Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816201612.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: O. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
O. A., t.č. bytom A., H. 6/10, o zaplatenie 635,82 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 425,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 425,- EUR od 24.3.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 81,10 EUR.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 34 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 635,82 EUR s príslušenstvom, ako
záväzku, ktorý vznikol riadnym nesplatením úveru, ktorý žalovanému poskytol. Žalobu odôvodnil tým,
že so žalovaným uzatvoril dňa 8.11.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej mu

poskytol celkovú sumu pôžičky 901,44 EUR. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných
24 mesačných splátkach v sume 38,65 EUR. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný z vyššie
uvedenej sumy len sumu 175,-EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou
a podmienkami k zmluve, pôvodný žalobca dňa 14.3.2013 listom - predžalobná upomienka, vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa vyhotovenia žaloby žalovaný
dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 635,82 EUR.

Pôvodný žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej sumy od 24.3.2016
do zaplatenia.

2. Dňa 2.3.2016, ešte pred vyrubením súdneho poplatku za žalobu, bolo súdu doručené podanie
pôvodného žalobcu, ktorým zobral späť žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 81,10 EUR.
Súdny poplatok zo žaloby bol následne vyrubovaný už len zo zvyšnej sumy uplatňovaného nároku
554,72 EUR, t.j. súdny poplatok za žalobu je 33,-EUR.

3. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk, k žalobe sa písomne nevyjadril.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 27.9.2016. Dňa 26.9.2016 bolo súdu doručené elektronické
podanie žalobcu, doplnené písomným originálom, doručeným dňa 27.9.2016, ktorým žalobca oznámil
súdu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016, uzatvorenej medzi doterajším

žalobcom, spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., ako postupníkom, došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky. Uvedené podanie ďalej
obsahuje návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane žalobcu a súhlas spoločnosti Intrum
Justitia Slovakia s.r.o. so vstupom do konania na miesto žalobcu a (opätovné) späťvzatie žaloby v
rozsahu o zaplatenie sumy 81,10 EUR.

5. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili, svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil len žalobca. Súd
pojednával v neprítomnosti strán.

6. Súd na pojednávaní uznesením pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a aby na jeho miesto
vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

7. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie nasledovnými listinami: zmluva o poskytnutí najľahšej
pôžičky zo dňa 8.11.2012, obchodné podmienky č.l. 4, predžalobná upomienka č.l. 5, nedoručená
zásielka č.l. 6, prehľad splátok a úhrad č.l. 7, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016 č.l. 37.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Právny predchodca
žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
8.11.2012 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, evidenčné číslo 6133009, číslo zmluvy 3610548925,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku 600,- EUR. Počet splátok bol 24, výška
mesačnej splátky bola 38,65 EUR, ročná úroková sadzba 52%, RPMN 52%, celková čiastka, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť (v zmluve uvedené ako: „Celková suma pôžičky“) bola 901,44 EUR, celkové
náklady spotrebiteľa 301,44 EUR a mesačná výška poistenia 1,09 EUR. Termín konečnej splatnosti
bol uvedený ako: (mesiac/rok) 11/2014, termíny jednotlivých splátok v zmluve uvedené nie sú. Listom
zo dňa 14.3.2013, označeným ako predžalobná upomienka vyzval žalobca žalovaného na úhradu
„všetkých splátok jednorazovo“. Celkovú istinu 861,84 EUR mal žalovaný uhradiť žalobcovi do 3 dní od

doručenia upomienky. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi
do 10.2.2016 (dátum vypracovania žaloby) sumu 175,- EUR.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

10. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom čase uzavretia zmluvy poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

21.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 81,10 EUR, súd konanie v tejto časti
zastavil.Ovráteníalikvotnejčastisúdnehopoplatkusúdnerozhodoval,pretožesúdnypoplatok33,-EUR
bol vyrubovaný len zo žalovaného nároku v sume 554,72 EUR, ktorý zostal po čiastočnom späťvzatí

žaloby, ktoré bolo súdu doručené už dňa 2.3.2016.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o pôžičke
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím
na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári)

a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné
aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
zároveň v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto musí
spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Okrem základných náležitostí upravených v Občianskom zákonníku to sú

obligatórnenáležitostivyžadovanéustanovením§9ods.2zákonač.129/2010Z.z..Absencianiektorých
týchto náležitostí má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Takýmito náležitosťami sú aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny jednotlivých
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

24. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 23.9.2016 vyjadril právny názor, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi stranami, sankcionoval ustanovením § 11 ods. 1 spotrebiteľské
úvery bezúročnosťou len v prípade kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy spotrebiteľského
úveru podľa § 9 ods. 1 a súčasnej absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/
a § 10 ods.1. Súd sa nestotožňuje s týmto právnym názorom. Ak by platil výklad uvádzaný žalobcom,

ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy v časti: „a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,“ by bolo vlastne nadbytočné.
Nebolo by vlastne prečo posudzovať, či má zmluva náležitosti, keďže by postačovala už jej písomná
forma. Podľa názoru súdu aj keď z gramatického výkladu § 9 ods. 1 a 11 ods. 1 písm. a/ vtedy účinnéhoznenia zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusela byť uzavretá
písomne, náležitosti, ktoré zmluva musí mať podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona vylučujú, aby bola
uzavretá ústnou formou. Súd zároveň poukazuje aj na povinnosť veriteľa podľa § 4 ods. 5 cit. zákona.

Zákon nevylučuje uzavretie zmluvy tým spôsobom, že návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bude na jednej listine a jeho akceptácia na inej. Podľa názoru súdu, to či zmluva spĺňa náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia
zmluvy bol súd v danom prípade oprávnený skúmať. O tom, že v prípade § 11 ods. 1 písm. a/, v znení
účinnom do 9.6.2013 nejde v prípade písomnej formy a náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 a/ až k/, r/ a y/

o kumulatívne podmienky, ale že aj v prípade písomnej formy zmluvy je potrebné skúmať jej náležitosti
podľa § 9 ods.2 zákona, nepochybuje ani odborná literatúra, viď: Krajčo, J. Spotrebiteľská zmluva v
aplikačnej praxi v SR a EÚ, Bratislava: IKARUS.SK, 2013, s. 337 a nasl..

25. Podľa názoru súdu, ustanovenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 8.11.2012 nespĺňajú požiadavku zákona o
jasnom a určitom vymedzení termínu konečnej splatnosti úveru a ani o termínoch splatnosti jednotlivých

splátok úveru. Tieto údaje musia byť uvedené presným, konkrétnym dátumom. Konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ
mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania.

26. Konkrétna a presná musí byť aj informácia pre dlžníka o termínoch splatnosti jednotlivých splátok

spotrebiteľského úveru. Nemožno od neho žiadať, aby si tieto termíny určoval sám, dodatočne a
vlastným výpočtom. Súdu nebol predložený splátkový kalendár ako prípadná súčasť zmluvy a ani
priamo v znení zmluvy nie je zahrnuté žiadne zmluvné dojednanie o konkrétnych termínoch splatnosti
jednotlivých splátok úveru. V takomto prípade by mali podmienky splatnosti spotrebiteľského úveru
upravovať Všeobecné obchodné podmienky (VOP) ako súčasť zmluvy. Súd však nepovažuje za

dostatočné vymedzenie termínov splatnosti jednotlivých splátok ani znenie Článku 6 VOP žalobcu.
Toto ustanovenie oprávňuje veriteľa určiť splatnosť jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru rôznymi
spôsobmi (splátkový kalendár alebo údaj priamo v zmluve) a v zmysle bodu 6.2 VOP: „Pokiaľ nie
je ...stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Uvedené
ustanovenie však podľa názoru súdu samo o sebe dostatočne neurčuje termíny splatnosti jednotlivých

splátok, pokiaľ v konkrétnej zmluve nie je zároveň určený aspoň dátum prvej a dátum poslednej splátky
úveru. Ani v preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Súd zároveň konštatuje, že v zmluve nie je
uvedený ani údaj o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Súd zároveň podotýka, že terminológiu používanú žalobcom v zmluve nepovažuje za celkom
vhodnú. Pojem „celková suma pôžičky“ značne koliduje s údajom o samotnej sume pôžičky, ktorá bola
poskytnutá žalovanému a môže vyvolávať výkladové nejasnosti, dokonca aj prípadné pochybnosti o
platnosti zmluvy z dôvodu nejednoznačného dojednania o jej základnej náležitosti. Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na nepravdivé tvrdenie právneho predchodcu žalobcu v žalobe, že žalovanému poskytol

„celkovú sumu pôžičky 901,44 EUR“. V skutočnosti mu poskytol len pôžičku v sume 600,- EUR. Súd
však mal napriek tomu za to, že v tejto časti bol obsah zmluvy medzi zmluvnými stranami už pri jej
uzavretí jasný a nepochybný, pričom súd pri výklade zmluvných ustanovení postupoval podľa § 35 ods.
2 OZ, podľa ktorého je potrebné vykladať právny úkon najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil.

28. Z vykonaného dokazovania vplynulo, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sú teda splnené podmienky
ustanovené v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver je preto
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by si teda v celom rozsahu splnil svoju

povinnosť voči žalobcovi už uhradením samotnej istiny pôžičky 600,- EUR. Z dokazovania vyplynulo,
že žalovaný doposiaľ žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) uhradil len sumu 175,- EUR. Po
odrátaní uhradenej sumy je teda povinný z poskytnutej istiny uhradiť ešte 425,- EUR. V tejto časti
považoval súd žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy. Vo zvyšnej časti
nároku, ktorý zostal predmetom konania súd žalobu zamietol.

29. Keďže žalovaný je v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku, žalobca má nárok na
úrok z omeškania. Omeškanie žalovaného nastalo od 24.3.2013. Súd preto zaviazal žalovaného, abyžalobcovi uhradil aj úrok z omeškania vo výške vo výške 8,75 % ročne zo sumy 425,- EUR od 24.3.2013
do zaplatenia.

30.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

34.Žalobca si žalobou uplatnil nárok v sume 635,82 EUR. Súd mu priznal 425,- EUR (t.j. 67 %
uplatneného nároku), vo zvyšnej časti 81,10 EUR bolo konanie z viny žalobcu zastavené a v časti nároku
o zaplatenie 129,72 EUR súd žalobu zamietol. Neúspech žalobcu bol preto 33% žalovaného nároku.
Čistý úspech žalobcu v konaní je teda 34 % (67% - 33%) a z uvedeného dôvodu má nárok na náhradu 34
% účelne vynaložených trov konania. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom

pomere. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.