Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615208550
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615208550.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Jozefa Kuruca v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, G.A. XXX/XX,
W., pre vymoženie pohľadávky 238,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 10802/15, o o d v o l
a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.: 16Er/444/15-11 zo dňa
12.06.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 06.05.2015 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky

oprávnenéhovsume238,-eursprísl.atrovexekúcie.Oprávnenýžiadalnávrhomnavykonanieexekúcie
vymôcť istinu 238,- eur, známy úrok 116,55 eur, poplatok v sume 218,96 eur, úrok vo výške 32 % ročne
zo sumy 238,- eur od 11.10.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 456,96
eur od 29.12.2013 do zaplatenia, trovy mediačného konania 166,69 eur a poplatok za upomienku 52,-
eur, trovy rozhodcovského konania v sume 261,70 eur, trovy exekúcie oprávneného v sume 73,48 eur.
ExekučnýmtitulomvtomtokonaníjeRozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduspoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, Karloveské rameno 8, č. SR 14571/14 zo dňa 10.11.2014,
ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 238,- eur, známy úrok 116,55 eur, poplatok
v sume 218,96 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 238,- eur od 11.10.2013 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 456,96 eur od 29.12.2013 do zaplatenia, trovy mediačného
konania 166,69 eur a poplatok za upomienku 52,- eur, trovy rozhodcovského konania v sume 261,70
eur. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavreli oprávnený

s povinným dňa 24.07.2012. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.07.2012 súd zistil, že
oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 350,- eur na iný účel. Povinný sa zaviazal
vrátiť oprávnenému poskytnutú sumu navýšenú o poplatok vo výške 322,- eur, t.j. celkovo 672,- eur v 12-
ich mesačných splátkach po 56,- eur, počnúc dňom 12.08.2012. Zmluva obsahuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov vo výške 281,64 %. Súd citoval ust. § 44 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej „Exekučný poriadok“)

v platnom znení, § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/,
b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 52 ods.1, 2, 3, 4, ako aj § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd ešte

pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Súd preskúmal žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
vrátane exekučného titulu, zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu a zistil nasledovné: Úver, ktorý
bol poskytnutý povinnému na základe vyššie uvedenej zmluvy je spotrebiteľským úverom v zmysle

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z rozhodcovského
rozsudku je zrejme, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky
vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra. Povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predložených listín nie
je zrejmé to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Podľa predloženej úverovej zmluvy bol povinnému poskytnutý úver na iný účel. Hodnotenie

úveru poskytnutého povinnému oprávneným ako spotrebiteľského podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a
všeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníkanevylučujeskutočnosť,žepodľazmluvyúčelomúveru
bolo poskytnutie finančných prostriedkov na iný účel, bez bližšej špecifikácie. Táto skutočnosť však
sama o sebe ešte nevylučuje použitie zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide totiž len o všeobecný
údaj, ktorý bez ďalšieho nevylučuje, že nejde o spotrebiteľský úver. Zo zmluvy totiž nie je zrejmé, aký

konkrétny súvis má uzavretie úverovej zmluvy s týmto iným účelom. Bez preukázania konkrétneho účelu
v naznačenom smere preto nemožno konštatovať, že zmluva má nespotrebiteľský charakter. To, že v
danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci. Rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej
zmluvy, a preto sa súd zaoberal predloženou rozhodcovskou zmluvou. Táto bola podpísaná v rovnaký
deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, t.j. dňa 24.07.2012. Hoci sú obe zmluvy na samostatných
tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou o úvere. Zmluva
o úvere aj Rozhodcovská zmluva sú formulovanými zmluvami. Je preto zrejmé, že povinný ako

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Tiež je zrejmé, že
osobitne si podmienky zmluvy nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy
a doložky v nej zakotvenej. Mohol len zmluvu jednak úverovú a aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že

obe zmluvy vrátane zmluvných dojednaní sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej
terminológie. Je nemožné, aby povinný ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe, bez
možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že obe zmluvy boli povinným
podpísané v jeden deň. Pokiaľ aj v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva prejednania sporov
zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského

súdu je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer
vždy oprávnený. Rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná

možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len
žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ teda oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno,
či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer
pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými
zmluvnýmipodmienkamijeosobitývzhľadomktomu,ževprípadesporuoprávachaprávomchránených

záujmoch rozhoduje arbitrážny súd. Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa
jednalo o formulovanú štandardnú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno
považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v

zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať
možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať
zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Vzhľadom na uvedené súd
považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec
prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon
exekúcie súd poukazujúc na vyššie uvedené dôvody zamietol. Vzhľadom na uvedené súd považuje

rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a
vydať rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie súd
preto zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c/ O.s.p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,

teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,

že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských

súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľaoprávnenéhovkonkrétnomprípadeneúplnézistenieskutkovéhostavuvecisúdomprvéhostupňa,
ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská

doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto
(VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

5. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

6. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.7. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie

udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

8. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej

zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

10. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

11. Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 24.07.2012, zmluvné strany sa
dohodli v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej

republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

12. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to

aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to

či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa ustanovenia § 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.18. Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

19. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, preto ju súd
prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

20. Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúciebolovyslovenieneplatnostirozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskejzmluvezodňa24.07.2012,
ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená
skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský
rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť
podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol žiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

22.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).