Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214924
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711214924.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: LANDBIS, s. r.
o., so sídlom Lipová 6, 900 84 Báhoň, IČO: 45 276 269, zast.: JUDr. Peter Belica, advokát, so sídlom
Konventná 9, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: P. K. - A., V. W. W. M. XXXX/X, XXX XX V., J.: XX XXX
XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 26.515 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36 Cb/31/2012 - 225 zo dňa 14.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36 Cb/31/2012 - 225 zo dňa 14.07.2014
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 26.515 eur s úrokom z omeškania a zároveň priznal žalobcovi plnú náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci dodával
talianskym subjektom ako kupujúcim tovar, ktorý žalobca aj doručil talianskym subjektom, za čo
bol oprávnený fakturovať dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca uviedol, že žalovaná bola vo vzťahu k

nemu sprostredkovateľom v zmysle ústnej zmluvy podľa § 642 Obchodného zákonníka, kde za
sprostredkovanie jednotlivej dodávky tovaru jej patrila dohodnutá provízia 70 eur, ktorú si aj voči
žalobcovi fakturovala. Podľa vyjadrenia žalobcu jednotlivé talianske subjekty vyplácali fakturovanú sumu
v hotovosti priamo vodičovi vozidla, ktorý následne celú fakturovanú sumu jednotlivej dodávky tovaru
odovzdal špedičnej firme, ktorá stiahla z fakturovanej sumy svoju odplatu za špedíciu - prepravu, zvyšnú
časť poukázala žalovanej, ktorá bola oprávnená si ponechať len 70 eur za jednotlivú dodávku. Žalobca
vymenoval jednotlivé faktúry, z ktorých si mala žalovaná ponechať časť fakturovanej sumy, na ktorú

nemala nárok. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalobca tiež uviedol, že žalovaná uznala
skutočnosť o bezdôvodnom a nezákonnom prisvojení si jednotlivých finančných čiastok a vedela o tom,
že sa bezdôvodne obohatila.

2. Konajúci súd uviedol, že žalovaná sa bránila tým, že tvrdenie žalobcu je ničím nepodložené s cieľom
zastierať nezrovnalosti v účtovníctve. Uviedla tiež, že ústna dohoda nemôže preukazovať jej konanie
smerujúce k bezdôvodnému obohateniu, naopak z faktúr podľa nej vyplývalo, že vystavovala v prospech

žalovaného a na základe vystavených faktúr a dodaného tovaru prevzatého talianskymi odberateľmi,
sprostredkovateľskú odmenu.3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom jednotlivých
faktúr vystavených žalobcom voči talianskym subjektom ako aj s faktúrami vystavenými dopravnými
spoločnosťami za vykonanú prepravu, tiež s emailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovanou a

s obsahom Zápisnice o konfrontácii z konania ČVS:ORP-287/OEK-PK-2011 zo dňa 28.06.2012. Tiež
vykonal výsluch svedkov J.. F. A. a H. B..

4. Na základe vykonaného dokazovania konajúci súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola
sporná existencia záväzkového vzťahu vzniknutá na základe ústnej zmluvy o sprostredkovaní, ktorou

sa žalovaná zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalobca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o
predaji palivového dreva s treťou osobou (§ 642 Obchodného zákonníka) a žalobca sa zaviazal zaplatiť
žalovanej za každú uzavretú zmluvu províziu vo výške 70 eur (§ 642 Obchodného zákonníka).
Skonštatovaltiež,ženebolosporné,žezaobdobiemarecažjúl2011sprostredkovalažalovanáuzavretie
zmlúv, za ktoré si vyúčtovala províziu, pričom žalobca žalovanej požadovanú províziu zaplatil po tom,
ako jej vznikol nárok (§ 644 Obchodného zákonníka). Zo Zápisnice o konfrontácií medzi svedkom

- poškodeným a svedkom z konania ČVS:ORP-287/OEK-PK-2011 zo dňa 28.06.2012 mal súd za
preukázané, že súčasťou zmluvy o sprostredkovaní bola tiež dohoda o tom, že žalovaná prevezme
kúpnu cenu podľa ňou sprostredkovaných zmlúv, a to od dopravcu a túto následne odovzdá žalobcovi.
Podľa konajúceho súdu sama žalovaná o takejto dohode vypovedala, pričom v samotnom odpore takýto
obsah zmluvy o sprostredkovaní nenamietala. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z toho dôvodu

potom argumentáciu žalovanej v písomnom odpore zo dňa 20.12.2011 vyhodnotil ako účelovú. Žalovaná
tiež podľa neho v konaní netvrdila, a teda ani nepreukázala, že žalobcovi zaplatila peňažné sumy,
ktoré prevzala od dopravcov. Jej tvrdenie z výsluchu v konaní ČVS:ORP-287/OEK-PK-2011 zo dňa
28.06.2012 tak nie je ničím preukázané, keď súd nemal k dispozícií ďalšie dôkazy, z ktorých by okolnosť
plnenia bola preukázané.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka,
dospel konajúci súd k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, ktoré je povinná
žalobcovi vydať.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Podľa jej názoru z

odôvodnenianapadnutéhorozsudkuniejemožnéurčiť,čonebolopreukázanéaakúvecžalovanáprijala
bez právneho dôvodu, preto považovala odôvodnenie za nejasné a nezrozumiteľné. Poukázala na to,
že súd na strane 2 rozsudku uvádza, že žalovaná si neoprávnene ponechávala sumy uvedené v ďalšom
texte a písomne uznala žalobcovi skutočnosť o bezdôvodnom a nezákonnom prisvojení si jednotlivých
finančných čiastok, pričom bola žalobcom viac ráz vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia a

konateľom žalobcu uviedla, že peniaze použila na úhradu svojich dlhov. Podľa jej názoru súd prvej
inštancie nijako nepreukázal, akým spôsobom mala uznať uvedenú skutočnosť a tvrdenie konateľov
žalobcu, že peniaze použila na úhradu svojich dlhov, nie je ničím podložené. Rovnako tak konštatovanie
súdu, že žalovaná vedela o svojom bezdôvodnom obohatení, považovala za absurdné a taktiež ničím
nepodložené.

7. Poukázala ďalej na to, že súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom listín, a to faktúr uvedených na stranách 3 a 4 rozsudku, na základe čoho
ustálil skutkový stav takým spôsobom, že uviedol na stranách 4, 5, 6 a 7 aké sumy žiadal žalobca uhradiť
od jednotlivých firiem za dodaný tovar, aké sumy žiadali uhradiť jednotliví dopravcovia od žalobcu a aké

sumy žiadala uhradiť žalovaná od žalobcu. Tiež súd uviedol na strane 8 rozsudku, že z listu právneho
zástupcu žalovanej zo dňa 05.08.2011 má preukázané, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie sumy
31.096 eur, ktorú získala bez právneho dôvodu. Z takto ustáleného skutkového stavu súd ďalej v
rozsudku podľa jej názoru nijakým spôsobom neuvádza, v akej príčinnej súvislosti sú uvádzané fakty
vo vzťahu ku konaniu žalovanej a ani k žalovanej sume, keďže táto suma je iná ako tá, ktorú uviedol

právny zástupca v liste žalovanej dňa 05.08.2014.

8. Tiež namietala, že zo svedeckej výpovede J.. A. a ani z ďalšieho textu rozsudku nie je vôbec jasné,
aké peniaze, komu a za čo mali byť doplatené, a preto nie je možné jednoznačne určiť, resp. dokázať
tvrdenie svedka, že po odpredaji prevádzky žalovaná uviedla, že peniaze doplatí, že teraz ich nemá,

že je na tom finančne zle.

9. V súvislosti s tvrdením súdu o účelovej argumentácii žalovanej na strane 9 rozsudku uviedla, že nie je
vôbec jasné, o akú účelovú argumentáciu ide a rovnako tak z chybného textu nie je možné vyhodnotiť,o akú dodávku čoho malo ísť. V ďalšom texte toho istého odseku na rovnakej strane rozsudku súd
uvádza, že žalovaná v konaní netvrdila, a teda ani nepreukázala, že žalobcovi zaplatila peňažné sumy,
ktoré prevzala od dopravcov. Podľa jej názoru je na mieste otázka, akým spôsobom súd vyhodnotil, že

tvrdenia žalobcu sú preukázané, keďže tvrdenie žalovanej nie je ničím preukázané.

10. Na základe uvedených skutočností žiadala žalovaná, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

11. V doplnení odvolania zo dňa 17.10.2014 na výzvu súdu prvej inštancie poukázala na tú skutočnosť,
že v odvolaní uviedla, že odôvodnenie konajúceho súdu je nejasné a nezrozumiteľné, súd teda v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. neúplne zistil skutkový stav a nevykonal také procesné úkony, ktoré by viedli
k riadnemu zisteniu skutkového stavu.

12. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že po podaní odporu sa žalovaná nijako aktívne

nesnažila svoje tvrdenia preukázať a neuniesla tak svoje dôkazné bremeno, ktorým by mohla vyvrátiť
tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom. Zdôraznil, že dôvodnosť nároku žalobcu je preukázaná okrem
iného aj tým, že žalovaná preukázateľne písomne uznala žalobcovi skutočnosť o bezdôvodnom a
nezákonnom prisvojení jednotlivých finančných čiastok na úkor žalobcu, kde žalovaná súčasne aj
priznala, že tieto vyššie finančné čiastky má povinnosť žalobcovi vydať.

13. Podľa jeho názoru súd správne zistil zo zápisnice zo dňa 28.6.2012 (ČVS: ORP-287/OEK-PK-2011),
že žalovaná priznala sprostredkovanie vývozu dreva do Talianska pre žalobcu, kde žalovaná podrobne
uviedla mechanizmus platenia, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že
žalovanú istinu naozaj žalobcovi zaplatila, t.j. že sa o sumu 26.515 eur bezdôvodne neobohatila. S

poukazom na ust. § 132 O.s.p. poznamenal, že žalovaná vďaka svojej procesnej pasivite spôsobila,
že súd mohol vychádzať len z dôkazov tvrdených žalobcom, preto nemôže byť žiadnou chybou súdu
úroveň zisteného skutkového stavu.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -

ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP. bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej,
vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaná neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu

alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

16. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita sporovej strany má za
následok, že neunesie dôkazné bremeno.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 26.515 eur s prísl. titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaná ako sprostredkovateľka žalobcu
v zmysle ústnej zmluvy o sprostredkovaní dodávala talianskym subjektom tovar žalobcu, za ktorýdopravcovia prevzali kúpnu cenu, ktorú následne odovzdali žalovanej a táto si mala časť finančných
prostriedkov ponechať v rozpore s dohodou zmluvných strán.

18. Žalobkyňa sa v odpore zo dňa 20.12.2011 bránila tým, že tvrdenie žalobcu, že si rozdiel medzi sumou
vyplatenoutalianskymobjednávateľomazvyšnejčastikúpnejcenypoukázanejžalovanejponechávalau
seba, je nepodložené a klamlivé. Uviedla tiež, že ústna zmluva nemôže preukazovať konanie smerujúce
k bezdôvodnému obohateniu a z predložených faktúr nie je možné preukázať tvrdenie žalobcu. Z
obsahu spisu vyplýva, že v konaní nebola sporná existencia ústnej zmluvy o sprostredkovaní (§ 642

a nasl. Obchodného zákonníka), ktorou sa žalovaná zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby
žalobca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o predaji palivového dreva s treťou osobou (§ 642 Obchodného
zákonníka) a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanej za každú uzavretú zmluvu províziu vo výške 70 eur
(§ 642 Obchodného zákonníka). Nebolo tiež sporné, že za obdobie marec až júl 2011 sprostredkovala
žalovaná uzavretie zmlúv, za ktoré si vyúčtovala províziu.

19. Súd prvej inštancie správne ustálil, že z predloženej Zápisnice o konfrontácií medzi svedkom -
poškodeným a svedkom z konania ČVS:ORP-287/OEK-PK-2011 zo dňa 28.06.2012, bolo preukázané,
že súčasťou zmluvy o sprostredkovaní bola tiež dohoda o tom, že žalovaná prevezme kúpnu cenu
od dopravcu a túto následne odovzdá žalobcovi. Takýto mechanizmus potvrdila priamo žalovaná v
predmetnej zápisnici (č.l. 184 súdneho spisu).

20. Pokiaľ obrana žalovanej spočívala v tom, že prevzatú kúpnu cenu v celom rozsahu odovzdala
žalobcovi,bolojejpovinnosťoupredložiťalebonavrhnúťdôkazynapreukázanietohtotvrdenia.Žalovaná
však okrem argumentácie v podanom odpore, bola ďalej v konaní nečinná a tak neuniesla dôkazné
bremeno.

21. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo

nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Ak teda žalovaná tvrdila, že kúpnu cenu odovzdala žalobcovi, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť

súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia
žalobcu, že žalovaná si časť kúpnej ceny v žalovanom rozsahu ponechala, bolo úlohou súdu označené
a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy,

a to faktúry voči rôznym talianskym subjektom, faktúry od špedičných spoločností, nákladné listy CMR
preukazujúce riadne a včasné dodanie tovaru a výšku cien za jednotlivé dodávky tovaru, zápisnicu z
konfrontácie v trestnom konaní, ako aj navrhol výsluch svedkov, ktorí potvrdili, že žalovaná prevzala od
špedičnej spoločnosti fakturovanú sumu a bola povinná ju odovzdať žalobcovi.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana musí uviesť aj vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich
preukázanie. Žalobca nebol povinný a ani nemal reálnu možnosť preukázať neodovzdanie kúpnej ceny
žalovanou.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája
2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010, podľa ktorého: „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na
strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.

Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti
toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníkatreba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“

24. Od žalobcu preto nebolo možné požadovať, aby preukazoval neexistenciu odovzdania kúpnej ceny
od žalovanej. Dôkazné bremeno sa presunulo v tomto smere na žalovanú, ktorá na podporu svojich
tvrdení nepredložila, ani nenavrhla žiadne dôkazy.

25. Žalovaná v odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že odôvodnenie rozsudku je nejasné a
nezrozumiteľné, pričom poukázala na konkrétne časti odôvodnenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej,
že súd nepreukázal, aký spôsobom písomne uznala žalobcovi skutočnosť o bezdôvodnom obohatení,
odvolací súd dodáva, že v tejto časti napadnutého rozsudku konajúci súd len uvádzal tvrdenia žalobcu
vyplývajúce z podanej žaloby. Nešlo o názor súdu prvej inštancie o uznaní bezdôvodného obohatenia
žalovanou, súd len citoval tvrdenia žalobcu.

26. Ďalej poukázala na to, že konajúci súd neuviedol, v akej príčinnej súvislosti sú vykonané dôkazy
ku konaniu žalovanej a k žalovanej sume. Odvolací súd má za to, že v tejto časti odôvodnenia súd
prvej inštancie uviedol, aké dôkazy vo veci vykonal, z ktorých vychádzal, pričom v závere rozhodnutia
ich vyhodnotil tak, že bolo preukázané prevzatie kúpnych cien žalovanou od dopravcov, ktoré mala

žalovaná odovzdať žalobcovi. Odôvodnenie rozsudku považuje odvolací súd za dostatočne jasné aj
zrozumiteľné. Pokiaľ žalobkyňa ďalej vytkla, že v rozsudku absentujú niektoré výrazy, toto odvolací súd
nepovažuje za právne relevantné, nakoľko to nespôsobuje nezrozumiteľnosť ani nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto argumenty žalovanej nie sú schopné
privodiť iné rozhodnutie vo veci, pretože nijakým spôsobom nespochybňujú nárok žalobcu.

27. V časti, v ktorej konajúci súd poukázal na účelovosť argumentácie žalovanej, odvolací súd dodáva,
že je jednoznačné, ktoré skutočnosti vzal konajúci súd do úvahy pri prijatí záveru o účelovej argumentácii
žalovanej. Ak by sa však aj odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o účelovej obrane
žalovanej, z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná na podporu svojich tvrdení nepredložila, ani nenavrhla

žiadnedôkazy,právenaopak,vkonaníbolaprocesnepasívna,čomázanásledokjejprocesnýneúspech
v spore.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).