Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/323/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225820
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114225820.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: ORANGE Slovensko, a.s.,

so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom
Bratislava,Dr.VladimíraClementisa10protižalovanému:W.J.,L..XX.X.XXXX,J.G.,G.X,zastúpený:
JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o návrhu žalovaného na
obnovu konania vo veci Okresného súdu Prešov 16Ro/106/2013 a prísl., takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žalobu na obnovu konania.

Z a m i e t a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov

16Ro/106/2013-43 zo dňa 16.4.2013.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 16Ro/106/2013, ktoré bolo začaté na návrh
obchodnej spoločnosti Orange Slovensko a.s. a ktoré bolo ukončené vydaním platobného rozkazu dňa
16.4.2013 podal dňa 23.9.2014 návrh na obnovu daného konania. Tento návrh odôvodnil § 228 ods.
1 písm. a/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Dôvod podľa § 228 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. preukazoval novými skutočnosťami a za túto novú skutočnosť považoval v návrhu rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10. Na pojednávaní však vysvetlil, že správne ide o iné súdne
rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré v návrhu citoval, a ktoré posúdili zmluvnú pokutu v zmluvách
o pripojení, ktoré uzatváral žalobca ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V návrhu žalovaný citoval §
172 ods. 9 O.s.p. a zdôraznil, že išlo o spotrebiteľskú vec a že keďže zmluva obsahovala neprijateľnú
zmluvnú podmienku (zmluvnú pokutu), preto platobný rozkaz nemal byť vydaný a to aj v prípade, že
žalobca si v pôvodnom konaní neuplatňoval zmluvnú pokutu ale náhradu škody. Podľa neho škoda bola
pretransformovaná zo zmluvnej pokuty. Pri dôvode na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/

O.s.p. poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a to C-618/10, C-76/10, spojené prípady
C-240/98 až C-244/98 zo dňa 27.6.2000 a rozhodnutie C-473/00 zo dňa 21.11.2002. Uviedol, že všetky
tieto rozhodnutia vyslovili záver o potrebe skúmania ex offo neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

2. Žalobca s týmto návrhom nesúhlasil. Uviedol, že platobným rozkazom vo veci 16Ro/106/2013 nebol
priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale na náhradu škody a preto je irelevantný odkaz na

súdne rozhodnutia, ktorými bola zmluvná pokuta určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zdôraznil,
že iné právne posúdenie obdobného nároku ani nie je dôvodom pre obnovu konania. Podobne nie je
daný dôvod pre obnovu konania ani v zmysle § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., keďže rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ zakladajú dôvod obnovy konania len vtedy, keď sa týkajú rovnakej veci alebo ak odlišne voveci inej riešia otázku majúcu na spôsob právneho posúdenia v pôvodnom konaní dosah. Poukázal na
to, že neexistuje žiadne vecné ani personálne prepojenie spomínaných rozhodnutí s konaním, ktorého
obnovu žalovaný navrhuje.

3. Súd vykonane dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalovaného, spisom tohto súdu
16Ro 106/2013 a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 18.3.2013 podala obchodná spoločnosť Orange Slovensko a.s. na tunajší súd návrh na vydanie

platobného rozkazu proti žalovanému o zaplatenie 519,36 Eur s príslušenstvom. Z obsahu návrhu
vyplýva, že žalovaný neuhradil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 63,36 Eur. Na
základe štyroch zmlúv o pripojení a ich dodatkov (dve zmluvy zo dňa 19.10.2009 a dve zmluvy zo
dňa 4.8.2010) žalobca odpredal žalovanému 4 mobilné telefóny po 1 euro, hoci predajná cena činila
2 x 144 Eur a 2 x 84 Eur. Žalovaný hneď po uzavretí druhej zmluvy od augusta 2010 vôbec neplatil
cenu za telekomunikačné služby, preto žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške predajnej ceny

mobilných telefónov, keďže žalovaný porušil svoju povinnosť počas dohodnutej doby viazanosti platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Preto súd vydal dňa 16.4.2013 platobný rozkaz pod sp. zn.
16Ro/106/2013-43, ktorým zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu sumu 519,36 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.8.2011 a
trovy konania vo výške 31 Eur. Tento platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa

25.4.2013 a keďže odpor voči nemu nepodal, nadobudol právoplatnosť 18.5.2013.

5. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

6. Podľa 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;

to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

7. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

8. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

9. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia.

10. Podľa § 411 ods. 1 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

11. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu

konania povolí alebo zamietne.

12. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol, keď uznesením č.k. 11C/323/2014-25 zo dňa 11.3.2015
návrh na obnovu konania zamietol, pretože dospel k presvedčeniu, že nie sú splnené zákonné dôvodypre obnovu konania v zmysle vtedy platných ustanovení OSP a navyše z dôvodu, že návrh bol podaný
po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, pričom vychádzal z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.
416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie. Podľa citovaného ustanovenia o všetkom, čo bolo

v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stálo známym každému koho sa týka;
domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie
je nevyvrátiteľná.

13. Súd prvej inštancie následne uviedol, že v úradnom vestníku EÚ sa zverejňujú aj rozsudky Súdneho

dvora EÚ, preto platí v zmysle vyššie citovaného ustanovenia fikcia o tom, že ich zverejnením sa o
nich dozvedel aj žalovaný. Rozsudky sú z rokov 2000 a 2002, návrh na obnovu konania bol podaný
nepochybne dávno po ich zverejnení. Je pritom irelevantné, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa a že
by citované ustanovenie pre neho nemalo platiť, keďže zákon žiadnu výnimku v prospech spotrebiteľov
neupravuje. Napokon je logické, že postavenie spotrebiteľa nemôže byť zneužívané do takej miery, že
by mohol v podstate bez ohľadu na subjektívnu prekluzívnu lehotu úspešne sa domáhať obnovy konania

z dôvodu, že by pre posúdenie zachovania tejto lehoty postačovalo len jeho tvrdenie o tom, kedy sa o
príslušných rozhodnutiach dozvedel.

14. Súd sa okrem iného zaoberal aj dôvodom pre obnovu konania, ktorý bol uplatnený podľa § 228
ods. 1 písm. e/ OSP, podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu

konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev. Žalovaný v tejto súvislosti citoval 4 rozhodnutia. Všetky však len všeobecne
zdôrazňujú nutnosť skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách,
čo napokon bolo implementované aj do našej legislatívy či už v hmotnom práve prostredníctvom § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka alebo v procesnom práve pôvodne v § 153 ods. 3 OSP alebo v § 172

ods. 9 OSP, ktorý platil v čase vydania napadnutého platobného rozkazu. V zmysle § 172 ods. 9 OSP
bolo na posúdení súdu ako vyhodnotí návrh na vydanie platobného rozkazu, pretože súd mal vydať
platobný rozkaz vtedy ak má za to, že nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je to to isté, ak by
rozsudkom žalobe vyhovel, pretože nedospel by k záveru, že prisúdené plnenie vychádza z neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

15. V predchádzajúcom rozhodnutí sa súd zaoberal výkladom ustanovenia § §228 ods. 1 písm. a/
OSP a dospel k záveru, že relevantnými rozhodnutiami pre povolenie obnovy konania v zmysle tohto
ustanovenia sú prípady, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil predbežnú otázku odchylne, než o nej
rozhodol príslušný orgán alebo o prípad, ak súd bol viazaný podľa § 135 ods. 1 OSP rozhodnutím

iného orgánu alebo z neho vychádzal a neskôr príslušný orgán vyriešil rovnaké skutkové okolnosti inak.
Jednoznačne možno uzavrieť, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní posúdil vymedzenú (rovnakú)
právnu otázku inak nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ OSP
(napr. rozhodnutie NS ČR R48/2000). Takýto záver je logický, keďže existuje množstvo právoplatne
rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa takéto iné súdne rozhodnutie malo

považovať za dôvod pre obnovu konania nepochybne by došlo k narušeniu princípu právnej istoty,
čo je základným princípom právneho štátu. Navyše by bolo ťažko možno posúdiť, ktoré z rozdielnych
rozhodnutí by malo byť to správne.

16. Návrhom na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 OSP nie je možné sa domáhať nápravy

prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu
týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého
návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (napr.
uznesenie NS SR 3Cdo 98/2011 zo dňa 11.8.2011, ale tiež stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS
ČSR uverejnené pod R2/1983, uznesenie NS ČR 29Cdo 269/2008 zo dňa 31.1.2008, 32Cdo 540/11

zo dňa 27.10.2011).

17. Poukázať možno aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ktorý zreteľne deklaroval, že zmena
právneho názoru nemôže byť podkladom pre obnovu konania vo veci právoplatne skončenej (uznesenie
Ústavného súdu II. ÚS 111/98 zo dňa 7.5.1998, IV.ÚS 410/00 zo dňa 2.10.2000).

18. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 19Co 164/2015-73 zo dňa 30.6.2016 vyššie uvedené
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil iný právny
názor a uviedol, že Okresný súd Prešov v pôvodnom konaní (16Ro/106/2013) postupoval v rozpores judikatúrou Súdneho dvora EÚ, nakoľko ex offo nezbavil žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmluve, z ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok. Podľa odvolacieho súdu nie
je pritom rozhodujúce, že žalobca si v pôvodnom konaní neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorú možno

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale náhradu škody. Súd prvej inštancie však k tomu
tvrdeniu zotrváva na tom, že uvedenú skutočnosť považuje za zásadnú.

19. Z vyššie uvedeného rozhodnutia súdu druhej inštancie vyplýva aj to, že za relevantný dôvod pre
obnovu konania považuje odvolací súd existenciu rozhodnutí SDEC (zrejme Súdneho dvora EÚ) vo veci

C-240 až 244/98. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie posúdiť dodržanie lehoty na podanie
návrhu, pričom súd prvej inštancie pripomína, že touto problematikou sa zaoberal vo svojom pôvodnom
rozhodnutínastrane5,ktoráčasťjecitovanáajvtomtorozsudku.Následnesúddruhejinštancieuviedol,
že žalovaný musí už v návrhu preukázať zachovanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a
súd ho má k tomu viesť.

20. Po doručení citovaného rozhodnutia súd prvej inštancie vyzval žalovaného uznesením č.k.
11C/323/2014-78 zo dňa 4.8.2016 na predloženie dôkazov o zachovaní subjektívnej lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania v zmysle pokynu súdu druhej inštancie.

21. Žalovaný na túto výzvu reagoval tým, čo už uviedol v pôvodnom návrhu, že o rozsudku SDEÚ sa

dozvedel v auguste 2014 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

22. Žalovaný vo svojej výpovedi nepotvrdil to, čo bolo uvedené v žalobe, že o dôvode obnovy konania sa
dozvedel v auguste 2014 od združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Uviedol síce, že bol raz
v spomínanom združení ale vôbec nevedel kedy to bolo, dokonca ani v ktorom roku alebo v akom čase

po doručení platobného rozkazu. Nespomínal si, že by mu zástupkyňa združenia hovorila o nejakých
rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ a povedala mu len to, že žalobca od neho žiada vysokú zmluvnú
pokutu.

23. Žalobu na obnovu konania súd posúdil už podľa nového procesného poriadku - CSP a to s poukazom

na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 CSP. Podľa neho ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Zachovaný je len právny účinok podania pôvodného návrhu s poukazom na § 470 ods. 2 vetu prvú
CSP. Znamená to, že vychádza sa z toho, že žaloba na obnovu konania bola podaná 23.9.2014, avšak

jej dôvodnosť sa posudzuje už podľa aktuálnej právnej úpravy danej ustanoveniami § 397 a násl. CSP.

25. Aktuálna právna úprava sprísňuje podmienky pre povolenie obnovy konania a pokiaľ ide o dôvod
pôvodne podľa § 228 ods. 1 písm. e/ OSP, ktorý odvolací súd považoval za opodstatnený, v súčasnej
právnej úprave ide o dôvod zakomponovaný v § 397 písm. e/ CSP, v ktorom je však výslovne uvedené,

že príslušné rozhodnutie SD EÚ musí byť pre strany záväzné. Podľa názoru súdu prvej inštancie však
logickým a systematickým výkladom možno dospieť k záveru, že aj podľa pôvodnej právnej úpravy sa
vyžadovala vecná a personálna súvislosť rozsudku SDEÚ s napadnutým rozhodnutím. Je to zrejme z
toho, že aj v § 228 ods. 1 písm. a/ OSP síce nebola priamo v danom zákonnom ustanovení stanovená
požiadavka tejto súvislosti s inými rozhodnutiami, avšak judikatúra to jasne stanovila (rozobraté v

predchádzajúcej časti rozsudku).

26. Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. e/ OSP bolo zavedené do OSP neskôr - zákonom č. 384/2008 Z.z.
a niet rozumného dôvodu na to, aby výklad spomínaného ustanovenia sa odklonil od výkladu § 228
ods. 1 písm. a/ a aby umožňoval povoliť obnovu konania bez spomínanej vecnej a personálnej súvislosti

rozsudku SDEÚ s napadnutým rozhodnutím. K tomuto záveru napokon nasvedčuje aj dôvodová správa
k prijatiu § 228 ods. 1 písm. e/ OSP, ktorá odkazuje len na rozsudok SDEÚ vo veci C119/05 (ministero
dell`industriav.Lucchini),ktorýsatýkalprekročeniaprávomocivnútroštátnymsúdom,ktorábolazverená
iným orgánom EÚ. Cieľom spomínanej novely bolo teda umožniť obnovu konania len v prípadoch
analogických s vecou Luschini, teda ak vnútroštátny súd oberie o kompetenciu orgán EÚ a neznamená,

že by obnova konania mala byť nariadená pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím SDEÚ (napr. uznesenie
Krajského súdu Prešov 9Co 155/14 zo dňa 26.1.2016 alebo 14Co 66/14 zo dňa 4.11.2014).27. Je potrebné zdôrazniť, že povolenie obnovy konania pre rozpor pôvodného rozhodnutia s
akýmkoľvek rozhodnutím SDEÚ by bolo zjavne v rozpore s princípom právnej istoty. Ustálená judikatúra
práve v záujme zachovania právnej istoty vyvodila, že medzi pôvodným konaním a rozhodnutím, ktoré

je dôvodom na obnovu konania musí existovať určitý vecný a personálny súvis. To, že sa objaví iné
rozhodnutie, kde iný súd obdobnú vec posúdi inak, na obnovu konania nestačí.

28. Napriek týmto skutočnostiam súd druhej inštancie vyslovil názor (v posledný deň účinnosti OSP) o
tom, že v danom prípade je daný dôvod pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ OSP, s ktorým

sa súd prvej inštancie nedokáže stotožniť, avšak v súčasnosti už vzhľadom na inú právnu úpravu ním
nemôže byť viazaný.

29. Zákonodarca totiž odstránil interpretačné pochybnosti pri výklade dôvodu pre obnovu konania
spočívajúceho v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ tak, že do príslušného zákonného
ustanovenia jasne zakomponoval, že dané rozhodnutie musí byť pre strany záväzné. Nepochybne musí

byť teda daná spomínaná vecná a personálna súvislosť rozhodnutia SDEÚ s napadnutým rozhodnutím,
čo v prípade rozhodnutí Európskeho súdu, na ktoré poukázal žalovaný nepochybne absentuje.

30. Navyše nebola zachovaná ani subjektívna lehota na podanie tejto žaloby v zmysle § 403 ods. 1
CSP. Tá totiž plynie od vtedy, kedy sa žalovaný mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo od kedy ho

mohol uplatniť.

31. V tomto prípade spomínaná lehota plynie od zverejnenia príslušného rozhodnutia SDEÚ a pokiaľ
ide o rozsudok vo veci C-240/98 až C-244/98 zo dňa 27.6.2000, ktorý súd druhej inštancie považoval
za relevantný tento rozsudok bol zverejnený v úradnom vestníku EÚ dňa 21.10.2000.

32. Aj keby zachovanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania sa malo posúdiť
podľa ustanovení OSP súd poukazuje na to, že súd druhej inštancie vyslovil názor, že žalovaný do
spomínaného rozhodnutia odvolacieho súdu nepreukázal zachovanie tejto subjektívnej lehoty, hoci
žalovaný vo svojom návrhu uviedol, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedel v auguste 2014 od

Združenia HOOS. Žalovaný mal dôkaznú povinnosť preukázať toto svoje tvrdenie, čo sa však nestalo,
keďže napriek výzve súdu žalovaný zopakoval len to, čo už uviedol v žalobe a žiadne dôkazy k tomuto
tvrdeniu ohľadom preukázania zachovania subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie tejto žaloby
nepredložil a dokonca z výpovede samotného žalovaného vyplynulo, že v spomínanom združení mu
bolo povedané len to, že zmluvná pokuta je vysoká a ani približne nevedel uviesť kedy k tomu došlo.

Bolo na žalovanom, aby preukázal, že žalobu podal včas, dôkazne bremeno v tomto smere neuniesol.
Navyše vyjadrenie, že zmluvná pokuta je vysoká, nemôže predstavovať dôvod pre povolenie obnovy
konania. Aj z toho dôvodu súd považoval za opodstatnené jeho žalobu zamietnuť.

33. Na záver súd opäť považuje za potrebné poukázať aj na morálny aspekt tohto prípadu, čo súvisí

so zachovaním princípu spravodlivosti, ktorý je považovaný spolu s princípom právnej istoty za jeden
z najdôležitejších princípov právneho štátu. V danom prípade totiž žalovaný nadobudol od žalobcu v
krátkom čase 4 mobilné telefóny za symbolickú cenu 1 euro a pri posledných dvoch zmluvách hneď v
tom mesiaci ako ich uzavrel, prestal platiť služby. Žalobcu tým uviedol do omylu, keďže žalobca s ním
zmluvu uzatváral v domnení, že žalovaný si svoje povinnosti bude plniť riadne počas doby viazanosti.

Správanie žalovaného tak hraničí s jeho trestnoprávnou zodpovednosťou a preto ním uplatnená žaloba
na obnovu konania je tak vo výraznom rozpore s ideou spravodlivosti.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Nezistil

totiž žiadny dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP na nepriznanie tohto nároku a to
s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku a nepoctivé správanie sa žalovaného.

35. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.