Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/567/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316211431
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4316211431.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey
Szombathovej-Polákovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H. M. XXX, zastúpená: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom advokátskej kancelárie v Nitre, Farská
34,protižalovanému:X./K.V.,s.r.o.,sosídlomD.1,A.XXXX/XX,IČO:XXXXXXXX,W.2./D.K.,s.r.o.,
sosídlomD.,V.XXXX/X,IČO:XXXXXXXX,onariadeníneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalovaného

v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 30. júna 2016, č. k. 7C/241/2016-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 30.06.2016, č.k. 7C/241/2016-40 zakázal
žalovaným v 1. rade a v 2. rade začať alebo pokračovať v začatom výkone záložného práva, ktoré
vyplýva zo Zmluvy o záložnom práve č. 35/14 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom

žalovaného v 1. rade dňa 27. 03. 2014, k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. H. M., obec H.
M., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v celku, a to parcela č. XXX o výmere 600 m2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere 299 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela
č. XXX o výmere 895 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci
sa na parcele č. XXX až do právoplatného rozhodnutia vo veci o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy
č. 35/14 uzatvorenej dňa 27. 03. 2014 a Zmluvy o záložnom práve č. 35/14 uzatvorenej dňa 27. 03.

2014. Žalobkyni uložil, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia
podala na príslušnom súde návrh na začatie konania o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. 35/14
uzatvorenej dňa 27. 03. 2014 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a o
určenie neplatnosti Zmluvy o záložnom práve č. 35/14 uzatvorenej dňa 27. 03. 2014 medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, 6, 8, 9, § 76 ods.
1 písm. e/, f/, ods. 3, § 154 ods. 1, § 167 ods. 2 a § 171 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“).
3.Vodôvodneníuzneseniasúdpoukázalnato,ženaOkresnomsúdeLevicesapodsp.zn.7C/241/2016
vedie konanie v právnej veci žalobkyne, ktorá sa domáha uloženia zákazu začať alebo pokračovať v
začatom výkone záložného práva žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobou vo veci samej sa žalobkyňa mieni domáhať určenia
neplatnosti Úverovej zmluvy č. 35/14 uzatvorenej dňa 27. 03. 2014 a Zmluvy o záložnom práve č. 35/14
uzatvorenej dňa 27. 03. 2014.

4.1. Žalobkyňa návrh na vydanie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) odôvodňuje
tým, že dňa 27. 03. 2014 uzavrela s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - F. V. so sídlom

U.. E. XX/XXXX, D., S. zmluvu č. 35/14, na základe ktorej sa právny predchodca žalovaného v 1.
rade zaviazal žalobkyni poskytnúť nebankový úver v celkovej výške 11 800,- eur, spolu s navýšením vcelkovej výške 12 932,80 eura. Predmetný úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 6 mesačných splátkach
podľa dohodnutého splátkového kalendára. Spolu so zmluvou o úvere žalobkyňa zároveň s právnym
predchodcom žalovaného v 1. rade zároveň uzavrela aj Zmluvu o záložnom práve č. 35/14 zo dňa

27. 03. 2014, ktorou mal byť zabezpečený záväzok žalobkyne zo zmluvy o úvere, a na základe ktorej
bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX. Rozhodnutie správy katastra
Levice č. H o vklade záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam nadobudlo právoplatnosť dňa 25.
11.2 015. Následne dňa 11. 12. 2015 bola pohľadávka prostredníctvom Oznámenia o postúpení
pohľadávky postúpená zo spoločnosti Tatra Credit, a. s., na spoločnosť Admin credit, s. r. o.

4.2. Pretože sa žalobkyňa dostala do omeškania so splácaním úveru, začal žalovaný v 1.rade a žalovaný
v 2. rade uskutočňovať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktorá sa mala
uskutočniť dňa 23. 03. 2016. Žalobkyňa následne kontaktovala konateľa žalovaného v 1. rade, s ktorým
sa dohodla, že ak zaplatí sumu 500,- eur na jeho účet, žalovaný v 1. rade upustí od dražby. Žalobkyňa
požadovanú sumu uhradila, žalovaný v 1. rade dal na vedomie žalovaný v 2. rade, aby upustili od výkonu

dražby. Dňa 25. 05. 2016 zaslal žalovaný v 1. rade žalobkyni na podpísanie dokumenty nazvané ako
"Uznanie dlhu na sumu 18 000,- eur" a "Dohodu o kumulatívnej novácii k úverovej zmluve č. 35/14".
V Dohode o kumulatívnej novácii, v čl. II. sa nachádza alternatívna podmienka, že finančný záväzok
dlžníka vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. 35/14, na základe ktorej má veriteľovi zaplatiť sumu vo výške
20 296,76 eura sa nahrádza finančným záväzkom spočívajúcim v povinnosti dlžníka uhradiť veriteľovi

sumu 18 000,- eur do 25. 06. 2016 na účet veriteľa. Žalobkyňa uviedla, že ide o zrejmé špekulácie zo
strany spoločnosti K. V., s. r. o., pretože Dohoda o kumulatívnej novácii bola podriadená na ujmu
žalobkyne ako spotrebiteľa pod režim Obchodného zákonníka a stanovená na podpísanie neprimerane
navýšených úrokov.

4.3. Naliehavosť dočasnej úpravy prostredníctvom neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým,
že žalovaní plánujú začať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby a vznikol by tak ťažko
napraviteľný stav v právnom vzťahu, ktorý so všetkými negatívnymi konzekvenciami hrozí, a teda bolo
by ohrozené vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam.
5. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že sa úplne stotožňuje so skutkovými a s právnymi dôvodmi

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný má možnosť oboznámiť sa so skutkovými a
právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo samotného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý mu je doručený spolu s dôkazmi, s rozhodnutím súdu a na základe
ktorého sa nariadilo predbežné opatrenie.
Súd prvej inštancie mal z podaného návrhu za preukázané, že boli osvedčené všetky predpoklady o

potrebe, naliehavosti a primeranosti navrhnutého neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade, navrhujúc Krajskému
súdu v Nitre, aby ako súd odvolací napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalobkyňu zaviaže na náhradu trov konania a
odvolacieho konania. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci na
základe nesprávnych skutkových zistení súdu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považoval na
nedostačujúce a nepresvedčivé. Z odôvodnenia nevplýva úvaha súdu prvej inštancie, v čom konkrétnom
vidí súd dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, teda či potrebe dočasnej

úpravy pomerov účastníkov konania alebo z dôvodu obavy, že by bol v budúcnosti ohrozený výkon
súdneho rozhodnutia. Nepovažuje za správne, že súd sa obmedzil len na prepis argumentov žalobkyne,
s ktorými sa stotožnil bez vlastnej argumentácie. Súd neuviedol, na základe akej úvahy dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že si uvedomuje, že
zákon súdom dáva možnosť vyhovieť podanému návrhu aj s uvedeným skráteného odôvodnenia, ale

malo by ísť o odôvodnenie, ktoré aspoň v základných rysoch uvádza, akými úvahami sa súd riadil pri
formovaní výroku. Takéto rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné.

7. Základným predpokladom nariadenia predbežného (neodkladného) opatrenia je, že navrhovateľ
musí deklarovať opodstatnenie svojho nároku vo veci samej a rovnako tak musí preukázať, že z jeho

strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Súd musí mať minimálne
osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prípade návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ide o účelovo podaný
návrh s cieľom zabrániť, resp. oddialiť výkon záložného práva zo strany žalovaného v 1. rade ku ktorémupristúpil v súlade so zákonom a uzatvorenými zmluvami. Žalobkyňa po podpísaní úverovej zmluvy
ako aj záložnej zmluvy nenamietala, že niektoré jej ustanovenia by mali byť neplatné a taktiež nikdy
nevzniesla námietku, že by tieto zmluvy mala podpisovať pod vplyvom finančnej alebo inej tiesne. Ak by

tak aj bolo, mala možnosť od zmlúv odstúpiť. Zdôraznil, že obe uzavreté zmluvy sú platnými právnymi
úkonmi a nie je dôvod na to, aby boli absolútne neplatné. Pred uzavretím úverovej zmluvy strany rokovali
o jednotlivých zmluvných podmienkach a zmluva je výsledkom konsenzu medzi nimi. Žalobkyňa na
základe uzavretej zmluvy získala finančné prostriedky vo výške 11 800,- EUR, ktorý sa zaviazala vrátiť
v lehote 6 mesiacov. Výška neuhradenej istiny bez úrokov a poplatkov predstavuje sumu 11 150,- EUR.

8. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č.
384/2008 Z.z., účinnou od 15.10.2008 boli novozavedené ustanovenia t. § 44 a § 159a OSP a tieto
ustanovenia umožňujú, aby účastník v súdnom konaní o vecné práva k nehnuteľnosti mohol podať
na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis poznámky o začatí predmetného súdneho
konania, ktorá má informatívny charakter a nepredstavuje prekážku nadobudnutia nehnuteľností jej

prevodom, avšak chráni nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prebiehajúcom súdnom
konaní týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľností.

9. Podľa jeho názoru u žalobkyne nebol splnený druhý zo základných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu

neodkladného opatrenia nedošlo. V predmetnej veci nie je nevyhnutné zamraziť právne vzťahy strán
sporu bez ohľadu na ich spornosť nariadením neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa má aj v
rámci dražobného procesu dostatočné možnosti na ochranu svojich práv, napr. prostredníctvom podania
žaloby o neplatnosť dražby a zápisom uvedenej informatívnej poznámky, ktorá svojim spôsobom
nahrádza funkciu neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou.

10. S poukazom na uvedenú argumentáciu sa odvolateľ domnieva, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nebolo osvedčené naplnenie zákonných
podmienok pre jeho nariadenie, a to preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ak by
k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za vecne správne. Zdôraznila, že s podaným odvolaní nesúhlasí a považuje
ho za nedôvodné. Do pozornosti odvolacieho súdu dala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 152/2013.Považovala za nesporné, že dostatočne preukázanými tvrdeniami podložené priloženými

prílohami v podanom návrhu dostatočne odôvodnila svoju obavu. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia preukázala naliehavý právny záujem voči žalovanému v 1. a 2. rade. Už v návrhu uviedla,
že by nenariadením neodkladného opatrenia vznikol ťažko napraviteľný stav v právnom vzťahu, ktorý
so všetkými negatívnymi konzekvenciami hrozí, teda hrozí, že bude ohrozené jej vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam na základe neplatných právnych úkonov. Bezprostredne hroziacu

ujmu vyvodzovala z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pretože
žalovaný v 2. rade pre dispozíciu s nehnuteľnosťami svojim konaním mohol do značnej miery poškodiť
práva žalobkyne. Žalovaní začali uskutočňovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne, čo vyplýva z listu vlastníctva, a to formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktorá
sa mala uskutočniť dňa 23. 03. 2016.

12. V súvislosti s tvrdením žalovaného v 1. rade v odvolaní výšky úveru a dlžnej istiny uviedla, že
jej posielal po splatnosti jednotlivých splátok a úveru výzvy na zaplatenie, avšak nikdy nevyčíslil celú
výšku dlhu. Na uvedené reagovala písomnými žiadosťami. Taktiež žiadala o poskytnutie informácii,
ktoré sa týkali výšky vyplateného úveru, resp. výšky jeho splácania a vysvetlenia ohľadom predčasného

zosplatnenia,keďpodľažalovanéhov1.radeišloopredčasnésplatenieúverupodľačl.VII.bod1Zmluvy
o úvere. Následne jej boli posielané výzvy na plnenie bez vyčíslenia výšky úroku a istiny. Žalovaný v
1. rade jej taktiež poslal na podpis dokumenty, ktoré ju mali zaviazať na vznik právneho vzťahu, a to
Uznanie dlhu na sumu vo výške 18 000,- EUR a Dohodu o kumulatívnej novácii k úverovej zmluvy
č. 35/14, kde sa v čl. II. nachádza alternatívna podmienka, že finančný záväzok dlžníka vyplývajúci z

Úverovej zmluvy č. 35/14, na základe ktorej má veriteľovi zaplatiť sumu vo výške 20 296,76 eura sa
nahrádza finančným záväzkom spočívajúcim v povinnosti dlžníka uhradiť veriteľovi sumu vo výške 18
000,- eur do 25. 06. 2016 na účet veriteľa. Uvedené nasvedčuje špekuláciám zo strany žalovaného,pretože spomenutá Dohoda o kumulatívnej novácii bola podriadená na ujmu spotrebiteľov pod režim
Obchodného zákonníka a stanovená na podpísanie neprimerane navýšených úrokov.

13. Žalobkyňa uviedla, že predmetný vzťah medzi stranami sporu vyplýva zo spotrebiteľského úveru
a je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol
účinný v čase uzatvorenia zmluvy a je osobitným predpisom upravujúcim problematiku spotrebiteľských
úverov vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Vzhľadom k uvedenému sa žalobkyňa pridržiava tvrdení
uvádzaných v podanej žalobe o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. 35/14 a Zmluvy o záložnom

práve č. 35/14 zo dňa 25. 07. 2016.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380ods.1 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario sensu) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnuté uznesenie v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol

zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný
sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 (§ 474 CSP).

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16.1. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
16.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.3. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

16.4. Podľa Čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci

aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

16.5. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

16.6. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“,
rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného
ustanovenia).

16.7. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“,
rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

17. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia (pozn. teraz neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. CSP) doručeným

súdu prvej inštancie dňa 24. 06. 2016 domáhala nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia), ktorým súd žalovanému v 1. a 2. rade zakáže začať alebo pokračovať v už začatom výkone
záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. H. M., obec Veľké M., zapísaných v
katastri nehnuteľností na LV č. XXX v celku ako parcela č. XXX o výmere 600 m2 zastavané plochya nádvoria, parcela č. XXX o výmere 299 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere
895 m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom, súp. č. XXX, nachádzajúce sa na parcele č.
XXX, až do právoplatného rozhodnutia konania vo veci o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. 35/14

uzatvorenej dňa 27. 03. 2014, Zmluvy o záložnom práve č. 35/14 uzatvorenej dňa 27. 03. 2014 a
Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby. Preskúmaním doručených listín do súdneho spisu mal súd prvej
inštancie za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými, v dôsledku
čoho rozhodol napadnutým uznesením tak, že predbežné opatrenie nariadil a zároveň uložil žalobkyni
lehotu 20 dní od doručenia uznesenia č. k. 7C/241/2016-40 zo dňa30. 06. 2016 na podanie žaloby vo

veci samej.

18. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa v predmetnej veci podala v súdom určenej 20 dňovej lehote od
doručenia napadnutého uznesenia žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy
o úvere a Zmluvy o záložnom práve. V dôsledku splnenia si tejto súdom uloženej povinnosti odvolací
súd pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že nový právny inštitút neodkladné opatrenie podľa Civilného
sporového poriadku vychádza z dovtedajšej právnej úpravy predbežného opatrenia upraveného podľa
Občianskeho súdneho poriadku.

20.1. Podľa § 74 ods. 1 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, pred začatím konania môže súd
nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak
je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

20.2. Podľa § 74 ods. 2 OSP, príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný

na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí
a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však
možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

20.3. Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide

o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

20.4. Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté

dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

20.5. Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu

účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

20.6. Podľa § 75 ods. 8 OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
20.7. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, predbežným opatrením
môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

20.8. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, predbežným opatrením môže
súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.20.9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21.1. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

21.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21.3. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21.4. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21.5. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326.

21.6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21.7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21.8. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

22. Účelom predbežného opatrenia bola rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)

pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie
danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie
práva a záujmy účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platilo, že nariadenie
predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne

vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava
je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa
neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je
obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Predbežné opatrenia boli opatreniami dočasnými,
upravujú vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu

byť zrušené. Vzťahy účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci.
Na nariadenie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu
ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže
byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné
(vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

23. Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení bol rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvého stupňa (teraz súdu prvej inštancie) , čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa
má rozhodovať o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa
náležitostí návrhu vyžadovaných v § 75 ods. 2. Súd sa v rámci konania o nariadenie predbežného

opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného
práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne
iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu,ktorým sa rozhodlo o návrhu na predbežné opatrenie. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia
vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.
Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu

na vydanie predbežného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo
hroziacejujmy.Okremtoho,navrhovanépredbežnéopatreniebymalobyťprimeranézabezpečovanému
nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo
bude predmetom konania vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
žalobcovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho
meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy.

24. Nariadenie predbežného opatrenia bolo opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí danosť práva, preukáže,
žemedziúčastníkmisúprávnevzťahy,ktorévyžadujúdočasnúúpravu,aaksaneprimeranýmspôsobom

nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb. Cieľom predbežných opatrení
v občianskom súdnom konaní bola dočasná právna úprava pomerov účastníkov konania s cieľom
umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, alebo slúžiť ako záruka efektívnosti budúceho
núteného výkonu súdneho rozhodnutia. O nariadení predbežného opatrenia súdy rozhodovali pred
začatím konania (§ 74 až 77 OSP) alebo v jeho priebehu (§ 102 OSP).

25. Odvolací súd poukazuje na to, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje
novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna
úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no
podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.

26.VCivilnomsporovomporiadkusazmeniladoterajšiakoncepciaprávnejúpravypredbežnýchopatrení
podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť
pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie

budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal
takisto dočasný charakter.

27. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

28. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je
predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd
túto povinnosť neuloží. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330

ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).

29. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku,
pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo

totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj
doterajšia judikatúra.

30. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd

pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.
31. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu
do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa
menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochranaúčastníkovi konania/žalobcovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa
stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže
mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu

ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej,
resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

32.Preventívno-výchovnépôsobenieneodkladného opatreniajezameranénausmerňovaniesubjektov,
aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností.

Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom,
teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené.
Inštitút neodkladných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď
je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie
súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť
predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do

práv odporcu alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami
a preukázala aj to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia
(predtým predbežného opatrenia), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací

súd poukazuje na to, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa
domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou, predmetom ktorej budú sporné nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Odvolací súd v rámci rozhodovania o podanom odvolaní zistil, že žalobkyňa podala v súdom
stanovenej lehote žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere a Zmluvy o záložnom práve, a teda

súdom prvej inštancie nariadené predbežné opatrenie má len dočasný charakter a neupravuje vzťahy
medzi stranami sporu konečným spôsobom.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu návrh žalobkyne spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane opísania
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného

opatrenia). Žalobkyňa k návrhu ako dôkaz pripojila okrem iného „Úverovú zmluvu č 35/14“ zo dňa 27.
03. 2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11. 06. 2010, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 15.
04. 2014, „Zmluvu o záložnom práve č. 35/14“ zo dňa 27. 03. 2014, Výpis z katastra nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. H. M. - LV č. XXX, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Oznámenie o začatí
realizácie dobrovoľnej dražby a výzvu na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti,

e-mail žalobkyne a žalovaného v 1. rade o úhrade časti dlžnej sumy, „Dohodu o kumulatívnej novácii k
úverovej zmluve č. 35/14“ zo dňa 25. 05. 2016, Uznanie dlhu, žiadosť žalobkyne o informácie ohľadom
dlžnej sumy zo dňa 15. 01. 2016 a odpoveď na túto žiadosť zo dňa 16. 02. 2016 a Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva V 1457/14 na LV č. XXX pre k. ú. H. M. zo dňa 16. 02. 2016.

35. V predmetnej veci žalobkyňa preukázala a osvedčila svoje tvrdenie, že medzi ňou a právnym
predchodcom žalovaného v 1. rade bola uzavretá Zmluva o úvere, ako aj Záložná zmluva, a že
došlo k odstúpeniu od Zmluvy zo strany pôvodného veriteľa na žalovaného v 1. rade. Preukázala tiež
potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia), pretože žalovaný v
1. rade ako záložný veriteľ vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej

dražby prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako dražobníka. Podľa názoru odvolacieho súdu výkonom
záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo v danom prípade dôjsť k neoprávnenému zásahu do
práv a právom chráneného záujmu žalobkyne, t. j. do jej majetkových práv, keďže vo veci samej sa
žalobkyňa domáha určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy v častiach obsahujúcich neprijateľné zmluvné
podmienky a zároveň určenia absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy, ako aj neplatnosti dražby v

prípade, ak bude vykonaná.

36. V súvislosti s dobrovoľnou dražbou je potrebné zdôrazniť, že ide o verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa. Ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. môže osoba, ktorá tvrdí, že tým

bola dotknutá na svojich právach, postupovať podľa § 21 ods. 2 zákona. Ustanovenie § 21 ods. 4, pritom
upravuje okruh účastníkov súdneho konania podľa § 21 ods. 2.37. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadením neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia)
nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce
z neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) pre žalovaného v 1. rade ako finančnej inštitúcie
s neporovnateľným finančným zázemím a krytím a zároveň ako záložného veriteľa a žalovaného v 2.
rade vykonávajúceho dobrovoľné dražby ako súčasť jeho podnikateľských aktivít, sú mizivé v porovnaní

s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobkyňu a jej rodinu. Samotná strata bývania je jedným z
najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí,
musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok
ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie jedno zo
základnýchprávzaručenýchčl.7Charty,ktorémusívnútroštátnysúdzohľadniťprivykonávaníSmernice

č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny
súd mal k dispozícii predbežné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho
konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej úverom. V uvedenom smere bolo
možné prijať záver o pravdepodobnosti nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
a tiež osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

39. Ako odvolací súd už vyššie uviedol, zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej,
príp. trvalej ochrany oprávnenej strane a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. V danej veci
neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva strán čo znamená,
že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný, a v konečnom

rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.

40. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá osvedčenie danosti, existenciu určitého práva,

resp. že toto právo je porušené alebo ohrozené a aby neboli pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych
pomerov by bolo právo strany ohrozené.

41. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až

rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že
je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez
nariadeného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo
zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

42. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa osvedčila svoj nárok, ktorý by odôvodňoval
poskytnutie dočasnej súdnej ochrany pred výkonom záložného práva a preukázala bezprostrednú
hrozbu straty bývania. Skutočnosti týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy budú
predmetom dokazovania vo veci samej, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdil.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP
a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).