Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/468/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714202825
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714202825.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu H. R., F. S. XX, proti
žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 16C/33/2014-73 z 1.4.2015 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že ust. dohody o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov z 22.11.2012 (ďalej len Dohoda), ktorú uzavrel žalobca a žalovaná, je neplatná, zastavil konanie
o určenie, že ust. bodov 4, 5, 6 a 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere č. 900301529 z 20.9.2011, uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou, zastavuje
a účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žiadal žalobca v žalobe, doručenej mu 21.2.2014, čím
odôvodnil svoju žalobu ohľadne určenia neplatnosti Dohody, resp. na čo poukázal a čo uviedol, ako sa

žalovaná vyjadrila k žalobe, čo uviedla, na čo poukázala a čo žiadala, že vykonal vo veci dokazovanie,
a bol zistený tento skutkový stav: Zo zmluvy o úvere z 20.9.2011 bolo zistené, že ju uzavrel žalobca ako
dlžník, žalovaná ju uzavrela ako veriteľ, a bola na jej základe poskytnutá žalobcovi suma 350 €, ako úver,
ktorý sa zaviazal splatiť spolu s poplatkom vo výške 696,- € v 12 mesačných splátkach po 58 €. Z Dohody
bolo zistené, že ju uzavrel žalobca a žalovaný, a je v nej uvedené, že bola vystavená zmenka, v ktorej sa
dlžník zaviazal na rad veriteľa, zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo
zmenkovej sumy, a platiť aj zákonný sankčný úrok 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka,

a dlžník súhlasí s tým, aby na uspokojenie pohľadávky veriteľa ako zabezpečenie, slúžilo vykonávanie
pravidelných mesačných zrážok. Tieto, aby jeho zamestnávateľ BSH Drives and Pumps, s.r.o., vyplácal
na účet XXXXXXXX/XXXX R. H. T., R. XXXXXXXXXX, až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka
uvedeného v čl. I. Dohody. Na zmluve nie je uvedený dátum, sú tu podpisy žalobcu a žalovaného. Zo
zmenky č.900301529, ktorá bola vystavená žalobcom v Nižnej Rybnici 20.9.2011 na sumu 839,67 €, je
uvedené,žezaplatítútozmenkupripredloženínaradPohotovosť,s.r.o.,vsume839,67€sozmenkovým
úrokom 0,25% denne od 5.9.2012, a že bude táto zmenka splatná na rad Pohotovosť s.r.o., bez protestu

na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. V Dohode je uvedená suma 58,- €, ktorú je povinný
platiť na účet veriteľa, a je tam uvedený aj dátum 20.9.2011. Okrem toho uzavreli ohľadne úverovej
zmluvy aj rozhodcovskú zmluvu, žalobca a žalovaný, a v nej bolo určené, že rozhodcovským súdom
na účely tejto zmluvy je rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava, a ževšetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 900301529 uzatvorenej 20.9.2011, vrátane sporov o
jej platnosť, sa budú riešiť pred týmto Stálym rozhodcovským súdom. Zmluva je tiež z 20.9.2011. Po
vykonaní dokazovania vec právne posúdil takto: Citoval znenie § 52, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 a § 551

ods. 1 O.z. Podľa § 80 písm. c) O. s. p., v tomto prípade ide o naliehavý právny záujem na takomto určení
neplatnosti Dohody, vzhľadom na to, že iba takýmto určením neplatnosti Dohody môže byť dosiahnuté
odstránenie spornosti právnej neistoty žalobcu v právnom vzťahu z Dohody. Iba týmto určením môže
byť zlepšené jeho právne postavenie, čiže v tomto prípade mu nebudú vykonávané zrážky zo mzdy
na základe predmetnej Dohody. V tomto konaní bolo preukázané, že Zmluva o úvere č. 900301529

z 20.9.2011, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 51 O. z., a
teda aj na Dohodu, ktorá bola uzavretá na zabezpečenie plnenia z tejto úverovej zmluvy, sa vzťahujú
zákonné ust. o spotrebiteľských zmluvách. V tomto prípade je Dohoda považovaná za zabezpečovací
inštitút vyžadovaný veriteľom pre prípad nesplácania úveru, a podľa § 551 O. z., ktorý je cit., je možné
vykonať zrážky zo mzdy až po zročnosti veriteľovej pohľadávky, a nie je možné zabezpečovať budúcu
pohľadávku. Dohoda však bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá v rovnaký deň, ako samotná

zmluva o úvere, teda ešte pred okamihom splatnosti samotnej pohľadávky veriteľa, a takto uzavretá
Dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa, a preto ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 O. z. Ako neprijateľná zmluvná
podmienka, je preto predmetná Dohoda neplatná podľa cit. § 53 ods. 5 O. z. a Dohoda uzavretá ešte
pred splatnosťou zabezpečovanej pohľadávky sa odchyľuje od O. z. v neprospech spotrebiteľa, čo

je vylúčené podľa § 54 ods. 1 O. z. Vzhľadom na uvedené, a v súlade s uvedenými zákonnými ust.
predmetnejžalobevyhovelvplnomrozsahuaurčil,žeDohoda,uzavretákZmluveoúvereč.900300739,
z 30.9.2010, medzi žalobcom a žalovanou, je neplatná. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí náhrada trov konania úspešnému žalobcovi, keďže tento je ako
spotrebiteľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a iné trovy mu nevznikli, vyslovil, že účastníkom

náhradu trov konania nepriznáva.

3. I. Žalovaná podala proti I. Výroku Rozsudku (Súd určuje, že ust. Dohody z 22.11.2012, ktorú uzavrel
žalobca a žalovaná je neplatná) odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote. II. Predmetný rozsudok napáda
z nasledovných dôvodov: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., b) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a c) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 písm. d) O.s.p. III. K Dohode. V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu, že neexistujú
nároky z Dohody uzatvorenej medzi žalobcom a ňou. V prvom rade poukazuje na „skutočnosťou“,
že súd mal skúmať Dohodu. Nepreukázal a neodôvodnil žiadne tvrdenia o jej neplatnosti. Nakoľko

bola uzatvorená platne a so všetkými príslušnými náležitosťami, má za to, že na základe nej sa
patrične vykoná zrážka sumy, ktorá je dlžná. Dlžník sa zaviazal podľa zmluvy o úvere vrátiť nielen
istinu ale k nej príslušný poplatok, a pre nie je dôvod aby neexistovali nárok z Dohody. Dotknutá
zmluva o úvere nikdy za neplatnú vyhlásená nebola, a z toho vyplýva, že suma ktorá je v Zmluve o
úvere obsiahnutá náležite bude ak dlžník nebude splácať dohodnuté splátky, predstavovať sumu, ktorá

bude zrazená zo mzdy, v prípade jej nesplatenia. Zmluva nepredstavuje bez úročný a bez poplatku
spotrebiteľský úver a žalobca nemá status spotrebiteľa. Opätovne dáva do pozornosti, že Dohoda
predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si
veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,
ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný

dokument je rovnako v súlade so zák. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny.
Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia
tejto Dohody osobitne poučený. To, že Dohoda bola so žalobcom individuálne dojednaná, dosvedčuje

existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola Dohoda uzavretá, a síce dodatok
precizujúci použitie ňou poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Jedná
sa o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobcom, ktorý opätovne nie je a nemôže byť
uniformné uzatváraným. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k
nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože: a) právny predpis (§ 551 ods. 1 O. z.) obsahuje

zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v
prípade výkonu rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy
nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c) ak by sa
stalo,žeplatiteľmzdybyzrazildlžníkovizomzdyviac,nežboloprávnenýapovinnýzraziť,atietosumybypoukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a preto by musel tieto sumy vrátiť
(Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA
EDITION 2006, s.79). Naviac, zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu

v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. Citovala znenie § 53 ods. 7 O. z. Ak teda zákonodarca v tom
istom zák. zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o
ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v
spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Ten istý záver platí aj
v prípade zák. č. 129/10 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší predpisov (ďalej aj zák. o spotrebiteľských
úveroch; poznámka žalovanej), pokiaľ by bolo možné uvažovať o tom, žalobca je spotrebiteľom, čo
rázne popiera. Zák. o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne uvádza, ktoré úvery sa nepovažujú za
spotrebiteľské úvery, pričom medzi ne radí: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti [§ 1
ods. 3 písm. c) a d)], úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku
uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto

založenú hnuteľnú vec [§ 1 ods. 3 písm. o)]. Z toho možno výkladom a contrario vyvodiť, že ostatné
spôsoby zabezpečenia, medzi nimi aj dohoda o zrážkach mzdy, sú pre spotrebiteľské úvery prípustné.
Zák. o spotrebiteľských úveroch prípustnosť zabezpečenia úverového vzťahu výslovne pripúšťa aj v §
4 ods. 1 (Poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v § 9 ods. 1 písm.
q) (Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Aj príslušné ust. smernice 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných
predpisov slovenského právneho poriadku (najmä zák. o spotrebiteľských úveroch), výslovne pripúšťajú
zabezpečenie spotrebiteľských úverov: Citovala znenie ods. (14) a čl. 2 Rozsah pôsobnosti bod 2 písm.
a)ak)aichslovenskypreklad.TaktiežvŠtandardnýcheurópskychinformáciáchospotrebiteľskomúvere
(Standard European Consumer Credit Information) sa v Opise hlavných vlastností úverového produktu

(Description of the Main Features of the Credit Product) výslovne uvádza kolónka Sureties required
(This is a description of the security to be provided by you in relation to the credit agreement.), ktorá v
správnom preklade (nakoľko oficiálny preklad predmetnej smernice v slovenskom jazyku nie je správny)
znie:Požadovanézábezpeky/zabezpečenia(TotojepopisVamiposkytovanéhozabezpečeniavovzťahu
k zmluve o úvere.) a v príslušnej vedľajšej kolónke je na doplnenie označený druh zabezpečenia (Kind

of sureties). Teda ani na nijakom mieste v dotknutej smernici sa neprípustnosť dohody o zrážkach zo
mzdy za účelom zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespomína. Práve naopak smernica
výslovne uvádza, ktoré úvery a spôsoby ich zabezpečenia nie sú prípustné (dohoda o zrážkach zo
mzdy medzi nimi nie je uvedená), pričom zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru
výslovne pripúšťa a jeho druh s výnimkou uvedených zabezpečení neobmedzuje. Aj sám zákonodarca

teda, v súlade s príslušnou európskou legislatívou, zabezpečenie pripúšťa - v žiadnom prípade preto
nemožno námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú. Na
základe uvedeného je teda zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach
zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná (ako podrobne uvádza,
však v žiadnom prípade neuznáva status žalobcu ak spotrebiteľa, ani charakter zmluvy o úvere uzavretej

medzi žalobcom a ňou ako zmluvy spotrebiteľskej). Takýto záver si na základe uvedených zákonných
ust. ani nevyžaduje hlbšiu právnu analýzu a jeho odôvodnenosť je viac než zrejmá. IV. K naliehavému
právnemu záujmu. Je zároveň toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti zmluvy nemá naliehavý
právny záujem. Cituje, čo sa uvádza v § 80 písm. c) O.s.p. V zmysle uvedeného ust. žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase

rozhodovaniasúdumánaliehavýprávnyzáujem.Podľajejnázoružalobcanepreukázalnaliehavýprávny
záujem na určení neplatnosti Dohody. S poukazom na uvedené sa nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu
o náhrade trov konania. Ak by súd vec správne posúdil, žalobu žalobcu by zamietol a ju by nezaviazal
na úhradu trov konania. V. Žiada na základe uvedených dôvodov I. Výrok rozsudku zrušiť a vec vrátiť
súdu na ďalšie konania.

4. Žalobca, na základe doručeného odvolania žalovanej, podal nasledovné vyjadrenie: Nesúhlasí s
dôvodmi odvolania uvádzanými žalovanou, ktoré sú uvedené v odvolaní s poukazom na § 205 ods.
2 písm. b) O.s.p., ďalej na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a zároveň aj na § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.
K dôvodom odvolania uvádzaným v predmetnom odvolaní považuje za potrebné uviesť nasledovné:

v predmetnom konaní nedošlo k žiadnemu nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a ani k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie súdu považuje za spravodlivé a odôvodnené pre
obe strany a vydané v súlade so zák. Má za preukázané, že súd sa vyporiadal so skutkovým stavom
dostatočne a spravodlivo, na podklade čoho aj vydal predmetné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedenéskutočnosti považuje rozsudok za vecne správne a „povinný“ navrhuje ho ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. p o t v r d i ť, pretože súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

5. Rozsudokvovýrokuozastaveníkonaniaourčenie,žeust.bodov4,5,6a14všeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č.900301529 z 20.9.2011,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods. 1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok vo výroku
o určení, že ust. dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 22.11.2012, ktorú uzavrel žalobca a
žalovaná, je neplatná potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne,

preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani
odvolanie.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods. 2 O.s.p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

10. Žalovaná neuvádza v odvolaní žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné urobiť záver,

že v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., t. j., že v tej istej veci sa už prv
právoplatné rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (teraz v § 389 ods. 1 CSP), t. j., že
neboli splnené procesné podmienky.

11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teraz § 365 ods. 1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého

porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Žalovanou v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklado tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.

14. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav
ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery
o právach a povinnostiach strán sporu.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny, až
s účinnosťou od 1.5.2014 (Čl. VIII bod 11. a Čl. XIV zák. č. 102/14 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo

prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom Dohoda
medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá 20.9.2011. Žalobca nemal nijakú možnosť ovplyvniť obsah
Dohody, čo malo za následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán
v jeho neprospech, ako spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 ods. 1 prvá veta O. z.
neslúži len ako zabezpečovací prostriedok, ale súčasne sa na jej základe pohľadávka žalovanej ako

veriteľa žalobcu aj uspokojuje, preto žalobcovi ako spotrebiteľovi sa musí poskytnúť súdna ochrana v
situácii, keď na základe Dohody je umožnené mimosúdnym výkonom zrážok z jeho mzdy uhradiť plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly jej podmienok.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto by mal právo na náhradu jeho trov, ale

žiadne trovy mu nevznikli a žalovaná nemala v ňom úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.