Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200808
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414200808.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a

členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35
937 874, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XXXX, XXX XX F. K., adresa pre
doručovanie: V. XXXX/XX-XX, XXX XX F. K., o zaplatenie sumy 534,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-48 zo dňa 30. januára 2015
v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-78 zo dňa 27. januára
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-48 zo dňa 30. januára 2015 v spojení s
dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-78 zo dňa 27. januára 2016 vo
výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Vo zvyšnej časti (výrok II.) zostáva rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-48 zo dňa
30. januára 2015 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-78

zo dňa 27. januára 2016 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému (označenému ako odporca) povinnosť
zaplatiť žalobcovi (označenému ako navrhovateľ) sumu 535,49 Eur so 6,25 % úrokom z omeškania
ročne od 09.05.2012 do zaplatenia zo sumy 534,09 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu (označenú ako návrh) zamietol (II. výrok). Následne
dopĺňacím uznesením č. k. 6C/145/2014-78 zo dňa 27. januára 2016 okresný súd doplnil výrokovú časť
napadnutéhorozsudkuoIII.výroktak,žežalobcovi(označenémuakonavrhovateľ)náhradutrovkonania
nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 27.12.2014, sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 534,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 %
ročne z dlžnej sumy od 09.05.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady nákladov konania vo výške 1,40 Eur.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 17.07.2011 v čase okolo 03:00 hod. v obci Malatiná pri miestnom amfiteátri
odporcafyzickynapadolQ.D.tak,žeopakovaneudrelpäsťoudooblastitváre,pričompoškodenýspadol
na zem, kde ho opakovane kopal do jednotlivých častí tela, pričom poškodenému spôsobil zlomeninu
nosových kostí, podozrenie na otras mozgu, odierky tváre, kolena, ľavého ramena. Poškodený Q. D. je

poistencom žalobcu. Žalovaný sa svojím konaním dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15,00
Eur. Žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému poistencovi Q. D. náklady
v celkovej výške 534,09 Eur. Tieto náklady pozostávajú z nasledovných položiek: lekárska služba prvejpomoci: 22,13 Eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: 13,53 Eur, ústavná (lôžková) zdravotná
starostlivosť - 473,77 Eur, špecializovaná ambulantná starostlivosť - 12,96 Eur, lekárne, výdajne, optiky -
11,70Eur,čospolučinísumu534,09Eur.Nákladyzdravotnejstarostlivostizhľadiskaúčinnosti,účelnosti

a hospodárnosti dňa 04.04.2012 odsúhlasil MUDr. M. W., revízny lekár žalobcu. Žalobca má v zmysle
ustanovenia§42ods.4písm.a)zákona č.577/2004.Z.z.vzneníneskoršíchzmienadoplnkov
voči žalovanému právo na náhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti za svojho poistenca
v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovanému. Žalobca preto listom č.k. RP 11230377 zo
dňa 07.05.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie uvedených nákladov zdravotnej starostlivosti, avšak

bezvýsledne hoci výzvu na zaplatenie prevzal. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj náklady
konania, a to poštovné, ktoré vynaložil vo výške 1,40 Eur na doručenie výzvy na zaplatenie.
Keďže žalovaný pohľadávku dobrovoľne nezaplatil, žalobca žiadal, aby o veci rozhodol súd.
3. Okresný súd vydal v prejednávanej veci platobný rozkaz č.k. 7Ro/49/2014-10 dňa 04.03.2014, ktorý z
dôvodu nedoručenia žalovanému do vlastných rúk uznesením č. k. 7Ro/49/2014-21 zo dňa 30.10.2014
podľa § 173 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil.

4. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 115a O.s.p. v znení účinnom
od 01.01.2013 a § 200ea ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia
ústnehopojednávania,keďvsúladesust.§156ods.3O.s.p.oznámilmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

5. Vychádzajúc z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise okresný súd zistil nasledovný skutkový
stav:
6. Dňa 17.07.2011 po 3.00 hod. Q. D., nar. XX.XX.XXXX poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť na
chirurgickej ústavnej pohotovostnej službe Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. L. Nádašiho
Jége v Dolnom Kubíne, ktorá skutočnosť vyplýva z oznámenia uvedenej nemocnice zdravotnej poisťovni

vyhotoveného dňa 17.07.2011 doručeného žalobcovi dňa 08.08.2011 (č.l. 4 spisu). V oznámení je ako
dôvod poskytnutia tejto starostlivosti vyznačené napadnutie inou osobou a ako predbežná diagnóza je
uvedené S06.0.
7. Z prehľadu náhrady vynaložených nákladov na č.l. 2 a 3 spisu vyplýva, že dňa 17.07.2011 boli
vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť pre diagnózu S06.0 otras mozgu a S02.0 zlomenina

nosových kostí, dňa 20.07.2011 aj pre diagnózu S02.1 zlomenina spodiny lebky a diagnózu S05.8
iné poranenia oka a očnice a dňa 22.07.2011 navyše ešte aj pre diagnózu S00 povrchové poranenia
hlavy. Výška jednotlivých položiek nákladov vyplýva z predmetného prehľadu a spolu sú vo výške 534,09
Eur, pričom suma 473,77 Eur bola vynaložená na ústavnú (lôžkovú) starostlivosť, suma 22,13 Eur na
lekársku službu prvej pomoci, suma 13,53 Eur na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, suma 12,96

Eur na špecializovanú ambulantnú starostlivosť a suma 11,70 Eur na položku lekárne,
výdajne, optiky a distribútori. Sumár liečených nákladov vyčíslil MUDr. W..
8. Dňa 21.11.2011 nadobudol právoplatnosť Rozkaz Obvodného úradu Dolný Kubín, odbor všeobecnej
vnútornej správy číslo PK: 2010/353/MU zo dňa 27.10.2011, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.07.2011 okolo 3:00 hod. v obci V. pri miestnom
amfiteátri napadol Q. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorého po opakovanom incidente opakovane udrel päsťou
do oblasti tváre, následne na čo tento spadol na zem, kde ho opakovane kopal do jednotlivých častí tela,
pričom týmto konaním spôsobil oznamovateľovi zranenia podľa lekárskej správy, zlomeninu nosných
kostí, podozrenie na otras mozgu, odierky tváre, kolena ruky ľavého ramena s celkovou

dobou liečenia neprevyšujúcou 6 dní bez PN.
9. Listom zo dňa 10.04.2012 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 534,09 Eur v
lehote 15 dní od doručenia listu. Keďže výzva bola žalovanému doručená dňa 23.04.2012, lehota na
plnenie mu uplynula dňa 08.05.2012.
10. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004

Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o
úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého zdravotná
poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak
sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku
užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu

zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
11. Postupujúc podľa citovaného ustanovenia okresný súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Konštatoval, že z listinných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca vynaložil náklady
na zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá jeho zdravotníckym zariadením Q. D. v súvislostiso zraneniami, ktoré utrpel dňa 17.07.2011 v Malatinej okolo 3:00 hod. Z
rozkazu Obvodného úradu Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo PK: 2010/353/MU
zo dňa 27.10.2011 vyplýva, že tieto zranenia mu spôsobil žalovaný. Týmto právoplatným rozkazom je

súd viazaný s poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p., preto súd za existencie takéhoto právoplatného
rozhodnutia o priestupku nemôže sám riešiť otázku, či došlo k spáchaniu priestupku a kto ho spáchal, ale
musí z tohto rozhodnutia vychádzať. Hoci žalovaný pred vyhlásením rozsudku doručil okresnému súdu
svoje vyjadrenie a vyjadrenia tretích osôb, súd nezrušil termín vyhlásenia rozsudku a na prejednanie
veci nenariaďoval pojednávanie, pretože obrana žalovaného sa vzťahovala k okolnostiam

spáchania priestupku, konkrétne k tomu, že žalovaný mal Q. D. "len" opakovane udrieť päsťou, nie však
tak, aby tento spadol a takisto do neho nekopal. Skutočnosť, že Q. D. kopal žalovaný popieral už pred
vydaním rozhodnutia o priestupku, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia,
no napriek tomu bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania skutku zahŕňajúceho aj kopanie, s
odvolaním na tvrdenia Q. D. a svedka C. M.. Žalovaný sa voči rozhodnutiu o priestupku neodvolal, v
dôsledku čoho toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a súd je jeho obsahom viazaný. Doručené

vyjadrenia očitých svedkov incidentu, či ich prípadná svedecká výpoveď v súdnom konaní by na tomto
závere zmeniť nič nemohla a preto by bola nadbytočná. Okrem toho, ako vyplýva z jednotlivých diagnóz,
v súvislosti s ktorými boli vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť, išlo o diagnózy, ktoré nesúviseli
so zranenia spôsobenými kopancami, ale išlo o diagnózy, ktoré súviseli so zranením tváre
(zlomenina nosných kostí, podozrenie na otras mozgu, vyšetrenie očného pozadia). To, že žalovaný

udrel Q. D. opakovane päsťou potvrdil vo svojom vyjadrení aj sám žalovaný. Keďže ide o zranenia,
ktoré sú z hľadiska svojej povahy v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného (ustáleným
rozhodnutím o priestupku), návrh žalobcu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré boli na
tieto zranenia vynaložené, je dôvodný.
12. Vzhľadom na uvedené, okresný súd zaviazal žalovaného na ich zaplatenie v sume 534,09 Eur spolu

s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3 a 10c nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., a to počnúc dňom 09.05.2012, teda dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na
plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 10.04.2012. Pokiaľ žalobca žiadal tento úrok priznať od 09.05.2011
(zrejme len v dôsledku zrejmej nesprávnosti), súd jeho návrh v časti žalovaného úroku za obdobie od
09.05.2011 do 08.05.2012 ako nedôvodný zamietol.

13. K sume 534,09 eur súd priznal žalobcovi i sumu 1,40 eur z titulu poštovných výdavkov, ktoré žalobca
preukázateľne vynaložil v súvislosti so zaslaním výzvy žalovanému zo dňa 10.04.2012, ktorú mu zasielal
doporučenouzásielkou.Tentonárokmusúdpriznal spoukazomnaust.§121ods.3Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú náklady spojené s jej uplatnením.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
15. Uviedol, že jeho konanie nemôže byť špecifikované ako úmyselné napadnutie a ublíženie na zdraví
podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, keďže sa jednalo o primeranú sebaobranu, o čom svedčia aj
svedecké výpovede doručené okresnému súdu pred vyhlásením rozsudku, keďže nie je jednoznačne

preukázateľné, že zranenie poškodeného spôsobil žalovaný. Výpovede svedkov Q. D. a C. M. popierajú
doplňujúce svedecké čestné prehlásenia očitých svedkov V. A., M. D., V. V., V. W., Y. M. a Q. M.,
ktoré by mal súd opätovne vyhodnotiť a zohľadniť pri rozhodovaní v tejto veci. Poškodený Q. D., nar.
XX.XX.XXXX, za ktorého si žalobca žiada náhradu za jeho liečebný pobyt a ošetrenie v nemocnici
v Dolnom Kubíne, bol v čase incidentu i počas ošetrenia viditeľne pod vplyvom alkoholu, čo môžu

dosvedčiť aj očití svedkovia. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. má poisťovňa nárok
žiadať úhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť od poistenca, keďže bol pod
vplyvom návykových látok a za svoje zranenia nesie zodpovednosť on sám, a nie žalovaný. Predmetná
skutočnosť, tzn. že Q. D. bol pod vplyvom návykových látok, je podľa odvolateľa veľmi dôležitá, v
dôsledku čoho navrhuje danú skutočnosť prešetriť, keďže táto môže mať vplyv na zmenu rozhodnutia

súdu. Odvolateľ akcentoval, že žiada znovu preskúmať a zistiť skutočný stav veci. Svedecké výpovede
očitýchsvedkovmeniatotižcelýskutkovýstavdanejveci.Žalovanýjepresvedčenýosvojejnevine,t.j.že
uvedené údajné zranenia Q. D. nespôsobil, v dôsledku čoho nemá povinnosť voči žalobcovi na
úhradu nákladov spojených s ošetrením poškodeného. Celé napadnutie Q. D. žalovaným je irelevantné,
keďže sa jednalo o sebaobranu a Q. D. bol pod vplyvom návykových látok.

16.Okremtohožalovanýnamietalnachybnévyjadrenievnapadnutomrozsudkunastrane3,keďpoprel,
že by bolo pravdivým jeho tvrdenie „odporca zaplatí svedkov“. Podľa neho je celá veta nezmyselne
napísaná a pravdepodobne mala znieť takto: „Nepresnú výpoveď však podpísal s tým, že zaplatí pokutu
15,00 Eur, aby nemusel predvolať svedkov a hlavne napadnutú M. D....“.17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
18. Konštatoval, že zavinené protiprávne konanie žalovaného bolo preukázané, keďže bolo o ňom

právoplatne rozhodnuté rozkazom Obvodného úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy Dolný
Kubín č.k. PK: 2010/353/MU zo dňa 27.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011 a
vykonateľnosť dňa 06.12.2011. Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a jeho zodpovednosť nebola obmedzená. Žalobca tiež podotkol, že v prejednávanej veci
si uplatňuje nárok vyplývajúci z § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších

predpisov. Ide o priame právo žalobcu uplatnené v zmysle citovaného ustanovenia, teda o právo postihu
voči osobe zodpovedajúcej za vzniknuté náklady zavineného protiprávneho konania. V takomto prípade
je nutné skúmať iba to, či došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby voči poistencovi
žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že poškodený bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu, je irelevantné, a
to aj s poukazom na právoplatné rozhodnutie správneho orgánu uvedené vyššie. Odvolanie žalovaného
sa tak javí irelevantné a účelové.

19. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný

odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP rozsudok okresného súdu v spojení s jeho dopĺňacím uznesením
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

22. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu i jeho
návrhu na prerušenie konania, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia

rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský
súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
(§ 387 ods. 2 CSP).

23. Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení (ďalej aj zákon č. 577/2004 Z. z.)
má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť,aksamuposkytlapreukázateľnevdôsledkuporušenialiečebnéhorežimualebovdôsledku

užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu
zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

24. Uvedené zákonné ustanovenie (okrem iných prípadov) upravuje aj osobitný regresný nárok
zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov vynaložených zdravotnou poisťovňou na zdravotnú

starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca zdravotnej poisťovne došlo v
dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. V danom prípade sa nejedná o nárok na
náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, ale o nárok na náhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotnej poisťovne (žalovaného), ktorú upravuje špeciálny predpis.

25. Povinnosť zdravotnej poisťovne zaplatiť svojmu zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady
starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, je plnenie jej zákonnej povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na
to, z akého dôvodu bola zdravotná starostlivosť jej poistencovi poskytnutá, či išlo o liečenie následkovúrazu, či iného poškodenia zdravia spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo
následkom inej udalosti.
Na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré boli síce vynaložené zdravotnou poisťovňou

na starostlivosť o jej poistenca, avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby v zmysle § 42 ods. 4
písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa nárok nemá, lebo s takouto skutočnosťou zákon
jej nárok voči tretím osobám nespája. Na jej regresnú náhradu je potom rozhodujúce, či zdravotná
poisťovňa vynaložila náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a či vynaložené náklady na liečenie
jej poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby.

26. Z listinných dôkazov predložených žalobcom do spisu vyplýva, že žalobca zaplatil svojím
zmluvným zdravotníckym zariadeniam náklady spojené s liečením jeho poistenca Q. D., pričom
zdravotná starostlivosť bola jeho poistencovi týmito zdravotníckymi zariadeniami poskytovaná práve
v dôsledku úrazu spôsobeného zavineným protiprávnym konaním, a to priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

zmien a doplnkov, ktorého sa dopustil žalovaný tým, že dňa 17.07.2011 okolo 3:00 hod. v obci Malatiná
pri miestnom amfiteátri napadol Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., ul. V. XXXX/X, ktorého po
predchádzajúcom incidente opakovane udrel päsťou do oblasti tváre, následne na čo poškodený
spadol na zem, kde ho opakovane kopal do jednotlivých častí tela, pričom týmto konaním spôsobil
poškodenému zranenia podľa lekárskej správy: zlomeninu nosných kostí, podozrenie na otras mozgu,

odierky tváre, kolena, ruky ľavého ramena s celkovou dobou liečenia neprevyšujúcou 6 dní bez PN.

27. Je teda zrejmé, že k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti poistencovi žalobcu Q. D. došlo v dôsledku
poškodenia zdravia žalovaným, t.j. v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania, o čom svedčí
rozkaz Obvodného úradu Dolný Kubín, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. PK: 2010/353/MU zo dňa

27.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011 a vykonateľnosť dňa 06.12.2011. Takýmto
rozhodnutím bol okresný súd v tomto konaní viazaný v zmysle v tom čase platného ust. § 135 ods. 1
O.s.p. Aktuálne je viazanosť súdu týmto rozhodnutím upravená v ust. § 193 CSP,
28. Za danej situácie nemôže súd prehodnocovať skutkové závery, ktoré boli obsahom právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní. Práve v tomto konaní mal žalovaný priestor na

to, aby preukazoval, že on sa priestupku nedopustil, práve naopak, že poškodenie zdravia si spôsobil
sám poškodený Q. D.. Aktuálne možno označiť tvrdenia žalovaného vrátane ním produkovaných
dôkazov (označených svedeckých výpovedí a čestných vyhlásení) za účelové, ktoré sú bez právneho
významu na prejednávanú vec. Celý skutkový dej popísaného konania žalovaného bol ustálený v
priestupkovom konaní a týmto je súd v tomto konaní viazaný.

29. Okresný súd preto správne uzavrel, že akékoľvek dokazovanie ohľadne skutkového deja, pri ktorom
malo dôjsť k poškodeniu zdravia žalovaného, je aktuálne bez právneho významu k prejednávanej veci.
Listinné dôkazy (vyjadrenia očitých svedkov) predložené žalovaným do spisu pred vyhlásením rozsudku
súdom prvej inštancie sú preto irelevantné.

30. Ak teda žalobca následne uhradil zdravotníckym zariadeniam náklady za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú jeho poistencovi Q. D. v rozsahu, ktorý preukázal, a vynaložené náklady na liečenie tohto
poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného, má jednoznačne
nárok v súlade s ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. na náhradu takto vynaložených
nákladov.

31. Ani obrana žalovaného, že zdravotná poisťovňa si mala uplatniť svoj nárok voči poškodenému v
dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky (§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.),
nie je dôvodná. Ako už bolo konštatované vyššie, k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti poistencovi
žalobcu Q. D. došlo z dôvodu poškodenia zdravia v dôsledku zavineného protiprávneho konania

(priestupku) spáchaného žalovaným, o čom svedčí právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu vydané
v priestupkovom konaní (pozri body 26. a 27. tohto rozhodnutia), ktorým je súd v tomto viazaný. Za
daných okolností preto zdravotná poisťovňa nemá dôvod uplatňovať svoje nároky voči poistencovi v
zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

32. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s odôvodnením rozsudku na strane 3, odvolací súd poznamenáva, že
odvolanie proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V danom prípade sa jednalo len
o prepis obsahu listinných dôkazov, ktoré produkoval žalovaný v prvoinštančnom konaní, ktorých obsah
je navyše bez právneho významu na posúdenie prejednávanej veci.33. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že do obsahu práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do
obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003

tiež vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

34. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd spôsobom plne
zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných

práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci.
Následne okresný súd vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v
tom čase platnom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský
súd rozsudok okresného súdu v I. vete výroku ako vecne správny potvrdil.

35. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III., ktorý je obsahom
dopĺňacieho uznesenia), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným.

36. Vo vzťahu k II. vete výroku odvolací súd uvádza, že táto časť napadnutého rozsudku zostala
nedotknutá, keďže voči nej nebolo podané odvolanie.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane

voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)