Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203911
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415203911.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: D. T., A.. XX.X.XXXX, W. X. Q. XXX,
o vymoženie sumy 1.526,44 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom,

Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, Svidník, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22.7.2015 pod č. k. 8Er/286/2015-14, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. B. XXXX/XXXX, a to podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2) Uznesenie zdôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 26.5.2015 podal žiadosť o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného, a to pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.526,44
eur, priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Slovenského rozhodcovského
súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. F.-I. z 25.2.2013. Oprávnený

pripojil k návrhu, okrem rozhodcovského rozsudku, aj kópiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej
dňa 24.4.2008 medzi pôvodným oprávneným a povinným (spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami)
a obchodné podmienky pre úver. V článku 11, 11.2] obchodných podmienok pre úver je uvedená
rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru exekučného súdu obmedzené

právo „slabšej“ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Takéto
ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, pretože
spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
súčasne nebolo individuálne dojednané. Predmetná rozhodcovská zmluva bola totiž vyhotovená na
predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy,
avšak (reálne) nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto ju nemožno považovať za individuálne

dojednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá
ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je podľa ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané
vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade exekučný titul je v rozpore so
zákonom, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, teda rozhodcovského rozsudku. Preto žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.3) Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Zastáva názor, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,čímmubolaakoúčastníkoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom.

Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako
pripúšťaznenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkuazákonnélimitypreskúmanieexekučnéhotitulupodľa
§ 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážka rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na
to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Tvrdí,
že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci
bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd svojím postupom mu znemožnil uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku. Zastáva názor, že ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o
rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda, napríklad vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Je arbitrárne a nezákonné
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že „spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode
spotrebiteľa“ bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal
vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, rovno, bez
akýchkoľvek skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej
slobody. Oporu takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej

judikatúre, ktorá výslovne vylučuje, aby boli všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné,
bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
Smernicu EHS č. 93/13/EHS, pretože tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva,
je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona

je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Postupom súdov dochádza k porušovaniu
právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach
poverenie vydajú aj zamietajú a v tomto smere príkladmo poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.6.2012. Oprávnený ďalej zastáva názor, že postupom
exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil

akýkoľvek právny úkon, súd ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný
súd nahrádza tak pasivitu povinného svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. V tejto súvislosti dal do
pozornosti odvolacieho súdu uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8 a uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.3.2015 č.k. 43CoE/85/2015-26. V závere odvolania poukázal na

skutočnosť, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, t.j. Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s., zriaďovateľ súdu, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného
v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, je držiteľom
povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom X. XXX, a to v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4) Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.

5) Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v tejto súvislosti správne zistil skutkový
stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia

okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p).

6) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací
súd dopĺňa:7) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 25.4.2007 uzavretej medzi
predchodcom oprávneného (F. W., Y..X..) a povinným, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o

zmluvu spotrebiteľskú (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa odvolací súd zaoberal
rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach pod bodom 11.2]. Dospel k záveru, že v
danomprípade,ajkeďbolaplatneuzavretázmluvaoúvere,nedošlokplatnémuuzavretiurozhodcovskej
doložky v Obchodných podmienkach poskytovaných právnym predchodcom oprávneného (F. W., Y..X..,
W.).

8) Zároveň sú neplatné Obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú zákonné podmienky
písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia
byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť
mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

9) Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba Zmluva o úvere, nespĺňajú ich však všeobecné obchodné
podmienky(niesúnikýmpodpísanéaodatumované).Zmluvaoúveresanemôžeuzavrieťlensodkazom
na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej
uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273

Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinná v čase
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebola podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy,
aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť Obchodných podmienok ako celku spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky),
čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má sa za to, že k

uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul).

10) V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 ,
sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme

osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To

znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

11) V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom
jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc
(obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá

atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.13) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
219 ods. 1 O.s.p.).

14) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).