Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Anna Slovinská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/324/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113230035
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113230035.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Pribinova25,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej W. W., I.. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z., Z.Á.
XXXX/X, o zaplatenie 1.640,32 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice

I zo dňa 24.11.2015 č.k. 12C/52/2014-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania OZ právna
pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13.

P r i z n á v a OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/52/2014-74 zo dňa 24.11.2015
zaviazal žalovanú povinnosťou do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 9,17 eura s
9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 15.3.2012 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania a žalobcu zaviazal povinnosťou do 3
dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na strane

žalovanej - Občianskemu združeniu právna pomoc spotrebiteľom trovy zastúpenia advokátom vo výške
158,82 eura.

2.Uvedeným rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
1.640,32 eura s príslušenstvom titulom nesplateného úveru s príslušenstvom, ktorý jej bol poskytnutý
žalobcom na základe Zmluvy o revolvingovom úvere. Po právnom posúdení veci s tým, že ide o

spotrebiteľský úver, ktorý podlieha kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a spravuje sa tiež zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení do 30.12.2010 súd zistil, že žalobca pri výpočte RPNM nezohľadnil odplatu 168,17 eura za
poskytnutie služby. Vypočítal tak nesprávnu výšku RPNM v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky a
správne uvedenú výšku RPNM súd vyhodnotil, ako keby ani v zmluve uvedená nebola v zmysle §9 ods.
2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, z toho dôvodu považoval úver v zmysle § 11 ods. 1 písm.

a/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho dohodnutá úroková sadzba je
podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s
dobrými mravmi, poukazujúc na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná zo skutočne
poskytnutej sumy na základe úverovej zmluvy vo výške 1001,83 eura zaplatila sumu 992,66 eura, z
dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má uhradiť ešte 9,17 eura, ktorú sumu ju súd zaviazal
zaplatiť podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 vl.nar. 87/1995 Z. z. účinného od

1.1.2009 aj s úrokom z omeškania.3.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že žalobca mal v konaní nepatrný
úspech (0,56 %) a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto účastníkom konania súd náhradu trov konania
nepriznal. Náhradu trov konania si však uplatnil vedľajší účastník na strane žalovanej a keďže úspech

žalobcu bol len nepatrný, súd ho zaviazal nahradiť vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania za 2 úkony právnej pomoci v plnej výške (príprava a prevzatie a vyjadrenie sa k žalobe po
71,37 eura, k tomu 2 x režijný paušál po 8,04 eura, čo predstavuje spolu sumu 158,82 eura.

4.Len proti výroku rozsudku o náhrade trov konania vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi podal v

zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm a/ s poukazom na § 221 ods.
1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.
Zároveň si voči vedľajšiemu účastníkovi uplatnil žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške zaplateného súdneho poplatku. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z napadnutého odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, v čom spočíva účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto

súdnom konaní. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu týchto trov súd žiadnym spôsobom
nevysvetlil, ako vlastne aplikoval príslušné zákonné ustanovenie o náhrade trov právneho zastúpenia
(§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Pritom v zmysle uvedeného ustanovenia O.s.p. je
posúdenie účelnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o náhrade trov. Pre nespornosť žalobca podotkol, že
týmto nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého v zmysle zásady, že každý sa môže

dať zastupovať advokátom, ale len účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie
zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti náhrady trov konania. Vedľajší
účastník na strane žalobcu sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu
právna úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Poukázal aj
na rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 s tým, že trovy konania vzniknuté

zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o
aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch Slovenskej republiky, nemožno považovať za
trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Okrem tohto vedľajší účastník nesplnil
základný predpoklad a to nepredložil súhlas účastníka na strane ktorého vstúpil do konania, pričom túto
povinnosť mu od 1.1.2015 ukladá zákon č. 353/2014 Z.z..

5.K podanému odvolaniu odvolaniu podal vyjadrenie vtedajší vedľajší účastník OZ právna pomoc
spotrebiteľom a navrhol, aby napadnutý výrok rozsudku odvolací súd ako vecne správny potvrdil a
uplatnil si voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 44,26 eura na účet advokáta JUDr.
Ladislava Mikluša. Trovy právneho zastúpenia v tomto konaní považuje za účelne vynaložené, pretože

vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo konkrétne a efektívne, ktoré pozitívne ovplyvnilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v prospech žalovanej. Už len v rámci princípu rovností zbraní nie je spravodlivé
vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený advokátskou
kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici, združení v občianskom združení
bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval žalobca, bolo nutné riadne

chrániť práva čo najväčšieho počtu spotrebiteľov a použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu
pomoc advokáta. K námietke žalobcu o potrebe súhlasu žalovanej so vstupom Občianskeho združenia
právna pomoc spotrebiteľom do konania na jej strane poukázal na ust. § 93 O.s.p. v znení účinnom
do 31.12.2014, ktoré nepodmieňovalo účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka udelením súhlasom
toho subjektu alebo toho účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. V tomto konaní žalobca ani

nepreukázal nesúhlas žalovanej s vystupovaním vedľajšieho účastníka v konaní a nie je možné spätne
vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou účinnou až od 1.1.2015 v zmysle
zásady zákazu retroaktivity. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uznesenie č.k. 6Cdo
323/2012 s tým, že nevyslovený nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nemožno
považovať za nesúhlas so vstupom.

6.Zo strany žalovanej vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

7.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

8.Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre
zmenu napadnutého rozhodnutia.

10.Žalobca použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ , § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania za súčasne platnej
právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ a § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd

berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo
alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový

stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a
vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver.
12.V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a Občianske združenie právna

pomoc spotrebiteľom vystupovalo v spore ako vedľajší účastník na strane žalovanej ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, malo oprávnenie vyplývajúce mu z
vtedy platného znenia zákona vystupovať v konaní a nemuselo pritom preukazovať právny záujem na
výsledku konania. Ako vyplýva z obsahu spisu OZ právna pomoc spotrebiteľom vstúpilo do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovanej podaním, ktoré došlo na súd prvej inštancie dňa 17.2.2014.

Následne tento vedľajší účastník podal vyjadrenie k žalobnému návrhu, kde namietal výšku úrokov
dohodnutých v úverovej zmluve s tým, že ich považuje za dojednané v rozpore s dobrými mravmi, čo
toto dojednanie v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tejto časti robí Zmluvu o úvere neplatným
právnym úkonom. Opätovným vyjadrením k žalobnému návrhu namietal aj nesprávne vypočítanú RPNM
v úverovej zmluve s tým, že je vypočítaná v neprospech žalovanej v nižšej výške, pričom skutočná

výška je 92,98 %. Tieto argumenty vznesené OZ právna pomoc spotrebiteľov boli súdom prvej inštancie
zohľadnené pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalujúcej strany a žalobe bolo vyhovené skutočne len
v nepatrnej časti. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
OZ právna pomoc spotrebiteľom správne vec právne posúdil, keď aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p., lebo
žalobca mal vo vzťahu k žalovanej strane len nepatrný úspech a priznal OZ právna povoc spotrebiteľom

(vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej) plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú
trovy právneho zastúpenia advokátom v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z..
13.Žalobca po oznámení súdom prvej inštancie, že OZ právna pomoc spotrebiteľom vstúpilo do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovanej nevzniesol námietku proti tomuto vstupu. Skutočnosť, že zo
strany žalovanej nebol výslovný súhlas so vstupom do konania, nie je možné považovať za nesúhlas

so vstupom (uznesenie NS SR 6Cdo/323/2013). Novela Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.),
vykonaná zákonom č. 353/2014 Z.z. z 27.11.2014, ktorou sa mení a dopĺňa O.s.p. poriadok v znení
neskorších predpisov nadobudla účinnosť 1.1.2015 a zo žiadneho z ustanovení O.s.p. v znení do
31.12.2014 nevyplýva, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovnýsúhlas spotrebiteľa so vstupom do konania. Až od 1.1.2015 súčasťou oznámenia o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.
14.Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že OZ právna pomoc spotrebiteľom vstúpilo do konania

na strane žalovanej ako vedľajší účastník v čase účinnosti ust. § 93 ods. 3 O.s.p., keď nebol potrebný
výslovný súhlas účastníka na strane ktorého chce vystupovať. Nie je preto možné retroaktívne zmeniť
podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania, keď tento do konania vstúpil v období do
31.12.2014, t.j. pred účinnosťou novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z..
15.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.
16.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s
ust.§255ods.1 a§262ods.1,2CSP.Žalobcabolvodvolacomkonaníneúspešný,nemápretoprávona
náhradutrovkonania.OZprávnapomocspotrebiteľom,ktorévkonanívystupovalo akovedľajšíúčastník
na strane žalovanej malo v odvolacom konaní úspech, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.

17.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.