Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3Er/864/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609210337
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2609210337.5

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému: Slovenská republika, v zastúpení: Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36 a Obvodný úrad Trnava, so sídlom Trnava, Kollárova 8, za účasti
súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62,

o vymoženie 909,61 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Súd exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa XX.XX.XXXX bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného o vymoženie
XXX,XX €. s príslušenstvom a trov exekúcie.

Poverením Okresného súdu Senica zo dňa XX.XX.XXXX bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného
poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave, sp. zn. SR XXXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX.

Uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd exekučné konanie zastavil a rozhodol
o trovách exekúcie. Uznesením č. k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX Krajský súd v Trnave
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. Uznesením Najvyššieho súdu č. k. XECdo/XXX/XXXX-
XXX zo dňa XX.X.XXXX boli predmetné uznesenia zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu Senica
na ďalšie konanie.

Po začatí exekúcie dňa XX.X.XXXX povinný zomrel, pričom uznesením Okresného súdu Senica č.
k. XXD/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX bola schválená dohoda o vysporiadaní dedičstva, na základe

ktorej pripadlo dedičstvo v súlade s ustanovením § 462 Občianskeho zákonníka Slovenskej republike,
v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom v Bratislave a Obvodným úradom Trnava.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Súd má teda

právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom
je dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti môže súd posúdiť
kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania.

Súd mal zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, z ktorej mal súd preukázané, že oprávnený s právnym predchodcom povinného uzavreli dňa
XX.X.XXXX úverovú zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol právnemu predchodcovi povinného
finančné prostriedky a právny predchodca povinného sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splatiť
v dohodnutých splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. Bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú

doložku tak, že:

„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu.“

Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(§ 53 ods. 1, prvá veta, OZ).

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení
účinnom od 1.1.2008 /ďalej len „Občiansky zákonník“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zmluva medzi oprávneným a právnym predchodcom povinného je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že právny
predchodca povinného mal v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce,
akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných

prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka,
alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je
žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch

a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Návrh spotrebiteľskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa

len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah podmienok
poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.

ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.

Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa
ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku
aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje

práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje

Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v zmluvných podmienkach je,

že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je
vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnémuzneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Ustanovenie o rozhodcovskej doložke je
v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu

neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade

iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí

sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009)

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v
rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Súd nepriznal exekútorovi náhradu trov exekúcie, nakoľko si náhradu trov exekúcie neuplatnil.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona Exekučného poriadku).