Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1072/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200335
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215200335.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: D. podnik U., a.s., so sídlom v U., K. 1, zastúpeného
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1 proti
žalovanému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/XX, XXX XX I., N., t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou JUDr. X. R., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou, o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou zo dňa 29. septembra 2016, č. k. 6C/53/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 70,70 Eur a k rukám

právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania v sume 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a
v sume 12 eur za trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, keďže z hlásenia o porušení
tarifných a prepravných podmienok vyplynulo, že žalovaný porušil svoje povinnosti cestujúceho, keď
dňa 26.06.2014 cestoval na trati MHD prevádzkovanej žalobcom bez platného cestovného lístka. Preto
je žalovaný povinný podľa § 760, § 772 Občianskeho zákonníka, § 12 ods. 2 písm., b/ a 14 ods. 2

Zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov zaplatiť žalobcovi ako dopravcovi
stonásobok základného cestovného v sume 70 eur a základné cestovné 0,70 eur, čo spolu predstavuje
70,70eur.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa §150ods.2O.s.p.,podľaktorého,aksútrovykonania
v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Konštatoval, že
v predmetnej právnej veci sa jedná o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje výšku 1.000 eur.
Z uplatnených trov konania považoval súd za dôvodné trovy za právne zastupovanie vo výške 59,98 eur

(tarifná odmena 16,60 eur za každý z dvoch úkonov právnej pomoci - prevzatie zastúpenia a písomná
žaloba + režijný paušál 8,39 eur za každý z týchto úkonov + 20% DPH zo súčtu tarifných odmien a
režijných paušálov) a za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur. Uplatnené trovy konania považoval súd
za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke 70,70 eur, keď tieto prevyšujú skoro o polovicu, pričom
s ohľadom na trovy právneho zastúpenia sa jedná v danej veci o skutkovo i právne jednoduchú vec,
kde právo žalobcu bolo uplatnené formulárovou žalobou, ktorú žalobca používa vo všetkých svojich

veciach a mení len konkrétne údaje o žalovanom a mieste a čase čiernej jazdy žalovaného. Preto súd
náhradu trov žalobcu podľa § 150 ods. 2 O.s.p. znížil tak, že žalobcovi priznal iba náhradu trov konania
za súdny poplatok zaplatený žalobcom a 20% z trov právneho zastúpenia. Žalobca si uplatnil k náhrade
aj trovy právneho zastúpenia za úkon - predžalobný pokus o zmier, ktorý úkon súd nepovažoval za úkon
právnej pomoci vykonaný v súdnom konaní, preto trovy takéhoto úkonu nemôžu byť uplatňované v rámci
náhrady trov konania v súdnom konaní.2. Proti rozsudku, jeho výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že
žalobcovi bude uložené, aby zaplatil žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 89,96 Eur (3 úkony á 16,60 Eur + DPH + 3 x režijný paušál á 8,39 Eur), všetko
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vyčítal, že výrok jeho rozhodnutia o
trovách vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nesprávne aplikoval ustanovenie §
150 ods. 2 O.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil iba podľa
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., pričom je nepochybné, že vec je možné považovať za drobný spor

podľa ustanovenia § 200ea O.s.p., avšak či sú trovy primerané voči pohľadávke je potrebné posudzovať
v každom prípade individuálne. Poukázal na viacero súdnych rozhodnutí slovenských súdov, kde
bol v konaní predmetom drobný spor, avšak treba dôsledne postupovať pri aplikácii ustanovenia §
150 ods. 1, 2, pretože v opačnom prípade by nebola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a
ústavné právo domáhať sa ochrany na súde. Preto nemožno priznať, resp. znížiť trovy konania len
s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2, že ide o drobný spor. Vydaním rozhodnutia, ktorým súd

prvej inštancie znížil žalobcovi priznané trovy konania, postupoval nad rámec platnej právnej úpravy.
Nesprávne použitie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. videl v tom, že v zmysle dôvodovej správy zákona
č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny
poriadok, súdy pristupujú k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach
neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako

samotná pohľadávka. Citované zákonné ustanovenie preto možno aplikovať v prípade, keď trovy
konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, minimálne dvojnásobne
vyššiu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Náhrada konania v prejednávanej
veci okrem súdneho poplatku predstavuje za právnu službu odmenu iba za minimálny počet úkonov
s minimálne určenou sadzbou, preto súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods.

2 O.s.p.. Riadiac sa zásadou zodpovednosti za výsledok konania mal podľa ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p. priznať úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci uplatnené trovy konania spočívali v zaplatení súdneho poplatku v zmysle zákona
č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších
právnych predpisov a minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby podľa Vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno znižovať
trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Zdôraznil, že samotné úkony
právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslanie výziev pred podaním
návrhu, príprava žaloby a podanie žaloby na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si

primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania,
ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu so žalobami. Všetky uplatňované trovy konania sú
pretovžalobeúčelnevynaloženéauplatňovanévsúladesprávnymipredpismivminimálnejvýškepodľa
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. už vyššie citovanej. Poukázal ďalej na to, že žiadne či už z hmotných
alebo procesných platných noriem neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať advokátom a

toto právo nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch. Rozsah zníženia primeraných trov konania
označil za odporujúci dobrým mravom ako aj za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby
žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) v medziach odvolania, t.j. vo výroku o trovách konania a zistil, že v tejto
napadnutej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP.

4. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zák.č. 99/1963
Zb., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

5. V danej veci treba uviesť, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodoval a odvolanie žalobcu
bolo podané v čase účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), preto v zmysle cit. ust.
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP odvolací súd odvolacie dôvody žalobcu posúdil a postup a rozhodnutiesúdu prvej inštancie preskúmal z pohľadu vtedy platného a účinného procesného predpisu, teda zák.č.
99/1963 Zb.

6. Preskúmaním zistil, že ustanovenie § 150 cit. zákona umožňovalo, ak existovali dôvody hodné
osobitného zreteľa, výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Uvedené
ustanovenie tak umožňovalo aplikovať odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu; bolo odôvodnené tým, že by strohá aplikácia príslušných
ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa podľa dovtedajšej súdnej praxe prihliadalo na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa
všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, koho majetková
sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá.

7. Novelou uskutočnenou zákonom č. 384/2008 Z.z. účinnou od 15.10.2008 bolo citované zákonné

ustanovenie označené ako ods. 1 s doplnením druhej vety, podľa ktorej súd prihliadal pri rozhodovaní
o náhrade trov najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, čo neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť.

8. Zároveň bol doplnený ods. 2, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa znenia citovaného zákonného ustanovenia
sa tak pre jeho aplikáciu vyžadovalo konštatovanie, že sa jedná o drobný spor a že sú trovy neprimerané
voči pohľadávke.

9. Drobné spory boli vymedzené v ustanovení § 200ea O.s.p.

10. Je nepochybné, že v prejednávanej veci sa jedná o drobný spor. Ďalšou podmienkou aplikácie
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. bolo konštatovanie, že sú trovy neprimerané voči pohľadávke.

11. V prejednávanej veci žalobou vo veci samej bolo uplatnené zaplatenie istiny vo výške 70,70 Eur s
príslušenstvom.Náhradatrovprvostupňovéhokonaniabolauplatnenáspoluvovýške106,46Eur(súdny
poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 89,96 Eur za 3 úkony právnej služby po 16,60 Eur +
3 x režijný paušál po 8,39 Eur + DPH).

12. Je tak zrejmé, že v danej veci boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri
rozhodnutí o trovách konania, keďže v danej veci sa jednalo o drobný spor a trovy uplatnené žalobcom
boli neprimerané voči žalovanej pohľadávke. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.
nie je bezvýznamné pritom v danej veci konštatovať, že sa jedná o skutkovo a právne nenáročnú vec
s vysokou frekvenciou výskytu u žalobcu zastúpeného právnym zástupcom. Zo žaloby je zrejmé, že

sú v danom prípade, ako aj vo všetkých ďalších veciach žalobcu len vyplnené údaje o prípade, ako aj
údaje o cestujúcom z priloženého hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom
revízorom žalobcu. Z obsahu spisu nie je zrejmé, že by bol vo veci vykonaný akýkoľvek ďalší úkon,
prípadnevyvinutáďalšiačinnosťzostranyprávnehozástupcu.Jepritompotrebnépoukázaťnanepomer
žiadanej náhrady trov a pohľadávky, pričom cieľom konaní v drobných sporoch má byť vymoženie

pohľadávky s čo najnižšími nákladmi.

13. Súd prvej inštancie preto postupoval v intenciách citovaného zákonného ustanovenia, ktoré súdu
umožňovalo v prípade drobných sporov trovy nielen znížiť, ale ich aj nepriznať, a preto pokiaľ v súvislosti
s uplatnením a priznaním pohľadávky vo výške 70,70 Eur priznal žalobcovi náhradu trov konania spolu

vo výške 28,50 Eur, bolo jeho rozhodnutie odvolacím súdom potvrdené.

14. Odvolaním nenapadnutej časti, t.j. pokiaľ bolo rozhodnuté o povinnosti zaplatiť istinu vo výške 70,70
Eur sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo a tak nadobudol
právoplatnosť (§ 367 CSP).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradutrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).