Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/319/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215803
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215803.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 913,81 €, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu 6C/193/2012-72 z 26.3.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia zaplatila súdny poplatok za (predmet poplatku) odvolanie, ktorý je 20 € (pol.č.7a sadzobníka
súdnych poplatkov).

2. Voči tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie, pričom uznesenie napadla
v celom rozsahu. K dôvodom tohto postoja uviedla: 1) Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Citovala časť znenia (prvú vetu) § 169 ods.1
O. s. p. Výnimky z povinnosti uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169
v ods.2 a 3, pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného
dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. 2) Keďže

napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho
vydaniu môže len hádať. 3) Nedostatok odôvodnenia ako dôvod na zrušenie uznesenia o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a konštatoval v množstve vecí, napr.
Krajsky súd (ďalej len KS) v Žiline, napr. v konaní 8Co/295/2013, ktorý zaslala v prílohe. Dôkaz:
Uznesenie KS v Žiline 8Co/295/2013 z 30.7.2013. 4) Bol jej vyrubený súdny poplatok vo výške 20 €
za podané odvolanie. Súd však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle pol.č.7a sadzobníka

súdnych poplatkov zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 5)
Podľa položky č.7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody
spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie a p. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov. 6) Podľa dôvodovej správy

k vládnemu návrhu zák., ktorým sa mení a dopĺňa zák.č.145/95 Z. z. o správnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (predmetný návrh zák. obsahuje
legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby), čl. II k bodu 3:
Žaloby sa budú spoplatňovať podľa pol.č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov. 7) Podľa odôvodnenia
pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa
a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zák., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č.145) (schváleným návrhom došlo k zavedeniu spoplatneniažaloby paušálnym poplatkom 20 €): V nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 €,

čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu zák. (opatrenia na strane príjmovej časti
štátneho rozpočtu) a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti
v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale
práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. 8) Podala odvolanie proti rozsudku a nie žalobu.
Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Preto

nemôže byť vyzvaná na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. 9) Všetky uvedené právne
závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 4Cdo 39/2007 z 29.3.2007 (citovala z neho; rozhodnutie pre
lepšiu orientáciu v prílohe priložila). 10) V prílohe zák.č.71/92 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie
je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

11) Bola jej v rozpore so zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZoSP; poznámka žalobkyne) uložená poplatková povinnosť v
prípade, kde ju nemala. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do jej základného práva na
súdnu ochranu zaručeného v čl.46 ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.6
ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.12 ods.1 a čl.13

ods.1 písm. a) Ústavy SR. 12) V § 1 ods.1 ZoSP je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl.59 ods.2
ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zák. alebo na základe zák. Podľa uvedeného ust.
sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za
úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis
z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zák. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že použitie analógie

legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl.59 ods.2 ústavy vylúčené (k tomu pozri
Edmund Horváth: Zákon o súdnych poplatkoch komentár. Bratislava: Iura Edition 2006 s.8, a n. tiež
rozsudok NS SR 4Cdo 39/2007 z 29.3.2007). 13) Úprava poplatkovej povinnosti predstavuje jeden zo
základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy. Ak zák. v tomto
smere ustanovil pevné a jasné pravidlá umožňujúce prístup k súdu taktiež splnením v ňom obsiahnutých

podmienok, potom tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu
ochranu, ale rovnako a v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej moci. 14) Vzhľadom
na uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zák.č.71/92 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam,
kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na
súdnu ochranu zaručeného v čl.46 ods.1 ústavy, ale rovnako tak aj porušenie čl.12 ods.1, no najmä

čl.13 ods.1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zák. alebo na základe zák., v jeho
medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (m. m. (Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 252/05
z 22.3.2006). 15) Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl.2 ods.2 a teda platí, že
môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zák. 16)
Navyše, podľa §18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom
prípade bola žaloba ňou podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák.č.286/12 Z.
z. (zák. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/95 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je
nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo

podľa § 4 ods.1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. 17)
S uvedeným sa stotožňuje aj NS SR, ktorý v uznesení 5MCdo 14/2007 z 30.6.2008 vyslovil názor,
že spoplatňovanie procesného úkonu sa musí riadiť časom začatia konania. V tomto prípade ide o
zužujúci výklad, pričom NS SR v predmetnom uznesení uvádza, cit.: Keďže zák. o súdnych poplatkoch

ukladá povinnosti a pri výklade niektorých jeho ust. prichádza do úvahy nielen zužujúci, ale aj rozširujúci
výklad, uprednostniť treba vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. 18) Uvedený právny záver
NS SR je v súlade s jeho ďalším publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, a to uznesením
6MCdo 2/2011 z 10.8.2011, ktorým vyslovuje názor, že v čase začatia konania bolo súdne konanie o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. Išlo o

vecné oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, ktoré vyplývalo priamo zo zák., a teda konanie
je od poplatkovej povinnosti oslobodené celé. Za žiadny procesný úkon urobený v tomto konaní sa
poplatok neplatí. Je preto logické, že ak sa oslobodzuje konanie ako celok, oslobodzuje sa aj odvolacie
konanie, čo potvrdzuje § 4 ods.4 zák.č.71/92. 19) Uvedený záver je potvrdený medzi inými, napr.Okresným súdom (ďalej len OS) Komárno a OS Rimavská Sobota, ktorý pristúpil k zrušeniu uznesení
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie podľa položky 7a. Dôkaz: Uznesenie
OS Komárno 8C/842/2012 zo 16.10.2013, Uznesenie OS Rimavská Sobota 16C/174/2012 z 3.1.2014.

20) Na podporu uvedeného záveru rovnako priložila aj časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho
kolégia KS v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo 27.11.2013 o 9:00 hod, na č.dv.204, 1. posch.
KS v Banskej Bystrici. Skuteckého 7, kde sa rozoberala otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa
položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák.č.71/92 Zb., ktorú v svojom záujme
žiadala sprístupniť v zmysle žiadosti o sprístupnenie informácie z 23.3.2015 podľa zák.č.211/2000 Z.

z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Dôkaz: Odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zák.č.211/2000 Z. z. + časť
zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia KS v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo 27.11.2013
S poukazom na uvedenú právnu argumentáciu žiadala súd, aby s poukazom na § 210a O. s. p. tomuto
odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady a ak tento postup súd
nevyužije, žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie/výzvu v celom rozsahu zrušil bez náhrady.

3. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), lebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto uznesenie podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a
podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nove rozhodnutie.
7. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník konania nemohol uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

8. Podľa § 167 ods.2 O. s. p. ak nebolo ďalej ustanovené inak, použili sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
9. Podľa § 169 ods.1 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uviedlo o. i. odôvodnenie.
10. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uviedol o. i., ako vec právne posúdil.
11. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
12. Odôvodnenie uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok,
ktoré iba odkazuje na položku sadzobníka súdnych poplatkov, nezodpovedá požiadavke riadneho
odôvodnenia a má za následok, že také rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Pre žalobkyňu, ktorej bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená povinnosť, to znamená odňatie jej

možnosti konať pred súdom, lebo jej neumožňuje efektívne využitie jej procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohla odvolanie odôvodniť z hľadiska
§ 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, v takom prípade účastník
konaniaobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,resp.nesprávnosťrozhodnutia(postupusúdu)
a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v

odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne
dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.
13. Povinnosťou súdu bude, ak opätovne uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uznesenie
odôvodniť (§ 234 ods.2,§ 236 a § 220 ods.2 CSP), pričom sa vysporiada aj so všetkými skutočnosťami
uvedenými v odvolaní.

Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.