Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514222813
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514222813.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom: Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31575951, proti žalovanému: N.. L. T.,
bytom: P. X., W. č. XX, zast.: Krechňák & Associates, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Ul. sv. Vincenta č. 2,
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 02.09.2014, ktoré bolo
doručené žalobcovi dňa 05.09.2014 podľa §69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce j e n e p l a t n é .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V na trovách konania 385,90

Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na trovách konania 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 30.09.2014 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru, ktoré dal žalovaný listom zo dňa 02.09.2014, ktoré mu bolo doručené 05.09.2014 podľa
§69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, je neplatné. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že predložená
lekárska správa žalovaným zo dňa 06.08.2014 nespĺňa požiadavky, ktoré by mala byť podkladom pre
ustanovenie §69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j. mala by byť dôvodom pre okamžité skončenie

pracovnéhopomeru.Ďalejuvádzal,žeodporúčanieošetrujúceholekára,podľaktoréhoodporúčazmenu
zamestnania alebo preradenie na iné pracovné miesto s vylúčením stresu a neustáleho cestovania na
pracovisko je neurčité z pohľadu žalobcu ako zamestnávateľa a je nezrozumiteľné.

2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že žalobca nereagoval na list žalovaného
zo dňa 07.08.2014, súčasťou ktorého bol lekársky posudok zo dňa 06.08.2014 a až následne žalovaný
doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom bolo dosť časového priestoru na to,

aby mohlo dôjsť k vyriešeniu nejasností, ak nejaké vznikli. Žalovaný tvrdil, že podanie žaloby je účelové.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán v konaní, oboznámením sa s lekárskym posudkom zo
dňa 06.08.2014, listom žalovaného zo dňa 02.09.2014 označeným ako okamžité skončenie pracovného
pomeru, výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 31.03.2014, pracovnou zmluvou zo dňa 12.07.2013,
výsluchom svedkov T.. X. J., I. Z., oboznámením sa so znaleckým posudkom znaleckej organizácie
forensic.sk, výsluchom znalca doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD. a zistil:

4. Žalovaný bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.07.2013 v pracovnej
pozícii vrchný riaditeľ divízie IT a bankovej prevádzky. Žalovaný listom zo dňa 31.03.2014 dal žalobcovi
výpoveď bez uvedenia dôvodu podľa §67 Zákonníka práce a pracovný pomer mal byť ukončený kudňu 30.09.2014, teda uplynutím výpovednej doby. Žalovaný listom zo dňa 07.08.2014 žiadal žalobcu
o preradenie na inú vhodnú prácu na základe lekárskeho posudku zo dňa 06.08.2014 od ošetrujúcej
lekárky T.. J.. Okrem iného žalovaný v tomto liste navrhuje ukončiť pracovný pomer dohodou po

vyčerpaní zostávajúcej dovolenky, pričom bol prístupný aj na iné riešenie z hľadiska časového, dohodou,
kde by sa zohľadnili jeho zdravotné problémy. V lekárskom posudku zo dňa 06.08.2014 sa uvádza, že
žalovaný je v zdravotnej starostlivosti ambulancie T.. X. J., v poslednom období bol opakovane vyšetrený
aj odbornými lekármi. Z hľadiska zdravotného stavu je terajšie pracovné zaradenie - práca pod stresom,
potreba neustáleho cestovania osobným autom niekoľko hodín denne viackrát v týždni, nevhodné.

Pokračovanie v práci pri terajšom pracovnom zaradení môže vážne ohroziť zdravotný stav žalovaného
a spôsobiť mu závažné zdravotné komplikácie. V závere sa konštatuje, že sa odporúča zmena
zamestnania alebo preradenie na iné pracovné miesto s vylúčením stresu a neustáleho cestovania
na pracovisko. V tomto posudku sa ďalej uvádza aj pracovné zaradenie žalovaného u žalobcu ako
vrchný riaditeľ divízie riadenia bankových procesov a IT. Žalobca listom zo dňa 12.09.2014 oznamuje
žalovanému, že nesúhlasí s postupom, aký zvolil žalovaný, nepovažuje za právne relevantný lekársky

posudok preukazujúci skutočné zhoršenie zdravotného stavu žalovaného.

5. Štatutárny zástupca žalobcu Y. G., ktorý bol vypočutý na pojednávaní, uviedol, že on vyhodnocoval
vzťahy medzi ním a žalovaným vyložene z pracovnej roviny a mal výhrady voči dosahovaným výsledkom
zo strany žalovaného a postupne dochádzalo k zužovaniu agendy, ktorú mal na starosti. Štatutárny

zástupca nemal pocit napätých vzťahov, len trval na plnení pracovných úloh, ktoré ako vrcholový
manažér musí plniť. So žalovaným nemal žiadny osobný konflikt, problémom boli len výsledky práce.
Potvrdil,žežalovanýčastochodilnaslužobnécestydoŽiliny,kdesanachádzaväčšinacentrály,nemusel
sa však vracať do Bratislavy, pretože tam mal k dispozícii hotel, kde mohol prespať. Ak tak neurobil,
tak to bolo jeho rozhodnutie, pričom žalovaný bol jediný, ktorý toto nevyužíval. Ďalej uvádzal, že u

vrcholového manažéra sú stresové situácie vyššie, pričom manažér musí zniesť vyššiu zodpovednosť
za úlohy, ktoré má plniť. Štatutárny zástupca vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru ako
účelové, keď už predtým dal výpoveď a plynula výpovedná doba, pričom vyriešenie tohto problému je
principiálna otázka, čo má dopad aj na finančnú stránku, keď v pracovnej zmluve je dohodnutá sankcia
pri nedodržaní výpovednej doby vrcholového manažmentu.

6. Svedkyňa T.. X. J. uviedla, že so žalovaným podpísala dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
22.07.2014, keď prvýkrát prišiel do jej ambulancie. Pri prvom vyšetrení zistila vysoký krvný tlak, dušnosť,
bolesti na hrudníku, depresie, vypísala ho na PN a nastavila liečbu. Svedkyňa ďalej uviedla, že posudok
vypracovala 06.08.2014, keď v tento deň bol žalovaný aj na vyšetrení, zdravotné problémy pretrvávali,

boli o niečo miernejšie. Svedkyňa ďalej uvádzala, že mala obavu, že pri značnom pracovnom vyťažení
a zistenom zdravotnom stave môže dôjsť k vážnemu ochoreniu s cievnou mozgovou príhodou, nemohol
byť vylúčený ani infarkt, preto posudok napísala tak, ako bol napísaný. Svedkyňa ďalej uvádzala, že PN
bola ukončená 01.08.2014 na žiadosť žalovaného, pričom posudok bol vystavený 06.08.2014. Pokiaľ
sa svedkyňa vyjadrovala k otázke stresu, tak vychádzala zo stavu pacienta, nerobilo sa psychologické

a ani psychiatrické vyšetrenie. Záver urobila na základe videnia odporcu a následkoch, ktoré by sa
mohli dostaviť. Pri konzultácii sa žalovaný nesťažoval na vzťahy na pracovisku, posudok bol vydaný
vo všeobecnej rovine na jeho žiadosť. Pri vyšetrení z hľadiska lekára ju nezaujímali veci v súvislosti s
pracovným zaradením, tieto veci ani bližšie neskúma, keď úlohou lekára je liečiť a nie riešiť iné veci.
Pokiaľideootázkustresu,takstresvovšeobecnejrovineniejedôvodomnazmenupracovnéhopomeru,

ale v kombinácii s inými ochoreniami tento dôvod možný je.
7. Svedkyňa I. Z., ktorá pracuje u žalovaného ako projektová manažérka uviedla, že žalovaného pozná,
keď pracovala v Prima banke. V mesiaci august a september 2014 ho 2-3 krát stretla vo výťahu a mala
od neho vedomosť, že rokuje o pracovných záležitostiach, keď chce byť zamestnaný v Poštovej banke.
Potvrdila, že už je zamestnaný v Poštovej banke a v IV. štvrťroku 2014 sa už zúčastňoval spoločných

stretnutí. Potvrdila, že pokiaľ ide o prácu manažérov, tak ide o prácu stresovú, náročnú a pokiaľ sa
vyberajú ľudia na tieto pracovné pozície, tak výber je dosť zložitý.

8. Súd vzhľadom na odstránenie rozporov ohľadom zdravotného posudku vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znaleckou organizáciou forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o.. Zo

znaleckého posudku, ktorý vypracovala táto organizácia a z jeho záverov vyplýva, že ku dňu 06.08.2014,
kedy bol vydaný lekársky posudok, bola objektívne preukázaná nadváha a hypercholesterémia (vyššia
hladina cholesterolu v krvi, pravdepodobne na dedičskom podklade). Oba tieto chorobné stavy boli
u žalovaného dlhodobé, pričom samy o sebe nebránili vykonávať jeho pracovné činnosti, čo možnoodvodiť z absencie záznamov v zdravotnej dokumentácii medzi rokmi 2001-2014. V dôsledku vyššie
uvedených chorobných stavov došlo už k morfologickým zmenám na pečeni - jej stukovateniu, čo je
stav bežný pri obezite v dôsledku zvýšenej výživy. U žalovaného bol objektívne zistený aj zvýšený krvný

tlak, čo je stav, ktorý si vyžaduje zmenu životosprávy a liečbu liekmi, pričom možnosti jeho úpravy sú len
obmedzené a možno to považovať za jedno z dominujúcich ochorení u žalobcu. Pri vstupnom vyšetrení
u T.. J. dňa 22.07.2014 dominovali subjektívne ťažkosti - pocit stresu a depresie, ako aj dušnosť. Tieto
stavy bývajú častým prejavom stresu pri vysokých nárokoch na výkon. Charakter práce žalovaného
s vysokým stupňom zodpovednosti a vysokými nárokmi na pracovný výkon je nepochybne pozíciou,

ktorá môže byť zdrojom stresu. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odporúčanie T..
J. smerovalo k eliminácii stresu ako významného faktora pre rozvoj hypertenzie, ktorá bola v danom
čase hraničná. Z medicínskeho hľadiska preto posúdila prácu, ktorú žalobca vykonával, ako nevhodnú
pre vysokú mieru stresu. Zdravotný stav žalovaného k 06.08.2014 bol taký, že v prípade neodstránenia
stresu by v budúcnosti mohlo viesť k zhoršeniu zdravotného stavu, a k zhoršeniu hypertenzie s možným
vznikom komplikácie v bližšie neurčenej budúcnosti. Súčasne treba konštatovať, že riziko zhoršenia

zdravotného stavu, najmä hypertenzie, nebolo bezprostredné, ale skôr v horizonte niekoľkých rokov.
Ďalej sa konštatuje, že ak by žalovaný k 01.08.2014 nepožiadal sám o ukončenie svojej PN, je vysoko
pravdepodobné, že vzhľadom na zdravotné ťažkosti, ktorými trpel, by bol ešte aj 06.08.2014 dočasne
PN, teda nebol prechodne zdravotne spôsobilý vykonávať sovou prácu.

9. Znalecká organizácia zodpovedala na otázku, či pre vydanie posudku do 06.08.2014 je postačujúce
zistenie zdravotného stavu pracovníka z hľadiska medicínskeho alebo je potrebné aj posúdenie stavu,
kde pracuje, v akom prostredí, aká je aktuálna práca, aké je pracovné zaradenie, keď ide o posudok
pre účely pracovnoprávne. Na otázku bolo zodpovedané tak, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti
na prácu upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení

niektorých zákonov v §30e. T.. J. ako všeobecná lekárka pre dospelých bola oprávnená posúdiť
zdravotnú spôsobilosť na prácu žalovaného, nakoľko jej toto oprávnenie vyplýva z vyššie citovaného
zákona. Údaje o zdravotnom stave žalovaného, ktoré lekárka zistila, ako aj údaje o charaktere ním
vykonávanej práce dovoľovali z medicínskeho hľadiska urobiť záver o tom, že práca je pre žalovaného
zdrojom stresu. Stres je pritom v prípade hraničnej hypertenzie, na ktorú žalovaný preukázateľne trpí,

faktorom, ktorý spolupodmieňuje rozvoj hypertenzie a jej prípadných komplikácií v budúcnosti. Na jeho
elimináciu odporučila žalovanému zmenu pracovnej pozície, alebo preradenie na iné pracovné miesto
s vylúčením stresu a neustáleho cestovania, aby sa predišlo rozvoju hypertenzie. T.. J. neuviedla
explicitne, že žalovaný je na jeho vtedajšiu pracovnú pozíciu zdravotne nespôsobilý a že svoju prácu
nemôže ďalej vykonávať, hoci túto možnosť mala. Ak by tak urobila, z medicínskeho hľadiska by tak

bolo možné a zodpovedalo by to zdravotnému stavu žalovaného a jeho predpokladanému dlhodobému
vývoju. V znaleckom posudku sa ďalej konštatuje, že zákon č. 5762004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
ani Zákonník práce nestanovuje náležitosti a formu posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Tú však
stanovuje zákon č. 355/2007 Z. z. v prílohe 3c. Podľa vzoru posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu
môže mať posúdenie zdravotnej spôsobilosti nasledovné závery:

1. spôsobilý na výkon posudzovanej práce,
2.spôsobilýnavýkonposudzovanejprácesdočasnýmobmedzením(uvedúsapracovnéoperácie,ktoré
nemôže vykonávať a trvanie obmedzenia),
3. spôsobilý na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením,
4. dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce (uvedie sa časové obmedzenie),

5. trvalo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

10. Záver posudku T.. J. neobsahuje žiadne z vyššie uvedených záverov, takže jeho závery možno
hodnotiť ako neurčité, určité vo vzťahu k spôsobilosti na prácu a prípadne vážneho ohrozenia zdravia
žalovaného. Ďalej sa konštatuje, že zamestnávateľ má v prípade pochybností o zdravotnom stave

zamestnanca a jeho zdravotnej spôsobilosti na výkon práce možnosť zabezpečiť mimoriadnu lekársku
preventívnu prehliadku.

11. Pri vypočutí znalca doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč, PhD. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
znaleckého posudku, a na otázku, ako vysvetlí vetu, že zhoršenie zdravotného stavu v horizonte

niekoľkých rokov, resp. aké zhoršenie zdravotného stavu by hrozilo žalovanému, znalec uviedol, že
na otázku treba odpovedať z pohľadu krátkodobého a dlhodobého. Z hľadiska krátkodobého nešlo
o závažné ohrozenie zdravia, z hľadiska dlhodobého by takáto zmena nastala, pokiaľ by nedošlo
k odbúraniu stretu a iných rizikových faktorov. K záveru, že nešlo o vážne ohrozenie zdravia zkrátkodobého hľadiska potvrdzuje aj to, že pacient, teda žalovaný sám požiadal o ukončenie PN, s čím
lekár súhlasil a PN bola ukončená. Na otázku pre znalca, ako by postupoval on pri zistení zdravotného
stavu žalovaného, znalec uviedol, že ak by išlo o medicínske posúdenie, postupoval by rovnako, ako T..

J., odporučil by zmenu pracovnej pozície pacienta. Ak by však pacient požiadal, aby mu bol vystavený
papier pre zamestnávateľa, záver by bol taký, že pacient, teda žalovaný je dočasne nespôsobilý pre
výkon danej práce z dôvodu vysokej úrovne stresu. Z hľadiska pozície lekára doklad o PN sa vystavuje
niekedy na základe subjektívnych pocitov pacienta, keď sa nedá verifikovať jeho objektívny stav.

12. Podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť,
ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia
a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu.

13. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

14. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdžalobežalobcuvyhovel.Súdvprvomradeskúmalsplnenie
formálno-právnych náležitostí a zistil, že žalovaný písomnou formou okamžite skončil pracovný pomer a

žalobcavzákonomstanovenejlehotepodalnávrhnaurčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru.

16. Súd z hľadiska dokazovania sa zameral na preskúmanie, či je naplnený dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru tak, ako to má na mysli §69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Z
dokazovania súd zistil, že vo veci bol vydaný lekársky posudok dňa 06.08.2014, tento posudok žalovaný

predložil žalobcovi a súd sa zameral na skúmanie obsahu tohto lekárskeho posudku v súvislosti s
§69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Podľa zákonného ustanovenia zamestnanec môže ukončiť
okamžite pracovný pomer, ak nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia
a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to je záver aj znaleckého posudku, že z krátkodobého

hľadiska nešlo o závažné ohrozenie zdravia, z dlhodobého hľadiska by sa to dalo hodnotiť ako závažné
ohrozenie zdravia, pričom súd vychádza z toho, že toto ustanovenie má na mysli konkrétny daný stav,
teda z hľadiska krátkodobého, nie z hľadiska dlhodobého, a preto vychádza z toho, že nešlo tu o vážne
ohrozenie zdravia. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že práve na žiadosť žalovaného bola ukončená PN,
čo tiež nasvedčuje tomu, že nešlo o vážne ohrozenie zdravia z krátkodobého hľadiska. Vznikla otázka,

či by bola trvala PN u žalovaného naďalej, táto otázka bola zodpovedaná aj znalcom tak, že vylúčiť to
nemožno, ide o veľkú pravdepodobnosť, že by tomu tak bolo. Pri absencii obsahu posudku v súvislosti
s vážnym ohrozením zdravia potom súd konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže
nebol dôvod, je neplatné. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že žalovaný 31.03.2014 doručil
žalobcovi výpoveď podľa §67 Zákonníka práce, výpovedná doba 6-mesačná mala skončiť 30.09.2014,

pričom žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru doručil 05.09.2014. Pri pohľade na časové
hľadisko tu treba vychádzať z toho, že pracovný pomer by bol objektívne skončil uplynutím krátkeho
času.

17. Z dokazovania ďalej jednoznačne vyplynulo, že funkcia, ktorú zastával žalovaný, bola náročná,

stresujúca, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia, avšak súd z pohľadu riešenia dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru musí brať do úvahy objektívne skutočnosti a z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v danom prípade nebol.

18. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu na trovách konania 385,90 Eur, ktoré boli hradené

z prostriedkov štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním, kde bolo hradených 338,09 Eur a s
výsluchom znalca, kde boli hradených 47,81 Eur. Súd zároveň výrokom určil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi na trovách konania 100%, pričom táto výška bude podrobne zdôvodnená vyššímsúdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2
C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V
odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).