Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 0T/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010147
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816010147.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému R. J. stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. J., W.. X.X.XXXX U. W.W. Q., I.. U. W. M., M. F. V. T. XXX, I.. U. W. M., L. I. V. T.,

u z n á v a sa z a v i n n é h o, ž e

dňa 17.03.2016 v čase o 11.30 hod. napriek tomu, že nie držiteľom vodičského oprávnenia, viedol
osobné motorové vozidlo zn. L. Z. L. X.. Č.. U.-XXXAX po miestnej komunikácii v obci V. T., I.. U.
W. M. smerom k miestnej rómskej osade, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Vranov
nad Topľou, pričom následnou lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím
správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ Okresného dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou
sp. zn. I.-T.-XXX/ODIX-U.-XXXX A. H. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2012 mu
bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 40 mesiacov,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti

t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
z a t o m u u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona,
§ 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest

vo výmere 400 (štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov v trvaní 3 ( tri ) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku, ktoré svoje konanie však odôvodnil tým, že protiprávneho
konania sa dopustil v dôsledku toho, že mal strach o zdravie a život svojej manželky. Prostredníctvom
obhajcu žiadal, aby súd jeho konanie posúdil ako konanie v krajnej núdzi a spod obžaloby ho oslobodil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov Y. Y., R. I., Y. J., K. J., Y.. Y. R. E. Y. F. ako
aj prečítaním listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný uviedol, že v uvedený deň v čase o 11.00 hod. až 12.00 hod. bol vo svojej kancelárii na
obecnom úrade, kde vykonával administratívnu činnosť. Počas tohto vtrhla do jeho kancelárie nevesta

K. J.Ď., ktorá mu oznámila, že jeho manželka Y. J. odpadla, zdravotne sa zrútila. Aj dva, tri dni predtým
bolo manželke zle, ktorá ma dlhodobo zdravotné problémy s cukrovkou, krvným tlakom ako aj problémy
po ženskej stránke. V tom čase bol na obecnom úrade sám, nebol tam ani jeho prednosta, ktorý odišiel
na zasadnutie ZMOS svojim autom, vyšiel vonku a keďže na dvore pred obecným úradnom bolo auto,
boli tam aj kľúče, tak doňho nasadol a išiel. Počas cesty bolo všetko dobre, nikomu nič neurobil a až

pred vchodom do rómskej osady, kde býva ho zastavila policajná hliadka. Hliadke povedal, že vodičský
nemá a taktiež uviedol, že potrebuje sa dostať k žene, keďže táto odpadla. Na obecnom úrade pevná
linka nebola, mobilný telefón mal pri sebe, no nikam nevolal. Nasadol do auta a išiel, nemal ani možnosť
niekoho zavolať, ak by mal, ta by to urobil. Uviedol, že ľutuje čo sa stalo, ale obával sa o manželku, u nich
je trošku iná mentalita a keby zomrela, tak by si to nevedel odpustiť. Potvrdil tiež vedomosť o uloženom

zákaze činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený Okresným dopravným inšpektorátom vo
Vranov nad Topľou s tým, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia.

Svedok Y. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako starší referent na Obvodnom oddelení PZ Vranov
nad Topľou, vo funkcii starší referent pre prácu v komunite, konkrétne na policajnej stanici v obci L.. Dňa

17.3.2016 bol v obci V. T. zaradený do hliadkovej a obchôdzkovej služby, čo obnáša šetrenie do spisov,
doručovanie písomnosti, dohľad nad verejným poriadkom, dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky, ďalej šetrenie neobjasnených trestných činov ako aj odhaľovanie trestných činov ako
aj všetky ďalšie úlohy, ktoré v rámci týchto služieb plní policajný zbor ako napríklad ešte pátrania po
osobách, veciach, kontrola vozidiel. V čase o 11.30 hod. sa nachádzali v obci V. T., ulice tam nie sú

označené, ale bolo to smerom na rómsku osadu. Služobné vozidlo mali dostavené na krajnici, nakoľko
tesne predtým riešili jedného vodiča pre priestupok na úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Stáli vonku na ceste, keď zbadal resp. zbadali, že smerom od obce sa k nim blížilo červené
osobné motorové vozidlo, ktoré nesvietilo predpísaným osvetlením, čím sa vodič dopúšťal priestupku
a preto kolega vozidlo zastavil terčíkom. Vozidlo zastalo a vodiča, ktorý bol obžalovaný, vyzvali, aby

predložil doklady k vedeniu a premávke vozidla, ktorý predložil všetky okrem vodičského preukazu,
preto ho kolega požiadal, aby vystúpil z vozidla a on išiel prostredníctvom rádiostanice prelustrovať
tohto vodiča. Obžalovaný, keď stál pri vozidle povedal „ja viem, že som nemal šoférovať“. Lustráciou
zistil, že vodič nie je držiteľom vodičského oprávnenia ako aj to, že tejto osobe je uložený zákaz
činnosti vedenia motorových vozidiel, následne to oznámil aj operačnému dôstojníkovi KR PZ Prešov,

že táto osoba sa dopúšťa trestného činu a vzhľadom na to ju obmedzili na osobnej slobode a zadržali.
Obžalovaného poučili o tom, že sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia , oznámili mu,
že je zadržaný, že bude predvedený na obvodné oddelenie, kde budú spísané zápisnice s tým, že tento
všetky ich pokyny rešpektoval, neboli použité voči nemu žiadne donucovacie prostriedky, riadne nastúpil
aj do služobného motorového vozidla a taktiež ešte požiadali operačného dôstojníka, aby kontaktoval

príslušného povereného príslušníka z ODI.

Svedok R. I. uviedol, že je zamestnaný ako policajt na OO PZ SR vo Vranove nad Topľou ako referent
s územnou a objektovou zodpovednosťou. Dňa 17.3.2016 v obci V. T. slúžil s npor. Y. Y., vykonávali
obchôdzkovú a hliadkovú službu, teda kontrolovali verejný poriadok, dodržiavanie pravidiel cestnej

premávky, predchádzali krádežiam. V čase okolo 11.30 hod. stáli na miestnej komunikácii v obci V.T. smerom na rómsku osadu, kde predtým riešili iného vodiča, kolega zapisoval do záznamov ešte
skutočnosti ohľadom spomínaného riešenia vodiča a on vtedy zbadal, že smerom od obce prichádza
červené osobné motorové vozidlo, tuší, že to bola Z., ktoré nemalo zapnuté stretávacie svetlá. Následne

vystúpil z vozidla, zastavil dané vozidlo a vyzval vodiča, aby predložil doklady potrebné na vedenie a
premávku vozidla. Vodičom bol obžalovaný. Ten mu predložil občiansky preukaz a doklady od vozidla,
ale nepredložil mu vodičský preukaz. Keď sa ho spýtal, že kde má vodičský tak obžalovaný mu povedal,
že ho nemá ani vydaný. Na to doklady obžalovaného dal kolegovi, aby tento vykonal lustráciu, ktorý
mu po vykonaní povedal, že menovaný vodič má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Vodiča

poučili, že bude obmedzený na osobnej slobode a previezli ho na obvodné oddelenie, tento počas
celého úkonu spolupracoval. Obžalovaného ako starostu pozná, ale v tom čase, keď zastavoval vozidlo
nevedel, že ho riadi obžalovaný. K dôvodu vedenie vozidla obžalovaný uviedol, že mu je ľúto, že nemal
ísť autom.

Pri konfrontácii vykonanej medzi obžalovaným a svedkami Y. Y. a R. I. obžalovaný zotrval na svojom

tvrdení, že policajtom uviedol zdravotné problémy svojej manželky, no obaja svedkovia jednoznačne
zotrvali na tom, že takéto skutočnosti im neboli obžalovaným po zastavení vozidla oznámené, tento len
ľutoval, že viedol vozidlo, aj keď nemal.

Svedkyňa Y. J., nevesta obžalovaného, uviedla, že býva v obci V. T., má svoj vlastný dom, ktorý je

postavený na tom istom pozemku ako dom obžalovaného, sú to samostatné domy, ale majú rovnaké
popisné číslo. Manželka obžalovaného, jej svokra je chorá, pichá si inzulín, lieči sa aj na tlak aj na srdce.
Chodí jej pomáhať, ako často závisí od toho ako sa svokra cíti. Dňa 17.3.2016 v čase medzi 11.00 hod
a 12.00 hod. bola v obchode, kde sa stretla so švagrinou K. J. a keď vychádzali z obchodu tak deti, ktoré
išli poobede do školy, začali na ňu kričať, že „teta matka Vám odpadla“, kde ona uvádza, že nerozlišujú

alebo nevedia, že svokra nie je jej matka. K. J. švagriná jej povedala, že ona nech uteká ku svokre, a
že ona pôjde na úrad, lebo vedeli, že otec, svokor je tam. Začala utekať ku svokre a začala aj plakať.
Keď prišla k svokre, tá už ležala na posteli, pichla jej inzulín a dala jej aj tabletky na tlak. Zostala pri nej,
sedela pri nej, asi až o dve alebo tri hodiny prišla švagriná K. J. a začali svokru prehovárať, aby išla k
lekárovi, no táto nechcela ísť. Potom prišli hore do osady ľudia a keď povedali, že obžalovaného zobrali

policajti, tak už vôbec svokra nechcela ísť k lekárovi, no k večeru sa jej stav zhoršil a potom už súhlasila
a išla k lekárovi. Aj predtým sa stalo, že svokra odpadla, často jej opuchnú nohy, zvýši sa jej tlak, je jej na
odpadnutie, bola aj hospitalizovaná. Keď prišla k svokre boli tam nejakí ľudia, nevie už kto to bol, ktorí
svokre pomohli a ona jej potom pichla ten inzulín. Záchranku nevolali, svokra to ani nechcela, nemali ani
telefón. K skorším odpadnutiam svokry uviedla, že oni už vedia akú má chorobu, vedia čo s ňou treba

robiť. Svokra nerada chodí po doktoroch. Niekedy dávnejšie asi pred rokom volali aj záchranku.

Svedkyňa K. J., rovnako nevesta obžalovaného uviedla, že býva vo U. W. M. a dňa 17.3.2016 prišla do
obce V. T. autobusom v čase o 10,20 hod, nakoľko potrebovala vybaviť nejaké veci na obecnom úrade.
Obecný úrad je na prvej zastávke, alebo vystúpila až na tretej autobusovej zastávke, kde v blízkosti je

základná škola, na ktorej pracuje a je tam aj obchod. Potrebovala ísť do obchodu kúpiť si vodu a nejaké
hašlerky. V obchode sa rozprávala so známymi a taktiež tam boli aj rodičia niektorých detí, ktoré učí a
stretla tam aj švagrinú Y. J., s ktorou sa rozprávali, s touto sa rozprávala ešte aj keď vyšli z obchodu
pred obchodom a počas toho deti, ktoré išli poobede do školy, pribehli a kričali, že ich svokra, teda
manželka obžalovaného odpadla. Švagriná Y. bežala hore do osady ku svokre a ona začala utekať dole

na úrad, lebo chcela ísť za svokrom a potrebovala aj vybaviť papiere. Keď prišla na úrad obžalovaný
bol v kancelárii, povedala mu čo sa stalo, ten zostal zošokovaný, povedal jej, že nech pozamkýna, a
že on niekoho pohľadá a pôjde hore, teda domov k svokre. Súrne potrebovala na WC a keď sa vrátila
naspäť, tak už tam obžalovaný nebol. Ona sa vybrala potom smerom k autobusovej zastávke na N.,
nakoľko jej manžel s ich synom, ktorý je ZŤP boli u lekára a aj ona potrebovala ísť k lekárovi. Svokru

navštívila potom v popoludňajších hodinách. Svokra má viac zdravotných problémov, odpadla aj krátko
pred dňom 17.3.2016, dokonca si narazila rebrá a odpadla aj po 17.3.2016, bola aj hospitalizovaná.
Mobilný telefón vlastní, no tento bol v tom čase vybitý. Čo v čase, keď prišla za obžalovaným na obecný
úrad, či tam bol ešte niekto nevedela uviesť, lebo do jeho kancelárie vošla priamo z chodby, nemusela
prejsť cez inú kanceláriu.

Svedok Y.. Y. R. uviedol, že pracuje ako administratívny pracovník na Obecnom úrade v V. T.. Obedňajšiu
prestávku zvyčajne mávajú v čase od 12.00 do 12.30 hod.. je možné, že obecný úrad za účelom
obedňajšej prestávky opustia aj skôr alebo neskôr, závisí to od stránok, keď príde napríklad niekto predobedom tak tu stránku musia vybaviť. Stravovať sa chodí k svojej svokre. Od obecného úradu je to
asi 300 - 400 metrov, chodí zvyčajne pešo a autom len v prípade zlého počasia. Nemal vedomosť, že
obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia. V prípade žeby ho tento požiadal, aby sa dostavil

na obecný úrad dostavil by sa cca za 5 minút a v prípade požiadania by ho odviezol domov
na služobnom motorovom vozidle, asi má oprávnenie na vedenie služobného vozidla. Dňa 17.3.2016
bol v práci, v ten deň vyplácal občanom dávky cez inštitút osobitného príjemcu, ale v akom čase bol na
obede, to si nepamätá. V práci bol svojim osobným motorovým vozidlom.

Svedkyňa Y. F. uviedla, že je v pracovnom pomere na Obecnom úrade V. T.. Dňa 17.3.2016 v čase okolo
11.30 hod. až 12.00 hod. sa nachádzala v práci alebo na obede. Obedňajšiu prestávku majú od 12.00
hod. do 12.30 hod., ale stáva sa, že niekedy ide aj skôr, no niekedy aj neskôr s tým, že to záleží od
práce. Je držiteľom vodičského oprávnenia, do práce chodí peši alebo aj motorovým vozidlom. Nebola
si istá, či dňa 17.3.2016 bola v práci autom alebo peši, ale asi bola autom. Pokiaľ by ju obžalovaný
požiadal, aby ho zaviezla z dôvodu kritickej situácie svojim motorovým vozidlom, samozrejme by to

urobila. Oprávnenie viesť motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom je Obecný úrad V. T., nemá.

Z predložených lekárskych správ Y. J., manželky obžalovaného súd zistil, že táto trpí mnohými
diagnózami. Podľa lekárskej správy Chirurgickej ambulancie U.U. W. E..L.., U. Y.. Q. dňa 14.3.2016 bola
ošetrená v uvedený deň pre bolesti hrudníka. Dňa 17.3.2016 bola manželka obžalovaného ošetrená Y..

L. na stanici Lekárskej služby prvej pomoci v čase o 22.24 hod. s tým, že uvádzala bolesť rebier, že
nechcela ani ísť na ošetrenie, no rodina sa bála, že doma odpadne. Taktiež bola ošetrená na stanici
Lekárskej služby prvej pomoci aj dňa 19.3.2016.

Súdu boli predložené aj správy zo dňa 25.5.2016 o hospitalizácii do 27.5.2016 ako aj výpis zo

zdravotného záznamu praktického lekára Y.. A.. Všetky predložené lekárske správy preukazujú jej
zdravotné problémy a to najmä hypertenziu, diabetes, cystické zmeny vaječníkov.

Obžalovanému bol rozhodnutím o priestupku vydaným I. H. K. U. W. M., I. T. U. U. W. M., Č..T.. I.-T.-
XXX/ODIX-U.-XXXX A. H. X.XX.XXXX, právoplatným toho istého dňa, za priestupok proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov uložený zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 40 mesiacov do dňa
nadobudnutiaprávoplatnostivydanéhorozhodnutiaatozaskutok,žedňa10.11.2012včaseokolo09.30
hod. v obci V. T. viedol osobné motorové vozidlo, kde bol zastavený hliadkou OO PZ Vranov n. T. a pri
kontrole nepredložil doklady potrebné k vedeniu vozidla a následnou lustráciou bolo zistené, že nie je

vôbec držiteľom vodičského oprávnenia.

Z evidenčnej karty obžalovaného súd zistil, že tento nemá evidovaný vodičský preukaz a uložený zákaz
činnosti vyššie uvedeným rozhodnutím od 4.12.2012 do 4.4.2016.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 17.3.2016 vyplýva, že z tohto bol podozrivý
obžalovaný, nakoľko v obci V. T. v čase o 11.30 hod. viedol OMV L. Z. L. X. U.-XXXAX v smere na rómsku
osadu, kde bol zastavený a kontrolovaný pred rodinným domom č. XX, nakoľko viedol vozidlo bez
predpísaného osvetlenia, pričom po výzve hliadke nepredložil vodičský preukaz a následnou lustráciou
bolo zistené, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a má uložený zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá do 4.4.2016. Vyšetrením vodiča na zistenie alkoholu mu bola nameraná hodnota 0,00 mg/l.
Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj záznam o dychovej skúške vykonaný prístrojom Alcotest 7410.

Z prezenčnej listiny z rokovania XXVII. snemu ZMO VR konaného dňa 17.3.2016 v Holčíkovciach
vyplýva, že za Obec V. T. sa tohto zúčastnil p. Č. v zastúpení za starostu R. J. - obžalovaného.

Súd odmietol vykonanie dôkazu výsluchom npor. Q., ktorý vykonal ako poverený príslušník vyšetrovanie
a v rámci neho aj výsluch obžalovaného v prípravnom konaní. K namietanému spôsob výsluchu súd
poukazuje na to, že obžalovaný v procesnom postavení obvineného bol vypočutý ako osoba plne
spôsobilá na právne úkony a ako taká zodpovedná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. § 278

Trestného poriadku upravujúce podklad pre rozhodnutie súdu, ktorý v odseku 2 uvádza, že súd môže pri
svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať
sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, tak ako tomu bolo aj v tejto veci.Trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa dopustí, kto marí alebo podstatne
sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú
sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Ustanovenie chráni záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdu alebo iného orgánu verejnej moci v
zákonom vymedzených oblastiach.

Mariť alebo podstatne sťažovať výkon rozhodnutia znamená, že rozhodnutie v dôsledku konania

páchateľaniejevykonávanéavykonaťhoniejemožnéalebolensveľkýmiobtiažami,resp.zapodstatne
sťažených podmienok. Formy marenia alebo podstatného sťažovania výkonu rozhodnutia sú taxatívne
uvedené v § 348 pod písmenami a) až g).

Vykonávať činnosť, ktorá bola zakázaná, znamená nerešpektovať rozhodnutie súdu o uložení trestu
zákazu činnosti alebo štátneho orgánu v správnom konaní, napr. v konaní o priestupku podľa Zákona

o priestupkoch.

Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že dokazovaním vykonaným či už v prípravnom konaní
alebo na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil. Obrana
obžalovaného spočíva v tom, že z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu jeho manželky nemal

inú možnosť ako sadnúť do služobného motorového vozidla Obce Kamenná Poruba a ním sa prepraviť
do miesta svojho trvalého bydliska za účelom poskytnutia pomoci svojej manželky. Nikto nespochybňuje
tú skutočnosť, ktorá bola riadne preukázaná, že manželka obžalovaného má vážne zdravotné problémy.
Z hľadiska podanej obžaloby však poukázal na to, že obžalovaný v danom momente mal viacero
iných alternatív, ktorými by sa dopravil do miesta trvalého bydliska alebo by zabezpečil primeranú

pomoc svojej manželke bez toho, aby porušil zákon. V prvom rade nič nebránilo obžalovanému zavolať
rýchlu zdravotnú službu, ktorá by určite po príchode do miesta bydliska obžalovaného a po preverení
zdravotného stavu manželky vykonala všetky potrebné úkony. V druhom rade si mohol zavolať aj
niektorú zo služieb taxi, ktoré fungujú v meste Vranov nad Topľou a jeho okolí aj v primeranom čase
v danom prípade by sa mohol taktiež dostať do miesta svojho bydliska. V neposlednom rade si mohol

obžalovaný zabezpečiť odvoz do miesta bydliska či už prostredníctvom nejakých rodinných príslušníkov,
ktorí by boli ochotní ho odviesť alebo aj pracovníkov obecného úradu ako je to zrejme z výpovedi svedka
R. E. F., ktorí by boli ochotní takúto službu obžalovanému poskytnúť. Obžalovaný si však je plne vedomý
toho, že v danom čase nebol držiteľom vodičského oprávnenia a ešte mu neuplynula doba zákazu viesť
motorové vozidlá všetkých druhov, ktorý mu bol uložený správnym orgánom Okresného dopravného

inšpektorátu vo Vranove nad Topľou. Sadol do motorového vozidla, pričom bol následne zastavený a
kontrolovaný hliadkou polície. Je teda nepochybné, že konaním obžalovaného boli naplnené zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona z hľadiska objektívnej, ale aj subjektívnej stránky.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že skutok, kladený obžalovanému za vinu
sa stal, no súčasne podľa výsledkov dokazovania mal za to, že v danom prípade obžalovaný konal v
krajnej núdzi, že riadil osobné motorové vozidlo z jediného dôvodu a to potom, čo mu bolo oznámené,
že jeho chorá manželka, ktorá má diagnostikované viaceré ochorenia, skolabovala sama v dome a
nemohla si sama zabezpečiť rýchli zdravotnú pomoc a teda týmto svojim konaním mienil odvrátiť priamo

hroziace nebezpečenstvo spočívajúce v záchrane života manželky. Žiadal taktiež, aby súd bral do úvahy,
že Rómovia reagujú a správajú sa v zložitých situáciách ako je ohrozenie zdravia a života, samotná
smrť či pohreb chúlostivejšie, citlivejšie a emotívnejšie ako iní bežní občania, je to ich naturelom,
ich charakteristickou črtou. To, že zdravotný stav manželky klienta vyžadoval ošetrenie, ktoré nebolo
možné zabezpečiť iným spôsobom išlo o stav krajnej núdze. Jednou z okolnosti vylúčiť protiprávnosť

je podľa zákona krajná núdza, ktorá vylučuje protiprávnosť činu. Jej hlavnou úlohou je odvracanie
nebezpečenstva nad záujem chránený trestným zákonom na úkor iného záujmu chráneného trestným
zákonom. Jednou z najdôležitejších otázok vo vzťahu ku krajnej núdzi je otázka, ktorým záujmom musí
nebezpečenstvohroziť,abysmemohlipoužiťkrajnúnúdzu.PodľaTrestnéhozákonaideovšetkyzáujmy
chránené Trestným zákonom , kde chránenými záujmami vo všeobecnosti sú práva a oprávnené záujmy

fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Použitie
krajnej núdze je najčastejšie pri ochrane života a zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti, majetkových
vzťahov ako aj životného prostredia. V ďalšom poukázal na to, že pri hodnotení dôkazov nemožno
obísť ani ten fakt, že obžalovaný od uloženia zákazu činnosti správnym orgánom tento riadne dodržiavala k jeho porušeniu došlo iba z dôvodu použitia krajnej núdze spočívajúcej v snahe zachrániť život a
zdravie, tento porušil pár dní pred jeho ukončením. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý vykonáva
verejnú funkciu starostu obce, jeho spôsob života ako aj prínos pre obec a taktiež na skutočnosť, že

v posledných rokoch sa nedostal do konfliktu so zákonom a nebyť stavu krajnej núdze, nebol by sa
dopustil ani tohto konania navrhol, aby súd za použitia § 24 Trestného zákona - krajnej núdze spod
obžaloby obžalovaného oslobodil.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods.
12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti

uvedené v obžalobe sa stali, bolo preukázané, že sa ich dopustil obžalovaný a jeho konanie naplnilo
skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona.

Súd mal teda za preukázané, že obžalovaný po právnej stránke svojim konaním objektívne i subjektívne
naplnil všetky pojmové znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

d) Trestného zákona, pretože vykonával činnosť - viedol osobné motorové vozidlo, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu - Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ vo Vranove nad Topľou o
zákaze činnosti.

Obžalovaný sám nepopieral spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré svoje konanie však

odôvodnil nevyhnutnosťou dostaviť sa z obecného úradu, kde mu bola skutočnosť o zhoršení jej stavu
oznámená do miesta ich trvalého bydliska, kde sa jeho manželka nachádzala, kde ako jedinú možnosť,
ako to vyplýva z dokazovania, vyhodnotil vedenie motorového vozidla napriek uloženému zákazu
vykonávania takejto činnosti správnym orgánom a zo spáchanie skutku je jednoznačne usvedčovaný
aj svedkami Y. a I..

Súd posúdil konanie obžalovaného aj z hľadiska splnenia podmienok pre prípadné posúdenie jeho
konania ako konania v krajnej núdzi.

Podľa § 24 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo

hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto
zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten,
ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa

všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať ( § 24 ods. 2 Trestného zákona ).

Krajná núdza je jednou z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Podstatu týchto okolností je možné
chápať ako právne relevantné skutočnosti, s ktorými sa v trestnom práve spájajú určité dôsledky.

Inštitút krajnej núdze sa pritom považuje asi za najvšeobecnejšiu a zároveň najširšiu okolnosť vylučujúcu
protiprávnosť, ostatné okolnosti sú voči nej v pomere špeciality. Krajnou núdzou sa rozumie stav,
keď je možné chrániť záujem, ktorý je chránený Trestným zákonom spôsobom obetovania iného
záujmu a stojí jednak na princípe ochrany konkrétnych záujmov, ktorý vychádza zo znenia ods. 1 §
24 o odvracaní nebezpečenstva hroziaceho všetkým záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorými

záujmami sú záujmy jednotlivcov, fyzických i právnických osôb a zoskupení právnických osôb a taktiež
záujmy štátu všeobecnejšieho charakteru, pričom na ochranu v rámci krajnej núdze je nevyhnutná
ich konkretizácia. Princíp uprednostnenia významnejšieho záujmu je zasa založený na spravodlivosti
požadovania ochrany významnejšieho záujmu na úkor menej významného záujmu, ak nemožno
významnejší záujem chrániť inak.

V prípade konania v krajnej núdzi musia byť splnené tieto objektívne podmienky - odvracanie
nebezpečenstva, nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom, nebezpečenstvo
priamo hrozí, nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť inak
( zásada subsidiarity ) a spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil ( zásada

proporcionality ).Trestný zákon v § 24 ods. 2 teda vymedzuje prípady, kedy o krajnú núdzu nepôjde. Jedným z nich je
aj situácia, keď bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom
za daných okolností odvrátiť inak.

Je nepochybné ako to vyplynulo aj z vykonaného dokazovanie, že manželka obžalovaného trpí mnohými
ochoreniami ako hypertenzia, diabetes, boli jej diagnostikované aj cysty na vaječníkoch, pričom v
predmetný deň 17.3.2016 tak ako to vyplynulo z výpovedi svedkov K. E. Y. J. sa jej stav zhoršil, kde súd
má za to, že skutočne pri takom zdravotnom stave existuje nebezpečenstvo jeho zhoršenia až s tými

najhoršími dôsledkami a že ochrana života a zdravia manželky obžalovaného je jedným zo záujmov
chránených Trestným zákonom. No na druhej strane v súvislosti s konaním obžalovaného súd má za
to, že nebola splnená jedna z podmienok pre posúdenie jeho konania ako konania v krajnej núdzi a to
podmienka vyjadrená v zásade subsidiarity a teda, že by nebezpečenstvo za daných okolností nebolo
možné odvrátiť inak.

V prvom rade súd poukazuje na to, že zdravotný stav manželky obžalovaného tak ako to vyplynulo nielen
z výpovedi obžalovaného a svedkov ale aj zo samotných lekárskych správ predložených v priebehu
konania je dlhodobejšieho charakteru. Potvrdila to najmä svedkyňa Y. J., ktorá uviedla, že svokra -
manželka obžalovaného je chorá, chodí jej pomáhať, táto si pichá inzulín, lieči sa na srdce a tlak.
Potvrdila, že aj predtým sa stalo, že odpadla, vedia čo s ňou robiť, keď odpadne, svokra nerada chodí

po doktoroch, aj v predmetný deň jej pomohli nejaké osoby a ona je potom pichla inzulín, záchranku
nevolali, svokra to nechcela a ani nemali telefón. Lekára v ten deň navštívila až vo večerných hodinách,
keď sa jej stav zhoršil. Rovnako svedkyňa K. J. potvrdila jej zdravotné problémy ako aj skutočnosti o
lekárskych vyšetreniach nielen v predmetný deň ale aj pred 17.3.2016 a po tomto dátume.

Svedkyňa K. J. uviedla, že keď obžalovaného našla v predmetný deň na obecnom úrade, tak mu
povedala čo sa stalo, kde predtým uviedla, že jej švagriná - svedkyňa Y. J. potom, čo sa dozvedela o
odpadnutí manželky obžalovaného, že táto išla k nej domov a ona utekala za obžalovaným na obecný
úrad, aby mu oznámila čo sa stalo.

Teda obžalovaný mal informáciu o odpadnutí svojej manželky od svedkyne K. J., ktorá mu uviedla čo sa
stalo a o tom, že svedkyňa Y. J. utekala k jeho manželke, ktorá svedkyňa potvrdila, že vie ako postupovať
v prípade odpadnutia manželky obžalovaného a stalo sa tak aj v tomto prípade - podala jej lieky a inzulín,
preto je súd toho názoru, že konanie obžalovaného spočívajúce potom vo vedení motorového vozidla
s úmyslom dostať sa k svojej žene, ktorá odpadla, nebolo konaním spĺňajúcim podmienku nemožnosti

odvrátiť nebezpečenstvo hroziace manželke inak. Najmä súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný
potvrdil, že mal pri sebe mobilný telefón, no rýchlu záchrannú službu nevolal, naopak sadol do auta a
išiel. Taktiež nevyužil možnosť odvozu či už služobným motorovým vozidlom alebo súkromným vozidlom
niektorého zo zamestnancov obecného úradu, ktorí obaja svedkovia Y.. R. ako aj Y. F. potvrdili, že v
prípade takejto požiadavky zo strany obžalovaného by mu samozrejme poskytli pomoc.

V tejto súvislosti rozporuplne vyznieva aj tvrdenie obžalovaného v konaní pred súdom, že aj policajtom,
ktorý ho zastavili mal uviesť, že sa potrebuje dostať k žene, keďže táto odpadla, keďže túto skutočnosť
obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní neuvádzal a nie je zrejmá ani z listinných dokladov
spísaných v súvislosti so zastavením predmetného vozidla a riešenia priestupku. Obžalovaný v rámci

odstraňovaniarozporovpredsúdomtentorozporneobjasnil,lenzotrvalnasvojomtvrdení,žeskutočnosť
o odpadnutí manželky policajtom uviedol. Obaja svedkovia - policajti však vo svojej výpovedi ako aj pri
konfrontácii s obžalovaným zhodne uviedli, že takáto skutočnosť im nebola zo strany obžalovaného po
zastavení vozidla oznámená.

Zostáva už len možno v rovine domnienok, ako by postupovali policajti pri zistení takejto skutočnosti, no
súd sa domnieva, že ak by takouto informáciou skutočne disponovali, či už v súvislosti s ich postavením
ako policajtov ale aj ako občanov by určite vykonali opatrenia v súvislosti so zdravotným stavom
manželky obžalovaného, či už dopravením obžalovaného na miesto alebo privolaním záchrannej služby.

Súd ďalej v súvislosti s posudzovaním konania obžalovaného na účely prípadného splnenia podmienok
krajnej núdze poukazuje aj na to, že ak obžalovaný vie o zdravotnom stave svojej manželky a vedel
aj v čase spáchania skutku, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť starostlivosť a dohľad nad ňou takým
spôsobom, aby sa sám nemusel vystaviť protiprávnemu konaniu. Taktiež aj na to, že napriek tvrdenýmobavám zo strany obžalovaného o zdravotný stav jeho manželky, svedkyňa Y. J. poskytla tejto základnú
starostlivosť, tak ako aj mnohokrát predtým a manželka obžalovaného sa na lekárske ošetrenie v
predmetný deň dostavil až vo večerných hodinách, podľa lekárskej správy v čase o 22.24 hod., teda

takmer po 12 hodinách, pričom lekár v správe uviedol, že ani nechcela ísť, rodina sa bála, že doma
odpadne.

Súdtaktiežvsúvislostiskonanímobžalovanéhoudáva,žeokolnosťami,ktorésúdnemôžebraťdoúvahy
nielen pri rozhodovaní o vine ale ani pri treste nie sú také skutočnosti ako príslušnosť k akémukoľvek

etniku, preto ani v tomto prípade, keďže obhajca poukázal na naturel a správanie Rómov, súd udáva, že
príslušnosť k akémukoľvek etniku, národnostnej menšine či skupine ľudí neospravedlňuje protiprávne
konanie toho ktorého páchateľa, toto je potrebné posudzovať výlučne podľa príslušných ustanovení či
už Trestného zákona alebo iných právnych predpisov upravujúcich protiprávne konanie.

Na záver o trestnej zodpovednosti páchateľa nemôže mať vplyv ani skutočnosť, či ako to bolo v

tomto prípade, sa konania obžalovaný dopustil len niekoľko dní pred uplynutím doby zákazu činnosti
alebo v opačnom prípade niekoľko dní po uložení takého zákazu. Ak by takýto časový ukazovateľ mal
akýmkoľvekspôsobombyťprirozhodovanísúduzohľadnený,zákonodarcabypretakétosituácievytvoril
zákonný rámec.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na

ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U
obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona ) ako aj na poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže obžalovaný

bol naposledy odsúdený v roku 2004 rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou pre trestný čin
podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, no na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený a od spáchania
priestupku, za ktorý mu bol uložený trest zákazu činnosti uplynula doba takmer 40 mesiacov, počas
ktorých je pravda, že obžalovaný aj ako starosta obec vykonával svoju činnosť. Priťažujúce okolnosti
súd nezistil.

S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1, § 56
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného možno dosiahnuť aj peňažným trestom v sume 400
eur a to aj vzhľadom na osobné a majetkové pomery obžalovaného berúc do úvahy, že v danej veci
nehrozí ani zmarenie náhrady škody. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd rozhodol aj o uložení

náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol
úmyselne zmarený.

Vzhľadom na opätovné porušovanie predpisov o cestnej premávke - opätovné vedenie motorového
vozidla bez toho, aby mal na to obžalovaný oprávnenie, ktoré konanie naplnilo už aj znaky prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia, súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.