Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211118
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215211118.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s.,
so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnému: K. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 6.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14Er/961/2015-53 zo dňa 1. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu so sídlom K. Mikszátha 268, Rimavská Sobota, zo dňa
14.4.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod č. 14Er/961/2015 (EX 8034/2015).
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,, Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2,
3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z.z., § 39, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 a prílohou ods. 1 písm. q) smernice rady EÚ č. 93/13 EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom

v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný pred Stálym Rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0414/0192 zo dňa 06.06.2014.
Za preukázané považoval, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 03.09.2012 zmluvu o úvere č.
60002862612. Súd mal z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli
všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu je rozhodcovská doložka. V danom prípade zmluva v článku 3 ods. 5 odkazuje
na Všeobecné obchodné podmienky v bode 10., ktorého obsahom je rozhodcovská doložka. Súd
bol toho názoru, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže
ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné
spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa názoru súdu neplatná
rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý
exekučný titul. Súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,

že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv.
exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať skutkový
stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby

bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený postupoval v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách,
ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom
bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa
názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu,

k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho
postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby
bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia.
Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím postupom
znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s

účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 01.12.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 11.02.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového

poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného

sporového poriadku , Civilného
mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných

opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sapojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi oprávneným
a povinným bola dňa 03.09.2012 uzavretá zmluva o úvere. ktorá v čl. 3 bod 5 uvádza, že „Zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10. II časti Všeobecných
obchodných podmienkach“. K zmluve boli pripojené Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode

10.2.2 obsahujú rozhodcovskú
doložku týkajúcu sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
priposkytovaníSlužieb,Bankovýchproduktova/alebovykonávaníBankovýchobchodov,vrátanesporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom
spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému, a to podľa

jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatie rozhodcovského konania
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor n prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatie rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa 10.2.3 ak klient
najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s

rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa zo to, že ju prijal.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel zhodne ako súd prvej inštancie k
záveru o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného. Listiny predložené oprávneným takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá
už podpisom zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil
nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

13. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je
prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku
súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnejrozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal
vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného povinnosti predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že u boli poskytnuté aj
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ oprávnený takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol doložený listinami pripojenými

k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená.

15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení

súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).