Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415207169
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415207169.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: L. X.,

O.. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, Ž., v konaní právne zastúpený advokátom Mgr. Petrom Nyúlom, kpt.
Jaroša 4, Levice, proti žalovanému: JUVENUS s.r.o., so sídlom Zámocká 22, Bratislava, IČO: 35 806
559, v konaní o zaplatenie 1.156,56 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.156,56 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 31.05.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.156,56 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.05.2015 do zaplatenia na tom základe, že žalovaný mu
nevyplatil mzdu za mesiac apríl 2015 splatnú dňa 30.05.2015, na ktorú mu vznikol nárok na podklade
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 29.04.2014.

2. V priebehu konania pôvodný žalovaný spoločnosť J&P Franc Group s.r.o. zanikol dňa 22.07.2015 v
dôsledku zlúčenia so spoločnosťou JUVENUS, s.r.o., t.j. s aktuálnym žalovaným, s ktorým súd v konaní

pokračoval s poukazom na ust. § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 01.07.2016
ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného v zmysle § 69 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka.

3. Súd doručoval žalobu tak pôvodnému žalovanému ako aj terajšiemu žalovanému na adresu ich sídla
v obchodnom registri, pričom zásielky sa súdu vrátili s oznámením o neznámom adresátovi. Súd potom
vychádzajúc z ust. § 106 ods. 1 písm. a) a § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“) považoval žalobu žalovanému za riadne doručenú.

4. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) CSP,
nakoľko išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- Eur.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca ako
zamestnanec uzavrel s právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou J&P Franc Group s.r.o.)

ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu datovanú dňom 29.04.2014. V pracovnej zmluve je uvedené,
že žalobca bude vykonávať pomocné elektroinštalačné práce, miestom výkonu práce bude Baden
Württemberg, Nemecko a deň nástupu do práce je deň 15.05.2014. Pracovný pomer bol uzavretý na
dobu neurčitú a bola dohodnutá skúšobná doba do 15.08.2014. V bode 7 bola dohodnutá mzda 2,50Eur a v bode 8 jej splatnosť 30. dňa v nasledujúcom mesiaci. V pracovnej zmluve bol tiež dohodnutý
pracovný čas 40 hodín týždenne a vymedzený nárok na dovolenku v rozsahu 4 týždne za rok.

6. Žalobca tiež predložil dohodu o skončení pracovného pomeru datovanú dňom 07.04.2015, v ktorej je
uvedené, že jeho pracovný pomer so zamestnávateľom spoločnosťou J&P Franc Group s.r.o. založený
pracovnou zmluvou zo dňa 15.05.2014 skončil dňom 07.04.2015.

7. Napokon bola súdu predložená výplatná páska žalobcu za mesiac apríl 2015 a v tejto je uvedená

čistá mzda žalobcu v sume 1.156,56 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu mu potom túto sumu žalovaný (resp.
ešte jeho právny predchodca) neuhradil ani po písomnej výzve jeho advokáta zo dňa 08.06.2015.

8. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce platí, že odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je
zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú
prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky

ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

9. Z vyššie uvedených dôkazov mal súd potom za preukázané, že žalobcovi ako zamestnancovi
vznikol voči žalovanému ako právnemu nástupcovi pôvodného žalovaného (ktorý bol zamestnávateľom
žalobcu) nárok na mzdu na základe platnej pracovnej zmluvy, a to za obdobie mesiaca apríl roku 2015 vo

výške 1.156,56 Eur. Nakoľko súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by si žalovaný splnil svoju
povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú mzdu, resp. že by tento záväzok žalovaného zanikol iným spôsobom
zániku záväzku než splnením, žalobe v tejto časti vyhovel.

10. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto právna úprava je podľa § 1
ods. 4 Zákonníka práce totiž použiteľná aj v pracovnoprávnych vzťahoch. Žalovaný sa so zaplatením
mzdy dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňom 31.05.2015, nakoľko v pracovnej

zmluve bola dohodnutá splatnosť mzdy do 30. dňa nasledujúceho mesiaca a teda mzda žalobcu za
mesiac apríl 2015 bola splatnou dňa 30.05.2015. Preto odo dňa 31.05.2015 má žalobca právo na úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 31.05.2015 vo výške 0,05 %
plus 5 percentuálnych bodov) zo sumy 1.156,56 Eur do zaplatenia.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania
bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.