Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/362/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615205972
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615205972.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľov: 1/
D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, S., 2/ Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, S., 3/ mal. D.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, S., 4/ mal. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, S., 5/ mal.
H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, S., maloleté deti zastúpené zákonným zástupcom D. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, S., proti odporcom: 1/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, S.,
2/ E. S.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, S., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 12. augusta 2015, č.k. 5C 806/2015-32, v
znení opravného uznesenia zo dňa 8. júla 2016, č.k. 5C 806/2015-110, a na odvolanie odporcov proti
opravnému uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 8. júla 2016, č.k. 5C 806/2015-110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. augusta 2015, č.k. 5C 806/2015-32, v znení

jeho opravného uznesenia zo dňa 8. júla 2016, č.k. 5C 806/2015-110, v napadnutej časti týkajúcej sa
nariadenia neodkladného opatrenia m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z
a m i e t a .

Opravné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 8. júla 2016, č.k. 5C 806/2015-110, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 12.8.2015, v znení jeho opravného uznesenia zo dňa 8.7.2016,
súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie (predtým predbežné opatrenie), ktorým odporcom
1/, 2/ ako bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. S. zapísaných na
LV č. XXX pre obec a k.ú. S., a to stavby - rodinného domu s. č. XXX na parc. č. X/X, stavby -
hospodárskej budovy na parc. č. X/X, pozemku - parc. reg. C č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 134 m2, č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, č. X/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 186 m2 a č. XX - záhrady o výmere 323 m2, uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
vyhotovovania, zaznamenávania, spracovávania a uchovávania obrazových snímkou alebo obrazových
a zvukových záznamov vykonávaných prostredníctvom monitorovacieho kamerového systému 2 ks
kamier umiestneného na vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov neodkladného
opatrenia, ktoré zaznamenáva, monitoruje a vyhotovuje obrazové snímky o prejavoch osobnej povahy,
spôsobe života a pohybu navrhovateľov neodkladného opatrenia v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

k.ú. S., zapísanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. S., a to stavbe - rodinnom dome s. č. XXX na parc. č. XX
a pozemku parc. reg. C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, keď zároveň navrhovateľom uložil povinnosť, aby v lehote 60-tich dní odo
dňa vykonateľnosti predmetného uznesenia podali na súde prvej inštancie návrh na začatie konania
vo veci samej. Taktiež im uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu prvej inštancie
súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia) v

sume 33 Eur.2. Vychádzal zo skutkových tvrdení navrhovateľov, podľa ktorých je navrhovateľ 1/ výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti v susedstve nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov, keď odporcovia
si dňa 21.1.2015 nainštalovali na komínoch svojho rodinného domu 2 ks monitorovacieho kamerového

systému,ktorýjenasmerovanýnielennapriestorpredichnehnuteľnosťami,aleajdookiennehnuteľnosti
navrhovateľov, pričom tieto kamery sú pohyblivé, je možné s nimi manipulovať, sú v prevádzke 24 hodín
denne a ich umiestnením odporcovia sledujú každý pohyb navrhovateľov, a to bez ich súhlasu. Voči
takémuto konaniu odporcov podali sťažnosť na Obec S., ako i sťažnosť na Úrad pre ochranu osobných
údajov SR. Navrhovateľka 2/ je manželkou navrhovateľa 1/ a ostaní navrhovatelia sú jeho deťmi.

3. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil poukazom na ust. § 74 ods. 1 O.s.p., § 75 ods.
1, 2, 6 a 8 O.s.p., § 76 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016), ako aj na ust.
§ 11, 12 ods. 1, 2, 3 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vysvetlil inštitút predbežného opatrenia
a podmienky potrebné pre jeho nariadenie a dospel k záveru, že navrhovatelia dôvodnosť návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia osvedčili.

4. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie vyvodil, že odporcovia majú monitorovací
kamerový systém na svojej nehnuteľnosti umiestnený tak, že smeruje a svojím záberom pokrýva
aj nehnuteľnosti navrhovateľa 1/, k čomu im navrhovatelia nikdy súhlas nedali, naopak kamerovým
systémom odporcov dochádza denne počas 24 hodín k neoprávnenému monitorovaniu nielen

každodenných činností navrhovateľov, ale je narušená sloboda, bývanie a mravné zásady
medziľudských vzťahov. Z písomných podaní adresovaných Obecnému úradu S. a Úradu na ochranu
osobných údajov SR mal za osvedčené, že navrhovatelia vyvíjajú aktívnu činnosť na zabránenie
odporcom v monitorovaní ich nehnuteľnosti, keď odporcovia na tieto sťažnosti nereagujú. Mal za to,
že navrhovatelia osvedčili základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, keď mal za

dostatočne osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi, taktiež mal za osvedčenú potrebu
dočasnej úpravy ich právnych vzťahov, stotožniac sa s tvrdením navrhovateľov, že stav si vyžaduje
túto dočasnú úpravu a zároveň sa nevytvorí nenapraviteľný stav a účinky nariadeného predbežného
opatrenia nebudú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov.

5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, ktorí žiadali uznesenie súdu
prvej inštancie v jeho časti, ktorým bolo návrhu navrhovateľov vyhovené, zmeniť a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia) zamietnuť. Poukázali na zmätočnosť tohto
uznesenia pokiaľ ide o jeho výrok a časť odôvodnenia, a ďalej uviedli, že kamerový systém prevádzkujú
za účelom ochrany svojho majetku a zdravia, keďže v minulosti dochádzalo k poškodzovaniu ich

majetku zo strany navrhovateľov parkovaním, opravovaním a štartovaním veľkých a ťažkých vozidiel
na ich ulici, obťažovaním hlukom, preliezaním cez časť pletivového plota medzi pozemkami účastníkov,
prekopávaním lopty na ich pozemok a strechu a pravdepodobným trávení, ich domácich zvierat. Tvrdili,
že práve kamery umiestnené na dome navrhovateľa sú namierené na ich dom a do ich záhrady, pričom
ich kamerový a informačný systém je aktuálne prevádzkovaný v súlade so zákonmi SR a slúži na

dokumentovanie prípadnejpriestupkovej alebo trestnej činnosti tretích osôb a tým na ochranu pokojného
a nerušeného užívania svojich nehnuteľností. K podanému odvolaniu doložili listinný dôkaz - Protokol
o kontrole č. XXXXX/XXXX-K.-XX Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 12.8.2015.

6. Navrhovatelia sa k podanému odvolaniu odporcov písomne nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380, § 378 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné.

8. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu bez náležitostí),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

9. O odvolaní odporcov rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z.
zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

10. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016 pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné
opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

11. Citované zákonné ustanovenie do 30.6.2016 upravovalo predbežné opatrenie ako inštitút
procesného práva, ktorého účelom bolo poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným

právnym pomerom účastníkov vtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp.
kýmsúdsvojímmeritórnymrozhodnutímneposkytneúčastníkomdefinitívnuochranu.Preaplikáciutohto
inštitútu sa vždy vyžadovala naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Inštitút
predbežného opatrenia teda plnil zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavoval prostriedok na
dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy , ak bola

obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom bola dočasnosť
a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení bolo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu,
ktorá si vyžadovala okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania odôvodnený spomínanou
nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia, keď nebola vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov. Pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia musel súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov
uvedených v ust. § 74 a nasl. O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa nariadenia predbežného
opatrenia domáhal, si vyžadoval osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi,
ohľadne ktorého mali byť upravené pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti
o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok nemusel byť preukázaný nepochybne, musel

však byť osvedčený, keď miera osvedčenia sa riadila najmä naliehavosťou situácie. Podmienkou pre
nariadenie predbežného opatrenia bolo osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. Predbežným opatrením nebol prejudikovaný
konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečovalo, aby konečné rozhodnutie vo veci mohlo mať vôbec
reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch

mohlo zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, jej zväčšovaniu. Aj v prípade splnenia
formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia
súd musel ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov
účastníkovkonaniaalebotretíchosôbatedaposúdiťprimeranosťzásahu,ktorýnariadeniepredbežného
opatrenia predstavuje.

12. Podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 160/2015 Z.z. sú podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia stanovené obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku účinnom do
30.6.2016 pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ak v Občianskom
súdnom poriadku bola možnosť nariadenia predbežného opatrenia stanovená v prípade, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený, v Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená
v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Obdobne potom oba právne predpisy upravujú náležitosti na nariadenie neodkladného
(predbežného) opatrenia. Z uvedeného potom odvolací súd vyvodil, že vyššie uvedené právne závery

súdnej praxe ohľadom podmienok nariadenia predbežného opatrenia sa vzťahujú aj na v súčasnosti
platnú úpravu ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia.

13. Neodkladné opatrenie je preto mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste
použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne

hrozí vznik škody, a to buď vôbec alebo len ťažko nahraditeľnej. Reálnosť a bezprostrednosť
ohrozenia znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým
spôsobuje navrhovateľovi škodu, resp. ujmu, a to nenahraditeľnú Subjekt domáhajúci sa nariadenia
neodkladného opatrenia musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť dôvodyna jeho nariadenie. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.
Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa

návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná i doterajšia právna úprava
sledujúca tým čo najrýchlejšie a najpružnejšie rozhodnutie o návrhu. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania (dôkazné bremeno) má teda navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len
faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý si vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi

súdom, t.j. naliehavosť i po stránke právnej, a taktiež i osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie
musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

14. Na základe obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie sú dané. Je nepochybné, že navrhované neodkladné opatrenie má byť prostriedkom dočasnej

úpravy pomerov účastníkov z dôvodu navrhovateľmi tvrdenej ujmy na svojich osobnostných právach,
a nie prostriedkom zabezpečujúcim exekúciu. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie i úlohou súdu
odvolacieho posúdiť, či navrhovatelia neodkladného opatrenia osvedčili alebo neosvedčili naliehavosť
situácie po stránke právnej a tým potrebu dočasnej úpravy pomerov v záujme účinnej ochrany pred
reálnou a inak neriešiteľnou ujmou už v štádiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací

súd má za to, že z návrhu a k nemu doložených listín potreba tejto okamžitej úpravy pomerov
účastníkov nevyplýva, resp. nemožno konštatovať, že o jej potrebe nie sú vážnejšie pochybnosti.
Navrhovatelia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložili len svoje oznámenie o správaní
sa odporcov na Obecný úrad S., jeho oznámenie o postúpení tejto veci Úradu na ochranu osobných
údajov SR, vzájomnú korešpondenciu s uvedenými inštitúciami, rozhodnutie o začatí správneho

konania pri absencii rozhodnutia v tomto konaní, rodné listy maloletých detí, LV a fotodokumentáciu.
Z uvedených listinných dôkazov, ktorými mali navrhovatelia osvedčiť správanie sa odporcov v takej
miere, že je nevyhnutný okamžitý zásah súdu, nakoľko nemožno čakať do meritórneho skončenia
súdneho konania upravujúceho pomery medzi účastníkmi konania definitívne, naliehavosť potreby
predbežnej úpravy nevyplýva, keď na základe nich nemožno jednoznačne konštatovať porušovanie

osobnostných práv navrhovateľov v takej miere, že je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Naopak z
listinného dôkazu doloženého odporcami k odvolaniu proti preskúmavanému uzneseniu , a to protokolu
o výsledku kontroly realizovanej Ústavom na ochranu osobných údajov SR, vyplýva, že aktuálne, a to
i v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie , nie sú smerom na nehnuteľnosť
navrhovateľov nastavené 2 ks kamier, ale len jedna, pričom ani z tohto údaju zásah do osobnostných

práv navrhovateľov v miere a intenzite pre potrebu okamžitej úpravy pomerov nevyhnutnej osvedčený
nie je, keď navrhovatelia neosvedčili, že odporcovia vyhotovujú, zaznamenávajú, spracovávajú a
uchovávajú obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy o navrhovateľoch, pričom takejto
ochrany sa návrhom v zmysle jeho petitu domáhali. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie má
odvolací súd za to, že pomery účastníkov konania môžu byť upravené až rozhodnutím v merite veci

po vykonaní dokazovania, keď náhradou za prípadnú ujmu vzniknutú navrhovateľom má byť práve
zadosťučinenie ako nárok z porušenia osobnostných práv vyplývajúci.

15. Na základe uvedeného preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým
bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s jeho opravným uznesením zo

dňa 8.7.2016, podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, keďže neboli slnené podmienky na jeho potvrdene a ani zrušenie.

16. Predmetom odvolacieho konania bolo i uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 8.7.2016, č.k. 5C
806/2015-110, ktorým došlo k oprave výroku a časti odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa

12.8.2015, č.k. 5C 806/2015-32. Odporcovia riadne a včas podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu
namietali je zmätočnosť a nezrozumiteľnosť spočívajúcu v nedostatočnej konkretizácii uznesenia, ktoré
sa opraným uznesením opravuje, a žiadali ho zrušiť.

17. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č 160/2015 Z.z. C.s.p. a dospel

k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné.

18. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesene, ktoré doručí subjektom konania.19. Po vecnom a právnom preskúmaní napadnutého opravného uznesenia vydaného súdom prvej
inštancie je potrebné konštatovať, že v opravnom uznesení je v jeho výrokovej časti dostatočným

spôsobom konkretizované uznesenie, ktorého sa oprava týka, a to uvedením dátumu a č.k., keď
výrok opravného uznesenia obsahuje opravený text výroku a časti odôvodnenia uznesenia, ktorého
sa opravné uznesenie týka. Takýto obsah opravného uznesenia nespôsobuje zmätočnosť súdnych
rozhodnutí vydaných v danej veci.

20. Na základe uvedeného preto odvolací súd odvolaním napadnuté opravné uznesenie k uzneseniu
súdu prvej inštancie zo dňa 12.8.2015, č.k. 5C 806/2015-32, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§
262 ods. 1 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).