Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/244/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115210031
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:1115210031.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, právne zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka
37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému E. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XX, XXX. XX
F. F., o zaplatenie 392,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 10C/202/2015-70 zo dňa 08. 02. 2016 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 08. 02. 2016 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať
a konanie zastavil (prvý výrok); žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Zároveň
vrátil žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,80 Eur a požiadal Slovenskú poštu, a.
s. (prevádzkovateľa systému), so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, aby
túto časť vrátila žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia rovnopisu tohto právoplatného uznesenia (tretí
výrok).
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
392,78 Eur s príslušenstvom v pozícii poisťovateľa z titulu nároku na náhradu poisteného plnenia za
žalovaného ako poistníka.
Okresný súd zistil od matky žalovaného, že žalovaný sa dlhodobo pracovne zdržuje v Q., na adrese H.
XX, XXXX N., preto ide o spor s cudzím prvkom (žalobca má sídlo v Slovenskej republike a žalovaný
má bydlisko v Q.). Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z
12. 12. 2012, o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej
len „Nariadenie Brusel I bis“) osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko.
Pretože sa žalovaný dlhodobo zdržuje v Q. za účelom výkonu práce, podľa názoru súdu prvej inštancie
žalovaný má bydlisko v Q., a teda podľa čl. 2, čl. 14 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis majú právomoc vo
veci konať Q. súdy.
Okresný súd ďalej uviedol, že v zmysle čl. 26 Nariadenie Brusel I bis je právomoc založená na tom,
že sa žalovaný zúčastní konania s výnimkou prípadov, ak sa žalovaný zúčastní konania len za účelom
namietnutia právomoci alebo ak ide o právomoc určenú podľa čl. 24 (výlučná právomoc). Pretože v
danomprípadeježalovanýpoistníkom,okresnýsúdhopoučilojehoprávenamietaťabsenciuprávomoci
súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní v zmysle čl. 26 ods. 2 Nariadenia Brusel I
bis. Žalovaný po doručení návrhu, príloh, výzvy v zmysle § 114 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O.s.p.“) a poučenia sa vo veci písomne nevyjadril ani žiadnym spôsobom na doručené písomnosti
nereagoval, a teda sa konania nezúčastnil, preto súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc vo veci
konať (čl. 28 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis) a s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil pre
neodstrániteľnú prekážku konania - nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky.O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru okresného súdu
zastavenie konania zavinil žalobca v dôsledku podania žaloby na súd Slovenskej republiky, ktorý nemá
vo veci právomoc konať, a preto je povinný uhradiť jeho trovy. Žalovaný si žiadne trovy neuplatnil, preto
mu okresný súd ich náhradu nepriznal.
Zároveň okresný súd vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „Zákon o súdnych poplatkoch“)
krátený o 6,70 Eur vo výške 16,80 Eur a požiadal Slovenskú poštu, a.s. o jeho vrátenie.
2. Proti uzneseniu okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil
uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru odvolaním napadnuté
uznesenie je nepreskúmateľné. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že žalovaný sa
dlhodobo pracovne zdržuje v Q. (zistiac od matky žalovaného). Z uvedených dôvodov okresný súd
ustálil, že bydlisko žalovaného sa nachádza v Q., preto právomoc konať majú Q. súdy. Z odôvodnenia
uznesenia nie je zrejmé, či sa okresný súd zaoberal aj možnosťou, či žalovaný, ktorý je občanom
Slovenskej republiky, má na území Slovenskej republiky majetok, prípadne, v obvode ktorého súdu mal
posledné bydlisko. Podľa jeho názoru okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu a uspokojil sa iba s tvrdením matky žalovaného o práci žalovaného
v zahraničí. Skutočnosť, že žalovaný pracuje v zahraničí nebola súdu žiadnym relevantným listinným
dokladom preukázaná (napr. pracovnou zmluvou), a taktiež nie je zrejmé, ako dlho sa žalovaný má
v zahraničí zdržiavať. Ďalej okresný súd neskúmal, či žalovaný má k dnešnému dňu evidovaný trvalý
pobyt na území Slovenskej republiky.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 01. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z., Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a uznesenie súdu prvej inštancie § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike.
Žalovaný je štátnym občanom Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe uviedol adresu žalovaného F. F.,
R. XX. Okresný súd Banská Bystrica dňa 26. 06. 2015 vydal platobný rozkaz č.k. 10C/202/2015-49 zo
dňa 26. 06. 2015, ktorý bol zrušený uznesením okresného súdu č.k. 10C/202/2015-63 zo dňa 19. 11.
2015, pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
Z oznámenia Obvodného oddelenia PZ, Ul. ČA č. 22, Banská Bystrica zo dňa 26. 09. 2015 vyplýva, že
žalovaný je prihlásený k pobytu na adrese R. XX, F. F., na uvedenej adrese sa nezdržiava a je dlhodobo
odcestovaný v Q. (č.l. 57 spisu).
X. T. (matka žalovaného) telefonicky oznámila okresného súdu adresu, na ktorej sa žalovaný zdržuje v
zahraničí, t.j. H. XX, XXXX N. Q. (viď úradný záznam okresného súdu zo dňa 02. 11. 2015 - č.l. 62 spisu).
Následne odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať
a konanie zastavil.
7. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine na základe oznámenia matky žalovaného týkajúceho sa
uvedenia adresy žalovaného a všeobecnej informácii o vykonávaní práce v zahraničí, nie je možné
vyvodiť, že žalovaný má bydlisko v Q..
Pri ustálení bydliska žalovaného v cudzom štáte musí mať súd veľmi starostlivo preukázaný skutkový
stav, t.j. vytvorenia centra záujmov žalovaného v zahraničí (napr. žalovaný pracuje v zahraničí nielen
sezónne, má úmysel žiť tam dlhodobo, vytvoril si sociálne väzby a pod.), pretože v opačnom prípadeby sa mohlo stať, že súd cudzieho štátu (členského štátu), v ktorom má žalovaný domnelé bydlisko, sa
vyhlási za nepríslušný a žalobca sa nedomôže spravodlivosti.
8. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že doručenka týkajúca sa doručenia poučenia žalovaného
o jeho práve namietať proti právomoci súdu a o dôsledkoch účasti alebo neúčasti na konaní, nie je
opatrená vlastnoručným podpisom žalovaného (viď č.l. 66 spisu), a teda nebol dodržaný procesný
postup v zmysle čl. 26 ods. 2 Nariadenia I bis, t.j. žalovaný nebol zákonným spôsobom poučený
o svojich procesných právach. Z uvedeného dôvodu okresný súd nesprávne zistil, že žalovaný sa
nezúčastnil konania podľa čl. 28 Nariadenia I bis, v dôsledku čoho bez splnenia procesných podmienok
vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a následne konanie zastavil.
9. Ako už bolo uvedené od 01. 07. 2016 došlo k zmene procesnoprávnych predpisov, pričom Civilný
sporový poriadok platí aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa ustanovenia § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd
žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
11. Podľa ustanovenia § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická
osoba adresu trvalého pobytu.
12. Podľa ustanovenia § 16 CSP ak všeobecný súd nemožno určiť podľa § 14 a 15, je všeobecným
súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo právnická osoba v Slovenskej republike
poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého súdu niet, je príslušný súd, v ktorého
obvode má majetok.
13. Odvolací súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zo dňa 25. 10. 2016 zistil, že žalovaný je od 18.
07. 1986 prihlásený k trvalému pobytu na adrese F. F., R. XX (eventuálne miesto pobytu žalovaného
mimo SR nie je evidované).
14. Pretože žalovaný je fyzickou osobou a má adresu trvalého pobytu v F. F., na Ul. R. XX, všeobecným
súdom žalovaného je Okresný súd Banská Bystrica (§ 14 CSP).
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na
ďalšie konanie, pretože neboli splnené procesné podmienky na zastavenie konania.
16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
17. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.