Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221409
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713221409.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Sociálna

poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti
žalovanému Z.. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, XXX XX E., občanovi SR, o zaplatenie 783,90
Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 783,90 Eur na účet žalobcu, vedený v Štátnej
pokladnici, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, I.: XXXXXXXXXX, Š.: XXXXXXX, KS: XXXX a to do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 783,90 Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania nároku žalobcu.

3.Súdvovecimeritórnerozhodoldňa16.03.2015tak,že žalobevyhovelauložilpovinnosťžalovanému
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 23,25 Eur v lehote do 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
16Co/595/2015-81 zo dňa 28. 04. 2016 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

5. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že žalovaný
nepreukázal, že postupoval v súlade s § 46 ods. 1, 4 Exekučného poriadku, ak v exekučnom konaní

EX 534/2005 vymohol pohľadávku od povinného, no čiastku zadržal a nepoukázal ju na účet žalobcu
ako oprávneného subjektu. Okresný súd z uvedeného vyvodil, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil
o žalovanú sumu v zmysle § 451Občianskeho zákonníka. Odvolací súd mal za to, že tento právny
názor súdu prvého stupňa nie je správny, pretože z definície právneho postavenia súdneho exekútora
podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy
štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej)
moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v
zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom zákonom - Exekučným poriadkom a to subsidiárne (v inkriminovanom čase) Občianskym
súdnym poriadkom. Odvolací súd vyslovil názor, že právny vzťah súdneho exekútora a účastníkaexekučného konania nemožno považovať za súkromnoprávny vzťah. Tento právny záver vyvodil a bol v
súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13. 02. 2013, podľa ktorého súdny
exekútor ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s

realizáciouzákladnýchprávúčastníkovexekučnéhokonania,avšaklenprirealizáciiúkonovexekučného
konania. Výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, preto pokiaľ súdny exekútor
prijal platbu od povinného a túto následne oprávnenému nevyplatil, išlo z jeho strany o výkon exekučnej
činnosti, ktorú žalovaný vykonával ako predstaviteľ verejnej moci pri realizácii úkonov exekučného
konania, ktoré v tom čase prebiehalo.

6. V dotknutom prípade sa preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyznačoval tým, jeden účastník
vzťahu (súdny exekútor/žalovaný) vystupoval voči druhému účastníkovi (žalobcovi/oprávnenému), ako
nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva
a povinnosti, pretože v čase, kedy došlo k plneniu zo strany povinného žalovanému, prebiehalo
exekučné konanie a exekútor, teda žalovaný bol poverený vykonaním exekúcie v zmysle Exekučného

poriadku, teda v tom čase išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci
ktorého účastníci nemali autonómne rovnoprávne postavenie charakteristické pre vzťahy založené na
súkromnom práve. Vzhľadom na vyššie uvedené, je potom zrejmé, že okresný súd neposúdil vzťah
medzi účastníkmi konania ako vzťah verejnoprávny, v dôsledku čoho vyvodil nesprávny právny záver,
ak nárok uplatňujúci si zo strany žalobcu voči žalovanému posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Z

uvedeného vyplýva aj to, že pokiaľ sa prioritne okresný súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania
zo strany žalovaného ohľadne uplatňovaného nároku žalobcom, aplikoval nesprávny právny predpis (§
107 Občianskeho zákonníka).

7. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na

vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.

8. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

9. Podľa § 4 ods. 1 a) bod 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

10. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú
spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom.
Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu

na to, či ku vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

11. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. krajský súd uvádza, že zodpovednosť
exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Exekučný

poriadok ani zákon č. 514/2003 Z. z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za
škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že
za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu zodpovedá vedľa štátu rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33
ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd dal do pozornosti, že žalovaný ako súdny exekútor je stále

vedený v zozname SEK (od 14. 07. 2009 bol len pozastavený výkon exekútorského úradu so sídlom
Zvolen, Hlbiny 2).

12. Tak ako odvolací súd uvádza, výlučne závisí na rozhodnutí poškodeného - žalobcu, či bude
náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať

priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalovaný súdny exekútor je pasívne
legitimovaným v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti o čom svedčí
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 75/2015.13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa svojho nároku domáhal voči žalovanému v zmysle § 33 ods.
1 Exekučného poriadku, upravujúceho zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho
zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená exekučným poriadkom. Táto zodpovednosť - ako

konštatuje aj odvolací súd - je zodpovednosťou objektívnou, vznikajúcou bez ohľadu na zavinenie, teda
bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného
subjektu/exekútora.

14. V zásade zo zhora uvedených dôvodov, odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen s tým,

že pokiaľ súd prvého stupňa neposudzoval nárok žalobcu podľa zákonného ustanovenia § 33 ods. 1
Exekučného poriadku (náhrada škody) ale ako vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu „k fyzickej
osobe“, rozhodnutie vo veci bolo vecne nesprávne. V ďalšom bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť
nárok žalobcu, ako nárok na náhradu škody uplatňovanej žalobcom ako poškodeným priamo voči
exekútorovivzmysle§33ods.1Exekučnéhoporiadku anásledneposúdiť,čibolinaplnenékumulatívne
zákonom vyžadované predpoklady vzniku zodpovednosti exekútora za škodu, ktorú spôsobil pri výkone

činnosti. Zároveň sa má súd vysporiadať aj so žalovaným vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu
k správnemu posúdeniu hmotnoprávneho nároku žalobcu.

15. Na pojednávaní dňa 03. 10. 2016 splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že na podanom návrhu,
ako aj doteraz vykonaných vyjadreniach (v rámci predzrušujúceho konania) zotrváva a žiadal, aby súd

žalobe ako dôvodnej vyhovel. Z verbálneho prednesu ako aj z písomného vyjadrenia zo dňa 30. 09. 2016
jednoznačne vyplynulo, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy v
zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

16. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že táto je neopodstatnená vzhľadom k tomu,

že žalobca sa o vymožení pohľadávky žalovaným dozvedel až na základe oznámenia Exekútorského
úradu S.. N. zo dňa 12. 04. 2013, ktorý bol ustanovený ako náhradník žalovaného.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

19. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

20. Podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému

prevádzkovou činnosťou.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

24. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

25. S poukazom na vykonané dokazovanie ktoré súd urobil v rámci prezrušujúceho konania, ako aj
po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom mal za to, že bolo preukázané, že žalobca si uplatnil
svoj nárok voči žalovanému z titulu náhrady vzniknutej škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
K uvedenému skutkovo-právnemu záveru dospel aj odvolací súd, čo v konečnom dôsledku vyplývaz obsahu odôvodnenia jeho zrušujúceho uznesenia. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade súd
už posudzoval nárok žalobcu nie ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok na
náhradu škody. Z listiny (elektronická správa od F. A., ktorá bola odoslaná 12. 04. 2013 o 14:13 hod.

adresátovi S. N. vo veci predmetu: Ko-EX 534/2005 - N. G. bolo preukázané, že týmto elektronickým
spôsobomExekútorskýúradS..S.N.oznámilpracovníčkežalobcu,žeexekučnékonanieboloukončené
vymožením pôvodným súdnym exekútorom Z.. H. dňa 14. 06. 2006.

26. Z dikcie zákonného ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na náhradu

škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

27. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca/poškodený sa o škode a o tom že za ňu nesie zodpovednosť
žalovaný, dozvedel až dňa 12. 04. 2013. Žalobu o náhradu škody súdu doručil 19. 12. 2013, teda zhruba
po 8 mesiacoch odo dňa kedy sa dozvedel o tom, že mu vznikla škoda a kedy sa dozvedel o tom,
kto zodpovedá za škodu (žalovaný). Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaným vznesená námietka

premlčania je nedôvodná a neopodstatnená, pretože žalobca v rámci plynutia premlčacej lehoty, ktorá
by márne uplynula dňa 12. 04. 2015 - eventuálne 14. 06. 2016 si uplatnil nárok na náhradu škody voči
žalovanému. Za danej situácie potom súd považoval žalovaným tvrdené premlčanie nároku žalobcu voči
nemu za účelové a bezpredmetné.

28.Spoukazomnazhoracitovanéustanoveniasúdpotomžalobeakodôvodnejaopodstatnenejvyhovel
a uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi vzniknutú a ním spôsobenú škodu vo výške uplatnenej
sumy.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Vzhľadom na výsledok sporu, súd následne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).