Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207504
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4211207504.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: Q. L., nar. XX. XX. XXXX, L.
XX, L., o vymoženie sumy 19,33 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, vedenej na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 13Er/534/2011 a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, Švermova

273, Galanta (nástupca súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, Rákocziho 12, Nové Zámky) pod sp.
zn. EX 40178/2011, o odvolaní oprávneného zo dňa 26. 07. 2015, doplnenom v podaní zo dňa 31. 07.
2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. júna 2015 č. k. 13Er/534/2011-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o vyhovení námietkam povinného
proti exekúcii p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o nepovolení odkladu exekúcie
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karponczaia so sídlom Exekútorského radu v Galante,
Švermova 273, pod spisovou značkou EX 40178/2011 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a nepovolil
odklad exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 50 ods. 1, 3, 4, 5, § 56 ods. 2, §
243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný
poriadok"), ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, ustanovení § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5,
§ 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice Rady 93/13/EHS z 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 08. 03.
2010 Arbitrážnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 3C/1764/2009.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor dňa 23. 02. 2015 doručil povinnému do vlastných rúk
Upovedomenieozačatíexekúcie.Vtomtoupovedomeníbolpovinnýupovedomenýozačatíexekučného

konanianavymoženieuloženejpovinnostiatrovexekúcie,omožnostidobrovoľnéhoplnenia,omožnosti
podania námietok proti exekúcii, ako aj o možnosti podania námietok proti trovám exekúcie. Zároveň
bol upovedomený aj o lehotách na podanie týchto námietok.

5. Povinný doručil dňa 12. 03. 2015 (na pošte podané dňa 09. 03. 2015), t. j. v zákonnej lehote
súdnemu exekútorovi podanie označené ako Námietky proti exekúcii, návrh na odklad a zastavenie

exekúcie a sťažnosť. Uviedol, že sa predmetná exekúcia vedie na základe rozhodcovského rozsudku,
ktorý je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), preto súd nemal súdnehoexekútora poveriť vykonaním exekúcie. Namietal nezákonnosť rozhodcovského rozsudku z dôvodu,
že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu - rozhodcovská doložka je neprijateľná, neboli
zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa (najmä európske smernice), povinný sa nemohol oboznámiť

spodmienkamikonaniaavnútornýmipredpismirozhodcovskéhosúdu,plneniepriznanérozhodcovským
súdom je v rozpore s dobrými mravmi, pravidlá rozhodcovského súdu sú veľmi ťažko prístupné. Ďalej
namietal platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012, sp. zn. 6Cdo/3/2013 z 13. 03. 2013, na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/24/2011 z 31. 05. 2011 ohľadom neprijateľnosti

a neplatnosti rozhodcovskej doložky. Povinný žiadal, aby súd pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku
Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže plnenie, ktoré sa od povinného
vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky, exekúcia sa má zastaviť v ktoromkoľvek štádiu. Povinný v súvislosti s tým poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 02. 2011 a sp. zn. IV. ÚS 60/2011-13

z 03. 03. 2011. Uviedol, že oprávnený od neho vymáha nedoplatok na dlžnom poistnom a úrok z
omeškania.Nijakýmspôsobommunebolooznámené,žedlhujenapoistnom.Taktiežmuneboldoručený
ani rozhodcovský rozsudok. Na základe uvedeného povinný žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie,
keďže je nezákonná a možno očakávať, že bude zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku,
žiadal zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Ako prílohu

k predmetnému podaniu povinný predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ECdo/123/2014 z
23. 07. 2014.

6. Uviedol, že v exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho

vymáhateľnosti, prípadne pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 08. 03. 2010 Arbitrážnym súdom Košice sp.
zn. 3C/1764/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 10. 2009. Avšak z dôvodu, že

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

8. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

9. Za týmto účelom súd prvej inštancie preskúmal poistnú zmluvu zo dňa 30. 01. 2009 č. 4489490007,
kde v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008 v bode 3 je uvedené: "Poistník (poistený) a

poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku."

10. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na

jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
Občianskeho zákonníka neplatná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú

zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich
práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

11. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol

spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je
vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom, sa súd prvej inštancie zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o

rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý
je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia

je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie.

12. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.

13. K nepovoleniu odkladu exekúcie exekučný súd uviedol, že inštitút odkladu exekúcie je jedným

z procesných prostriedkov ochrany povinného v exekučnom konaní. Dôvodom odkladu exekúcie v
zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je predpoklad zastavenia exekúcie v blízkej budúcnosti,
pričom cieľom odkladu exekúcie je v tomto prípade ochrana povinného pred neoprávneným postihnutím
jeho majetku do okamihu zastavenia exekúcie. Povoliť odklad exekúcie v takomto prípade možno
len na základe zákonom vymedzených skutočností, ktoré vychádzajú z ustanovenia § 57 Exekučného

poriadku. Uvedené ustanovenie § 57 však upravuje jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie. Keďže
samotné námietky proti exekúcii majú odkladný účinok na vykonávanie určitých úkonov exekučnej
činnosti, súd prvej inštancie odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku nepovolil.

14. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré doplnil

písomným podaním zo dňa 31. 07. 2015.

15.Nesúhlasilspostupomokresnéhosúduvkonaníorozhodnutíonámietkachpovinnéhoprotiexekúcii,
nakoľko svojím konaním odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v dôsledku porušenia zásady
kontradiktórnostikonaniaadošlotiežkporušeniujehoústavnéhoprávauvedenéhovčl.48ods.2Ústavy

SR a čl. 36 ods. 2 Listiny. Naviac, konajúci súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným
poriadkom a nad rámec zákona a z vlastnej iniciatívy si zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy,
a to bez účasti oprávneného, čím porušil čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy a čl. 2 ods. 2 Listiny.
Zdôraznil, že mu konajúci súd ani neumožnil sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť. Na podporu
svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 07. 2011 sp. zn.

14CoE/198/2011, judikatúru Súdneho dvora EÚ (prípad C-40/08 Asturcom) a nález Ústavného súdu SR
zo dňa 10. 07. 2013 sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že povinný podal námietky proti exekučnému
titulu - rozhodcovskému rozsudku - ako takému. Nenaplnil predpoklady uvedené v ust. § 50 ods. 1
Exekučného poriadku, preto bolo potrebné jeho námietky zamietnuť. Zdôraznil, že skúmať ex offoneprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky - môže iba taký súd členského štátu, ktorý
je na to zmocnený podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc
exekučným súdom v uvedenom prípade jednoznačne nepriznáva. Konajúci súd tak flagrantne prekročil

svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2ods. 2 Ústavy SR. Postup súdu
prvého stupňa bol v tomto prípade nielenže neeurokonformný, ale aj protiústavný. Uviedol, že v konaní,
kde sa rozhodovalo o merite veci, teda kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú,
rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je podľa názoru oprávneného v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č.
549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch a takýmto postupom mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu,

čo je v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny. Ďalej namietal, že okresný súd aplikoval
na nesprávne a neúplne zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, teda vec nesprávne právne
posúdil. Rozhodcovská doložka bola podľa názoru oprávneného dojednaná v súlade s ustanoveniami
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zmysle týchto ustanovení bola dojednaná platne.
V čase uzavretia poistenej zmluvy (zo dňa 30. 01. 2009) bolo možné rozhodovať v rozhodcovskom
konaní i spotrebiteľské spory. Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli,

že vzájomné spory sa prejednajú najprv, a teda prednostne v rozhodcovskom konaní. V prípade, že
by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže sa
žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti na všeobecnom
súde. V konaní na prvom stupni došlo podľa názoru oprávneného k závažnému procesnému pochybeniu
okresného súdu, ktorý vykonal dokazovanie bez účasti účastníkov a neumožnil im sa k dokazovaniu

vyjadriť. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý je
dokumentom zaznamenávajúcim a osvedčujúcim priebeh predzmluvného rokovania sprostredkovateľa
poistenia s občanom (v tom čase ešte nie so spotrebiteľom) o tom, či vôbec, a ak áno - kedy uzavrie
poistenie. Záznam preukazuje, že predzmluvné jednanie s občanom - potenciálnym klientom - prebehlo
podľa zákona a sprostredkovateľ poistenia si splnil informačné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona

č. 340/2005 Z. z., resp. zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní. Tento záznam tiež
poskytuje dostatočný dôkaz o tom, že poistník bol o. i. informovaný aj o možnosti mimosúdneho
riešenia sporov. Mal za to, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola nielenže
platne dojednaná, ale bola i vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od
VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú podpísané poistníkom

i sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter. Oprávnený namietal, že
odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné.

16. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Komárno zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného, doplnené písomným

podaním zo dňa 31. 07. 2015, nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 15. 06. 2015
v časti výroku o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že písomným podaním zo dňa 27. 04. 2011 pôvodný súdny

exekútor JUDr. Emil Vančík požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu oprávneného zo dňa 13. 04. 2011 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 08. 03. 2010 Arbitrážnym súdom Košice pod sp.
zn. 3C/1764/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 10. 2010. Súd prvej inštancie
vydal dňa 21. 10. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka.

Písomným podaním zo dňa 16. 03 .2015 odstúpil náhradník pôvodného súdneho exekútora, súdny
exekútor JUDr. Jozef Kapronczai, súdu prvej inštancie podanie povinného označené ako „Námietky
proti exekúcii, návrh na odklad a zastavenie exekúcie a sťažnosť“ na rozhodnutie. Dňa 15. 06. 2015
súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhovel
námietkam povinného proti exekúcii a nepovolil odklad exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení

tohto uznesenia.

19. Podľa § 50 ods. 1, 3, 4, 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnomv čase začatia exekučného konania, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 56 ods. 1, 2, 3, 8 vyššie citovaného zákona, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad

exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia
mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by
nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného,
ktorý je fyzickou osobou.
Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§

57).
Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v
ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom
prostriedku alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak
podanie takého návrhu pripúšťa osobitný predpis.

Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

20. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

21. Podľa § 201 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, účastník môže napadnúť rozhodnutie
súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší
účastník.

Podľa § 374 ods. 4 veta tretia OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

22. Podľa § 359 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ (účinného od 01.
07. 2016), odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
b) bolo podané neoprávnenou osobou.

23. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako
zmluvnej podmienky a svoje rozhodnutie aj dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnil v časti
týkajúcej sa výroku o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii. Odvolací súd sa v celom rozsahustotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúcim sa tohto výroku (o vyhovení námietkam
proti exekúcii), a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa výroku o

vyhovení námietkam proti exekúcii bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

25. V predmetnej veci odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavreli poistnú
zmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi jej účastníkmi je preto
spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Tvrdenie oprávneného, že povinný si
rozhodcovskú doložku osobitne dojednal a zo znenia Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu išlo o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,
keďžepovinnýpodľavlastnejvôlemoholanemuselosobitnepodpísaťrozhodcovskúdoložkuapokiaľby
povinnýrozhodcovskúdoložkunepodpísal,nemalobytožiadnyvplyvnazvyšokVšeobecnýchpoistných

podmienok, teda na poistný vzťah ako taký, je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v zistenom
skutkovom stave. Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná.

26. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný

exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 08. 03. 2010 Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn.
3C/1764/2009, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. (v exekučnom
konaní oprávnený) na základe poistnej zmluvy zo dňa 30. 01. 2009. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvysúivšeobecnépoistnépodmienky,vktorýchsavosobitnýchzmluvnýchdojednaniachč.02/2008

k poistnej zmluve nachádza neprijateľná zmluvná podmienka, a to rozhodcovská doložka, v znení:
„Poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

27.Vsúvislostisrozhodcovskoudoložkouanazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných poistných podmienok štandardnej

formulárovej spotrebiteľskej poistnej zmluvy zo dňa 30. 01. 2009 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú
vo všeobecných poistných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej poistnej zmluvy zo

dňa 30. 01. 2009 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť

ochranu takýmto plneniam.

28. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že

takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

29. Pokiaľ však ide o námietku oprávneného, že mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu tým, že v
predmetnom konaní rozhodoval vyšší súdny úradník, odvolací súd zdôrazňuje, že vyšší súdny úradník
koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v súlade s ust. § 5 písm. g/ zák. č. 549/2003 Z. z. o
súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov a tak tomu bolo i v predmetnej veci. K odvolacejnámietke oprávneného, že si vyšší súdny úradník zhromaždil listinné dôkazy a neumožnil oprávnenému,
zúčastniť sa osobne konania pred súdom, čím odňal oprávnenému prístup k spravodlivosti, odvolací súd
uvádza, že túto námietku taktiež nepovažuje za dôvodnú. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa mal

pre rozhodnutie vo veci všetky potrebné dôkazy, a to rozhodcovský rozsudok, poistnú zmluvu zo dňa
30. 01. 2009 spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, súčasťou ktorých je i časť označená ako
„osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve, ktoré mu boli predložené dňa 06. 09. 2011.

30. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že mu súd prvého stupňa neumožnil osobne sa zúčastniť

konania, odvolací súd uvádza, že zo zákona (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekúcie,
exekučnému súdu povinnosť nariadiť pojednávanie nevyplývala. Oprávnenému, ako účastníkovi
konania nebola v exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde o
obligatórne nariadenie pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Exekučný
súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho

rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa sa nezaoberal podstatou sporu
medzi oprávneným a povinným, ktorou bola skutočnosť, že povinný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť
a nezaplatil dojednané poistné, odvolací súd konštatuje, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných
podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa už exekučný súd takouto otázkou nemôže

zaoberať. Zaoberá sa len tým, či exekučný titul, na podklade ktorého žiada oprávnený vykonať exekúciu,
jespôsobilýmexekučnýmtitulom.Súdpreskúmavažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

31. S poukazom na odvolanie oprávneného zo dňa 26. 07. 2015, doplnené písomným podaním zo

dňa 31. 07. 2015, v ktorom tvrdil, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, odvolací súd dodáva, že predmetnou problematikou sa zaoberal Ústavný súd SR tiež vo veci
sťažovateľky Rapid life životná poisťovňa a.s. vedenej pod sp. zn. I. ÚS 38/2013, kde v náleze z 24.
októbra 2013 vyslovil právny názor, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na aktuálne posudzovanú
vec: „K podobnému názoru... (t. j. nevysloveniu porušenia označených práv, resp. odmietnutiu sťažnosti,

pozn.) ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012,
m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS
455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS
rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch
návrhy sťažovateľky boli prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým

vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS
160/2013 (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre
jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej
judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS
264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa

§ 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov
(k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí
sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázimeritórne rozhodnutia, pozn.)“.
Plénum Ústavného súdu SR návrh na zjednotenie odchýlnych právnych názorov prerokovalo na
neverejnom zasadnutí dňa 7. mája 2014, pričom prijalo stanovisko pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo

dňa 7. mája 2014, v zmysle ktorého: „Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých,
ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie

exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech
oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný
súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre
ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá

v odvolacom konaní“ (ďalej len „zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu“).“
V súlade s týmto zjednocujúcim stanoviskom pléna Ústavného súdu SR boli vydané i ďalšie rozhodnutia
Ústavného súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 22. 01. 2014 č. k. I. ÚS 14/2014-35, II. ÚS 812/2014, IV.ÚS 367/2014), ale i Najvyššieho súdu SR napr. vo veci sp. zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22. 01. 2014 a na
tieto rozhodnutia odvolací súd v predmetnej veci poukazuje.

32. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných poistných
podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej poistnej zmluvy zo dňa 30. 01. 2009 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú

prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil v štádiu
rozhodovania o podaní povinného zo dňa 09. 03. 2015 označenom ako „Námietky proti exekúcii, návrh
na odklad a zastavenie exekúcie, sťažnosť“, preto správne postupoval podľa § 50 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov a vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.

33. Námietky proti exekúciu sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia
byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom
námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto

skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného
titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného
rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ
spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach
exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre

neprípustnosť.
Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré
a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem
b) bránia vymáhateľnosti nároku
c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie

d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule (§ 37 ods. 3 EP).
Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie. Procesne legitimovaný na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie
je len povinný, prípadne jeho právny nástupca, ak od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do

jeho doručenia alebo v priebehu lehoty na vznesenie námietok došlo k nástupníctvu. Zákon nepriznáva
procesnú legitimáciu oprávnenému ani iným subjektom exekučného konania.
Ďalším účinkom námietok je povinnosť exekútora predložiť tieto námietky exekučnému súdu, ktorý o
nich rozhodne. Táto povinnosť nevzniká len v prípade, keď exekútor so zreteľom na obsah námietok
upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 EP. Obsahom týchto námietok však môžu byť len okolnosti

svedčiace o zániku vymáhanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, trov predchádzajúceho konania a
trov exekúcie, ktoré vznikli do dňa upustenia od vykonávania exekúcie, dobrovoľným splnením (§ 46
ods. 3 EP). Vtedy o námietkach netreba rozhodovať.
Exekučný súd koná a rozhoduje o námietkach spravidla bez pojednávania. Ak sa námietkam nevyhovie,
povinný nemá možnosť podať odvolanie a zostáva mu len obrana podaním návrhu na zastavenie

exekúcie. Nemožno vylúčiť ani sťažnosť proti porušeniu základného práva na spravodlivý proces v
konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 2 ústavy).
Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo námietkam, exekučný súd aj bez návrhu exekúciu
zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, pretože je iba procesným realizovaním
obsahu opodstatnených námietok.

34. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom uznesenia,
pretože ho považuje za nezákonné a nesprávne v celom rozsahu. Subjektívnym predpokladom na
podanie odvolania v zmysle ust. § 201 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 bola tá skutočnosť,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa

spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená
pre účastníka ujmu. Odvolací súd je však toho názoru, že v prípade podania odvolania proti výroku,
ktorým súd nepovolil odklad exekúcie oprávnený nie je osobu oprávnenou podať odvolanie, pretože
výrok, ktorým súd nepovolil odklad exekúcie, nie je v neprospech oprávneného. S poukazom na ust. §374 ods. 4, veta tretia OSP v znení účinnom v čase podania odvolania potom podaním odvolania proti
výroku o nepovolení odkladu exekúcie nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, nakoľko oprávnený v exekučnom
konaní nebolo osobou oprávnenou podať odvolanie proti výroku, ktorým exekučný súd nepovolil odklad

exekúcie. Uvedené v predmetnej veci znamená, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou a z
tohto dôvodu odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým exekučný súd nepovolil
odklad exekúcie.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie v časti prvého výroku potvrdil a v časti druhého
výroku podané odvolanie odmietol.

36. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
- 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.