Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207379
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207379.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu
JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou
PhD.,Vajnorská100/A,Bratislava,IČO:42174716,protipovinnému:Z.X.,Y..XX.X.XXXX,B.XXXX/XX,
V., o vymoženie 1.936,30 eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský

úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod EX 417/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.9.2015 č.k. 5Er/362/2015-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mu bola dňa 28.4.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 1.936,30 eura s príslušenstvom
na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava
sp. zn. IK-C/0613/0296 zo dňa 10.9.2013. Rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 2.12.2010 medzi právnym predchodcom
oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným. V zmysle tejto zmluvy bol povinnému poskytnutý úver
vo výške 2.000 eur. Právomoc rozhodcovského súdu - rozhodcu na rozhodovanie predmetného sporu
bola daná v zmysle článku 10 bod 10.2. všeobecných obchodných podmienok (VOP) s použitím

článku 3 bod 7 zmluvy - rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §
44 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že úver poskytnutý na základe zmluvy
je spotrebiteľským úverom. V úverových podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy,

sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že
doložkabolasúčasťouformulárovejzmluvy,ktorejzneniespotrebiteľovplyvniťnemohol,podmienkyvnej
obsiahnuté si osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Už vzhľadom k tejto skutočnosti považoval súd
prvejinštancie rozhodcovskúdoložkuzaneprijateľnú,pretoženebolaspotrebiteľomosobitnevyjednaná.
Okrem toho nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím

mu bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku, ktorá je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa
uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok v ňom vydaný nie je spôsobilým exekučným

titulom a preto súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený

odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/ a § 221 ods. 1 písm. d/, písm.
f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku;tvrdil,žesúdprvejinštancieprekročilzákonnélimitypreskúmanieexekučnéhotitulupodľa§45
ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej
doložky; zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť

riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa
postupovať podľa § 93b Zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 O. s. p., v napadnutom rozhodnutí absentujú
akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával názor, že súd
prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o

udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvého stupňa nesprávnu aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora;
tvrdil, že súd prvého stupňa porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom na rozhodnutia
všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie

vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe
jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov
a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského

súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s.
zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je
držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

4.Súdnaexekútorka apovinnása kodvolaniuoprávnenéhonevyjadrili,odvolanie bolodoručené súdnej
exekútorke dňa 30.10.2015 a povinná si zásielku v odbernej lehote neprevzala.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §

380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,

na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7.V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. IK-C/0613/0296 zo dňa
10.9.2013, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného 1.936,30 eura

s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v článku 10 bod 10.2.2. všeobecných obchodných podmienkach pre
úver, ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinnou.

8.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9.V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

10.Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou

exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný

orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12.V posudzovanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

13.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

14.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.17.V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej
písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je
obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že

všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - článok 10 bod
10.2.2. zmluvy, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie
je možné považovať za platne uzavretú rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v
Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola

(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa30.11.2011,sp.zn.2Cdo245/2010, porovnaj
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011).

18.Aj v prípade, ak by išlo o písomne dojednanú rozhodcovskú doložku, odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu,
aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

19.Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu

preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu)

vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je
spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

20.Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca

oprávneného (Poštová banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

21.Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu

oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto
návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

22.Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.

23.Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.25.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).