Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/543/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205567
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714205567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu W. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom B., A. XX, proti žalovaným 1/ B. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B., Š. XXXX/XX a 2/ B. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom B., Š. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
14C 62/2014-80 z 2.6.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd

určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (správne má byť XXXX, pozn.
odvolacieho súdu) k. ú. B., totožných so stavom vyznačenom na geometrickom pláne zo 17.1.2014
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX autorizačne overeným dňa 17.1.2014 Y.. W. S., autorizovaným geodetom a
kartografom a úradne overeným dňa 31.1.2014 č. V.-XX/XX Y.. T. O., Okresný úrad B., katastrálny odbor
č. V.-XX/XX ako parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 263 m2, parcela č. XXXX/X zastavaná
plocha, rodinný dom o výmere 40 m2, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 2 m2. Náhradu
trov účastníkom nepriznal.

2. Požadovaného určenia sa žalobca domáhal na tom skutkovom základe, že na liste vlastníctva č.
XXXX zapísanom v katastri nehnuteľností pre okres B., obec B., k. ú. B. je ako spoluvlastníctvo pod S.
na B. L., rod. T., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/2 z celku a pod S. na B. X., žalovanom v 1. rade, v podiele
1/2 z celku, vedená nehnuteľnosť parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 265 m2,
ktorá je totožná s nehnuteľnosťami a to parcelami č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 263 m2, č.
XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 40 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 2 m2, tak ako to

bolo vyznačené na geometrickom pláne zo 17.1.2014 č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, autorizačne overeným
dňa 17.1.2014 Y.. W. S., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne overeným dňa 31.1.2014
č. V.-XX/XX Y.. T. O.Ý., Okresný úrad B., katastrálny odbor č. V.-XX/XX. Podielová spoluvlastníčka B.
L. je matkou žalobcu a žalovaného 2/ - brata žalobcu a bola manželkou ich otca W. X., ktorý zomrel
XX.XX.XXXX. Po smrti ich otca sa matka vydala za W. L.. B. L.I. zomrela dňa XX.X.XXXX a právnymi
nástupcami po nej sú žalobca a žalovaný 2/. V rodinnom dome v prednej časti označenom ako parcela
č. XXXX/X bývali pôvodne starí rodičia žalobcu a žalovaného 2/ T. a tiež rodičia žalobcu a žalovaného

2/ - W. X. a B. L., vtedy X. aj s deťmi. Mestský národný výbor, odbor výstavby v B. vydal rozhodnutie o
povolení na užívanie stavby na parcele č. XXXX/XX dňa 4.4.1970 na meno starej matky U. T.. Povolenie
na užívanie stavby bolo vystavené na meno starej matky žalobcu iba formálne, pretože ona v tom čase
bolavedenáakovlastníčkatejtonehnuteľnosti.Bolapovolenánovostavbanovéhobytu,ktorýpozostávalz troch izieb, jednej kuchyne, predsiene, kúpeľne, zastavanej ploche 40 m2 na pôvodnej parcele č.
XXXX/XXX ako prístavba k pôvodnému rodinnému domu. Starí rodičia žalobcu T. mali v úmysle dať túto
prístavbu do užívania svojho vnuka - žalobcu, ktorý tento nový byt aj v skutočnosti svojpomocne postavil

so súhlasom starých rodičov s tým, že jeho výstavba sa mala dokončiť v roku 1973. Dňa 24.6.1978 sa
žalobca oženil s B. M., ktorá s ním býva v tejto nehnuteľnosti spoločne aj s ich dvoma synmi až doposiaľ,
a to bez toho aby ich niekto rušil. Žalobca tvrdil, že časť tejto nehnuteľnosti dostal darom od svojich
starých rodičov, a že za svoje vlastné finančné prostriedky a svojou vlastnou prácou tento rodinný dom
postavil a od roku 1973 tam aj býva. Žalobca argumentoval, že sa cíti ako vlastník nehnuteľnosti, nikto to

nespochybňoval, nenapadal, nepopieral, nehnuteľnosť dobromyseľne užíva po celý čas od roku 1972,
platí dane, všetky poplatky a aj samotní žalovaní vedia, že je to jeho majetok a nikto z nich si doteraz
na majetok nerobil nárok. Určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam sa domáha titulom
vydržania, pretože ho každý vníma ako vlastníka tejto stavby a takýto stav už trvá vyše 40 rokov, bez
rušenia s dobromyseľným vedomím, že je to jeho výlučné vlastníctvo.

3. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Nepopierali tvrdenia žalobcu, že tieto nehnuteľnosti pôvodne patrili
starým rodičom žalobcu a žalovaného 2/, ako aj ich rodičom, pričom oni ústne určili, že parcela reg.
„C“ KN č. XXXX/X s nadstavbou a „C“ KN č. XXXX/X budú patriť žalovanému 2/ a parcely reg.
„C“ KN č. XXXX/X a XXXX/X budú patriť výlučne žalobcovi a parcela „C“ KN č. XXXX/X, ku ktorej sa
žalobca domáha určenia výlučného vlastníctva, bude patriť do podielového spoluvlastníctva žalobcu a

žalovaného2/,každémuvpodiele1/2-icezcelku.Zatýmtoúčelommatkažalobcuažalovaného2/(stará
matka žalovaného 1/) dala vyhotoviť geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX úradne overený 6.7.1993
pod č. XXX/XX a s takýmto rozdelením by súhlasili aj žalovaní a súhlasili aj s vlastníctvom žalobcu k
rodinnému domu, ktorý je bez súpisného čísla, stojacieho na parcele č. XXXX/X. Tento stav rozdelenia
je na tomto geometrickom pláne aj zapísaný t.j. parcely reg. „C“ KN č. XXXX/X - záhrady o výmere 180

m2, kde ako vlastník/ užívateľ je uvedený žalobca, „C“ KN č. XXXX/X - záhrady o výmere 177 m2, kde
ako vlastník/ užívateľ je uvedený žalovaný 2/ a „C“ KN č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 265
m2, kde ako vlastník/ užívateľ je uvedený žalobca a žalovaný 2/, „C“ KN č. XXXX/X -zastavané plochy
o výmere 116 m2 a stavba súpisné číslo 322 postavenej na tejto parcele, kde ako vlastník/užívateľ je
uvedený žalovaný 2/ a „C“ KN č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 40 m2 a stavba rodinného domu

bez súpisného čísla postaveného na tejto parcele, kde ako vlastník/užívateľ je vedený žalobca. Týmto
geometrickým plánom bolo určené, že deliaca čiara medzi rodinnými domami prechádza múrom, ktorý je
spoločný obom domom. O týchto skutočnostiach svedčí aj to, že faktúru za vyhotovenie geometrického
plánu uhradila matka žalobcu a žalovaného 2/ B. X. (L.). Ako vyplýva z výpisu LV č. XXXX k. ú. B.
žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

265 m2 s veľkosťou podielu pod B2 v 1/2 -ci z celku. Jedná sa o parcelu, ku ktorej sa žalobca domáha
v tomto konaní určenia vlastníckeho práva. Titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva, ktorej vklad
bol povolený pod V 3239/05 dňa 1.2.2006 a darkyňou bola B. L. - matka žalobcu a žalovaného 2/. Táto
skutočnosť vyvracia tvrdenia žalobcu o jeho dobromyseľnosti nadobudnutia súdených parciel. Nespĺňa
ani 10-ročnú dobu dobromyseľnej držby od 10.11.2005. Poukázali ďalej na to, že žalobca nepreukázal

naliehavý právny záujem, pretože pokiaľ by malo byť spravodlivo vysporiadané vlastnícke právo môže
podať návrh na obnovu dedičského konania po nebohej matke a starej matke účastníkov. Navyše
nebohá ani nie je označená ako účastníčka konania a žalobca jej nenavrhol ani ustanoviť opatrovníka
pre toto konanie.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na liste vlastníctva č. 9675 k. ú. B. je zapísaná
nehnuteľnosť parcela č. XXXX/X o výmere 265 m2 a jej podielovými spoluvlastníkmi sú pod S. B.
L. v podiele 1/2 z celku titulom dedenia D 220/79 a pod S. žalovaný 1/ (jej vnuk - syn žalovaného
2/), ktorý nadobudol svoj podiel 1/2 na nehnuteľnosti titulom daru od starej matky B. L.. Táto zomrela
dňa 15.6.2012, t.j. pred podaním žaloby a dedičské konanie po nej, ktoré sa vedie pod sp. zn. 21D

609/2012, nebolo právoplatne skončené (spis je u notára). Súd konštatoval, že pokiaľ ide o okruh
účastníkov vo vzťahu k podielu zapísaného pod S., ktorého podielovou spoluvlastníčkou je vedená
nebohá matka žalobcu a žalovaného 2/ rade a stará matka žalovaného 1/, nie je ešte zrejmé, kto
bude jej právnym nástupcom. Zo zákona však prichádzajú do úvahy ako dedičia jej deti - žalobca a
žalovaný 2/. Z aktuálneho LV č. XXXX k.ú. B. súd zistil, že je na ňom zapísaná parcela č. XXXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2. Parcela „C“ KN č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 40 m2 je evidovaná na katastrálnej mape a je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. B., na
ktorom ako výlučná vlastníčka je vedená B. L.. Parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 2 m2 je
novovytvorenou parcelu, vyčlenenou z parcely č. XXXX/X geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo 17.1.2014, predloženým žalobcom. Stavba rodinného domu bez súpisného čísla stojaca na
parcele č. 1998/3 o rozlohe 40 m2 (označená v rozhodnutí o prípustnosti stavby bývalého MsNV odbor
výstavby v B. ako prístavba rodinného domu) je vecou - nehnuteľnosťou v zmysle § 119 ods. 2 Obč.

zákonníka a táto stojí pri rodinnom dome súp. číslo XXXX, stojacom na parcele č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 116 m2, ktorá je vedená na LV č. XXXX k.ú. B., na ktorom je zapísaná
aj parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 117 m2. Výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX k.ú. B. je žalovaný 1/, ktorý ich nadobudol darovacou zmluvou V 3239/05 z. d. 1.2.2006.
Súd zo zhodných výpovedí strán sporu zistil, že rodinný dom bez súpisného čísla bol postavený v

období rokov 1970-1973. Táto skutočnosť mu vyplynula aj zo žiadosti o vydanie užívacieho povolenia
zo dňa 27.6.1973 č. Výst. 4064/72 pre stavebníka U. T. - právnu predchodkyňu neb. B. L., rod. T.,
predtým X. a rozhodnutia o prípustnosti stavby č. 1189/70 vydaného MsNV odbor výstavby v B. zo
4.4.1970. Vychádzajúc z týchto listinných dôkazov uzavrel, že právna predchodkyňa strán sporu U. T.
(stará matka žalobcu a žalovaného 2/, prastará matka žalovaného 1/ a matka neb. B. L.), ktorá už v roku
1970 požiadala príslušný stavebný orgán o vydanie stavebného povolenia na prístavbu rodinného domu

t.j. sporného rodinného domu bez súp. čísla stavby bola stavebníčkou predmetnej stavby. Dedením
(dedičské konanie sa viedlo pod sp. zn. D 220/79) sa výlučnou a podielovou spoluvlastníčkou sporných
nehnuteľností,akojedinádedičkaposvojichrodičocht.j.ajU.T., stalaB.L.I.,predtýmX.,rod.T.(zomrela
dňa 15.6.2012). O tom, že až do svojej smrti sa pokladala za vlastníčku, resp. spoluvlastníčku týchto
nehnuteľností svedčí podľa názoru súdu skutočnosť, že darovacou zmluvou uzavretou dňa 1.2.2006

darovala svojmu vnukovi - žalovanému 1/ 1/2 z podielu parcely č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere
265 m2, na ktorej stojí sporná nehnuteľnosť - rodinný dom bez súp. čísla. Aj pokiaľ ide o parcelu „C“
KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, táto je evidovaná na katastrálnej mape
a zapísaná na LV č. 1847 k.ú. B. a jej výlučnou vlastníčkou je B. L..

5. Po právnom posúdení sporu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 123, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134, §
119 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobca, na
ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal, že splnil zákonné podmienky pre vydržania nehnuteľností,
ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva.

6. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca nemohol byť
dobromyseľný pri vydržaní vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, keď jeho tvrdenie, že sporné
nehnuteľnosti užíval dobromyseľne ako svoje vlastníctvo, pokojne a nerušene od roku 1972, v konaní
nebolo preukázané. Súd poukázal na to, že žalobca v priebehu konania tvrdil, že staval prístavbu
rodinného domu a na druhej strane nepopieral, že stavbu financovali ešte jeho starí rodičia T., ktorí

plánovali, že v tomto dome budú bývať. Nebolo sporným, že žalobca spolu s rodinou v predmetnom
dome býva nepretržite odkedy sa oženil, avšak táto skutočnosť ešte sama o sebe nesvedčí o tom, že
žalobca bol aj dobromyseľný. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 2.6.2015 uviedol, že matka, t.j. B.
L. v roku 1994 mala v úmysle rozdeliť nehnuteľnosti tak, že predný dom (so súpisným číslom), ktorý
je väčší ako zadný (sporný - bez súpisného čísla) chcela darovať žalovanému 2/ a jemu, žalobcovi,

zadný - sporný dom, k čomu však napokon nedošlo. Súd argumentoval, že aj tá skutočnosť, že B. L.,
ktorá bola výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, ich časť, t.j. 1/2 z nehnuteľností vedených na
LV č. XXXX k.ú. B. v roku 2006 darovala žalovanému 1/ svedčí o tom, že žalobca nebol dobromyseľný
pri vydržaní sporných nehnuteľností. Je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že o tomto darovaní
nemal vedomosti a dozvedel sa o tom až u notárky, kde bol predvolaný na prejednanie dedičstva po

neb. B. L., pretože vlastník môže nakladať počas svojho života s predmetom svojho vlastníctva ako uzná
za vhodné, a preto mohla tieto nehnuteľnosti darovať svojmu vnukovi. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
k označeným udalostiam došlo v roku 1994 a v roku 2006 mal súd za to, že žalobca nesplnil ďalšiu
podmienku vydržania, a to že držba musí byť nepretržitá, počas celej zákonom stanovenej 10 ročnej
doby (§ 134 ods. 1 OZ).

7. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, pretože aj keď žalovaní mali vo veci plný úspech a
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by mali právo na náhradu trov konania, toto nežiadali priznať.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý navrhol zmeniť rozsudok a jeho návrhu

vyhovieť. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu ani s jeho dôvodmi a trval na skutočnostiach uvedených v
žalobe. Tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. B. so stavom
vyznačeným na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo 17.1.2014 ako parcely č. „C“ KN
XXXX/X - zastavanej plochy o výmere 2m2, „C“ KN XXXX/X - záhrada o výmere 180 m2 a „C“ KN XXXX/X - zastavané plochy o výmere 263 m2 v jednej polovici. Rodinný dom postavil on osobne, za svoje
finančné prostriedky, je pravdou, že finančne mu pomohli aj starí rodičia.

9. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa

13.10.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť

odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust.
§ 470 ods. 1 CSP.

14.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP (v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/
O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, pretože by nič nemenili na zistenom skutkovom stave,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
podľa v tom čase účinných ust. § 132 O.s.p.), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto
odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.2 CSP potvrdil.

18. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.

19. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť

zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by
v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.20. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného
privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal už súd

prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska
zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

21.Podstatouodvolacíchnámietokžalobcuje,ženehnuteľnosťmuústnedarovalistarírodičia,prístavbu
k rodinnému domu postavil sám, zo svojich finančných prostriedkov, pričom s financiami mu pomohli

aj starí rodičia.

22. Podľa § 134 ods. 1 OZ sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V
prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K nadobudnutiu

vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ oprávnená
držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú stanovené
tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

23. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 OZ). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

24. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalobcu do držby spornej nehnuteľnosti

(1970 - 1973) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb.
účinným od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený a rovnako bol obmedzený aj
predmet vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom. Až novelou Občianskeho
zákonníkavykonanouzákonomč.509/1991Zb.,účinnouod1.1.1992,bolitietoobmedzeniaodstránené.

V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predmetná novela umožnila započítanie
nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom samotnú držbu nekvalifikovala odlišne v
porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ nehnuteľnosti, t.j. ten, kto s ňou nakladal
ako s vlastnou, spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol
držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí),

nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo vydržaním. Ustanovenie § 134 OZ upravuje vydržanie ako
osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

25. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,

že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).
Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť)
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď

sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je
vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému

došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného
posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže
byť držiteľom oprávneným. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď napríklad

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo
30/2010 a 6 M Cdo 5/2010, 6Cdo 78/2011). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného
ustanoveniazákonaprirobeníprávnehoúkonuniejeospravedlniteľná-prizachovaníobvyklejopatrnosti
sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má vúmysle urobiť. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris
non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl
držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka

platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Preto ak sa niekto uchopí držby
nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti (v tomto konkrétnom prípade žalobca
tvrdí, že išlo o ústnu darovaciu zmluvu zo strany starých rodičov) i keď podľa zákona musí mať písomnú
formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že je vlastníkom veci.

26. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka/držiteľa. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec patrí.

27. V preskúmavanej veci sa žalobca ujal v roku 1973 držby spornej nehnuteľnosti na základe ústneho
prísľubu starých rodičov o jej darovaní. V konaní bolo jednoznačne zistené, že medzi žalobcom a jeho
starými rodičmi nebola uzavretá písomná zmluva o darovaní nehnuteľnosti (aj keď Občiansky zákonník
vyžadoval písomnú formu darovacej zmluvy) a teda ani nemohlo dôjsť k registrovaniu zmluvy štátnym

notárstvom.

28. Omyl žalobcu, že došlo k platnému prevodu nehnuteľnosti na základe darovania, je teda omylom
právnym. Zákonné požiadavky na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci boli v Občianskom
zákonníku jasne a jednoznačne vymedzené (§ 134 ods. 2 Obč. zák. v znení platnom do 31.12.1991).

Žalobcapretonemoholbyťzobjektívnehohľadiskavdobrejviere,ženazákladeústnejdarovacejzmluvy
od starých rodičov nadobudol dotknutú nehnuteľnosť.

29. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení

do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej
forme (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 361/2012 zo dňa 27.1.2015).

30. Pri posudzovaní existencie presvedčenia žalobcu, že mu vlastnícke právo k nehnuteľnosti patrí,
je potrebné prihliadnuť na všetky rozhodujúce okolnosti veci a nie len na subjektívny pohľad držiteľa,

že mu právo patrí.Vždy je potrebné prihliadnuť na objektívne posúdenie všetkých okolností za ktorých
takéto dôvodné presvedčenie (že je vlastníkom) mohol držiteľ oprávnene nadobudnúť (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 287/2006 zo dňa 28.11.2007).

31. Odvolacísúdpoukazujena prednes žalobcunapojednávaní14.10.2014,kedyuviedol,žesipamätá

ako pred 27 rokmi ovplyvňovala manželka jeho brata (žalovaného 2/) ich matku, aby nepreviedla naňho
predmetnú spornú nehnuteľnosť. Žalobca v žalobe a jej písomnom doplnení uviedol, že z vlastných
finančných prostriedkov pre seba postavil prístavbu k rodinnému domu v rokoch 1970 - 1973. V roku
1973 mal žalobca 19 rokov, preto možno dôvodne spochybniť, že mal svoje vlastné finančné prostriedky
natútostavbu.Žalobcanapojednávanídňa14.10.2014uviedoltiež,žeprístavbustavalsosvojímotcom,

a mal sa do nej presťahovať jeho starý otec.

32. Na pojednávaní dňa 2.6.2015 žalobca tvrdil, že v roku 1994 jeho matka (táto nehnuteľnosť ako
jediná zákonná dedička zdedila po svojich rodičoch, t.j. starých rodičoch žalobcu, pozn. odvolacieho
súdu) chcela rozdeliť nehnuteľnosť medzi neho a žalovaného 2/ tak, že predný dom chcela darovať

žalovanému 2/ a jemu darovať zadný dom.

33. Odvolací súd konštatuje, že všetkými týmito vyjadreniami žalobca spochybnil svoju dobromyseľnosť,
ktorá mala začať (podľa jeho tvrdenia) plynúť od roku 1970, pretože z nich vyplýva, že v rodine žalobcu
a žalovaného 2/ nebolo nesporným, že nehnuteľnosť patrí žalobcovi. Skutočnosti preukazujúce

dobromyseľnosť držby neboli žalobcom, ktorý mal dôkazné bremeno, v konaní preukázané.34. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, bol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdený.

35. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaným v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
pretostranámsporunebolapriznanánáhradatrovodvolaciehokonania(§255ods.1,§396ods.1CSP).

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.