Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209526
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7811209526.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej
a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne C. V., nar. XX. XX.
XXXX, B. 222, Krásnohorské P., právne zast. JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom Cyrila
a Metoda 4, Rožňava, proti žalovanému P. G., nar. XX. XX. XXXX, ul. 1. mája XXX, M. P., právne
zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zrušenie a

vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvanehnuteľnosti,otrováchkonania,oodvolanížalovanéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 26. januára 2015, č. k. 4C/162/2011-142

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynináhradutrovprávnehozastúpeniavovýške2.353,21Eur,ktorú
je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom z 25. marca 2014, č. k. 4C/162/2011-133,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10. mája 2014, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k

nehnuteľnostiam (v rozsudku špecifikovaných) zapísaným na LV č. XXX, k. ú. M. P. s tým, že (tieto)
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
finančnú náhradu za jej polovičný spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach vo výške 9.000,00 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti daného rozsudku, taktiež, že štát nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré platil s tým, že o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodne osobitným uznesením.

3.Právnyzástupcažalobkynepredložilsúdu31.marca2014vyúčtovanietrovkonaniavovýške2.353,21
Eur, ktoré pozostávali z odmeny právneho zástupcu za ním poskytnuté právne služby pri úkonoch -
prevzatie a príprava zastúpenia (03. 10. 2011) vo výške 253,94 Eur, písomné podanie na súd (návrh na
začatie konania) vo výške 253,94 Eur, účasť na pojednávaní dňa 12. 01. 2012, 28. 06. 2012, 12. 02.
2013 a 25. 03. 2014 vo výške 4 x 253,94 Eur, písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 26. 10. 2012,
04. 02. 2013 a 24. 02. 2014) vo výške 3 x 253,94 Eur, z 9 režijných paušálov (2 x á 7,41 Eur, 3 x 7,63

Eur, 2 x 7,81 Eur a 2 x á 7,21 Eur) vo výške 67,75 Eur.

4. Súd poukázal na ust. § 137 a § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „O.s.p.“), ako aj ust. § 10 ods. 5, § 14 ods. 1 písm. a), b),
c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (v texte ďalej len ako „vyhláška I“), ďalej na ust. § 13a ods.

1 písm. c), d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení vyhlášky č. 184/2013 Z.z. (v texte ďalej len ako „vyhláška II“), na ust. § 16ods. 3 vyhlášky I a II a uzavrel, že v predmetnom konaní mala žalobkyňa plný úspech vo veci (návrhu
žalobkyne súd právoplatným rozsudkom vyhovel), preto uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni
trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 2.353,21 Eur. O povinnosti žalovaného

zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobkyne súd rozhodol podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

5. Uznesenie napadol odvolaním žalovaný, podľa názoru ktorého predmetné uznesenie nie je v súlade
so zákonom, keďže súd vôbec neskúmal, že v posudzovanej veci nie sú dané podmienky na aplikáciu
§ 150 ods.1 O.s.p. Zastáva názor, že v tomto prípade sú dané také okolnosti, ktoré je možné považovať

za dôvody hodné osobitného zreteľa. V prvom rade poukazuje na svoju sociálnu situáciu, zárobkové,
rodinné a osobné pomery, ktoré už samy o sebe odôvodňujú iné rozhodnutie o otázke náhrady trov
konania,nežtomubolovnapadnutomuznesení.Žalovanýjesícezamestnaný,alepoberálenminimálnu
mzdu, z ktorej sa mu realizujú vysoké zrážky, práve aj preto, lebo si musel zobrať úver, aby mohol
žalobkyňu vyplatiť z jej podielu. Taktiež namieta, že zrušenie a vyporiadanie predmetu podielového
spoluvlastníctva bolo nielen v záujme žalovaného, ale aj žalobkyne, ktorej žalovaný napokon vyplatil

nemalé financie, ktoré podľa jeho názoru vysoko prekročili skutočnú hodnotu jej podielu. Kým ona tak
získala uvedené financie, žalovaný o ne nielen že prišiel, ale sa aj zadlžil a naozaj nevie, odkiaľ by si
mohol peniaze vziať na to, aby jej zaplatil ešte aj trovy konania. Je síce pravda, že žalovaný získal do
svojho vlastníctva aj jej podiel, ale to je nedisponibilný majetok a nijako mu nepomôže nahradiť trovy
konania žalobkyni, pokiaľ by sa napadnuté uznesenie stalo právoplatným. V prípade, ak by aj odvolací

súd bol rovnakej mienky, ako súd prvej inštancie, bolo by to pre žalovaného likvidačné, prišiel by v
exekučnom konaní o celú nehnuteľnosť, hoci z nej žalobkyňu vyplatil za jej podiel a aj napriek tomu by sa
stal bezdomovcom. V konečnom dôsledku za skutočnosť, akú má na mysli § 150 ods. 1 O.s.p., považuje
žalovaný aj okolnosti jej odchodu z ich spoločnej domácnosti, a to predovšetkým preto, lebo počas
trvania manželstva účastníkov nadviazala známosť s iným mužom. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že

síce predmetná nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov konania v podiele
1/2, avšak podľa názoru žalovaného je potrebné prihliadnuť pri rozhodovaní o trovách konania aj na
spôsob jej nadobudnutia. Rád by zvýraznil, že tieto nehnuteľnosti boli vo vlastníctve rodiny žalovaného,
pričom otec žalovaného svoj podiel vo výške 1 žalovanému daroval. Zvyšnú 1/2 nehnuteľnosti, ktorá
bola vo vlastníctve strýkov žalovaného, ktorí mu svoje podiely predali za veľmi výhodných 50.000,- Kčs.

Treba k tomu ale dodať, že žalovaný v tom čase nedisponoval s takým obnosom finančných prostriedkov
a k vyplateniu celej kúpnej ceny za podiely strýkov došlo až z pôžičky, ktorú sa rozhodli vybrať spolu aj
so žalobkyňou vo výške 17.000,- Kčs, keďže práve táto suma mu chýbala k úplnému vyplateniu kúpnej
ceny. To, že k vybratiu pôžičky sa odhodlali spoločne, bolo rozhodnutie zakladajúce sa na skutočnosti, že
ako manželia mohli nadobudnúť pôžičku za výhodnejších podmienok, ako keby si ju zobral výlučne sám

žalovaný. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že v tom dome vychoval aj ich spoločné deti, a to bez toho,
aby mu žalobkyňa bola akýmkoľvek spôsobom prispela na ich výživu, navyše do domu nepreinvestovala
ani cent, všetky náklady spojené s opravami a údržbami hradil výlučne žalovaný (aj potom, čo sa
žalobkyňa odsťahovala), nehovoriac o platbách ako je napr. daň z nehnuteľnosti a pod. Všetky práce
uskutočnené na dome boli vykonané za účelom udržania ho v obývateľnom stave z prostriedkov, ktoré

patrili výlučne žalovanému. Do predmetného domu som preinvestoval všetky svoje úspory, ako aj úspory
ich detí, len aby ho zachránil pred vznikom obrovských škôd, a to už po odsťahovaní žalobkyne (bez
opravy strechy, výmeny eternitov, či opravy kanalizácie by sa dom úplne znehodnotil). Má za to, že
súd by pri rozhodovaní o trovách konania mal brať zreteľ aj na mieru, akým spôsobom sa ten ktorý
zo spoluvlastníkov podieľal na zaobstaraní nehnuteľnosti a akou mierou sa pričinil o jej zhodnotenie. Z

týchto dôvodov navrhuje o trovách konania rozhodnúť odvolacím súdom tak, že napadnuté uznesenie
zmení a žiadnemu zo sporových strán neprizná právo na ich náhradu; alternatívne navrhuje napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V doplnených dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na ust. § 142 ods. 1 až 3 O.s.p. a zastáva názor,

že v danom prípade nie je možné hovoriť o plnom úspechu žalobkyne už ani preto, lebo žalovaný so
zrušením BSM, ako aj s jeho formou súhlasil (prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalovaného),
mal námietky akurát voči výške hodnoty podielu žalobkyne. Navyše by rád zvýraznil, že podľa jeho
presvedčenia, logickým výkladom citovanej právnej normy je potrebné dospieť k záveru, že rozhodnutie
ohľadne výšky hodnoty podielu žalobkyne na základe záverov znaleckého posudku je potrebné taktiež

zohľadniť podobne, ako to ukladá § 142 ods. 3 O.s.p. na strane úspešného účastníka konania, čiže
ako okolnosť majúcu sa zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania na strane neúspešného účastníka
konania.7. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania v sume 135,36 Eur, platbou právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Ladislavovi

Korfantovi, pretože odvolanie žalovaného je zjavne nedôvodné. Dôvody odvolania žalovaného, ako
iné jeho vyjadrenia, sú vymyslené a v rozpore so skutočnosťou a sú účelové. Rozhodnutie okresného
súdu je správne, v súlade so skutočným a právnym stavom a výsledkami dokazovania a súd priznal
náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že spolužitie so
žalovaným ukončili a rozviedli sa najmä na základe toho, že žalovaný bol agresívnej povahy, žalobkyňu

fyzicky napádal, viackrát ju zbil, poukazuje na dôvody návrhu na rozvod, tiež, že ju zbil, priznal aj na
pojednávaní o rozvod manželstva. Z konania o rozvod manželstva na okresnom súde je zrejmé, že
žalobkyňa nemala žiadnu známosť. Na ústne výzvy žalobkyne o zrušenie spoluvlastníctva, tvrdil aj
dával jej žalovaný odkazovať, že z domu ju nevyplatí, do domu žalobkyňa nemala žiadny prístup. Pri
ohodnocovaní nehnuteľností znalcom, nepustil do domu ani žalobkyňu, ani jej právneho zástupcu a z
dôvodu jeho možnej agresivity ani do domu nemohli ísť. O deti sa starala žalobkyňa, nikdy nie žalovaný,

ani ich on nevyživoval, deti sú dávno dospelé a zaopatrené, lebo pracujú. Dom predsa nadobudli kúpou,
čo je zrejme aj zo spôsobu nadobudnutia, uvedeného na katastri nehnuteľnosti, mali predsa aj byt v
Rožňave, ktorý preto museli odpredať za účelom kúpy tohto domu, zobrali aj pôžičku, mali aj úspory.
Ak by si byt v Rožňave nechali, tento by mal oveľa vyššiu hodnotu. Samozrejme, čo sa týka malých
investícii žalovaného po rozvode, zjavne sa to odpočítalo a zohľadnilo, žalovaný vo všetkom účelovo

vymýšľa v odvolaní, aj vo vyjadreniach. Žalovaný nevyhodnocuje dôkazy, ale iba účelovo uvádza v
odvolaní, čo chce, bez ohľadu na dôkazy. Žalobkyňa poukazuje najmä na písomné vyjadrenie zo 6.
marca 2014 a 29. októbra 2014, ako aj na dôvody žaloby, písomné vyjadrenia z 26. októbra 2012, 4.
februára 2013. Ďalej žalobkyňa poukazuje na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, prečo bola
nútená vec riešiť žalobou. Mala enormnú snahu vyriešiť vec mimosúdnou cestou, zmluvne, dohodou,

poukazujem aj na list zaslaný žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu z 3. októbra 2011, v
ktorom právny zástupcu mu oznámil návrh dohody na zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva,
že nebudú s tým spojené ďalšie trovy - právneho zastupovania, znalečné, atď. Žalovaný dlhé obdobie
domovú nehnuteľnosť užíval sám, nič žalobkyni neplatil za užívanie, takýto stav mu vyhovoval. Nechcel
žalobkyňu z jej podielu vyplatiť a vec riešiť. Žalobkyňa považuje priznanie trov za dôvodné aj s poukazom

na Komentár k O.s.p. vo vzťahu priznania trov konania úspešnému žalobcovi vo veci zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a predložené judikáty Najvyššieho súdu SR - vo vzťahu
úspešnej žaloby a priznania trov konania o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Poukazuje aj na publikáciu JUDr. Jána Mazáka vo veciach priznania trov konania úspešného návrhu
vo veci zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj na Nález ÚS ČR, sp. zn. II.

ÚS 736/2012, podľa ktorých v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre
priznanie trov konania úspešnej žaloby význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na
súd navrhol spoluvlastníkovi zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý
uplatnil v žalobe na súde a dosiahol úspech vo veci. Je potrebné uviesť, že vo všeobecností platí, že
ani prípadná platobná neschopnosť účastníka konania (čo tomu tak nie je u žalovaného) nemôže byť

dôvodom, pre ktorý súd by neuložil náhradu trov konania v prospech úspešného účastníka v konaní
(citácia zo stanovísk NS SR a publikácia JUDr. Mazáka o priznanie trov konania). Ďalej, v danej veci
poukazuje na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde. Žalobkyňa nemala žiadnu inú
možnosť, než vec riešiť žalobou na súde, vyčerpala pred podaním žaloby všetky možnosti, žalovaný sa
jejvyhrážal,žejejničnevyplatí.Malasnahuvyriešiťvecmimosúdnoucestou,zmluvne.Čovšakžalovaný

nebol ochotný. Bola som nútená zvoliť si právneho zástupcu, advokáta. Poukazuje aj na uvedený list
zaslaný žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu z 3. októbra 2011, kde mu navrhovala riešenie
dohodou, aby žalobkyni za jej podiel vyplatil sumu 9.000,00 Eur, s čím žalovaný, ani nikdy neskôr,
nesúhlasil, viď jeho stanovisko písomne, tiež na prvom pojednávaní na súde, aj ďalšie. Nebolo možné
preto žalobu zobrať späť ani na súde, pred prvým pojednávaním, ani neskôr. Týmto žalobkyni vznikli

vyššie trovy, ktoré je povinnosťou žalovaného znášať v súlade so zákonom. Žalobkyňa bola v celom
rozsahu úspešná, tak ako žalovaného vyzvala aj pred podaním návrhu na riešenie veci mimosúdnou
cestou - zmluvne. Žalovanému bola známa aj cena nehnuteľností, lebo mal predtým vyhotovený aj
iný znalecký posudok. Samozrejme, že podľa znaleckého posudku, vyhotoveného znalcom, určeným
v danom konaní, dokonca patrila žalobkyni vyššia náhrada za podiel, než 9.000,00 Eur. Žalovaný pre

svoju aroganciu s ničím nesúhlasil. Bolo by v rozpore s ustanoveniami O.s.p., základnými zásadami, aby
žalobkyňa mala platiť trovy svojho právneho zastupovania, ktoré jej vznikli v súvislosti s oprávneným
nárokom, a to zavinením žalovaného, lebo vec bolo možné vyriešiť zmluvne, mimosúdnou cestou a
žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná. Žalovaný pri výzvach žalobkyne bol v riadnom pracovnompomere, rovnako teraz je v riadnom pracovnom pomere. Žalobkyňa je v sociálnej núdzi, nemá vôbec
žiaden majetok, nie je vlastníčkou žiadneho bytu, nemá vyriešenú ani bytovú otázku, ktorú musí riešiť.
Potrebuje si kúpiť v Rožňave alebo okolí malý byt. Žalovaný je predsa na tom majetkovo, sociálne oveľa

lepšie než žalobkyňa. Žalovaný ma veľmi lacno vyriešenú bytovú otázku. Je v pracovnom pomere, má
stály, dobrý príjem. Právna dôvodnosť priznania trov konania žalobkyni je preukázaná všetkými dôkazmi
predloženými a vykonanými v tomto konaní.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1).

9. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalovaného spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci
odvolacieho konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
platného a účinného do 30. júna 2016, pričom žalovaný nenapáda výšku priznaných trov, ale základ
rozhodnutia, tvrdiac, že súd žalobkyni náhradu trov konania priznať nemal, nakoľko na jeho strane
existujú dôvody osobitného zreteľa.

11. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

12. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu CSP je uvedené, že sa opätovne prejavuje princíp
arbitrárneho poriadku, v ktorom súd disponuje aj procesným inštrumentáriom na hodnotenie skutočností
a nárokov, ktoré jednoznačným spôsobom neboli preukázané a spravidla objektívne preukázateľné nie
sú. Oproti pôvodnému zneniu O.s.p. však CSP upustilo od príkladného výpočtu okolností, ktoré súd má

a môže v rámci svojho rozhodovania zohľadniť.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade bolo potrebné o
trovách konania rozhodnúť podľa zásady úspechu v konaní, pričom ani v odvolacom konaní súd nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej žalobkyni trovy nemali byť priznané. Podľa

vyjadrení sporových strán, ani u jedného z nich nie je sociálna a majetková situácia jednoduchá, ale
žalovaný aj v samotnom odvolaní uviedol, že je v riadnom pracovnom pomere, preto má stály príjem.

15. V prvom rade však odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o trovách konania v sporoch o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdy vychádzajú z aktuálnej a dlhodobo ustálenej

súdnej praxe, na ktorú poukázala aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, teda, že v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre priznanie trov konania úspešnej žaloby
význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súd navrhol spoluvlastníkovi zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na súde a dosiahol úspech
vo veci.

16.OdvolacísúdpoukazujeajnaprávnynázorvyslovenýuzneseníNajvyššiehosúduSRz26.júla2012,
sp. zn. 4 M Cdo 10/2012, podľa ktorého ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom

konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

17. Súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci spôsobom, ktorý bol žalobkyňou navrhovaný.
Postoj žalovaného k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, ale najmä k výške podielu na vyplatenie
žalobkyni, bol odmietavý, na čo poukázala aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Preto

žalobkyňa, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov,
ktoré potrebovala na uplatňovanie práva proti strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala.18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skonštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a v

podrobnostiach na ne poukazuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej odvolací priznal náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa

konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.