Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/470/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216084
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712216084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr.JarmilySopkovejMaximovejaJUDr.ZuzanyMatyiovejvsporežalobcuH.,s.r.o.,T.,H.XX,IČO:35
807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej J. S., za ktorú koná E. J. J. S. so sídlom v T., Ž. F.Á.. XX, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 16C/225/2012-21 z 30.4.2014 v spojení s dopĺňacím uznesením
16C 225/2012-50 z 10.8.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu
žalobcu o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom a rozhodnutím Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní, v ktorom na
základe jeho návrhu ako oprávneného (veriteľovi zo zmluvy o úvere) súdny exekútor predložil návrh na
vykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulomažiadosťououdeleniepoverenianavykonanieexekúcie.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím uznesením 16C 225/2012-21 z 10.8.2015
rozhodol o trovách žalobcu tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/, § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Súd mal preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo

rozhodnuté v zákonnej lehote a bez prieťahov, na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával. Nárok žalobcu
na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zákona č.
514/2003 Z.z., a preto dospel k záveru, že nie je daný samotný základ uplatneného nároku. Z uvedeného
dôvodu sa nezaoberal správnosťou vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú
žalobca požadoval a žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., a to podmienku predbežného prerokovania nároku príslušným orgánom. V žalobe

žalobca síce uviedol, že v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok
si u žalovanej uplatnil a kedy sa tak stalo, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti
SR. Žalovaná síce nepoprela, že jej žalobca žalobu adresoval, avšak uviedol, že žaloba vykazovalamnožstvo nedostatkov, spočívajúcich v jej všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií
týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa žaloba mala týkať a pod. Súd
neakceptoval návrh, aby dokazoval doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie žaloby, alebo aby túto

skutočnosť dokazovala žalovaná, keďže nešlo o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup, alebo
ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal ani kópiu žaloby, sám sa dostal do
dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania. Súd mal tiež preukázané, že skutkové tvrdenia
žalobcu o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej
lehote, od ktorých odvodzoval nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa

nezakladajú na pravde. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a pretože žalobca
nemal vo veci úspech a úspešná žalovaná náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslila, účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a

navrholrozsudokzrušiťavrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vdôvodochodvolaniavytkolsúdu
prvej inštancie, že bez zistenia skutkového stavu dospel k záveru, že žiadosti o predbežné prerokovanie
nárokov v jednotlivých veciach žalobcom neboli podané, a to aj napriek tomu, že predložil dôkazy
preukazujúce danú skutočnosť. Podľa názoru žalobcu nárok na náhradu škody je potrebné považovať
za predbežne prerokovaný, keďže preukázal, že podal žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody u žalovanej. Tvrdil, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca napriek tomu, že žalobca
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, a poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí zo 17.10.2012 č.k. 11NcC/46/2012-24. Konečné rozhodnutie vo
veci súdom prvej inštancie neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom

rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca nemal
možnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovanej,zktorýchsúdprisvojomrozhodnutívychádzalazachytilichaj
v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil

na nich svoje rozhodnutie. Za takejto situácie došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a porušeniu
práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Žalobca ako strana konania
nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesmi, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť a nemal ani možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b,/ f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde
v Košiciach dňa 19.10.2016 o 9:10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.10.2016 na úradnej tabuli a webovej

stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na

ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov
a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), vo veci
rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

10. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, §
389 ods. 1 písm. b/ CSP účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu)
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú
preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

11. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

12. Z cit. zákonného ustanovenia účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je

riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§
115 ods. 2 O.s.p.).

13. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie
súdu dňa 30.4.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom,
bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p., žalobca ani jeho
právny zástupca sa na pojednávanie dňa 30.4.2014 nedostavili, svoju neúčasť relevantnými dôvodmi

neospravedlnili, preto ak súd prvej inštancie nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
§ 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, správne
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a po vykonanom dokazovaní rozhodol na tomto pojednávaní,
a týmto postupom neodňal žalobcovi (ani žalovanej) možnosť konať pred súdom.

14. Ak sa žalobca ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavil,
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými
istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sám sa zbavil procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobca súdneho pojednávania zúčastnil, mal

by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na
pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu preto
porušené neboli.

15. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

16. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nie je

daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa
Mgr. Daniela Pristášová, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec sp. zn.
16C/225/2012 nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, o čom rozhodol Krajský súd v
Košiciach právoplatným uznesením sp. zn. 6NcC 52/2012-66 z 19.10.2012.17. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobcom namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie

skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne

zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je
ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne právne závery, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej

inštancie, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v označenom exekučnom konaní vedenom na tomto súde či nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, a preto základ uplatneného nároku nie je daný. Nakoľko nie je
danýsamotnýzákladnárokužalobcu,súdsasprávnenezaoberalvýškounáhradyškody,činemajetkovej

ujmy, ktorú žalobca požadoval, a nebol preto povinný vykonávať v tomto smere dokazovanie. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonným rozhodnutím aj s
poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto
námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil

svoje rozhodnutie.

20. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Keďže odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, bol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

22. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a úspešnej žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
a to z dôvodov uvedených v § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.