že súd nevzal pri stanovovaní rozsahu jeho vyživovacej

povinnosti do úvahy dôvodnosť pravidelného mesačného výdavku vo výške 40 eur na jeho životné
poistenie, keď skonštatoval, že tento výdavok je výdavkom, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť a nie je
prioritný popri výživnom. Súd pritom vôbec neprihliadol na jeho argumentáciu o nevyhnutnosti platenia
si životnej poistky, vzhľadom na rizikovosť jeho zamestnania, keď pracuje ako lisár s hydraulickýmilismi, pričom pracovné úrazy sú pri jeho práci pomerne časté a zanechávajú trvalé následky v podobe
devastačných poranení rúk. Taktiež poukázal na skutočnosť, že došlo na jeho strane k zmene ohľadom
výdavkov spojených s bývaním v byte jeho priateľky v Zlatých Moravciach, keďže v súčasnosti sa

priateľka presťahovala do bytu v U. z dôvodu potreby opatrovania matky priateľky, ako i z dôvodu potreby
dohľadu nad maloletým synom priateľky, s ktorým sa presťahovala do U.. On má tak zvýšené výdavky
na bývanie v Zlatých Moravciach, keď mesačne platí 200 eur, z toho 90 eur do fondu bytového domu,
60 eur elektrinu a 50 eur plyn. Záverom uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného dostatočne nevenoval pozornosť ustanoveniu § 62 ods. 2 prvá

veta Zákona o rodine, resp. nesprávne právne posúdil vec, nakoľko žiadnym relevantným spôsobom
neskúmal možnosti a schopnosti matky, ale len jeho možnosti a schopnosti.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu otca podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a

č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu
úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle

ustanovenia§2ods.1CMP(nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti, v §
59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom
odvolaní otca bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.

9. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú I., nar. XX.
XX. XXX1 a maloletú H., nar. XX. XX. XXXX. Podaným návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa
01. 07. 2015, matka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. zo sumy 70 eur
mesačne na sumu 150 eur mesačne a na maloletú H. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 130 eur
mesačne, počnúc od 01. 07. 2015 a zmenil tak rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/13/2011.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto
sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového

rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia
zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o
zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť ajna vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom.
Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb

nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliadne i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o zvýšení výživného
na maloletú I. a maloletú H.. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch

napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv
na posúdenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom D.. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy výživného na maloletú I. a maloletú H. došlo k
zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, preto bolo dôvodné od 01. 09. 2015 (odo dňa

začiatku školského roka) vyživovaciu povinnosť na maloleté dcéry zvýšiť. U maloletej I. a maloletej H.
za dobu od posledného rozhodovania o výživnom nastala zmena pomerov zvýšením ich potrieb, keď
v čase posledného rozhodovania o výživnom (rozsudkom zo dňa 04. 05. 2011 č. k. 8C/13/2011-31)
mala maloletá I. 10 rokov, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá 14 rokov a v
školskom roku 2015/2016 bola žiačkou 8. ročníka základnej školy. Maloletá H. v čase poslednej úpravy

vyživovacej povinnosti otca ešte nedovŕšila vek 2 roky, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
dosiahla vek 6 rokov a nastúpila do 1. ročníka základnej školy. K zvýšeniu potrieb maloletých detí
došlo už samotným uplynutím doby a zvýšením ich veku a tiež tým, že obe absolvujú povinnú školskú
dochádzku, staršia I. na druhom stupni základnej školy. Súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného
dokazovania správne vyhodnotil, že potreby detí, napriek ich nárastu, nie sú v nadštandardnom rozsahu,

keď ich väčšina súvisí s bežnými výdavkami detí. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal i s
posúdením možností, schopností a majetkových pomerov otca prispievať na výživu maloletých dcér
zvýšeným výživným. Správne ustálil záver o tom, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal lepšieho príjmu
z výkonu práce u zamestnávateľa Záhradnícke služby mesta Zlaté Moravce, mestský podnik, u ktorého
zamestnávateľa otec skončil pracovný pomer dohodou, hoci ho mal uzatvorený na dobu neurčitú a to po

tom, čo ho zamestnávateľ zaradil na práce s nižším pracovným ohodnotením v dôsledku tej skutočnosti,
že mu bol kvôli požitiu alkoholu odobratý vodičský preukaz. Súd prvej inštancie správne, aplikujúc
ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti
otca bral do úvahy príjem otca u predchádzajúceho zamestnávateľa Záhradnícke služby mesta Zlaté
Moravce, ktorý by otec mohol dosahovať (533,04 eura), ak by bol zotrval v pracovnom pomere u tohto

zamestnávateľa a kde dosahoval vyšší príjem ako u súčasného zamestnávateľa Vodražka s. r. o. Zlaté
Moravce. Na uvedenom správnom závere súdu prvej inštancie nič nemení ani skutočnosť udávaná
otcom, že predchádzajúci zamestnávateľ 01. 01. 2016 zrušil úsek pohrebnícke služby, kde vykonával
dohodnutú prácu, keď táto skutočnosť z hľadiska konania otca, ktorý sa bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho príjmu v čase, keď prácu u tohto zamestnávateľa mohol vykonávať, na uvedené nemá

vplyv a môže svedčiť len o tom, že v dôsledku zrušenia úseku pohrebníckych služieb by otcovi prináležali
nároky v súvislosti so skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v zmysle Zákonníka
práce. Je však potrebné poukázať v tejto súvislosti na skutočnosť, že otec skončil pracovný pomer
v Záhradníckych službách mesta Zlaté Moravce roku 2012, pričom k zrušeniu úseku pohrebníckychslužieb došlo až v roku 2016. Rovnako súd prvej inštancie správne vyhodnotil schopnosti a možnosti
matky z hľadiska plnenia si jej vyživovacej povinnosti k maloletej I. a maloletej H., keď uviedol, že
pokles príjmu matky, ktorá k 30. 09. 2015 ukončila pracovný pomer dohodou u zamestnávateľa HEKO-

MK, s. r. o. Malé Kozmálovce, u ktorého dosahovala priemerný mesačný príjem 517,97 eura a to z
dôvodu, že v dôsledku starostlivosti o deti nemôže pracovať v 12-hodinovej prevádzke, vyhodnotil ako
objektívnu skutočnosť, pričom správne poukázal na to, že takéto riešenie situácie matkou, ktorá aktuálne
pracuje u toho istého zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce, avšak s výrazným poklesom
príjmu, treba chápať ako dočasné riešenie, v rámci ktorého by mala matka vyvinúť úsilie zabezpečiť si

také pracovné zaradenie, v rámci ktorého by bola schopná dosahovať vyšší príjem. K uvedenému, s
ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní, odvolací súd udáva, že z hľadiska otcom
namietanej neaplikácie ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine i z hľadiska konania matky, ktorá sa
vzdalavýhodnejšiehopríjmu,jepotrebnépoukázaťpredovšetkýmnato,žedôvody,ktorématkuktomuto
kroku viedli, súviseli so zabezpečením starostlivosti o maloleté deti, keď z tohto pohľadu je namieste
zohľadniť argumentáciu matky, ktorá v 12-hodinovej prevádzke, bez pomoci ďalšej dospelej osoby,

nemala možnosť zabezpečiť náležitú starostlivosť o maloleté deti, a to žiačky 8. a 1. ročníka základnej
školy.Ikeďjenepochybné,žedetivovekumaloletejI.amaloletejH.nevyžadujúcelodennústarostlivosť,
osobná starostlivosť o deti zo strany matky vyžaduje to, aby matka mala možnosť túto zabezpečovať
v primeranom čase a rozsahu, z hľadiska realizácie všetkých jej zložiek. Je potom dôvodné prihliadať
na konanie matky v súvislosti so skončením jej pracovné pomeru tak, že pracovný pomer matky v 12-

hodinovej prevádzke, a to bez prípadnej pomoci ďalšej osoby, jej takéto možnosti neposkytoval. Je však
potrebné uviesť i to, že pokiaľ matka aktuálne vykonáva prácu len v rozsahu 6-7 dní v mesiaci, nemá
týmto a to i po zohľadnení osobnej starostlivosti o maloleté deti, svoj pracovný potenciál dostatočne
vyčerpaný, a preto tak, ako správne konštatoval i súd prvej inštancie, by mala vyvinúť úsilie za účelom
zabezpečeniasiadekvátnejprácezhľadiskadĺžkypracovnéhočasuastýmsúvisiacejiprimeranejvýšky

príjmu. Podľa názoru odvolacieho súdu však situáciu a následné konanie matky nemožno pomerovať
s konaním a situáciou otca, z hľadiska posúdenia ich možností a schopností v zmysle ustanovenia §
75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keď zásadný rozdiel medzi oboma rodičmi je v tom, že matka
je v danom prípade rodičom, ktorému boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, a ktorá tak
konala práve za účelom vytvorenia možnosti na zabezpečenie dostatočnej starostlivosti o maloleté deti.

Pokiaľ otec v podanom odvolaní argumentoval tým, že matka nezabezpečuje starostlivosť o deti, tak
ako by mala, k uvedenému odvolací súd udáva, že zo strany matky z obsahu spisu v prejednávanej
veci nevyplývajú žiadne nedostatky v starostlivosti o deti. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť
i to, že matka okrem osobnej starostlivosti o maloleté deti, zabezpečuje úhradu všetkých výdavkov
na maloleté dcéry nad sumu 70 eur mesačne na každé dieťa (výživné zo strany otca), keď nemal

pochybnosti o tom, že suma 70 eur na každé dieťa nepokryje mesačné výdavky na deti vo veku 14 a
6 rokov, pričom to ako matka i s ohľadom na jej príjem tieto výdavky deťom v plnom rozsahu pokryje,
je už mimo záujmu otca. Preto poukaz otca na nesprávne posúdenie možností a schopností matky
prispievať na výživu detí nie je namieste, pretože je to len matka, ktorá v rozsahu nad ním plnenú
vyživovaciu povinnosť vo výške 70 eur mesačne na každé dieťa zabezpečuje každodennú starostlivosť

o maloleté deti a pokrýva všetky ich výdavky nad sumu 70 eur. Je potrebné si uvedomiť, že vyživovacia
povinnosť je primárnou povinnosťou rodiča a prenášanie zodpovednosti za jej plnenie zo strany jedného
rodiča poukazovaním na možnosti druhého rodiča nie je namieste, keď druhý rodič, okrem plnenia si
vyživovacej povinnosti, naviac zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Na primárnosť plnenia
si vyživovacej povinnosti odvolací súd poukazuje i v súvislosti s otcom namietaným nezohľadneným

výdavkom na životné poistenie, keď súd prvej inštancie správne posúdil to, že tento výdavok popri
výživnom nemá charakter prioritného výdavku, a to napriek tomu, že otec považuje za nevyhnutné
v súvislosti s výkonom jeho práce mať uzatvorené životné poistenie, keď takýto výdavok môže otec
vynaložiť, ak po tom, čo si v rozsahu primeranom jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom splní vyživovaciu povinnosť. Rovnako skutočnosť zmeny situácie v bývaní otca v súvislosti s

odsťahovaním sa priateľky otca nemôže mať negatívny dopad na plnenie si jeho esenciálnej povinnosti
vyživovať maloleté deti.

14. Záverom odvolací súd udáva, že pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať
predovšetkýmztoho,akápeňažnásumamesačnejepotrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa,

pričom medzi tieto potreby nepatrí len výživa vo vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby ako je
šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelávania
dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby,
t.j.všetkynevyhnutnépotreby,ktorévyžaduježivotkultúrnehočlovekavspoločnosti.Mieratýchtopotriebje odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom súčasne je
limitovaná možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Odvolací súd je tohto názoru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z vyššie uvedených zásad určujúcich rozhodovanie súdu

o výživnom, a tak je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).