Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214021
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8713214021.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa J. H. L. P., B.. XX. X. XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: otca L. L. P., B.. XX. XX. XXXX, X. U. X.,
H., U..G..C.., U. Č.. X, L..C..X. XX, právne zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom
Mnoheľova 17, 058 01 Poprad a matky V. V. O., B.. XX. X. XXXX, X. L. XX, Š., I. Č.. XXX/X, na návrh
otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e maloletého J. H. L. P., B.. XX. X. XXXX do osobnej starostlivosti otca L. L. P., B.. XX.
XX. XXXX.

II. U k l a d á povinnosť matke maloletého dieťaťa V. V. O., B.. XX. X. XXXX prispievať na jeho výživu
mesačne sumou 27,13 € počnúc mesiacom september 2016 k rukám otca maloletého dieťaťa, vždy do
25. dňa príslušného mesiaca vopred.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa podal na Okresný súd v Poprade dňa 26. 9. 2013 návrh, v ktorom žiadal,
aby maloleté dieťa pochádzajúce z mimomanželského vzťahu rodičov bolo zverené do jeho osobnej

starostlivosti a matka maloletého dieťaťa aby bola zaviazaná prispievať na jeho výživu mesačne sumou
50,-- €. V dôvodoch návrhu uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti. Dňa 31.
3. 2012 sa im z ich vzťahu narodil maloletý syn J. H. L. P.. Uviedol, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa
dochádzalo často k hádkam z dôvodu rozdielnych názorov na výchovu dieťaťa, čo bolo dôvodom, že
matka dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne otec
dieťaťa.

2. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu, pripojenými listinnými
dôkazmi rodičov maloletého dieťaťa, správami z prešetrenia rodinného prostredia u maloletého dieťaťa
vypracovanými ustanoveným procesným opatrovníkom ako aj výpoveďami účastníkov konania, z čoho
mal zistený tento skutkový stav.

3. Okresný súd v Poprade postúpil vec starostlivosti súdu o maloletého J. H. L. P. z dôvodu výlučnej
miestnej príslušnosti podľa § 105 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Predmetná vec bola postúpená na Okresný

súd v Kežmarku dňa 9. 12. 2013.

4. Z výpovede otca maloletého dieťaťa súd zistil, že matka maloletého dieťaťa odišla zo spoločnej
domácnosti dňa 9. 12. 2013, od uvedeného obdobia otec dieťaťa zabezpečuje všestrannú starostlivosťo maloletého. V čase rozhodnutia súdu vo veci dieťa malo 4 a pol roka, navštevovalo U. T. Š. P. W., kde
mesačné náklady predstavujú sumu 55,-- €, kde je zahrnuté stravné a školné. Otec spolu s dieťaťom
bývajú v podnájme v U. X., kde otec pracuje ako živnostník v spoločnosti H., U..G..C.. U. X., podniká

v oblasti predaja zmiešaného tovaru. Uviedol, že jeho mesačný príjem v čistom predstavuje sumu cca
400,-- €. Spolu s dieťaťom žije sám v obchodných priestoroch predajne, kde má k dispozícii jednu izbu.
Ďalej uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré využíva k svojej podnikateľskej
činnosti na dovoz tovaru, je nemajetný. Vyživovaciu povinnosť má k synovi z predchádzajúceho
manželského vzťahu, ktorý je študentom strednej školy, na jeho výživu prispieva mesačne sumou 100,--

€.

5. Z výsluchu matky ako aj z výpovede otca o bytových zárobkových pomeroch matky dieťaťa súd zistil,
že matka žije a pracuje v Českej republike v L., vykonáva prácu na dohodu o vykonaní prác. Ide o ústnu
dohodu. Na základe tejto dohody pomáha známym pri opatrovaní detí, pri upratovaní domov, denne
príjem z tejto činnosti predstavuje sumu cca 1.000,-- Kč. Otec dieťaťa o matke uviedol, že matka javí

záujem o dieťa, je s dieťaťom v telefonickom kontakte, s dieťaťom týmto spôsobom komunikuje, podľa
možnostíhonavštevujevmiestebydliskadieťaťa.Uviedol,žemáinformácie,žematkabývavpodnájme,
nevedel však uviesť, či matka dieťaťa pracuje brigádnickou formou alebo má uzavretú zmluvu, nevedel
uviesť, akú činnosť vykonáva, aký má z nej príjem a aké náklady má s bývaním.

6. Procesný opatrovník ustanovený maloletému dieťaťu pre toto konanie uviedol, že vykonal šetrenie
pomerov u otca maloletého dieťaťa ako aj prešetril pomery u maloletého dieťaťa. Z vykonaného šetrenia
bolo zistené, že otec dieťaťa má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o dieťa, má
k dieťaťu vybudovaný pozitívny citový vzťah, a preto doporučuje, aby súd návrhu otca dieťaťa vyhovel.

7. Predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a
určenie výživného.

8. Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a

povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin
maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

10. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd mal v predmetnej veci za preukázané.
Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Matka maloletého dieťaťa po pretrvávajúcich

nezhodách odišla zo spoločnej domácnosti dňa 9. 12. 2013 mimo územia Slovenskej republiky. Od
uvedeného obdobia otec sám zabezpečuje sústavnú starostlivosť o maloletého syna. Z vykonaného
šetrenia u maloletého dieťaťa bolo konštatované, že otec má vytvorené vhodné podmienky na
starostlivosť o dieťa. Medzi oboma je vytvorená silná citová väzba, preto súd návrhu otca v časti zverenia
dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti vyhovel a maloletého J. H. L. P. zveril do jeho osobnej starostlivosti

tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Súd mal vo veci preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti.
Preto súd upravil rozsah vyživovacej povinnosti matky voči maloletému dieťaťu. Vychádzal pritom z
vyššie citovaných zákonných ustanovení ako aj matkou maloletého dieťaťa deklarovaných vyjadrení o

jej majetkových pomeroch, zárobkových možností a schopností. Súd z jej výpovedí ako aj výpovede
otca maloletého dieťaťa mal zistené, že matka pracuje formou brigádnických prác v komunite, v ktorej
žije. Nemá stále zamestnanie. Preto súd zaviazal ju prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne
sumou 27,13 €, a to minimálnou výškou výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Súd o platení výživného na maloleté dieťa rozhodol podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.