Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212166
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112212166.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: H. X., B.. XX.X.XXXX, X. W. XX, W., t.č. na
neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu

Košice I, za účasti na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov č.5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom
so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov proti rozsudku Okresného
súdu Košice I, č.k. 17C/156/2013-99 zo dňa 9.12.2014 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania Združeniu

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov.

II. Sporovým stranám a ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, vyslovil, že žalobca nemá právo na

náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2012 domáhal zaplatenia
sumy 248,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo žalovanej sumy od 28.3.2009 do
zaplatenia, čo odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (poskytovateľom) a žalovanou
ako záujemcom bola uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej

komunikačnej služby. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu
dojednanú v zmluve/dodatku. Žalovanej bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 27.3.2009
na sumu 248,95 eur, ktorú žalovaná neuhradila. Uvedená pohľadávka bola zmluvou o postúpení
pohľadávky dňa 16.12.2011 postúpená na žalobcu.

3. Dňa 24.6.2013 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu Združenia na ochranu občana
spotrebiteľaHOOSovstupedokonaniaakovedľajšiehoúčastníkanastranežalovanej,vktoromzároveň
z opatrnosti bola vznesená námietka premlčania a bez bližšej špecifikácie namietané neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a nekalé obchodné praktiky. Uznesením zo dňa 21.3.2014
súd pripustil jeho vstup do konania, vzhľadom na námietku žalobcu a uvedené uznesenie súdu bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.8.2014 sp.zn. 6Co/591/2014-94.4. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.6.2014 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS k žalobe uviedlo, že nárok na zmluvnú pokutu je nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky - v
rovnakej výške za akékoľvek porušenie povinností je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa,

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

5. Konštatoval súd prvej inštancie, že predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,- eur, preto v
súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania, rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 9.12.2014 v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

platného v čase rozhodovania súdu.

6. Súd prvej inštancie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (Zmluva o pripojení Fix, faktúra
č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2010, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných dátových služieb spoločnosti T-mobile Slovensko, a. s. účinné od 1.2.2009, zmluva o
postúpení pohľadávok uzavretá medzi Slovak Telecom a.s. a BL Telecom Debt s.r.o. zo dňa 7.12.2011)

vec právne posúdil podľa ust. § 43 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ust. § 544 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, §
121, § 52 ods. 1 až 4 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že T-Mobile Slovensko a.s. ako poskytovateľ a žalovaná ako užívateľ uzavreli zmluvu o
pripojení, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanej s prideleným účastníckym telefónnym číslom

XXXXXXXXXX verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete v
rámci programu Fix 300 a žalovaná sa zaviazala za tieto poskytované služby platiť žalobcovi zľavnený
mesačný paušálny poplatok a cenu ďalších služieb podľa cenníka. T-Mobile Slovensko a.s. žalovanej
faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 27.3.2009, vyúčtoval zmluvnú pokutu 248,95 eur. Zmluvou
o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 7.12.2011 medzi Slovak Telekom a.s. (právnym nástupcom T-

Mobile Slovensko a.s.) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok
špecifikovaných v prílohách zmluvy. Žalobca však súdu nepredložil prílohu zmluvy, ktorou by preukázal,
že bola na neho postúpená aj predmetná pohľadávka, a teda svoju aktívnu legitimáciu v konaní.

7. Zdôraznil súd prvej inštancie, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

8. Nakoľko žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, teda svoje procesné právo uplatniť
si predmetný hmotnoprávny nárok voči žalovanému, súd žalobu o zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Zároveň tiež zdôraznil, že žalobca navyše v
konaní nepreukázal, že medzi T-Mobile Slovensko a.s. a žalovanou bola dojednaná zmluvná pokuta,

ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáha, čo je tiež dôvod pre zamietnutie žaloby.

9. K vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že aj pokiaľ by žalobca preukázal, že je právnym
nástupcom T-Mobile Slovensko a.s. a že bola dojednaná vyúčtovaná zmluvná pokuta, nemohol by súd
uplatnenúpohľadávkužalobcovipriznať,nakoľkojepremlčaná.Trojročnápremlčaciadobazačalaplynúť

dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, t.j. dňom 28.3.2009 a uplynula dňom 28.3.2012, pričom
žalobabolasúdudoručená3.5.2012,tedapouplynutípremlčacejdobynavykonanieprávanazaplatenie
vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

10. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na to, že ustanovenia zmluvy a aj celé znenie všeobecných

podmienok, ktorých rozsah je značný, je miniatúrnym písmom, čo navodzuje dojem, akoby poskytovateľ
chcel odradiť zákazníka pri uzatváraní zmluvy, základné dojednania zmluvy aj všeobecné podmienky
čítať, čo nie je v súlade s dobrými mravmi.

11. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. s

poukazom aj na ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a uviedol, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, keďže bol v konaní neúspešný, o náhrade trov konania žalovanej súd nerozhodoval, keďže
súd rozhoduje o trovách konania na návrh a zo strany žalovanej návrh na rozhodnutie o povinnosti
nahradiť jej trovy konania v konaní podaný nebol.12. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka uviedol, že jeho úspech v konaní sa spravuje úspechom
účastníka, na ktorého strane do konania vstúpil. V prípade vzniknutých trov právneho zastúpenia súd

posudzuje ich účelnosť, ktoré musia sledovať procesné presadzovanie nároku alebo procesnú ochranu
proti tvrdenému nároku. V danom prípade udelenie plnomocenstva advokátovi bolo všeobecným
úkonom formálnym a paušálnym (bez znalosti sporu). Blanketárny vstup vedľajšieho účastníka ani
všeobecné vyjadrenie k žalobe nemožno považovať za úkon z hľadiska trov konania účelný na
uplatňovanie alebo bránenie práva žalovanej. Za takejto situácie trovy konania uplatnené v konaní

vedľajším účastníkom nemožno považovať za účelné, pretože v danom prípade nemožno prijať záver,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech veci, t.j. že poskytol
právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Z vyššie uvedených dôvodov súd
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a, čo do výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 106,08 eur na účet právneho zástupcu
s tým, že náhradu trov odvolacieho konania si neuplatňuje. Považoval za nenáležité odôvodňovať
nepriznanienáhradytrovprávnehozastúpeniatým,žesúdžalobuzamietolzinýchdôvodov,nežnaktoré

poukázal v konaní vedľajší účastník. Podanie vedľajšieho účastníka z 10.6.2014 bolo vecné a účelné,
nakoľkovňomvedľajšíúčastníkvzniesolnámietkupremlčaniaanamietaluplatnenýnárokzneprijateľnej
zmluvnej podmienky postihnutej absolútnou neplatnosťou. Ak by aj žalobca v konaní preukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, musel by súd pristúpiť k zamietnutiu žaloby, vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka. V nadväznosti na závery súdu prvej inštancie poukázal na

to,žežalobcasinaslovenskýchsúdochnapriekprávoplatnýmrozsudkomakexplicitnémuzákazu vust.
§53aOZstáleuplatňujenárokyzozmluvnejpokutyakoneprijateľnejzmluvnejpokuty.Zasvojpostupnie
jeabsolutnežiadnymspôsobomsankcionovaný(vedľajšiemuúčastníkovináhradatrovkonaniapriznaná
nebola), preto sa mu stále oplatí zaplavovať súdy množstvom žalôb o nároky z neprijateľných zmluvných
podmienok. Týmto spôsobom žalobca doslova v nie dobrej viere „skúša“, ktorý súd mu plnenie zo

zmluvnej pokuty prizná.

14.Žalobca,ktorémubolodoručenéodvolanievedľajšiehoúčastníkadňa13.2.2015,doručilpríslušnému
súdu podanie, ktorým oznamuje, že vo veci vedenej na súde pod sp. zn. 17C 156/2013 oznamuje
svoje stanovisko k vyjadreniu (nie k odvolaniu pozn. odvolacieho súdu) vedľajšieho účastníka, ktoré

však nekorešponduje s odvolaním odvolateľa. Vychádzajúc z jeho obsahu, možno vyvodiť záver, že
korešponduje s vyjadrením podaným žalobcom ešte v priebehu konania (č.l. 47). Z uvedeného podania
vyplýva, že žalobca sa vyjadruje k veci samej, k postaveniu vedľajšieho účastníka v konaní, k vzniku
účinkom vedľajšieho účastníctva, k potrebe súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania a v nadväznosti na to aj na vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa

dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku, na výklad ust. § 101 ods. 3 Obč.
súdneho poriadku, avšak v uvedenom konaní absentuje stanovisko žalobcu k odvolacím námietkam
odvolateľa, preto odvolací súd toto podanie v jeho úplnom znení neuvádza.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa § 385

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas
a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté uznesenia a aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov podalo

proti rozsudku, čo do výroku o trovách konania odvolanie dňa 26.1.2015, teda za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

17. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konanie
začaté predo dňami jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

18. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.19. Od 1.7.2016 vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. už Civilný sporový poriadok nepozná.
Vzhľadom k tomu odvolací súd už nemôže ďalej konať s vedľajším účastníkom, ale len konkrétne so
Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, ktoré za

účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, teda do 1.7.2016 podalo odvolanie v zmysle ust. § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V zmysle Civilného sporového poriadku v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. v rovnakom znení.

20. Odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestia legionárov 5,
Prešov nesmerovalo proti ostatným výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, tieto nadobudli preto
právoplatnosť a neboli predmetom preskúmania odvolacím súdom (§ 367 C.s.p.).

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2
C.s.p.) a k námietkam uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné:

22.Akovedľajšíúčastníksamôžepoprižalobcovialebožalovanomzúčastniťkonaniaten,ktomáprávny
záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je, alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).

23. Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným
predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2
O.s.p.).

24. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
O.s.p.).

25. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho

úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolnosti (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

26. Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže

podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.).

27. V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník do 1.7.2016,
teda v zmysle horecitovaných zákonných ustanovení ako právnická osoba, ktorej je predmetom činnosti
ochrana práv spotrebiteľa, mal oprávnenie vyplývajúceho mu zo zákona vystupovať v konaní a nemusel

preukazovať právny záujem na výsledku konania, taktiež mal v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník a rovnako ako „hlavný účastník“ mal právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR). Toto právo v rámci Občianskeho súdneho
konania mu realizovalo možnosť zabezpečiť kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a vzniklo mu zároveň právo na náhradu trov konania, kde podľa § 137 ods.

1 O.s.p. v tom čase účinného, patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá môže byť priznaná len
v prípade, ak právo na náhradu trov právneho zastúpenia vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého
vedľajší účastník vystupoval.

28. Odvolací súd skúmal po podaní odvolania vedľajším účastníkom, či trovy konania vyčíslené a

uplatnené vedľajším účastníkom sú účelné.

29. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platilo to aj pre vedľajšieho účastníka) musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade procesná obrana

proti takémuto tvrdenému nároku.30. V tomto konaní nemožno považovať trovy „vynaložené“ vedľajším účastníkom, presnejšie vyčíslené
vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom
žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

31. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z čl. 47 Ústavy SR, v podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo
na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa
nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný

úspech, každý úkon lebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy,
ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podanie advokáta, ktoré neobsahujú žiadne
skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania
sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné pre posúdenie veci samej.

32. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od
1.5.2014 právny poriadok určoval orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcemu zo spotrebiteľskej
zmluvy, povinnosť prihliadnuť na uplatňované nekalé podmienky zo zákona (ex offo).

33. Vychádzajúc z ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa „orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával“. Bolo preto povinnosťou súdu

prihliadať na neprijateľnú podmienku a to na vyúčtovanú zmluvnú pokutu žalobcom aj bez vznesenej
námietky vedľajšieho účastníka k tejto pokute.

34. Žalovaný ako spotrebiteľ dosiahol v konaní rovnaký úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka,
a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadať na túto neprijateľnú podmienku, ktorú si žalobca

vyúčtovalakozmluvnúpokutu.Vedľajšíúčastníkvkonanínenamietalžiadneinéskutočnostiaaniprávne
argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti.

35. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník na strane žalovaného svojim konaním neprispel k
meritórnemurozhodnutiuvoveci,odvolacísúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokutohtouznesenia

a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní trov konania Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o nepriznaní trov konania Združeniu

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

37. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v odvolacom konaní nemalo úspech, úspešný
žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, vrátane žalovanej a preto odvolací súd
sporovým stranám ako ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).