Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/867/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213213759
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213213759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa v právne veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so
sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom E., B.
XX, o zaplatenie 2 211,18 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 15. júna 2015, č. k. 8C/380/2014-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí časti
žalovanej sumy 314,44 eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 15. júna 2015, č. k. 8C/380/2014-92 rozhodol, že
odporkyňa ( ďalej len „žalovaná v zmysle § 60 CSP) je povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu 574,64
Eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 156,72 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania
9% ročne zo sumy 417,92 Eur od 21.4.2012 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 313,44 Eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol a v časti o
zaplatenie 1 323,11 Eur s príslušenstvom konanie zastavil . Vo výroku rozsudku ďalej uviedol, že o
trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
24.6.2013 domáhal ,aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2211,18 Eur pozostávajúcej z istiny
1990,23Euraúrokovzomeškania220,95Eur.Žalobcadňa9.2.2015súdudoručilvyjadrenieačiastočné
späťvzatieažiadalzaplatiťsumu888,08Eurpretoženiektorésplátkysúpremlčané,atedažiadalzaplatiť
18 splátok po 26,12 Eur od 24.6.2009 do 21.12.2010 spolu v sume 470,16 Eur a 16 splátok po 26,12
Eur od 22.12.2010 do 20.4.2012 spolu v sume 417,92 Eur a 9% -ný úrok z omeškania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava uzatvoril
dňa 11.5.2007 so žalovanou zmluvu o splátkovom kalendári č. XXXXXXXXXX. a ako veriteľ jej ako
dlžníkovi poskytol úver vo výške 27.500,- Sk s úrokovou sadzbou 19,40 %, bez poplatku za poskytnutie
úveru, s poplatkom za správu úveru 60,- Sk mesačne, takže mesačná výška splátok činila 787,-
Sk, splatnosť prvej splátky 20.6.2007 a konečná splatnosť úveru 20.4.2012. Účastníci si ďalej dohodli
ročnú percentuálnu mieru nákladov 26,32 %. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 č.

1424/2010/CE postúpil postupca pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania , a to oboznámením sa so zmluvou zo dňa 11.5.2007,
všeobecnými podmienkami, počítačovým výstupom navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok ajej prílohou a ostatnými listinami v spise považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná
dňa 11.5.2007 uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX .Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 27500,- Sk

(912,83 EUR), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť veriteľovi splátkami po 787,- Sk, splatnými vždy k 20.
dňu v mesiaci s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.4.2012. Súčasťou zmluvy o splátkovom
úvere boli úverové podmienky a všeobecné obchodné podmienky.

5. Dňa 21.12.2010 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej

zmluvou o postúpení pohľadávok č.XXXX/XXXX/CE na žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo žalovanej neúspešne doručené. V oznámení o postúpení pohľadávky bola zároveň vyčíslená suma
postupovanej pohľadávky ku dňu 21.12.2010 vo výške 2211,18 EUR.

6. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských

zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.
Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č.
258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Uviedol, že predmetom konania
v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere a aj keď sporná

zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.

7. Súd poukázal na rozhodnutie NS SR č.3MCdo/12/2014 a na § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák.,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č.250/2007) účinného od 1.5.2014 „Orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

9. Obe tieto ustanovenia (§ 5b zák.č. 250/07 ako aj § 52 ods.2 veta tretia Obč. zák.) nadobudli účinnosť
1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

10. Citujúc ustanovenia § 100 ods.1, § 101, § 103 a § 111 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
uviedol, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno

odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.

11. S poukazom na tento záver bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či žalobca
neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči
žalovanej ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení

niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.12. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd bol toho
názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku

neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti,
ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu
vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého
úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa

domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný.

13. Pretože predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah
je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna
úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu

oprotiúpravepremlčaniavObchodnomzákonníku.ZáveroaplikáciiustanoveníObčianskehozákonníka
o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného
zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie.

14. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si žalovaná ako spotrebiteľ nemôže
zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z
uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba
podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť

vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ
môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže
po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje
začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený
subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa

právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento
okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel
o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred
súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

15. V prejednávanej veci z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dňa
24.6.2013 - 3 ročná premlčacia lehota = 24.6.2010, v tento deň si mohol uplatňovať žalobca splátky, on si
však uplatňoval od 24.6.2009 do 20.4.2012 (konečná splatnosť úveru podľa zmluvy) v počte 34 splátok
(18 + 16). S poukazom na vyššie uvedené preto súd priznal žalobcovi splátky len v počte 22 po 26,12
(34 - 12) t.j. od 24.6.2010 do 20.4.2012 = 574,64 Eur, a preto v časti o zaplatenie 313,44 Eur (888,08

- 574,64) súd žalobu ako nedôvodnú pre premlčanie zamietol. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania,
pretože žalovaná sa dostala so splátkami do omeškania v tej výške ako si ho uplatňoval, z dôvodu, že
bol v súlade s príslušným citovaným nariadením ,a to nasledovne: zo sumy 156,72 Eur (6 splátok po
26,12 Eur, pretože 12 splátok z 18 bolo premlčaných) a zo sumy 417,92 Eur (16 splátok po 26,12 Eur).

16. V časti o zaplatenie 1323,11 Eur s príslušenstvom súd konanie zastavil s poukazom na čiastočné
späťvzatie návrhu s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

18. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku, ktorým bola
zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie 313,44 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav , na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že postupom súdu sa účastníkovi

konania odňala možnosť konať pred súdom.

19. Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva najmä v nesprávnom určení dĺžky trvania premlčacej
doby a v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania ,presvedčivosti a prijateľnosti. Je nepochybné, že v tomto prípade ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. §
497 a nasl. Obchodného zákonníka , ktorá v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka
patrí medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to bez ohľadu

na povahu účastníkov.

20. Z ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
by izolovaným výkladom, nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov, bolo možné vyvodiť,
že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa ust. § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonník

spotrebiteľskou zmluvou nie je. Tvrdenia o tom, že v prípade, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva
výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka na daný vzťah nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia
sa pravidlu lex specialis derogat lex generali, pričom v tomto prípade lex specialis je ust. § 261 ods.3
písm. d/ Obchodného zákonníka.

21. Žalobca poukázal na viacero rozhodnutí rôznych súdov Slovenskej republiky (uznesenie Krajského

súdu v Trnave zo dňa 27.11.2012, č.k. 9Co/224/2011-128 a uznesenie zo dňa 25.3.2014, sp. zn. 24
Co/417/2012, , rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 5.2.2014 sp. zn. 11Co/456/2012, , uznesenia
Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 9Co/162/2012 a zo dňa 31.1.2014, sp. zn. 25
Co/297/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.1.2014, sp. zn. 14Co/142/2014,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.2.2014, sp. zn. 14 Co/163/2013 a ďalšie, ako

aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013 ,sp. zn. 6MCdo/4/2012 a 7Cdo 201/2014 a
tioež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 3337/2010. Uviedol tiež, že
podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2010, sp. zn. 2 Cdo 241/2009, „Ak
všeobecný súd aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou
rozhodovacoupraxou,trebapovažovaťtakýtopostupzaarbitrárny.Takýtopostupjezároveňajzásahom

do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods.1 ústavy ( I.ÚS 335/06).

22. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie , že v napadnutom rozhodnutí ani nevysvetlil, prečo sa
nebude zaoberať argumentáciou žalobcu, preto je potrebné takéto rozhodnutie považovať za arbitrárne
a nepreskúmateľné. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v

uvedenom výroku zmenil tak, že žalovaného zaviaže aj na zaplatenie sumy 313,44 EUR, úroku z
omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 26,12 EUR od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR od
21.8.2008 do zaplatenia , zo sumy 26,12 EUR od 21.9. 2008 do zaplatenia , zo sumy 26,12 EUR od
21.10.2008 do zaplatenia , zo sumy 26,12 EUR od 21. 11..2008 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR
od 21.12..2008 do zaplatenia , zo sumy 26,12 EUR od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR

od 21.2.2009 do zaplatenia , zo sumy 26,12 EUR od 21.3.2009 do zaplatenia , zo sumy 26,12 EUR
od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR od 21.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR
od 21.6.2009 do zaplatenia, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedenom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca si zároveň
uplatnil právo na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok vo výške

18.50 EUR a za trovy právneho zastúpenia vo výške 33,29 EUR.

23. Žalovaná sa napriek výzve súdu prvej inštancie k odvolaniu nevyjadrila.

24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) , v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími

dôvodmi a v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP
a contrario , keď podľa § 219 ods.3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vo výroku
vecne správne potvrdil.

25.Podľa § 387 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

26. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1.júla 2016,
bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a podľa § 474 CSP tento zákon
nadobúda účinnosť 1.júla 2016.

27. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho

poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise
používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj
„žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo

„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ ( ods.2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods.3 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods.4 citovaného ustanovenia).

28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s
prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli

splnené podmienky pre nepriznanie v žalobe uplatneného nároku žalobcovi v sume 313,44 eura s
príslušenstvom, z dôvodu jeho premlčania.

30. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom aj podľa odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu preberá i jeho právny záver vo veci, ktorú správne
právne posúdil, s poukazom na ust. § 387ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi.

31.1. Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b
zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, je možné podľa navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred
jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014, a hlavne na to, či predmetná úverová zmluva, ktorá bola
uzatvorená podľa Obchodného zákonníka sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka aj pokiaľ ide o

premlčanie, alebo či sa na premlčanie majú aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní.31.2.Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a to aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou ustanovenia § 52 ods.2 tretia veta

Občianskeho zákonníka.

32.V danom prípade ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu
rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda a j súdu), má teda charakter procesnoprávny, a
tobezohľadunato,žejeobsiahnutévhmotnoprávnompredpise.Keďžezároveňtátonormaneobsahuje

žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo
okamžitej aplikovateľnosti tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality,
má súd prihliadať na premlčanie ex offo vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia
začatých, konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový
súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák.

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo
citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

33.1. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

33.2.V ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa tak zákonodarca priznal ochranu subjektívnemu
právu spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch a to v konkrétnom, najmä však
v občianskoprávnom súdnom konaní. Uvedené ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku ako všeobecnému právnemu predpisu, ktorý v ustanovení § 100 ods.1
stanovuje, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

34. Odvolací súd sa nestotožnil s hlavnou námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie na predmetný
záväzkový vzťah mal aplikovať ustanovenie zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ďalej len
OBZ), pretože ten upravuje zmluvu o úvere a podľa neho aj bola uzatvorená Zmluva o úvere a že
ani Občiansky zákonník v ustanovení § 52 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, nezaraďoval zmluvy

upravené podľa Obchodného zákonníka (úverovú zmluvu v zmysle § 261 ods.3 písm. d/ OBZ) pod režim
spotrebiteľských zmlúv, preto záväzkové vzťahy zo zmlúv upravených v § 261 ods.3 písm. d/ OBZ budú
mať vždy charakter absolútnych obchodov, a teda vždy budú podliehať režimu Obchodného zákonníka.

35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

36. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta
Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8MCdo13/2014 z 28.2.2015) .

37. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014
„Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.“38. Obdobné právne názory vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v množstve svojich ďalších
rozhodnutí, napr. sp. zn. 4MCdo 17/2014 z 26.11.2015, 8Cdo 13/2014 z 28.5.2015, 2 MCdo 5/2015 z
30.5.2016, 2 MCdo 4/2015 z 30.5.2016, 2 MCdo 2/2015 z 29.2.2016 8 MCdo 3/2015 z 28.8.2015.

39. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 5.júna 2013 č.k. II. ÚS 329/2013-15, okrem
iného uviedol: „ Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že na daný prípad mali byť použité ustanovenia
Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola dotknutá úverová zmluva uzavretá, ústavný súd rovnako
ako krajský súd nepopiera, že v danom prípade úverovej zmluvy ide o absolútny obchodnoprávny

záväzok, avšak vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu, ktorým sa tento záväzok zakladá a
ktorý má znaky „spotrebiteľskej“ zmluvy ( t.j. zmluvy typového charakteru, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých neurčitých prípadoch, pri uzatváraní ktorej je obvyklé, že spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy
podstatným spôsobom ovplyvniť, pozn.), bolo potrebné tento záväzkovo-právny vzťah posudzovať aj
podľa špeciálnej právnej úpravy ( lex speciális) spotrebiteľského práva, ktorá je obsiahnutá v zákone o
ochrane spotrebiteľa a tiež aj v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka“.

40. Súd prvej inštancie sa preto správne vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku,
ak dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie časti žalovanej sumy vo výške 313,44 eura s
príslušenstvom je premlčaný, keď súd prvej inštancie vychádzal z všeobecnej trojročnej premlčacej
lehoty uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka, a keďže žaloba žalobcu bola podaná na súd prvej
inštancie dňa 24.5.2013, nárok na zaplatenie sumy 313,44 EUR, pozostávajúcej z 12 mesačných

splátok po 26,12 eura od 21.7.2008 do 21.6.2009 , spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% p.a. zo
sumy 26,12 EUR od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR od 21.8.2008 do zaplatenia , zo sumy
26,12 EUR od 21.9. 2008 do zaplatenia , zo sumy 26,12 EUR od 21.10.2008 do zaplatenia , zo sumy
26,12 EUR od 21. 11..2008 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR od 21.12..2008 do zaplatenia , zo sumy
26,12 EUR od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR od 21.2.2009 do zaplatenia , zo sumy 26,12

EUR od 21.3.2009 do zaplatenia , zo sumy 26,12 EUR od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR
od 21.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR od 21.6.2009 do zaplatenia, správne považoval za
premlčaný a na základe týchto skutočností žalobu zamietol.

41. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil.

42. O nároku sporových strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože
súd prvej inštancie si vyhradil o trovách konania trovách konania rozhodnúť v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

43.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP a 3
ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).