Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201547
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobkyne: F.

F., narodenej XX.X.XXXX, bez akéhokoľvek dokladu totožnosti, štátnej príslušníčky Iránskej islamskej
republiky, aktuálne umiestnenej v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej
Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava
so sídlom Hrobákova 44, Bratislava v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veciach zaistenia zo dňa
12.8.2016 proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-283-013/2016-AV zo dňa 5.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-283-013/2016-AV zo dňa

5.8.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.8.2016 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“)
doručená prostredníctvom žalovaného správna žaloba žalobcu vo veciach zaistenia (ďalej len „žaloba“)
voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-283-013/2016-AV zo dňa 5.8.2016 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalobkyňu zaistil dňom 5.8.2016 najviac do 20.12.2016 z dôvodu § 88 ods. 1
písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o pobyte cudzincov“) a umiestnil ju v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, skonštatoval, že vzhľadom na
zistený stav veci je potrebné postupovať podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom
dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení žalobkyne a potrebných úkonov nutných k realizácii
jej administratívneho vyhostenia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 12.8.2016,

ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia. Namietala
v nej, že žalovaný nedostatočne zistil stav veci, že vec nesprávne posúdil a že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné. Osobitne namietala stanovenie dĺžky jej zaistenia, ktorá nebola odôvodnená
konkrétnymi skutkovými okolnosťmi prejednávanej veci a ktorú pokladá za neprimerane dlhú. Poukázala
tiež na skutočnosť, že žalovaný si nemôže vymyslieť nový - ďalší účel zaistenia iba preto, lebo pôvodný
účel zaistenia nebol naplnený. Náhradu trov konania nežiadala.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.8.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že nič nebráni tomu, aby v prípade ak sa pôvodný
účel zaistenia nezrealizuje zo zákonných dôvodov bolo začaté konanie nové. K dĺžke zaistenia uviedol,
že stanovený termín zaistenia je hraničným, pričom je žalovaný povinný zo zákona počas celej dobyzaistenia skúmať či trvá účel zaistenia. Dodal, že žalobkyňa chce námietkami v tomto smere docieliť,
aby žalovaný vydával v priebehu zaistenia viacero rozhodnutí, čo by viedlo k nadmernému zaťažovaniu
správnych orgánov a súdov.

4. Pretože žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania v prejednávanej veci,
správny súd za použitia § 107 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) rozhodol vo veci bez pojednávania.

5. Z obsahu pripojeného správneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobkyňa bola od 23.6.2016 do

5.8.2016 zaistená z dôvodu § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko bol dôvod na jej
odovzdanie do Maďarska. Migračný úrad Ministerstva vnútra SR právoplatným rozhodnutím ČAS: MU-
DS-256-7/2016-DŽ z 29.7.2016 konanie o odovzdanie žalobkyne do iného štátu (Maďarska) zastavil,
nakoľko príslušný maďarský úrad odpovedal na žiadosť o prijatie žalobkyne zamietavým stanoviskom.
S poukazom na toto rozhodnutie bola žalobkyňa 5.8.2016 zo zaistenia prepustená. Následne bola
políciou kontrolovaná a predvedená pred odporcu. Bolo zistené, že nie je držiteľkou cestovného dokladu

ani oprávnenia k tomu, aby sa na slovenskom území legálne zdržiavala. Bola pozitívne lustrovaní
v IS MIGRA a EURODAC. Po zákonných poučeniach dňa 5.8.2016 za prítomnosti tlmočníka jazyka
perzského jej bolo oznámené začatie konania o jej administratívnom vyhostení. V priebehu podania
vyjadrenia uviedla, že na Slovensku nemá žiadneho rodinného príslušníka, že chce ísť za manželom do
Nemecka,ženemáfinančnéprostriedkynavycestovaniezoSlovenska.Následnežalovanýrozhodnutím

PPZ-HCP-BA6-283-008/2016-AV z 5.8.2016 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
administratívne vyhostil žalobkyňu na územie Iránskej islamskej republiky so zákazom jej vstupu na
slovenské územie na dobu 4 rokov s tým, že neurčil lehotu na vycestovanie a súčasne vylúčil odkladný
účinok prípadne podanému odvolaniu. Následne žalovaný vypočul opätovne žalobkyňu, oznámil jej
začatiekonaniaojejzaistení.Vpriebehupodaniatohtovyjadreniažalobkyňauviedla,ženeviepreukázať

zabezpečenie ubytovania na slovenskom území, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami,
že nevie splniť prípadne uloženú povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky. Následne
žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odôvodnení

rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 230 ods. 1 písm. c) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa §
221ods.1,rozsudkompodľapovahyvecirušínapadnutérozhodnutieozaistení,rozhodnutieopredĺžení
zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti
na ďalšie konanie žalovanému.

Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného
prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:
6.Podľanázorusprávnehosúdutátonámietkaniejedôvodná.Žalovanývrámciprebiehajúcehokonania

zistil všetky skutočnosti, potrebné k tomu, aby mohol vo veci náležite rozhodnúť. Predovšetkým zistil
okolnosti predchádzajúceho konania o zaistení žalobkyne, včítane dôvodov zastavenia tzv. dublinského
konania, dôsledkom čoho došlo k prepusteniu žalobkyne z (prvého) zaistenia. Žalobkyňu tak v konaní
o jej administratívnom vyhostení, ako aj v konaní o jej následnom(aktuálnom) zaistení zákonným
spôsobom vypočul, zistil jej finančnú situáciu, ako aj situáciu zabezpečenia ubytovania na Slovensku,

tiež jej úmysel pokračovať v ceste do Nemecka (za jej manželom).

K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia:
7. Podľa názoru správneho súdu táto námietka je dôvodná. Jedným zo základných predpokladov
preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je aplikácia vyššie citovaného § 47 ods. 3 správneho

poriadku. Teda aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé prečo správny orgán
rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku vydaného rozhodnutia (... ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval ...). Ako to je zrejmé z obsahu pripojenéhoadministratívneho spisu žalovaného, tento v konaní zistil všetky skutočnosti, potrebné k vydaniu
kvalifikovaného rozhodnutia. Zistil, že žalobkyňa nedisponuje cestovným dokladom, žiadnym dokladom
ktorý by ju oprávňoval k pobytu na Slovensku, že bolo vydané rozhodnutie o jej administratívnom

vyhostení do krajiny jej pôvodu, v ceste chce pokračovať ďalej do Nemecka, že nevie preukázať
zabezpečenie ubytovania, že nemá žiadne finančné prostriedky, že nevie splniť prípadne uloženú
povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky. I napriek tomu však týmito zisteniami
neodôvodnil napadnuté rozhodnutie - spomenul ich iba v časti odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa týkala
opisu konania ako takého.

8. Režim zaistenia v rámci konania o administratívnom vyhostení sa riadi príslušnými ustanovenia
zákona o pobyte cudzincov. Teda aj ust. § 89 ods. 1, ktoré korešponduje s Článkom 15 ods. 1 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch
členskýchštátovnaúčelynávratuštátnychpríslušníkovtretíchkrajín,ktorísaneoprávnenezdržiavajúna
ich území (tzv. Návratová smernica). Vzhľadom k tomu, že zaistenie je nepochybne výrazným zásahom
do práv zaistenej osoby - žalobkyne, mal podľa názoru správneho súdu žalovaný náležite odôvodniť

neuplatnenie miernejšieho donucovacieho prostriedku a nie iba vo všeobecnosti poukázať na to, že:
„ ... v prípade účastníka konania je potrebné postupovať podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov a účastníkovi konania neuložiť namiesto zaistenia povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b)
zákona o pobyte cudzincov.“.
9. Žalovaný určil dobu zaistenia od 5.8. do 20.12.2016, ktorú odôvodnil nutnosťou vykonania potrebných

úkonov, nutných k realizácii administratívneho vyhostenia žalobkyne. I keď nejde o maximálne prípustnú
dobu zaistenia, súd je toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného aspoň demonštratívnym spôsobom
konkretizovať úkony, ktoré bude potrebné vykonať k tomu, aby sa zabezpečil výkon rozhodnutia o
administratívnom vyhostení žalobkyne.
10. Ako to je zrejmé z vyššie uvedeného, vada nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

spočívajúca v jeho nedostatočnom odôvodnení je vadou odstrániteľnou, nakoľko s poukazom na zistený
stav veci je možné vydať relevantné rozhodnutie.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
11. Správny súd túto námietku neposudzoval z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.

Knámietke,podľaktorejžalovanýsinemôževymyslieťnový-ďalšíúčelzaisteniaibapreto,lebopôvodný

účel zaistenia nebol naplnený:
12. Táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia a aj z
obsahu administratívneho spisu, žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie nie z dôvodu „vymyslenia si“
ďalšieho dôvodu zaistenia. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s vydaním rozhodnutia o
administratívnom vyhostení žalobkyne, ktoré bolo vydané potom, ako zanikol účel predchádzajúceho

zaistenia žalobkyne - a to v dôsledku zastavenia tzv. dublinského konania Migračným úradom
Ministerstva vnútra SR.

13. Pretože správny súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný i napriek dostatočne zistenému stavu
veci napadnuté rozhodnutie neodôvodnil náležitým spôsobom (§ 47 ods. 3 správneho poriadku), ktorá

skutočnosť spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, pričom ide o vadu napadnutého rozhodnutia ktorú je
množné odstrániť, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom s
poukazom na cit. § 230 ods. 1 písm. c) SSP nenariadil bezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia.

14. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vo veci opätovne rozhodnúť, vydané rozhodnutie odôvodniť v

zmysle§47ods.3správnehoporiadku.Pokiaľžalovanýdôjdekpresvedčeniu,žepretrvávajúpodmienky
zaistenia žalobkyne, osobitne bude jeho úlohou odôvodniť neaplikáciu § 89 ods. 1 zákona o pobyte
cudzincov a tiež stanoviť dĺžku zaistenia uvedením (aspoň demonštratívnym spôsobom) úkonov, ktoré
bude potrebné vykonať počas zaistenia žalobkyne k tomu, aby sa naplnil účel zaistenia.

15. Pretože žalobkyňa sa vzdala svojho práva na náhradu trov konania, správny súd jej ich náhradu
nepriznal.16. Záverom súd poznamenáva, že žalovaný i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 SSP).
Rozsudok možno po nadobudnutí jeho právoplatnosti napadnúť kasačnou sťažnosťou o ktorej rozhodne
senát najvyššieho súdu (ďalej len „kasačný súd“), (§ 438 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439
SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu
oprávnenému subjektu (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie

kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§
444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.