Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/266/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244689
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244689.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: T.. N. O., R.., K. F.. B.. Q.
Č.. X, K., zast. Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava,
proti žalovanej: Slovenská republika, zast. G.P. K. A., F.. T. C. Č.. X, K., o zaplatenie 3.141,06 eur
s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 3. decembra 2014, č.
k. 12C/198/2011-528, proti uzneseniu tohto súdu z 28. januára 2015, č. k. 12C/198/2011-557 a proti
uzneseniu tohto súdu z 28. januára 2015, č. k. 12C/198/2011-559, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 3.141,06 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník

s CP“). Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh žalobkyne na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

2.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že Úrad pre finančný trh

rozhodnutím z 21. 3. 2002 schválil Družstvu prospekt investície a Družstvo požiadalo návrhom na
začatie konania doručeným Úradu pre finančný trh dňa 16. 04. 2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
pre finančný trh v upozornení z 13. 5. 2003 Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie
tohto dodatku podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 122 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z. a v rozhodnutí
uviedol, že prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva z 9. 1.
2003, ktorej je uvedené, že "úrad schválením Prospektu investície odobril projekt družstiev, pretože
hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky jeho činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov,

orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja. To znamená, že
od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich pozorne sleduje, posudzuje každý prejav
navonok a doposiaľ nemá k činnosti výhrady." Tieto informácie nie sú pravdivé a upozornil Družstvo na
to, že Úrad pre finančný trh nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedenýchv Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., ale

nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Dňa 2. 6. 2008 uzavrelo Družstvo s Obchodníkom s
CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva, ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,

uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %
ročne. G. rozhodnutím 8. 1. 2008 č. OPK - 9750/3/2007 na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila
Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení
zák. č. 566/2001 Z. z. Banková rada G. K. A. v konaní o rozklade predmetné prvostupňové
rozhodnutie rozhodnutím zo 7. 5. 2008 č. GUV-841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a

rozhodnutie. Následne G. rozhodnutím z 20. 08. 2008 č. OPK-9750-5/2007 uložila Obchodníkovi s
CPopätovnepokutuvovýške300.000,-Skzaporušenieust.§54ods.2,§73ods.1písm.a),§74ods.1,
ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. G. rozhodnutím z 22. 4. 2008 č. OPK-2744-5/2007-PLP podľa § 59
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. Obchodníkovi s CP zmenila povolenie na poskytovanie investičných služieb
udelené rozhodnutím z 22. 04. 2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6

ods. 1 písm. d), v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zák. č. 566/2001 Z. z. s obmedzením podľa §
59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb
podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Z príjmových
pokladničných dokladov Družstva zo dňa 9. 10. 2009 súd zistil, že žalobkyňa dňa 9. 10. 2009 vložila do
Družstva1.060,-Eura2.000,-EUR.Rozhodnutímpredstavenstvadružstvaz20.4.2010predstavenstvo

Družstva rozhodlo o prijatí ďalšieho členského vkladu žalobkyne ako členky družstva č. 13319 v objeme
13,27 EUR, ktorý bol realizovaný v súlade s čl. 11 Stanov Družstva vložením členského vkladu v mesiaci
marec 2010. Žalobkyňa sa tým stala vlastníkom členského podielu v hodnote 1.064,68 EUR. Družstvo
listom z 15. 4. 2010 požiadalo G. po doručení výpovede Zmluvy o riadení portfólia z 30. 3. 2010
Obchodníkom s CP o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste. Družstvo

túto žiadosť odôvodnilo tým, že výpoveďou Zmluvy sa dostalo do zložitej situácie, pretože Obchodník
s CP zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov a Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových
členských vkladov od existujúcich alebo nových členov a tiež pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích
podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a
ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo tiež poukázalo na rozsiahlu majetkovú

škodu, ktorú Obchodník s CP spôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie
dosahovala sumu viac než 20 miliónov EUR. Listom z 23. 4. 2010 žiadalo Družstvo G. o zjednanie
nápravy v činnosti Obchodníka s CP z dôvodu, že si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako
subjektu dohliadanému zo strany G., ktoré spočívali v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov
jemu zverených do správy. G. listom z 30. 4. 2010 a následne urgenciou z 30. 6. 2010 požiadala

predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej
informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva
z 10. 5. 2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej
stránke, G. upozornila Družstvo listom zo 14. 5. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje
náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov

internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia
predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30. 7.
2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol
overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009 bola
vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota

finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok
o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. G. listom z 1.
6. 2010 žiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne
splnomocnenia pre T.. L. Č. a T.. J. B., R.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom
vysporiadanípodľaZmluvyokúpecennýchpapierovz5.10.2009.G.vydaladňa12.7.2010rozhodnutie

o predbežnom opatrení č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z. z.
uložila Obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený
bez písomného súhlasu G., keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné
podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. G. rozhodnutím z 21. 12.2010 č. ODT-8305-5/2010 podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z. z. odobrala Obchodníkovi s
CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods.
7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z.

Správnosť tohto rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada G. rozhodnutím z 1. 3. 2011
č. GUV-274/2011. G. oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.
G. rozhodnutím z 26. 8. 2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva
o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na
odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia

potvrdila Banková rada G. rozhodnutím zo 7. 12. 2010 č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam
predchádzala výzva G. z 10. 5. 2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu
investície z 28. 4. 2010 ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10. 5.
2010, č. k. OPK-5664/1-2/2010 G. prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004
Z. z. Žalobkyňa dňa 30. 3. 2011 doručila Družstvu žiadosť o zrušenie členského podielu a požiadala
Družstvo o vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 1.078,27 EUR. Družstvo dňa 9. 10. 2009

uzavrelo so žalobkyňou zmluvu o vystavení zmeniek, ktorou sa zaviazalo vystaviť a vyplatiť žalobkyni
vlastnú zmenku. Splatnosť zmenky bola dohodnutá do 1 roka od vystavenia. Družstvo vystavilo v
prospech žalobkyne dňa 9. 10. 2009 vlastnú zmenku družstva ID 2347 na zmenkovú sumu 2.000,-
EUR, splatnú na videnie, obsahujúcu doložku "na rad" a "bez protestu". G. rozhodnutím z 30. 5. 2011 č.
ODT-10890-4/2010 zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj

majetkových hodnôt podľa §144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia ust. § 129 ods.
3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z. z. a § 125c ods. 1 v spojení s §127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo
tento prospekt nedodržiavalo. G. sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa
Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav

DružstvauviedlodosúladusúdajmivProspekteinvestície.G.oznámilanasvojejwebovejstránkeobsah
predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 7. 2011. G. na základe skutočností
zistených pri výkone dohľadu na diaľku podala dňa 27. 7. 2010 trestné oznámenie z dôvodu, že niektoré
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť
znaky skutkovej podstaty trestného činu. G. listom z 26. 4. 2007 vyzvala v zmysle § 35 ods. 1 zák.

č. 747/2004 Z. z. v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. Družstvo o predloženie a) všeobecnej
informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b) štruktúry majetku
Družstva k 31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky
na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c) zoznamu všetkých obchodov,
ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere

za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Družstvo listom z 9.
5. 2007 a listom z 20. 8. 2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok
2006 a listom z 2. 6. 2008 reagovalo i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy
za I. polrok 2007 a dňa 8. 9. 2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu
z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24. 8. 2007 G. z predložených údajov o majetkovej

štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v
družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a. s. Keďže
v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi
nemala prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel emitenta
CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavoval 91,45 %, Družstvo v tomto smere nedodržuje

Prospekt investície. G. preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné
nástroje aj iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a. s., z dôvodu
rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila G. zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa
schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007. Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné
stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca

Družstva M.. L. I. v liste z 10. 10. 2007, uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu
zákona,aniProspektuinvestície,pretožeznenieProspektuinvestícieumožňovalorozloženiefinančných
nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta.
V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo

spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29. 1. 2008 informovalo G., že počnúc od 1. 1. 2008
nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej
jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so
schváleným znením Prospektu investície. Vo vzťahu k Obchodníkovi s CP súd prvej inštancie z listinnýchdokladov zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8. 1. 2010 Družstvo, vo
vyjadrení zo dňa 19. 3. 2010, upozorňovalo Obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným

výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8. 1. 2010. Listom z 12. 4. 2010 Družstvo vyzvalo Obchodníka s
CP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010
v súlade so zmluvou najneskôr do 16. 4. 2010. Listom zo 16. 4. 2010 Družstvo oznámilo Obchodníkovi s
CP predbežnú stratu v sume 24.764.991,- EUR spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za
závažnéporušeniezmluvnýchpovinností,akoajpovinností,stanovenýchprávnymipredpismiasúčasne

Obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom
z 3. 5. 2010 a z 17. 5. 2010 Družstvo vyzvalo Obchodníka s CP na odovzdanie dokumentácie súvisiacej
s činnosťou podľa Zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov,
vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18. 5. 2010
Družstvo vyzvalo Obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954,-
EUR a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio

Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 % úroveň a bolo vo výraznej strate. Okresný
súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 z 11. 4. 2011, právoplatným dňa 5. 5.
2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva. Správca konkurznej podstaty podal dňa 24. 8. 2011 správu
o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti
Družstva a v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa

obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo
cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho Obchodníka s CP, ktorý
potom nemohol niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho
činnosť je pod dohľadom G.. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia

ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však
správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu
k nárokom na výplatu vyrovnávacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred
konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom
audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,

nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,
že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.
Správca konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení ohľadne výzvy súdu na predloženie správy o
stave predmetného konkurzu zo 17. 7. 2014 uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne
200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych

úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na
úkor ostatných veriteľov úpadcu. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z
úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti pariace do finančnej skupiny CI Holding, a. s., okrem iného
je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej & Partners, s. r. o., ktorá vykonávala pre úpadcu
pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210.000,- EUR v čase,

kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Žalobkyňa ako veriteľ si svoju pohľadávku voči Družstvu
prihlásila do predmetného konkurzu a túto jej pohľadávku správca konkurznej podstaty v celom rozsahu
poprel a vedie sa o nej incidenčné konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi/430/2011,
ktoré nie je právoplatne skončené.

3.

Zo skutkového stavu uvedeného v odseku 2. súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je
dôvodná. Žalobkyňa nesprávny úradný postup žalovanej špecifikovala takto: 1. oneskorené zistenie
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej neplatnosti Prospektu

investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva, 2. prijatie nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov, 3. prijatie nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti
voči družstvu. 1. K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúcemu v oneskorenom zistení
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a následného oneskorenia zákazu činnosti

Družstva súd prvej inštancie uviedol, že dohľad G. nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Družstvo
bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt investície,
ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre finančný trhnebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v prospekte investície s
výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z. z. za pravdivosť

údajov v prospekte investície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt vykonával v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností
uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom a to zverejnenie schváleného
Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z.),

aktuálnosť prospektu investície počas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 130 zák. č. 566/2001 Z. z.), splnenie
povinnosti predložiť na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie
zákazu poskytovať úvery a pôžičky z peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126
ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z.). Až od 1. 6. 2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu
investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z.). G. v súvislosti s výkonom dohľadu

nad Obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31. 12.
2005 a k 31. 12. 2006 pričom boli zistené nedostatky v oblasti dodržiavania prospektu investície.
Podľa zákona č. 566/2001 Z. z. v relevantnom znení účinnom v roku 2007, však nebolo možné
vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie prospektu investície a ani za
jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola vyhlasovateľovi uložená

zákonom. G. ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda nemohla si ako dohliadajúci orgán
svojvoľneprisvojiťkompetencienadrámeczákonnejúpravy.PovinnosťaktualizácieProspektuinvestície
sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu
investície a predložiť ho na schválenie G.. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových

významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, G. mohla tieto skutočnosti zistiť
až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti
Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie
Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená

do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č.
566/2001 Z. z.); G. nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až
do 15. 4. 2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP, nesignalizovalo G. zhoršenie
jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti Obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste

samom v dňoch 20. 4. do 6. 5. 2010 G. zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniťhodnoteniemajetkovýchhodnôt,snásledkomneaktuálnostiProspektuinvestície,nievšakjeho
neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu
investície pre neaktuálnosť jeho údajov. G. vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie
dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia G. z 26. 8. 2010 č. OPK-5664/1-5/2010,

Družstvo predmetnú žiadosť G. síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.
566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom G. iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144
ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie ust. § 129 ods. 3 cit. zákona, ktoré ukončila vydaním

rozhodnutia dňa 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt.Jetedazrejmé,žeG.konalavrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupe
nezistil nesprávny úradný postup. 2. K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúcemu v
prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov
súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup G. vo vzťahu k Družstvu

a nie Obchodníka s CP. Žalobkyňa nebola v žiadnom záväzkovom či inom vzťahu s Obchodníkom s
CP. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo a
preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako už bolo
uvedené dohľad G. bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a preto informácie a podklady, ktoré mala
G. zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade,

sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade k Družstvu ako
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených
povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne
krytia rizika. G. na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 síce zistilanedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom
období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa
v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. G., ako štátny orgán,

ktorého činnosť je všeobecne regulovaná čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24. 8. 2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravu tohto stavu. G. v danom období (po 24. 8. 2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej
sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície

podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu
investície po 1. 6. 2010. 3. K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúcemu v prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka
pri činnosti voči Družstvu súd prvej inštancie uviedol, že z listinných dokladov - rozhodnutí G. o uložení
pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK 9750/3/2007) vo výške 300.000,- Sk
(rozhodnutie z 20. 8. 2008 č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že G. činnosť Obchodníka s CP sledovala

a nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák. č. 747/2004
Z. z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a
konanie pred G. vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení
pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej
sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi Obchodníkom s

CP a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo
všetky dostupné informácie o činnosti Obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani
povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako členka Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva
a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť

tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prejednávanej veci
nie je preukázaná podmienka nesprávneho úradného postupu ako jedna z podmienok pre úspešné
uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. Súd prvej inštancie ďalej poukázal
na to, že žalobkyňa sa ako bývalá členka Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu a z

ktorého jej v dôsledku zániku členstva vzniklo právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, prioritne
musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, pretože Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii
dlžníka/povinného. Žalobkyňa si svoj nárok voči Družstvu aj skutočne uplatnila v konkurznom konaní
vyhlásenomnamajetokDružstva.Včaserozhodovaniasúduprvéhostupňaaležalobkyňanepreukázala
bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, pretože konanie o jej incidenčnej žalobe voči

správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Družstvu, nie je doposiaľ právoplatne skončené. Ani konkurzné
konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina
je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu,
ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Najväčšie nároky
úpadcu predstavujú nároky uplatnené voči SR - G. K. A., voči poisťovni AIG Europe, organizačná zložka

poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu
investícií, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi spoločnosti Capital Invest o. c. p., a. s. Okrem
toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom,
ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo
sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné

ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bola žalobkyňa v záväzkovom vzťahu a z
ktorého majetku by mala byť uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní z titulu
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na to súd prvej inštancie zaujal
stanovisko, že v súčasnosti nemožno ustáliť, či žalobkyni škoda vôbec vznikla a v akej výške. Tieto
okolnosti sú podľa súdu prvej inštancie rozhodné pre konanie o nároku žalobkyne na náhradu škody

voči štátu a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná predčasne. Tento záver
je v súlade aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 a rozhodnutím Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004, podľa ktorých nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb.,
ako aj zák. č. 514/2003 Z. z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom

vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak
má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie jedaný základný predpoklad zodpovednosti štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a tým ani predpoklad
existencie škody. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4.

Návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvej
inštancie zamietol s odôvodnením, že jednak nie je povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor
Európskej únie a iniciovať prejudiciálne konanie o žalobkyňou položených otázkach z dôvodu, že vo veci

rozhoduje ako súd prvého stupňa a žalobkyňa nežiadala o výklad platnosti právneho aktu Európskej
únie a jednak mal súd prvej inštancie za to, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok žalobkyne nie je pre
rozhodnutie vo veci potrebné. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
5.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola zamietnutá

žaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že
žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej
istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a

teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi
predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala na to, že sa
spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej ako orgánu
dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len
formálny resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto

spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp.
arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou
činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu

vedieť. Nie je podľa žalobkyne správny záver súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z. z. Ku škode žalobkyne došlo
v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a
nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá“. Súd prvej inštancie svojím výkladom umožňuje, aby

došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené
zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných
žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových
subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou G. podľa §
137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o

skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona,
ktorý platí v tomto znení už od 1. 5. 2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany G.. Podľa § 135
ods. 2 zákona o cenných papieroch mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s
cennými papiermi neurobila - všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia

na činnosť vydaných G. družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany G.. Povinný
zákonný dohľad zo strany G. bol dokonca koncipovaný tak široko, že G. má zisťovať informácie a
podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp.
mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane

rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a
právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že G. už v roku 2007 pri
kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio,
ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding, a. s., ktorý v tom čase
akcionársky vlastnil obchodníka. Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od

žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom
a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že G. sa po tomto zistení o rizikovosti
portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí
zo strany G. rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťouCI holding, a. s., CI reality, s. r. o. a Global production, s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti
boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI holding, a. s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol
navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom T.. L. Č., vtedajší predseda predstavenstva

obchodníka. To znamená, že G. aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené
a investované do prepojených subjektov s CI holding, a. s. a obchodníkom. Následne v roku 2008
G. vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že
obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní
tohto rozhodnutia G., okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- euro, rovnako ani po

zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle
zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo
celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku
2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. G. následne svojim postupom

potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o
cenných papieroch, keď G. dňa 4. 3. 2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala
činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku
2011. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že G. rozhodnutím z 30. 5. 2011 zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných G.

v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov
rozhodujúcich skutočnostiach. G. účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010.
Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31. 12. 2006, kedy došlo v sídle G.
dňa 27. 8. 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania

nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne
minimálne od 1. 10. 2009, údaje o subjektoch, s, ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli
neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31. 12. 2006). Z

uvedeného vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. §
128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných
papieroch od roku 31. 12. 2006, avšak G. voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011,
kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti
žaloby žalobkyňa uviedla, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť

podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu
a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny
stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom
konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu

konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žalobkyňa poukázala na to, že jej pohľadávku správca
konkurznej podstaty poprel a vedie proti správcovi incidenčné žaloby, t. j. v danom konkurze ani viac
ako 2 roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom správca sa navyše opakovane
vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva 100 % v rozsahu, resp., že šance
na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Žalobkyňa napokon v odvolaní namietla, že zo zápisníc o

pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1
O. s. p. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 31. januára 2012.
6.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7.

Súdprvejinštancievykonaldokazovanievdostatočnomrozsahu,najehozákladezistilsprávneskutkový
stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok podrobnea presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2
C. s. p.).

8.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany G. K. A. pri
vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na podrobné

odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, že G. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah
tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č.
566/2001 Z. z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1.
6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať

schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010 mohla G. dohliadať, či Družstvo dodržiava
schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.
z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia

verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte
investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/
zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík,
na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie).

Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla G. kontrolovať. G. nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. G. mohla podľa platnej právnej
úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č.
566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej
investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov

(ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo
zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7.
2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu G. K. A. v zmysle zásady,
podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že
o rozsahu dohľadu G. nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

9.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je
nesprávny úradný postup štátu zastúpeného G. K. A..

10.

K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa
žalobkyne na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací
súd uvádza, že právni zástupcovia účastníkov konania na pojednávaní dňa 3. 12. 2014 zhodne vyhlásili,

že je im známy obsah všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise a netrvajú na tom, aby
ich súd prvého stupňa čítal, resp. aby oboznamoval ich obsah. K tomu odvolací súd dodáva, že na
súd prvého stupňa bolo podaných niekoľko stoviek obdobných žalôb (žaloby bývalých členov Družstva
domáhajúcich sa proti štátu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom G.), pričom vo
všetkých týchto veciach sú v spisoch založené tie isté listinné dôkazy. Je preto celkom nepochybné,

že obsah týchto listinných dôkazov je právnym zástupcom oboch účastníkov dobre známy; pritom
Advokátska kancelária Futej & Partners, spol. s r. o. zastupuje vo všetkých veciach žalobcov - bývalých
členov Družstva. Okrem toho, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné zohľadniť v prospech
žalobkyne postup jej právneho zástupcu, ktorý na jednej strane na pojednávaní netrval na čítaní, resp.
oboznamovaní obsahu listinných dôkazov z dôvodu, že ich obsah pozná a na druhej strane potom v

odvolaní namieta, že súd prvého stupňa sa tým, že nepostupoval striktne podľa § 129 ods. 1 O. s. p.,
dopustil procesného pochybenia.

11.Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola
zamietnutá žaloba o náhradu škody. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom

výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C. s. p.

12.

Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na začatie

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť.

13.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s.

p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
14.

Na záver považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobkyňa napadla odvolaním aj uznesenia súdu
prvej inštancie z 28. 1. 2015, č. k. 12C/198/2011-557 a č. k. 12C/198/2011-559. Najvyšší súd SR

uznesením z 23. 3. 2016, sp. zn. 8Cdo/27/2016 odmietol dovolanie žalobkyne smerujúce proti výrokom
prvého v poradí rozsudku odvolacieho súdu zo 16. 3. 2015, č. k. 6Co/72/2015-576, 6Co/73/2015,
6Co/74/2015, ktorými odvolací súd uvedené uznesenia potvrdil. Predmetom konania na odvolacom
súde tak zostala iba vec sama, teda výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba o náhradu škody
zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).