Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213214405
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213214405.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey
Szombathovej-Polákovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING a.s. so
sídlom Bratislava, ul. Košická č. 56, IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Bratislava, ul. Michalská 14 , IČO: 47 255 706, proti žalovanému: C. U., nar. XX.XX.XXXX
bytom E. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Leopoldov, o zaplatenie 710,04 Eura

s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. októbra 2015, č. k.
6C/123/2014-113, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23. októbra 2015, č. k. 6C/123/2014-113 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“) návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol a odporcovi
(ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP ) nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka
a ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 1.mája

2014, ako aj podľa § 100 ods.1 a § 101 Občianskeho zákonníka.

3.Vodôvodnenírozhodnutiapoukázalsúdprvejinštancienato,ženavrhovateľ (ďalejlen„žalobca“
v zmysle § 60 CSP) doručil súdu dňa 3.7.2013 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu 2643,49 Eura ako aj úroku z úveru vo výške 17,30% ročne zo sumy 2328,48 Eura za čas
od 22.12.2010 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania zo sumy 2328,48 Eura vo výške 9% ročne za čas

od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že pôvodný veriteľ - Slovenská
sporiteľňa a.s. - uzatvoril so žalovaným dňa 9.3.2005 zmluvu o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX.
Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške (40 000 Sk)
1327,76 Eura pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne , ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať mesačne po
35,52 Eura vždy k 10. dňu v mesiaci , pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.4.2006 a
poslednej na deň 10.2.2011. Uplatnená suma predstavuje neuhradenú úverovú istinu v sume 2328,48

Eura, riadny úrok v sume 0,00 Euro a úrok z omeškania 315,01 Euro.

4. Podaným doručeným súdu dňa 7.8.2015 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že v časti o
zaplatenie 1933,09 Euroa v časti o zaplatenie riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2328,48
Eurozačasod22.12.2010dozaplatenia,včastiúrokuzomeškaniavovýške9%ročnezosumy1618,08
Euro za čas od 22.12.2010 do zaplatenia žalobu berie späť a uplatnil nárok žalobcu na zaplatenie

splátok splatných v období od 10.7.2009 do10.2.2011, celkom 20 splátok po 35,52 Euro , spolu vsume 710,40 Eura a úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho od splatnosti jednotlivých splátok do
ich zaplatenia.

5. Žalovaný na dožiadanom súde uviedol, že je si vedomý vzniknutého dlhu, ktorý vznikol ešte vo vzťahu
k Slovenskej sporiteľni. Uviedol, že k výške uplatneného nároku ani k príslušenstvu sa nevedel vyjadriť
vzhľadom na značný časový odstup a podpis na zmluve ako aj na doručenke jeho podpis. Nevedel
sa vyjadriť o tom, akú dobu splácal úver, do tej doby kým mal zamestnanie , splátky splácal, ale po
strate zamestnania už nemal financie na splátky. Navrhol, aby si súd vyžiadal príslušnú dokumentáciu

od Slovenskej sporiteľne . V prípade, ak súd ho zaviaže na zaplatenie nejakej sumy , žiadal
povoliť mu splátky mesačne max. v sume 30 Eur, pretože sa nachádza ÚVTOS.

6. Na základe vykonaného dokazovania , a to oboznámením sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 9.3.2006 č.XXXXXXXXXX, s oznámením pôvodného veriteľa zo dna 28.12.2010 o postúpení
spornej pohľadávky , doručenky o doručení tohto oznámenia žalovanému dňa 7.2.2011, so zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 a jej prílohy súd zistil, že žalovaný a právny predchodca
žalobcu ako veriteľ uzatvorili dňa 9.3.2006 zmluvu o splátkovom úvere , na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovanému úver v sume 40 000 Sk, ktorý mal dlžník splácať v mesačných splátkach po
1070 Sk . Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.4.2006 a splatnosť poslednej splátky na
deň 10.2.2011.

7. Súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný s právnym
predchodcom žalobcu dňa 9.3.2006 , treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože ju uzatvoril
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej

zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto
spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný nemohol
ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné, že právny
predchodca žalobcu má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
žalobcom tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu

zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie
odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec
uzavretie tejto zmluvy má.

8.1. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenie §-u 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014), podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8.2 Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je,
nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny
vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania. Takýto záver o charaktere
predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní na takýto právny vzťah ,

je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014.

9.1. Vzhľadom na vyše uvedené súd plniac si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. §-u 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od X.X.XXXX) predovšetkým zisťoval, či sporné
právo bolo na súde uplatnené v zákonom stanovenej premlčacej lehote.

9.2.Premlčaniejekvalifikovanéuplynutiečasu,vdôsledkuktoréhosúdnuvymáhateľnosťmožnoodvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním
právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu

premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená
osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobeoprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s
úspechom domáhať u súdu svojho práva.

9.3. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd
nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
Pritom zásada hospodárnosti konania konajúci súd vedie k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Súd prvej

inštancie dodal, že v tomto spore žalovaný ako spotrebiteľ ani nemusel vzniesť námietku premlčania,
pretože súd ex offo je povinný zistiť v každom konaní o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prípadné
premlčanie práva skúmať.

10. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca uplatňuje zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 počet dní

omeškania je 1290 ( a to ku dňu 21.12.2010). Podľa výpisu z účtu predmetného úveru (vyplýva,
že dátum poslednej úhrady je 24.9.2007. Prvý krát veriteľ svoje predmetné právo mohol uplatniť
už 31.5.2008 z nasledovných dôvodov: Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že podľa
Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj) bez uvedenia
dôvodu vypovedať predmetnú úverovú zmluvu prípadne mohol odstúpiť od úverovej zmluvy (keď

žalovaný s tým, že nezaplatil splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy) a tým
vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Zrejme tieto
ustanovenia sa dostali do VOP pôvodného veriteľa práve za tým účelom, aby veriteľ mohol bezodkladne
vykonať úkony, ktorými návrat ním poskytnutých finančných prostriedkov mohol čím skôr dosiahnuť.

11. Ak veriteľ napriek takejto možnosti po dobu 1290 dní (do 21.12.2010) keď postúpil predmetný
dlh, čo je viac ako 3 roky , nevykoná žiaden možný úkon za tým účelom, aby mohol žiadať svoje
finančné prostriedky od svojho dlžníka , robí to zrejme za účelom predlženia zákonnej premlčacej
doby a tým zabezpečiť si výhodu možnosti uplatnenia práva na súde aj po neprimerane dlhej dobe.
Takáto obchodná praktika však je v rozpore s ust. §-u 3 OZ podľa ktorého výkon práv vyplývajúcich z

občianskoprávneho vzťahu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Jednostranne predlženie zákonnej
premlčacej doby nečinnosťou oprávneného subjektu súd považuje za obchodnú praktiku, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať zákonnú ochranu.

12. Vzhľadom na vyše uvedené súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto, že veriteľ prvý krát na súde

svoje právo mohol uplatniť voči žalovanému najneskôr 31.5.2008 (pretože po poslednej úhrade -
24.9.2007 , za dobu 8 mesiacov mohol vykonať hociktorý úkon podľa VOP ) a od 1.6.2008 začala plynúť
trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa 1.6.2011.
Žaloba na súd bola podaná dňa 3.7.2013,teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
lehoty. Na základe uvedeného súd, vzhľadom na premlčanie sporného práva žalobcovi spornú sumu

priznať nemohol, preto žalobu o zaplatenie 20 splátok splatných v období od 10.7.2009 do 10.2.2011
v sume 710,40 Eura s prísl. zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu a tiež z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, došlo k znevýhodneniu žalobcu a porušeniu jeho ústavných práv.

15. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa v časti premlčania v rozsudku vôbec nevysporiadal s
obsahom vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.10.2015. V rozhodnutí prvoinštančného súdu bolo nutné uviesť
a vysvetliť, prečo nie je právna argumentácia žalobcu dôvodná, nevyhovujúca, resp. prečo je mylná a
mal sa vysporiadať s právnymi závermi odvolacích súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ,
uvedenými v podaní žalobcu zo dňa 21.10.2015.

16. Samotná zmienka o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah je vo vzťahu k limitom stanoveným
požiadavkami na rozhodovaciu činnosť nepodstatná, nakoľko v ním uvádzaných prípadoch sa jednalo
o obdobné vzťahy ako v tomto súdnom konaní. V rozhodnutí súdu prvej inštancie nie sú uvedené takéskutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie odchylné od uvedených rozhodnutí s aplikovaním 4
ročnej premlčacej doby. Odvolateľ poukázal na viacero rozhodnutí Krajských súdov v Košiciach, v Žiline,
v Trnave, v Nitre, v Žiline a v Banskej Bystrici ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7 Cdo201/2014, 2 Cdo 241/2009, 2 Cdo 238/2008, 2 MCdo 7/2009 ako aj na
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 300/06 zo dňa 4.1.2007 a III. ÚS 119/03 ako
aj na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 107/07.

17.Odvolateľ namietal nesprávnosť úvah a záverov súdu o tom, že právny predchodca veriteľa by

bol povinný v prípade omeškania dlžníka od zmluvy s dlžníkom odstúpiť, či túto vypovedať. Takáto
povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, ktorý upravuje vzťah veriteľa a
dlžníka. Konkretizovanie takejto povinnosti s možným následkom premlčania potom nevykonal ani súd
prvej inštancie. Súd prijal premisu, na základe ktorej posúdil nárok žalobcu ako premlčaný, ale ako k
tejto premise došiel, čo pri tom zohľadňoval a nezohľadňoval, čo bolo v prospech a čo v neprospech a
čo prevážilo prípadné protichodné názory však vôbec neuvádza.

18. Poukazujú na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré citoval, odvolateľ uviedol, že
v situácii, kedy nedôjde k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, sa premlčanie bude vždy
posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym splátkam v nadväznosti na ich splatnosť (tak ako žalobca
postupoval v tomto konaní). Podľa jeho názoru rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je
preskúmateľný a podľa odvolateľa zakladá aj porušenie ústavných práva žalobcu na súdnu ochranu

a inú právnu ochranu. Logickým postupom v medziach zákona by malo byť jeho zrušenie odvolacím
súdom a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

19. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie
žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 710,40 EUR s príslušenstvom a žalovaného zaviaže na náhradu

trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379,
§ 380 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a
contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách
konania je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods.1 vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami súd žalobca a žalovaný.

Podľa § 389 ods.1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší , len ak súd prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1.júla 2016,
bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a tento zákon v zmysle § 474

CSP nadobudol účinnosť 1.júla 2016.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval ,alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.23. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 157 ods.2 ustanovoval, že v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

24. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods.2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach . Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) ( Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.

1 Cdo 4/2009 zo dňa 29. júna 2010).

25. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho
poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť,

napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní
rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec.
Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol
vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08
z 12. júna 2008).

26. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3.júla 2003).

27. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (postupca Slovenská sporiteľňa a.s. so

sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653) dňa 9.3.2005 uzavrel s žalovaným Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov. Na základe tejto zmluvy pod bodom I. Základné podmienky poskytla
Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava žalovanému Splátkový úver vo výške 40 000,- Sk, išlo o MINIúver
do 10 minút, bez poplatku, poskytnutý jednorázovo bezhotovostne, s poplatkom za správu úveru 50,-

Sk mesačne, s výškou pevnej úrokovej sadzby 17,30 % p.a. a žalovaný ako dlžník bol povinný splatiť
poskytnutý úver , v 59 splátkach po 1.070,- Sk , počnúc prvou splátkou dňa 10.04.2006, vždy k 10.dňu
v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10.02.2011. Všetky údaje a
náležitosti uvedené v Základných podmienkach Úverovej zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia Úverovej
zmluvy, ich zmeny sa riadia Úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami a VOP (Všeobecné obchodné

podmienky).

28. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.12.2010 uzavretej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a Bratislava a žalobcom podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník , postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca podal

proti žalovanému žalobu na Okresný súd Komárno dňa 03.07.2013, domáhajúc sa vydania platobného
rozkazu , na základe ktorého bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 643,49 EUR do 15 dní
od doručenia platobného rozkazu spolu s riadnym úrokom z omeškania vo výške 17,30 % p.a. z istiny2 328,48 EUR od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. z istiny 2 328,48
EUR od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania.

29. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie v písomnom podaní zo dňa 12.12.2013 uviedol, že v rámci
uplatnenej pohľadávky z úveru vo výške 2 643,49 EUR sú obsiahnuté úroky z omeškania vo výške
315, 01 EUR a istina po splatnosti vo výške 2 328,48 EUR. Žalovaný vyčerpal úver vo výške 40.000 Sk
( 1.327,76 EUR) dňa 09.03.2006, k prvej splátke úveru vo výške 35,52 EUR ( 1.070,- Sk ) došlo dňa
10.04.2006 a poslednú splátku úveru žalovaný uhradil dňa 24.09.2007 vo výške 31.,98 EUR ( 963,50

Sk). Žalovaný spolu uhradil 15 splátok v celkovej výške 510, 15 EUR ( 15.368,80 Sk). Z uvedeného
a z výpisov vyplýva, že žalovaný sa po prvýkrát dostal do omeškania so splatením splátok úveru
11.10.2006 ( z dôvodu nezaplatenia splátky v dohodnutej výške) čím už od toho dátumu vznikol
žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 315,01
EUR je účtovaný od 11.10.2006 do 21.12.2010 (deň postúpenia pohľadávky) z nesplatených splátok
v stanovenej percentuálnej výške, ktorú žalobca oznámil žalovanému zverejnením na svojej webovej

stránke, ako aj vo svojich obchodných priestoroch. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.01.2009 bol
úrok z omeškania vo výške 26,40 % ročne. Od 15.01.2009 do 21.12.2010 bol tento úrok upravený na
sadzbu vo výške 8,00 %. V rámci istiny po splatnosti vo výške 2.328,48 EUR sú obsiahnuté riadne úroky
vo výške 1.324,35 EUR ( do dňa postúpenia pohľadávky 21.12.2010) a poplatky v sume 170,27 EUR.
Čistá istina úveru (bez úrokov a poplatkov) je tak vo výške 1.148,87 EUR.

30. Na ďalšiu výzvu súdu prvej inštancie žalobca v písomnom podaní zo dňa 09.07.2014 uviedol, že
právny predchodca žalobcu ani žalobca žiadnym spôsobom predčasne neukončil zmluvný vzťah a
konečná splatnosť úveru nastala až dňa 20.02.2011 v zmysle čl. I Zmluvy o úvere.

31.1. Žalobca sa k veci písomne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 04.08.2015, v ktorom , okrem iného,
uviedol, že pokiaľ žaloba bola súdu doručená po 23.6.2013, 4 ročná premlčacia doba začala plynúť tak,
že splátky splatné v období od 10.7.2009 do 10.2.2011 (celkom 20 splátok po 35,52 EUR,
(pôvodne 1 070 Sk)nemôžu byť premlčané.

31.2 Vzhľadom na uvedené upravil pôvodný návrh na vydanie platobného rozkazu tak, že sa domáha
voči žalovanému zaplatenia sumy 710,40 EUR, úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 35,52
EUR od 11.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR
od 11.9.2009 do zaplatenia, , zo sumy 35,52 EUR od 11.10.2009 do zaplatenia, , zo sumy 35,52 EUR
od 11.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR

od 11.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR
od 11.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR
od 11.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR
od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR
od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR

od 11.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od
11.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od
11.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR od
11.1.2011 do zaplatenia, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

31.3. V prevyšujúcej časti zobral žalobca žalobu späť, t. j. v časti istiny vo výške 1 933,09 EUR, v časti
riadneho úroku vo výške 17,30 % p.a. z istiny 2 328,48 EUR od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku
z omeškania vo výške 9,00 % p.a. z istiny 1 618,08 EUR od 22.12.2010 do zaplatenia s tým, že úrok z
omeškania si bude uplatňovať od splatnosti jednotlivých splátok.

32. Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 3.decembra 2015, č. k. 6C/123/2014-111 konanie o
zaplatenie 1933,09 Eura, o zaplatenie riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2328,48 Eura za
čas od 22.12.2010 do zaplatenia, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1618,08
Eura za čas od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil a o trovách zastaveného konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil

čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu a právne ho odôvodnil podľa ust. § 96 ods.1 a 3 OSP.

33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s
prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnenépodmienky pre nepriznanie v žalobe, po jej modifikácie v dôsledku čiastočného späťvaztia žaloby,
uplatneného nároku žalobcovi v sume 710,40 eura s príslušenstvom, z dôvodu jeho premlčania a či
je na daný právny vzťah, a teda aj na premlčanie treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka

alebo ustanovenia Obchodného zákonníka.

34. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa na predmetný
záväzkový vzťah z hľadiska premlčania mal aplikovať 4 ročnú premlčaciu dobu podľa ustanovení
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ďalej len OBZ), avšak stotožnil sa s odvolacími dôvodmi

o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

36. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014
„Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.“
37. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta
Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou

sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom ( pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8MCdo13/2014 z 28.2.2015) .

38.V danom prípade ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu

rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda a j súdu), má teda charakter procesnoprávny, a
tobezohľadunato,žejeobsiahnutévhmotnoprávnompredpise.Keďžezároveňtátonormaneobsahuje
žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo
okamžitej aplikovateľnosti tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality,

má súd prihliadať na premlčanie ex offo vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia
začatých, konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový
súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo
citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

39. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. V ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa tak zákonodarca priznal
ochranu subjektívnemu právu spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch a to v
konkrétnom, najmä však v občianskoprávnom súdnom konaní. Uvedené ustanovenie je špeciálnym
ustanovením vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako všeobecnému právnemu predpisu, ktorý v

ustanovení § 100 ods.1 stanovuje, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

40. Súd prvej inštancie sa však nesprávne vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku, ak
dospel k záveru, že dátum poslednej úhrady splátky bol 24.9.2007, preto veriteľ prvýkrát mohol svoje
právo uplatniť už 31.5.2008, čo odôvodnil s poukazom na bod 17.1 a 17.2 písm. b/ Všeobecných

obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ktorý mohol kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu vypovedať
predmetnú úverovú zmluvu, alebo mohol odstúpiť od zmluvy ak žalovaný tým, že nezaplatil splatnú
splátku, podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy a tým si mohol vytvoriť možnosť žiadať od
dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Argumentoval ďalej tým, že tieto ustanoveniasa zrejme dostali do VOP pôvodného veriteľa práve za tým účelom, aby mohol bezodkladne vykonať
úkony smerujúce k návratu finančných prostriedkov. Ak veriteľ napriek takejto možnosti po dobu 1290
dní (do 21.12.2010),keď postúpil predmetný dlh, čo je viac ako 3 roky, nevykoná žiaden možný úkon

za tým účelom, a by mohol žiadať svoje finančné prostriedky od svojho dlžníka, robí to zrejme za
účelom predĺženia zákonnej premlčacej doby, aby si tak zabezpečil výhodu možnosti uplatnenia práva
na súde aj po neprimerane dlhej dobe. Takáto obchodná praktika Konštatoval, že takáto obchodná
praktika je v rozpore s ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv vyplývajúcich z občianskoprávneho vzťahu
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal z toho, že veriteľ mohol prvýkrát svoje právo

na súde uplatniť najneskôr 31.5.2008 (pretože po poslednej úhrade 24.9.2007, za dobu 8 mesiacov
mohol vykonať hociktorý úkon podľa VOP a od 1.6.2008 začala plynúť trojročná premlčacia doba na
uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa 1.6.2011, a keďže návrh na súd bol podaný
dňa 3.7.2013, teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty (správne doby-pozn.
odvolacieho súdu), vzhľadom na premlčanie sporného práv a žalobcovi nemohol priznať spornú sumu,
preto žalobu o zaplatenie 20 splátok splatných v období od 10.7.2009 do 10.2.2011 v sume 710,40 Eura

s príslušenstvom zamietol.

41. Tento právny záver súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov a v rozpore so zákonom. Dôvodom zrušenia rozhodnutia je vždy nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov.

42. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal ustanovením § 103 OZ, v zmysle ktorého ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

43. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods.9 OZ v znení účinnom od 1.7.2011 (novela Občianskeho zákonníka uskutočnená
zákonom č. 161/2011 Z.z.), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

44. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za
podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne

nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť,
že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na
zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju
má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr začať plynúť
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni,

ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky.

45. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

46. Ak sa plnenie na základe určitého práva dohodlo v splátkach, premlčia sa vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe jednotlivé splátky, teda každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre
každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

47. Ak plnenie bolo dojednané v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, začína plynúť premlčacia
doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.48. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. č. XXXXXXXXXX nesporne vyplýva, že žalovaný ako dlžník bol
povinný splácať poskytnutý úver v pravidelných 59 splátkach po 1.070,- Sk, počnúc prvou splátkou dňa
10.04.2006, vždy k 10.dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá

na 10.02.2011.

49. Dohoda medzi účastníkmi zmluvy o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka
požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala splatnou ( zročnou). Každá zo splátok totiž
prestavuje samostatné plnenie , a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101

OZ samostatne.

50. Ak bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že veriteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy alebo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak dlžník podstatným spôsobom porušil ustanovenie zmluvy,
napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, teda ak prestal platiť splátky, neznamená
to, že toto svoje právo je povinný veriteľ využiť.

51. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale
aj nemusí uplatniť. Pokiaľ ide o premlčanie splátok , platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne
vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti.

52. Ak dlžník nesplní niektorú zo splátok a veriteľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stane
splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia trojročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho
dlhu v prípade vyhlásenia zmluvnými stranami dohodnutej mimoriadnej splatnosti dlhu začína plynúť
od doby splatnosti celého zostávajúceho dlhu. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje výrazný
zásah do práv a povinností dlžníka, najmä zakladá jeho povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver aj s

príslušenstvom, preto je nevyhnutné, aby veriteľ jednoznačne a spoľahlivo preukázal, že boli splnené
dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia úveru ako aj to, kedy bolo zosplatnenie úveru
oznámené dlžníkov.

53. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vyčerpal úver vo výške 40.000,- Sk ( 1.327,76 eura), prvú

splátku vo výške 1.070,- Sk ( 35,52 eura) uhradil veriteľovi dňa 10.04.2006 a poslednú splátku vo
výške 963,50,- Sk ( 31,98 eura) uhradil veriteľovi dňa 24.09.2007, takže celkovo uhradil 15 splátok vo
výške 510,15 eura( 15.368,80.- Sk. Veriteľ, t.j. právny predchodca žalobcu, ale ani žalobca nevyhlásili
mimoriadnu splatnosť úveru, takže konečná splatnosť úveru nastala až dňa 20.02.2011 v zmysle čl. I.
Zmluvy o úvere.

54. Z hore uvádzaných skutočností vyplýva, že záver súdu prvého stupňa o premlčaní pohľadávky nemá
oporu v obsahu spisu, nezodpovedá náležitému zisteniu skutkového stavu a ani správnemu právnemu
posúdeniu. Moment splatnosti peňažného záväzku stanovil súd prvej inštancie v rozpore s právnou
úpravou aj všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a pre nedostatok dôvodov je jeho záver

o premlčaní pohľadávky navrhovateľa predčasný a nesprávny. Vzhľadom k hore uvedeným právnym
záverom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

55. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne zaoberať sa tým, či ku dňu podania návrhu žaloby na
súd, keď v v priebehu konania, po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca uplatnil voči žalovanému nárok

na zaplatenie splátok úveru od 10.7.2009 do 10.2.2011 v počte 20 splátok po 35,52 eura sú alebo nie
sú premlčané alebo či je premlčaný celý nárok žalobcu, posúdil celú úverovú zmluvu z pohľadu ochrany
práva spotrebiteľa a až potom vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220
ods.2 CSP tak, aby bolo preskúmateľné.

56. Podľa § 391 ods.2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

57. Podľa § 396 ods.3 CSO ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

58. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods.2 druhá veta CSP a 3
ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).