Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/506/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514216455
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514216455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: P.. P. J., A.. XX.XX.XXXX, S.
W.: L.E. XXXX/X, W., v zast.: Mgr. Michal Šaling, so sídlom: Konventná 9, Bratislava, proti žalovanému:
P. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: Š.B. XX, W., v zast.: SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom: Vansovej
2, Bratislava, o zaplatenie 26.568 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V, č.k.: 39C/400/2014-147 zo dňa 03.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného náhradu trov konania v sume 1.594 € súdny
poplatok a v sume 4.270,48 € trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 657, § 658 ods. 1, § 37, §
41a zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu
dňa 20.06.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 26.568 € spolu s úrokom 4% ročne zo sumy

26.568 € od 24.09.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania 0,05% denne (18,25% ročne) zo sumy
26.568 € od 01.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu a trov právneho zastúpenia.

3. Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že účastníci dňa 23.09.2011 uzatvorili Zmluvu o pôžičke podľa
Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky žalobcom ako veriteľom v sume
26.568 € a záväzok žalovaného ako dlžníka poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť podľa zmluvy. Pôžičku

žalobca žalovanému poskytol v deň podpisu zmluvy dňa 23.09.2011, čo potvrdili účastníci zmluvy svojim
podpisom. Pôžička bola bezúčelová, s dohodnutým úrokom 4% ročne z dlžnej sumy, splatná 31.03.2012
v hotovosti v plnej výške spolu s úrokom. Pre prípad omeškania si účastníci dohodli v zmluve úrok z
omeškania 0,05% za každý deň omeškania. Žalovaný dlžnú sumu v dohodnutom čase nevrátil.

4. Na návrh žalobcu súd vydal dňa 09.07.2014 platobný rozkaz pod sp.zn. 26Ro/1431/2014, voči
ktorému žalovaný podal odpor (č.l. 12) a žiadal návrh ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť

z dôvodu, že uplatňovaná pohľadávka súvisí s prevádzkovaním bývalej talianskej reštaurácie D.
X. na N. J.. Č.. XX Q. W. - Staré Mesto, ktorej pôvodným prevádzkovateľom bola spoločnosť
UNITED MEDIA, s.r.o., v ktorej bol žalovaný ako „kvázi“ tretinovým tichým spoločníkom, nakoľko
zmluva o tichom spoločenstve nebola uzatvorená v zákonom požadovanej písomnej forme. Následnýmprevádzkovateľom reštaurácie sa stala spoločnosť W.H.Philip, s.r.o., v ktorej žalovaný figuroval ako
„kvázi“ tichý spoločník v podiele 50%. Reštaurácia upadala, preto sa účastníci dohodli na jej odpredaji.
Všetky záväzky súvisiace s prevádzkou reštaurácie boli žalobcom vyčíslené a spolu s návrhom zmluvy o

pôžičke zaslané žalovanému. Žalovaný ako 50% spoločník spoločnosti mal v tomto pomere vysporiadať
aj predmetné záväzky. Zmluva o pôžičke mala byť len akousi poistkou, že žalovaný bude súhlasiť s tým,
aby jeho časť zisku z predaja bola následne znížená o časť záväzkov na neho pripadajúcu. Žalobca
záväzky z prevádzkovania reštaurácie síce rovným dielom rozdelil medzi žalobcu a žalovaného, avšak
k pomernému rozdeleniu zisku z predaja už nedošlo. Žalovaný považoval žalobcovu zmluvu o pôžičke

zaslanú žalovanému mailom dňa 07.07.2011 za bezpredmetnú formalitu, a preto došlo dňa 23.09.2011
zo strany žalovaného k jej uzatvoreniu na sumu 26.568 €. Po uzatvorení pôžičky medzi účastníkmi
komunikácia prestala. Žalovaný si od žalobcu nepožičal žiadne finančné prostriedky, nedošlo k prevzatiu
žiadnej sumy od žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že absentuje právny základ spočívajúci v reálnom
odovzdaní finančnej čiastky, ktorú žalobca žalobou uplatňuje.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného, doručenom súdu dňa 02.12.2014
(č.l. 35-36) uviedol chronologický prehľad o finančných záväzkoch účastníkov nasledovne:

6. 1/ dňa 07.12.2010 vystavil žalovaný vlastnú zmenku, v ktorej sa zaviazal zaplatiť do 30.06.2011
žalobcovi zmenkovú sumu 29.918 €. Zmenka bola dlžníkovi vystavená na platenie, žalovaný zmenkovú

sumu neuhradil. Žalobca podal návrh na zmenkový platobný rozkaz dňa 04.06.2014 vedený tunajším
súdom pod sp. zn. 5Zm182/2014.

7. 2/ dňa 07.07.2011 (č.l. 16-17) žalobca poslal žalovanému mail spolu s prehľadom nákladov zo
spoločného podnikania a návrh zmluvy o pôžičke, totožnej s rozúčtovaním v sume 25.833 €. Žalovaný

ako tichý spoločník nebol nútený podieľať sa na vzniknutých nákladoch a tak k uzatvoreniu zmluvy nikdy
nedošlo a žalobca to považoval za stratu v rámci podnikania a predmetnú sumu od žalovaného nikdy
nevymáhal.

8. 3/ dňa 23.09.2011 uzatvorili účastníci zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobca požičal žalovanému

v deň uzavretia zmluvy sumu 26.568 € (pôvodne si žalovaný chcel požičať 30.000 €), ktorú sumu sa
zaviazal vrátiť spolu s úrokom do 31.03.2012 a prevzatie hotovosti potvrdil svojim podpisom na zmluve.

9. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného, že pôžička úzko súvisela s podnikaním sa nezakladá na pravde.
Išlo o dve nezávislé skutočnosti, jedna bola obchodnoprávneho charakteru, pri ktorej mal žalobca

záujem, aby sa žalovaný ako tichý spoločník podieľal na nákladoch v sume 25.813 € a 20 € osobný dlh
žalovaného voči žalobcovi. Druhá zmluva o pôžičke bola súkromného charakteru, pri ktorej žalovaný
žalobcu požiadal o poskytnutie pôžičky v sume 30.000 €. Predmetnú sumu chcel žalovaný investovať
do projektu v rámci eurofondov a uviedol žalobcovi i osoby, s ktorými mal ísť do predmetného projektu.
Žalovaný sľúbil, že sa jedná o 100% biznis pri ktorom získa dostatok finančných prostriedkov na

vyrovnanie svojich záväzkov.

10. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca na základe
podpisu žalovaného na zmluve, ktorým mal potvrdiť prevzatie peňazí tvrdil, že je nesporné, že
došlo aj k odovzdaniu finančných prostriedkov, ktorých prevzatie žalovaný svojim podpisom potvrdil.

Žalovaný tvrdil, že k podpísaniu zmluvy o pôžičke došlo, ale k odovzdaniu finančných prostriedkov
nedošlo vôbec. Dôkazy vykonané v konaní svedčili v prospech tvrdenia žalovaného. Vo výpovediach
účastníkov a svedka, a predovšetkým samotného žalobcu a z predložených listinných dôkazov súd zistil
vážne rozpory. Jednoznačne je preukázané, že žalovaný v čase podpisu zmluvy neprevzal peňažné
prostriedky, teda prehlásenie žalovaného o prevzatí pôžičky uvedené v zmluve, nie je pravdivé. Túto

skutočnosť preukázal návrhom zmluvy o pôžičke spolu s výpočtom nákladov/straty v podnikaní a výzvou
žalobcu na podpísanie zmluvy o pôžičke. Okrem toho, ako bolo v konaní zistené, účastníci túto formu
na zabezpečenie záväzkov zo spoločného podnikania použili aj v predchádzajúcich obdobiach. Žalobca
ničím nepreukázal skutočnosť, že došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanému. Žalobca
tvrdilvkonaní,žesipripravilsumu30.000€ažalovanýsijuupravilnasumu26.568€,ktorúsumuzapísal

do zmluvy a na vystavenú zmenku dňa 23.09.2011. Tomuto tvrdeniu odporuje vyhotovenie zmluvy o
pôžičke, ktorá bola žalovaným podpísaná bez doplnenia akéhokoľvek údaju na zmluve, t.j. s uvedením
sumy 26.568 €. Rovnako žalobca nepreukázal, že disponoval sumou 30.000 €, resp. sumou na ktorú
sa zmluvou zaviazal. Tvrdil len, že sa jednalo o jeho osobné peňažné prostriedky. Predložený listinnýdôkaz (č.l. 97-99), mailová komunikácia zo dňa 16.08.2011, v ktorej žalobca zaslal žalovanému v prílohe
súbor s rozpisom nákladov prevádzky reštaurácie položkovite v celkovej „sume spolu 53.096,44 €, z
toho polovica 26.548 €, plus 20 € osobný dlh = 26.568 €“ (žalovaná istina), na druhej strane preukazujú

tvrdenia žalovaného, že sa nejednalo o zmluvu o pôžičke, ale určitý druh zabezpečenia splnenia
záväzkov zo spoločného i keď neoficiálneho podnikania. Rovnaké znenie návrhu zmluvy o pôžičke
na sumu 25.833 € s položkovitým rozpisom nákladov datovanú 06.07.2011, nepodpísanú účastníkmi
konania, označil žalobca ako samostatný obchodnoprávny záväzkový vzťah medzi účastníkmi. Žalobca
na druhej strane v celom konaní tvrdil, že medzi účastníkmi v období roku 2011 nedošlo k spoločnému

podnikaniu a popieral tým obranu žalovaného, že v spoločnosti figuroval neoficiálne ako „kvázi“ tichý
spoločník s 50% podielom. V tejto súvislosti, preto súd na prípadné ďalšie záväzky účastníkov zo
spolupráce v podnikaní neprihliadal a nevykonával dokazovanie v tomto smere. Navyše, súdu neboli
predložené návrhy na vykonanie dokazovania zo vzájomnej súvislosti týchto záväzkov účastníkov. Súd
preto hodnotil záväzkový vzťah z pôžičky, ako samostatný záväzkový vzťah uzavretý medzi veriteľom/
žalobcom, fyzickou osobou a žalovaným ako dlžníkom, fyzickou osobou.

11. Z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi
bola podpísaná zmluva o pôžičke ako poistka, t.j. iná dohoda, že žalovaný v budúcnosti bude súhlasiť s
tým, aby jeho časť zisku z predaja prevádzky reštaurácie, bola znížená o časť záväzkov na žalovaného
pripadajúcich, vyčíslených žalobcom v sume 26.568 € ako 50% podielu nákladov. Odovzdanie pôžičky

nebolo preukázané. Zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka uzavretá nebola a
žalovanému z tohto právneho úkonu záväzok nevznikol.

12. Súd poukazuje i na nepravdivé tvrdenie žalobcu, že kostru zmluvy o pôžičke pripravil svedok,
vypočutý v konaní. Ako vyplýva z mailovej komunikácie žalobcu a svedka, žalobca oslovil svedka dňa

31.01.2012 a v maily sám uviedol, že zmluvu má podpísanú, len chce uzatvoriť novú zmluvu aj s úrokmi.
Predmetom sporu bola zmluva o pôžičke z 23.09.2011, t.j. uzavretá 4 mesiace pred tým, ako žalobca
svedka oslovil.

13. Rovnako je vyvrátené tvrdenie žalobcu, že zmenka na žalovanú sumu vystavená žalovaným bola

vypísaná nesprávne. Zo spisu tunajšieho súdu je preukázané, že návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu mal vady, pre ktoré súd zmenkový platobný rozkaz nemohol vydať. Žalobca vady
neodstránil, ale vzal svoj návrh späť.

14. Pri písomnej listine Zmluvy o pôžičke, ako dôkaznom prostriedku, sa zásadne pripúšťa možnosť

pravdivosť v nej uvedených skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v
konkrétnom prípade práve opačná, než je uvedená v listine (nejde teda o dôkaz nevyvratiteľný). Nakoľko
v konaní boli preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu listiny - zmluvy
o pôžičke - stratila napriek nespornému podpisu oboch účastníkov svoju dôkaznú silu.

15. Účastník občianskeho súdneho konania má povinnosť v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskysúdnyporiadok(OSP)pravdivoaúplneopísaťvšetkypotrebnéskutočnostiaoznačiťdôkazné
prostriedky. Táto povinnosť tvrdenia vyplýva pre žalobcu aj z ust. § 79 ods. 1 OSP, podľa ktorého už
v návrhu na začatie konania musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností, označiť dôkazy, ktorých
sa dovoláva tak, aby bolo zrejmé čoho sa domáha. Na preukázanie svojich tvrdení sú účastníci povinní

podľa § 120 ods. 1 OSP označiť dôkazy.

16. V zmysle uvedených ustanovení sa sporové konanie spravuje zásadou prejednacou, čo znamená,
že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti
ohľadne vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť účastníka - zamietnutie návrhu, pre

neunesenie dôkazného bremena

17. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre
rozhodnutie vo veci, preto v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy, ktoré nie sú významné, či

dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti.

18. Žalobcu, ktorý sa domáha zaplatenia žalovanej istiny titulom vrátenia pôžičky, zaťažuje teda v
zmysle vyššie uvedeného, povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky skutočnosti týkajúce sa uzavretiazmluvy o pôžičke a odovzdania peňazí žalovanému a ďalej ho zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť
preukázať ním tvrdené skutočnosti.

19. Na základe takto zadovážených výsledkov dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia
zákona súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že došlo medzi účastníkmi k platnej
dohode o uzavretí zmluvy o pôžičke. Tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke súd vyhodnotil ako
účelové, vzhľadom na zhoršenie vzájomných vzťahov účastníkov, bez ohľadu na skutočnosť, kto túto
situáciu spôsobil, ako aj vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi pravdepodobne nedošlo k riadnemu

vyporiadaniu zo spolupráce v podnikaní.

20. Na základe skutkových zistení by bolo možné podradiť uplatnený nárok po právnej stránke za
predpokladu predloženia relevantných dôkazov o spôsobe vyporiadania pod inú hmotnoprávnu normu
ako uvádza žalobca (zmluva o pôžičke), napr. normu upravujúcu záväzkové vzťahy zo združenia.

21. Pre nedostatok dôkazov v časti vyporiadania účastníkov po ukončení spolupráce, ako aj z dôvodu
tvrdenia žalobcu, že so žalovaným nepodnikal, súd nemohol priznať žalobcovi jeho nárok z titulu napr.
zo zmluvy o spolupráci alebo iného právneho titulu.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP. Žalovaný

bol v konaní úspešný

23. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiada, aby odvolací súd rozhodnutie
zmenil tak, že vydá rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 26.568 eur, spolu
s úrokom 4% ročne zo sumy 26.568 eur od 24.09.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania

0,05% denne zo sumy 26.568 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, vrátane trov konania a trov právneho
zastúpenianasúdeprvejinštancieajodvolaciehokonania,resp.abyrozsudoksúduprvejinštanciezrušil
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie právne odôvodnil
podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 99/1963 O.s.p.

24. žalobca tvrdí, že tvrdenie žalovaného, že uplatňovaná pohľadávka súvisí s prevádzkovaním bývalej
reštaurácie La Strada, ktorej pôvodným prevádzkovateľom bola spoločnosť UNITED MEDIA, s.r.o., v
ktorej bol žalovaný ako „kvázi 1/3 tichý spoločník sa nezakladá na pravde, nakoľko z úplného výpisu z
obchodného registra spoločnosti UNITED MEDIA, s.r.o., ktorý predložil vo svojom vyjadrení žalovaný
jednoznačne vyplýva, že žalovaný nebol žiadny „kvázi 1/3 tichý spoločník“, ale bol riadnym spoločníkom

v zmysle zmluvy o predaji obchodného podielu.

25.Žalobcamázato,žežalovanýsvojímhmotnoprávnymúkonom,vlastnýmvyhlásenímpotvrdilosobné
prevzatie peňažnej pôžičky, jasne a zrozumiteľne potvrdil osobné prevzatie sumy 26.568 eur, ktoré mu
poskytol žalobca. žalovaný svoj podpis na zmluve o pôžičke viackrát uznal a ani ho nikdy nenapadol.

Taktiež žiadnym relatívnym spôsobom nepreukázal, že by zmluvu, a teda aj vyhlásenie o prevzatí
pôžičky podpisoval v tiesni, resp. pod nátlakom. Práve naopak svojimi podpismi zmluvné strany potvrdili,
že obsah zmluvy zodpovedá ich pravej a slobodnej vôli. Žalobca má za to, že bolo riadne preukázané, že
žalobca poskytol a žalovaný prevzal v hotovosti peňažnú pôžičku, čo žalovaný svojím hmotnoprávnym
úkonom, vlastným vyhlásením potvrdil.

26. Právny zástupca žalobcu má za to, že napadnuté rozhodnutie nereaguje relevantným spôsobom
na podstatnú argumentáciu žalobcu a je len všeobecným konštatovaním bez toho, aby toto všeobecné
konštatovanie bolo podopreté konkrétnymi skutočnosťami.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. Žalovaný poukazuje na to, že je podivuhodné, že v období od septembra 2010 do marca 2012
bola prevádzkovateľom Reštaurácie spoločnosť W.H.Philip, s.r.o. kde podľa tvrdení žalobcu v odvolaní
žalovaný nebol žiadnym spoločníkom. Žalovaný poukazuje na to, že pokiaľ by nebol v spoločnosti
W.H. Philip, s.r.o., kvázi tichým spoločníkom, prečo teda žalobca tvrdil opak. Žalovaný ďalej poukazuje

na to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil postavenie žalovaného
v spoločnosti W.H. Philip, s.r.o., ako kvázi tichého spoločníka. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že
predmetom celého sporu nie je podpísanie zmluvy o pôžičke, ale reálne odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skutočne peniaze žalovanémuodovzdal. Žalovaný tvrdí, že svoje tvrdenia o tom, že žiadne peniaze od žalobcu neprevzal, bez
akýchkoľvek pochybností preukázal.

28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza nasledovné: Veriteľ môže s úspechom
uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom
veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil svoj
dlh riadne a včas. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Ro NS ČR zo 16.01.2002 sp. zn. 25 Cdo/98/2000.

Tvrdenie Žalobca teda tvrdí, že bremeno tvrdenia znáša v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľ, na
ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal
a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil. Ďalej žalobca poukazuje na rozhodnutie Ro NS
ČR z 21.06.2012 sp. zn. 33 Cdo 2547/2011, Ro NS ČR z 11.12.2009 sp. zn. 21 Cdo 4520/2007, Ro
NS ČR z 28.03.2007 sp. zn. 33 Odo 209/2005 a Uz ÚS ČR z 28.05.2008, sp. zn. III ÚS 1453/2007.
Na základe toho má žalobca za to, že žalovaný svojím hmotnoprávnym úkonom, vlastným vyhlásením

potvrdil osobné prevzatie peňažnej pôžičky, jasne a zrozumiteľne potvrdil prevzatie sumy 26.568 eur,
ktoré mu poskytol žalobca. Žalovaný viackrát svoj podpis na zmluve o pôžičke uznal a ani ho nikdy
nenapadol. Taktiež žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by zmluvu a teda aj vyhlásenie
o prevzatí pôžičky podpisoval v tiesni, resp. pod nátlakom. Poskytnutie peňažnej pôžičky má podľa
tvrdenia žalobcu taktiež podporne potvrdzovať aj žalovaným vlastnoručne vyplnená zmenka na uvedenú

sumu. Žalobca má za to, že bolo riadne preukázané, že žalobca poskytol a žalovaný prevzal v hotovosti
peňažnú pôžičku a taktiež má za to, že hmotnoprávny úkon dlžníka (jeho vyhlásenie) ktorým potvrdzuje
osobné prevzatie peňažnej pôžičky, ktorú mu v hotovosti v deň podpisu zmluvy poskytol veriteľ, za jeden
zo spôsobov preukazujúcich poskytnutie peňažnej pôžičky veriteľovi. Žalobca taktiež tvrdí, že uniesol
dôkazné bremeno ohľadom nevrátenia požičanej sumy žalovaným riadne a včas. Na základe toho

žalobca žiada odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, ako uvádza vo svojom odvolaní.

29. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné
zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

31. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,

jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 387

ods. 2 C.s.p.

33. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

34. Podľa § 657 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno
dohodnúť úroky.

35. Tvrdenie žalobcu v odvolaní o tom, že žalovaný nebol 1/3 tichým spoločníkom v spoločnosti UNITED

MEDIA, s.r.o., hodnotí odvolací súd, ako účelové, keďže sám žalobca skutočnosť, že žalovaný sa
zúčastňoval na podnikaní v spoločnosti, ktorá reštauráciu prevádzkovala ako tichý spoločník potvrdzuje
vo vyjadrení k odporu zo dňa 28.11.2014.36. Rovnako sa odvolací súd nemôže stotožniť s námietkou žalobcu, že „žalovaný svojím vyhlásením
potvrdil osobné prevzatie peňažnej pôžičky“. Dokazovaním súdu prvej inštancie je preukázané, že
napriek tomu, že medzi stranami sporu prišlo k uzavretiu zmluvy, nazvanej „zmluva o pôžičke“, v

skutočnosti strany sporu nechceli medzi sebou uzatvoriť zmluvu podľa § 657 Občianskeho zákonníka,
ale ich skutočným úmyslom bolo uzatvoriť zmluvu, ktorá by mala funkciu istej poistky, že žalovaný
bude v budúcnosti súhlasiť s tým, aby jeho časť zisku z predaja prevádzky reštaurácie bola znížená
o časť záväzkov na žalovaného pripadajúcich, vyčíslených žalobcom v sume 26.568 eur. Vzhľadom
na túto skutočnosť a taktiež aj na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie bolo preukázané, že

neprišlo ani k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanému. Z citovaného zákonného
ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa
nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

37. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný a nepreukázaný správne v celom
rozsahu zamietol.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C.

s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( §
419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).
V Bratislave, dňa 30. august 2016