Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200140
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716200140.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205 proti žalovanej C.
L., U.. XX. XX. XXXX, R. G., Š.. W. XXXX/X v konaní o zaplatenie 312,01 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 312,01 € spolu s úrokom z omeškania

8,75 % ročne zo sumy 9,36 € od 09. 02. 2013 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 02. 2013 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 03. 2013 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 04. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 05. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 06. 2013 do zaplatenia,

8,5 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 07. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 08. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 09. 2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 10. 2013 do zaplatenia,
8,25 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 11. 2013 do zaplatenia,

8,25 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 12. 2013 do zaplatenia,
8,25 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 01. 2014 do zaplatenia,
8,25 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 02. 2014 do zaplatenia,
8,25 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 03. 2014 do zaplatenia,
8,25 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 04. 2014 do zaplatenia,
8,25 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 05. 2014 do zaplatenia,

8,15 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 06. 2014 do zaplatenia,
8,15 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 07. 2014 do zaplatenia,
8,15 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 08. 2014 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 09. 2014 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 10. 2014 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 11. 2014 do zaplatenia,

8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 12. 2014 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 01. 2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 02. 2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 03. 2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 04. 2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 05. 2015 do zaplatenia,

8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 06. 2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 07. 2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 08. 2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 9,36 € od 21. 09. 2015 do zaplatenia a
8,05 % ročne zo sumy 3,13 € od 21. 10. 2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná je povinná žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11. 01. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 359,29 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 09. 02. 2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovanou dňa 07. 11. 2011 uzavrel zmluvu o

pôžičke č. 6103831, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v celkovej sume 561,60 €. Keďže
žalovaná nesplácala pôžičku riadne v dohodnutých mesačných splátkach, žalobca ju listom z 19. 01.
2013 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná na výzvu žalobcu nereagovala
a preto bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná mala pôžičku
splácať po 9,36 € v 60-tich mesačných splátkach z tejto sumy však uhradila ku dňu spísania žaloby len

sumu 89,36 €.

3. Pred doručením žaloby žalovanej žalobca podaním zo dňa 23. 02. 2016 žalobu zobral späť v
sume 47,28 €, čo predstavovalo uplatnenú zmluvnú pokutu z celkovo uplatnenej istiny, a žiadal aby
súd konanie v tejto časti zastavil. Pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred doručením

žaloby žalovanej, súd v zmysle § 145 ods. 3 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z.) konal o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v časti, kde došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Súd teda
pokračoval v konaní o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 312,01 € spolu s uplatneným úrokom z
omeškania.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila napriek tomu, že jej bola doručovaná spôsobom, ktorý predpokladá
ust. § 116 C. s. p.. Nakoniec v zmysle § 116 ods. 2 C. s. p., keďže sa súdu nepodarilo žalobu doručiť
žalovanej na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR a nepodarilo sa zistiť ani iné miesto pobytu
žalovanej, súd doručil žalobu žalovanej vrátane jej príloh a poučení súdu zverejnením na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu s tým, že sa považovala za doručenú po 15 dňoch od

zverejnenia oznámenia za doručenú.

5. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 26. 10. 2016 súd verejne
vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky vo veci samej bez nariadenia pojednávania.

6. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.

7. Súd mal takto preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 07. 11. 2011 zmluvu o pôžičke čísla
uvedeného v žalobe, ktorou bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 300 €, pri výške mesačnej
splátky 9,36 €, počte splátok 60, ročnej úrokovej sadzbe 32,03 %, RPMN úveru 32,03 %, pri stanovení

sadzby priemernej hodnoty RPMN 45,11 %, s termínom konečnej splatnosti úveru v novembri 2016 a
pri celkových nákladoch spotrebiteľa 261,60 €, splátky pôžičky boli zročné do 20-teho dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci a mali byť splácané v zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalobcu od
mesiaca, ktorý nasledoval po uzavretí zmluvy.

8. Ako potom súd zistil, žalovaná poslednú splátku zaplatila 09. 07. 2012, od vtedy už úver nesplácala.

9. Žalobca na to reagoval predžalobnou upomienkou zo dňa 19. 01. 2013, ktorou vyzval žalovanú
na zaplatenie celého zvyšku dlhu, ktorý podľa jeho výpočtov vtedy predstavoval sumu 474,54 € a to
najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Tento list žalovanej nebol doručený, nakoľko doporučenú

zásielku si žalovaná v odbernej lehote na pošte neprevzala a preto bola žalobcovi vrátená 05. 02. 2013,
teda najneskôr týmto dňom sa dostala do poznávacej sféry žalovanej a žalovaná mala možnosť sa s
týmto listom oboznámiť.

10. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná

v celom rozsahu, pokiaľ ide o úroky z omeškania.11.Keďžežalobcazcelkovopožadovanejsumy359,29€zobralžalobuspäťvčasti,kdeuplatňovalnárok
na zmluvnú pokutu vo výške 47,28 €, súd vzhľadom na vyššie citované ustanovenie Civilného sporového

poriadku, konanie nezastavil ale konal o nároku žalobcu na zaplatenie sumy, ktorá predstavuje rozdiel
a totiž sumy 312,01 €. Táto suma predstavovala splátky, ktoré boli zročné od 20. 01. 2013.

12. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že na základe listu zo dňa 19. 01. 2013 došlo k zosplatneniu
celého dlhu. Súd zistil, že právo veriteľa v prípade nesplácania dlhu žiadať úhradu dlhu naraz, nevyplýva

zo žiadneho zmluvného dojednania, a to ani zo základnej časti úverovej zmluvy ani zo Všeobecných
úverových podmienok žalobcu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Aj keď podľa presvedčenia
súdu šlo o platne uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalobca mal rešpektovať ustanovenie § 565
Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplatenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných
strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre neplnenie niektorej splátky, naviac v roku
2013 platilo pre spotrebiteľské úvery aj ust. § 53 ods. 8 Obč. zák., dnes ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., podľa
ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ

uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14.Žalobcaneprodukovaldôkaz,žebysipočínalvsúladesvyššiecitovanýmizákonnýmiustanoveniami
a preto právny úkon žalobcu, a totiž výzva, resp. predžalobná upomienka z 19. 01. 2013 nemohla pre

porušenie vyššie citovaných ustanovení spôsobiť modifikáciu zmluvy v tom smere, žeby na základe
tohto písomného právneho úkonu veriteľa došlo k zosplatneniu celého doposiaľ nezaplateného záväzku
pre nesplácanie predchádzajúcich splátok.

15. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaná mala splácať dlh tak, ako to bolo dohodnuté, čiže po

9,36 € vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca a preto súd vypočítal, že zvyšok istiny požadovaný v
sume 312,01 € mohla žalovaná splácať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom
posledná splátka predstavovala už len sumu 3,13 € a bola zročná k 20. 10. 2015.

16. Splátka, ktorá bola zročná k 20. 01. 2013 rovnako nebola zaplatená, žalovaná sa s jej úhradou

dostala do omeškania už 21. 01. 2013, keďže však bol súd viazaný žalobou a žalobca požadoval z
celého dlhu úroky z omeškania od 09. 02. 2013, nemohol súd z januárovej splátky priznať úroky od 21.
01. 2013 ale priznal ich tak, ako žalobca žiadal od 09. 02. 2013.

17. Súd preto rozhodoval tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku

na úroky z omeškania žalobu zamietol.

18. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny spotrebiteľského úveru nachádza právnu oporu nie len v
ustanoveniach úverovej zmluvy ale aj v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktoré predstavujú základný právny
rámec pre úverovú zmluvu.

19. Podľa § 497 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

21. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust.
§ 369 ods. 1 Obch. zák.. Keďže však šlo o spotrebiteľský úver, od žalovanej ako spotrebiteľky moholžalobcažiadaťúrokyzomeškaniamaximálnevovýškestanovenejobčianskoprávnymipredpismi.Týmto
občianskoprávnym predpisom je ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom podľa vzniku omeškania

s tou, ktorou splátkou. Výška úroku z omeškania vzhľadom na vznik zmluvného vzťahu v roku 2011 je
potom o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa do omeškania dostávala potom vždy dňom
nasledujúcim po zročnosti tej, ktorej mesačnej splátky.

22. Neúspech žalobcu v časti úrokov z omeškania súd považoval za neúspech takmer nepatrný a preto
v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.