Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111213106
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111213106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu H. U. (C.) P., so sídlom K.
I., Z. Z., L. S. XX, C. XM XBD P., konajúca prostredníctvom H. U. (C.) P., Z. Z. Y. U. Č. Š., so sídlom D.,
Š. XX, IČO: 36 855 472, proti žalovaným 1/ Ľ. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D., A. XX a 2/ R. Z., a.s., so
sídlom I., D. XX, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 220,48 € s prísl., o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku
36 C 239/2011-130 z 2.12.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok okrem výroku o zastavení konania proti žalovanému 1/.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi 220,48 € s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 12.5.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť
mu trovy konania v sume 16,50 € v tej istej lehote a konanie proti žalovanému 1/ zastavil.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť
mu spoločne a nerozdielne sumu 220,48 € s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od podania
návrhu do zaplatenia a k náhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku.

3. Žalobca sa plnenia domáhal na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2010 došlo u jeho poistenca,
spoločnosti F., k poistnej udalosti - poškodeniu čelného skla motorového vozidla značky Škoda Octavia,
ev. č. D. XXX M., na základe ktorej uhradil poistenému z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške
220,48€. Zavzniknutúškodujezodpovednýžalovaný 1/,majiteľmotorovéhovozidlaŠkodaOctavia,ev.
č. D. XXX C., ktorý mal v čase poistnej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ( povinné zmluvné poistenie ) u žalovanej 2/. Ku škode - k rozbitiu

čelného skla, došlo vymrštením (odskočením) kameňa spod kolies vozidla žalovaného 1/.

4. Žalovaný 1/ namietal, že nie je pasívne legitimovaný v spore, preto škodu si má žalobca nárokovať
od žalovanej 2/.

5. Žalovaná 2/ so žalobou nesúhlasila. Namietala, že jej poistenec neporušil žiadnu povinnosť uloženú
právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody

podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca v návrhu ani neuvádza z akého porušenia povinnosti
mala škoda vzniknúť, neuvádza žiadne dôkazy, iba tvrdenia o tom, ako k poškodeniu skla došlo.
Je pritom na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti
podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkoumotorového vozidla poisteného a škodou, vzniknutou na jeho motorovom vozidle. V prípade objektívnej
zodpovednosti podľa § 427 OZ musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a
následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena je žalobca povinný preukázať vecnú a

časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom
škody ako následkom, nepostačujú pritom len tvrdenia svedkov, žalobcu, ba dokonca ani súhlasné
tvrdenie žalobcu a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej
nehody príčinnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne zo
subjektívnych tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odmrštenej skalky od kolies vozidla si vodič

vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies
odletela skalka, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla vozidla a skalky nemôže
zaregistrovať. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody
ako následku, je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný
ani kauzálny nexus. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadal, aby súd nárok žalobcu
ako nepreukázaný zamietol. Zároveň poukázal na to, že v prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná

súvislosťjepreukázaná,jenávrhpotrebnézamietnuťzdôvoduexistencieliberačnýchdôvodovnastrane
poisteného. Nespravodlivé je potom požadovať od poisťovne v zmysle z. č. 381/2011 Z.z. zaplatenie
náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Žalovaná 2/ namietala aj priznanie úrokov
z omeškania. Úrok z omeškania má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas a je
vlastne zmenou obsahu záväzku. Omeškanie je potrebné posudzovať osobitne podľa § 5 ods. 7 zákona

381/2001 Z.z. s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie určené podľa
§ 5 ods. 6 citovaného zákona. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že
odmieta plnenie a odôvodnila toto rozhodnutie, nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania,
a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na

poskytnutie poistného plnenia. Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa
pohľadávka stane splatnou. Až keby neuhradila žalobcovi istinu do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia
o povinnosti uhradiť istinu, dostala by sa štvrtý deň do omeškania a žalobca by mohol žiadať úrok z
omeškania osobitným návrhom. Žalovaná 2. rade dodala, že v prípade odmietnutia poistného plnenia
z povinného zmluvného poistenia nie je možné v zmysle zákona poistiteľovi určiť iný dátum splatnosti

poistného plnenia, než posledný deň lehoty na plnenie určený v rozhodnutí súdov. Jedinou v zákone
uvedenou alternatívou je určenie splatnosti do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

6. Po právnom posúdení sporu podľa § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 813, § 517 ods. 1, 2, § 563

Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že na žalobcu v súlade s § 813 OZ prešlo právo
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou z jeho poisteného, t.j. poškodeného, a to do výšky

plnenia, ktoré mu žalobca ako poistiteľ poskytol, t.j. do výšky žalovanej sumy. Žalobca si uplatnil právo
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou u žalovanej 2/ rade ako poisťovne zodpovednostného
subjektu, t.j. žalovaného 1/, ktorý spôsobil škodu na motorovom vozidle poisteného žalobcu tak, že spod
kolies jeho motorového vozidla došlo k vymršteniu, resp. odmršteniu kameňa, čo spôsobilo poškodenie
čelného skla motorového vozidla poisteného žalobcu, za túto škodu zodpovedá objektívne poistený

prevádzateľ motorového vozidla a žalovaná 2/ ako poisťovateľ žalovaného 1/, t.j. zodpovednostného
subjektu, je povinná za zodpovedného poisteného plniť, keďže žalovaný 1/ ako zodpovednostný subjekt
si uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. Žalobe ako dôvodnej vo vzťahu k žalovanej 2/
vyhovel a zaviazal ju aj na zaplatenie úrokov z omeškania dôvodiac, že jej argumentácia, pokiaľ ide o
úroky z omeškania sa nevzťahuje na daný prípad a úroky z omeškania je povinná zaplatiť v súlade s ust.

§ 517 ods. 2 O.s.p. Súd konanie proti žalovanému 1/ zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., pretože žalobca
proti nemu vzal žalobcu späť v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 16,50 € za zaplatený súdny poplatok.

7. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná 2/ vo výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť

plniť žalobcovi z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ , b/, d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.8. Namietala, že súdom zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného dokazovania, keď nesprávne
zistenie skutkového stavu vidí v tom, že súd z výsluchu žalovaného 1/ odvodil príčinnú súvislosť medzi
prevádzkou vozidla žalovaného 1/ a škodou na čelnom skle motorového vozidla žalobcu, pričom v

konečnom dôsledku zobral za preukázané púhe tvrdenie údajného škodcu - žalovaného 1/ o priebehu
nehody. Súd v konaní nevypočul vodiča poškodeného motorového vozidla a vychádzal len z listinných
dôkazov predložených žalobcom. V prípade odmrštenej skalky od kolies vozidla si totiž údajný škodca -
žalovaný 1/ vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho
kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a skalky nemôže

zaregistrovať. Žalovaná 2/ poukazovala na to, že žalovaný 1/ vypovedal, že bol až následne zastavený
poškodeným a uvidel rozbité čelné sklo. Z uvedeného je možno dôvodne predpokladať, že žalovaný
1/ neregistroval škodový dej, ani si ho nebol vedomý až do chvíle, pokiaľ ho nezastavil poškodený.
Rovnako poškodený mohol zaregistrovať až náraz skalky na čelné sklo a nemohol vidieť, že skalka bola
odmrštená práve od motorového vozidla údajného škodcu - žalovaného 1, mohol to len predpokladať.
Tento predpoklad je viac než sporný na ceste, kde sa počas dňa nachádzajú aj iné motorové vozidlá.

Keďže údajný škodca - žalovaný 1/ objektívne nemal šancu zaregistrovať odmrštenie skalky, nemožno
vyhodnotiť jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný. Súd teda vzal za preukázaný skutkový stav, o
ktorom neexistuje žiaden dôkaz, okrem tvrdení žalovaného 1/.

9. Citujúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 177/08 dôvodila, že predpokladom na

úspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodyjepreukázanieporušeniaprávnejpovinnosti,vznikuškody
a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom
(vzniknutou škodou). Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale
musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a

dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,
ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne
preukázaný a bezprostredný. V prejednávanej veci podľa žalovanej ide len o tvrdenú, domnelú a
nepreukázanú príčinnú súvislosť ak ju súd odvodil len z pozorovania následku žalovaného 1/ (bez
pozorovania príčiny).

10. Odvolateľka uviedla, že právny názor súdu je nesprávny z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalobcom ako (i pri súdom - hoci nedostatočne a nesprávne - ustálenom skutkovom stave) existencie
liberačných dôvodov na strane škodcu. Poukazom na ust. § 428 OZ, ktorý škody vyvolané osobitnou
povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie (škoda spôsobená okolnosťami

majúcimi pôvod v prevádzke) a škody s možnosťou liberácie (škody, ktoré boli vyvolané prevádzkou
motorového vozidla, sú však spôsobené okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového
vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno od neho požadovať) argumentovala, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§ 428 OZ veta

prvá), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody
spôsobené prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi
pôvod v prevádzke (§ 428 OZ veta prvá). Zároveň z toho vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých
prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) je širšia než skupina škôd vzniknutých z okolností majúcich
pôvod v prevádzke (§ 428 OZ veta prvá). Rotáciu kolies (valivý pohyb kolies) motorového vozidla treba

považovať za proces vedúci k chodu vozidla, a teda aj za samotnú prevádzku motorového vozidla.
Pre určenie, či bola škoda v danom prípade spôsobená vnútornými alebo vonkajšími okolnosťami,
je nutné vychádzať zo samotného priebehu škodového deja. Ku škode na motorovom vozidle malo
dôjsť tak, že pri pohybe motorového vozidla žalovaného 1/ mal byť odmrštený kamienok ležiaci na
vozovke, ktorý dopadol na čelné sklo vozidla poškodeného. Pokiaľ ide o kameň ležiaci na vozovke,

tento nemá žiaden súvis s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla - to znamená, že na
ceste leží nezávisle od konania vodiča, resp. prevádzkovateľa, nie je súčasťou ani objektu motorového
vozidla a skutočnosť, že sa na vozovke nachádza, je vo vzťahu k chodu a pohybu vozidla ako takého
bezpredmetná. Rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je teda to, či kameň na
cestnej komunikácii je, alebo nie je, okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Skalka ležiaca na ceste

je podľa žalovanej 2/ jednoznačne okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla, a preto
nie je súčasťou prevádzky a nemôže mať pôvod v prevádzke, je jednoznačne okolnosťou vonkajšou,
nemá pôvod v prevádzke. Skutočnosť, že je odmrštená kolesom vozidla ju súčasťou prevádzky nerobí.
Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky naokolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Záver o zodpovednosti prevádzateľa v dôsledku toho, že ide o
škodu vyvolanú osobitnou prevádzkou (§ 427 OZ) je správny, prevádzkovateľ sa však zodpovednosti
zbaví (liberuje), pretože škodu nespôsobila okolnosť majúca pôvod v prevádzke a škode sa nemohlo

zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

11. Žalovaná preto uzavrela, že vodič (a s ním rovnako prevádzateľ) je liberovaný zo zodpovednosti
za škodu a v nadväznosti na to je potom nespravodlivé požadovať od poisťovne v zmysle § 15 ods.
1 zákona zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Poisťovňa v takomto

prípade nie je povinná škodu nahradiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného.

12. Žalovaná mala za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm.
a) OSP), keď súd I pri rozhodovaní neprihliadal a nevysporiadal sa so skutočnosťami týkajúcimi sa
liberácie prevádzkovateľa motorového vozidla zo zodpovednosti za škodu, pričom nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate odňatím

možnosti konať pred súdom.

13. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaná 2/ namietala, že súd nijako neodôvodnil ich priznanie
odo dňa 9.1.2012 do zaplatenia, čo robí v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľným. Uviedla, že v
trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 5 písm. b) zákona o PZP) od oznámenia poškodeného dňa 7.2.2011,

splnila listom zo 14.2.2011, doručeným najneskôr dňa 15.3.2011, podmienku, ktorá ho v zmysle § 11
ods. 7 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia
úrokov z omeškania vo vzťahu k § 517 OZ. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote
oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie (§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP), nie je
povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona o PZP a contrario), a to až do

okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP veta po spojke alebo). Vzhľadom na to, že nie je možné
priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou, a v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP
veta za spojkou „alebo" sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému stane splatnou až po právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia priznalo by sa žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalovaná 2/ sa z pojednávania bezdôvodne
ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním bez svojej účasti a nepovažovala za potrebné aktívne sa
podieľať na konaní a na navrhovaní dôkazov na svoju obranu. Následne potom v odvolaní namieta

nesprávne zistenie skutkového stavu, a to, že súd v konaní nevypočul vodiča poškodeného motorového
vozidla D. K., pričom sama mohla taký, či aj akýkoľvek iný dôkaz na pojednávaní navrhnúť. Uviedla,
že žalovaná 2/ si neustále uzurpuje právo určovať, čo je dokázateľné a čo nie je dokázateľné, čo
škodca mohol registrovať, a čo nemohol registrovať a pod. Škodca však bez nátlaku, ba aj bez
vyzvania žalobcu či súdu , uznal svoju zodpovednosť , vypísal tlačivo spolu s poškodeným o priebehu

škodovej udalosti, podal písomné vyjadrenia a vypovedal pred súdom. Pokiaľ si žalovaná myslí, že
škodca, prípadne i poškodený, sa snažia svojimi vyjadreniami uviesť obe poisťovne do omylu za
účelom vylákania poistného plnenia, potom je žalovaná 2/ povinná oznámiť príslušným orgánom svoje
podozrenie z pokusu o poistný podvod. Liberačný dôvod (§ 428 OZ), na ktorý poukazuje žalovaná,
neobstojí vzhľadom na vyjadrenie účastníkov, že sa jednalo o cestu, ktorá bola opravovaná cestármi a

na ktorej sa nachádzal z tohto dôvodu štrk, a bolo namieste jazdiť pomalšie a opatrnejšie a prispôsobiť
spôsob jazdy takejto situácii a stavu vozovky. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobca poukázal na
svoje stanovisko vo vyjadrení k odporu zo 4.7.2011 v bode IV (pozn. odvolacieho súdu - v tomto
žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej 2/, že jej odpoveď na uplatnenie regresného nároku
z 29.12.2010 ju v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania v

prípade neúspešnosti v spore. Takýmto výkladom by sa poistiteľ teoreticky mohol zbaviť povinnosti platiť
úroky formou „akéhokoľvek zamietacieho listu“ a s akýmkoľvek odôvodnením zamietnutia plnenia. Toto
však určite nebolo úmyslom zákonodarcu pri osobitnej úprave úrokov z omeškania v zákone o PZP.
Žalobca vyjadril názor, že splatnosť poistného plnenia 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody sa vzťahuje na prípad, keď poisťovateľ sám nemôže vykonať šetrenie na

zistenie výšky náhrady škody, ale túto výšku určuje súd, nie však na prípady, keď poistiteľ bezdôvodne
zamieta opodstatnené nároky na poistné plnenie.). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Navrhol, aby
odvolací súd odvolanie žalovanej ako nedôvodné zamietol.15. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že má za to, že odvolanie
neobstojí, súd presne zistil skutkový stav, teda ako došlo k poškodeniu čelného skla a správne vyhodnotil

zistený skutkový stav. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a
odvolanie žalovanej 2/ navrhol zamietnuť.

16. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

17. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 380 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 4.8.2016

na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok v žalovanou
napadnutom výroku vo veci samej je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil.

19.Žalovaná2/nenapadlarozsudokvovýrokuozastaveníkonaniaprotižalovanému1/, pretorozsudok
v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť (§ 380 ods. 1 CSP), a preto nebol v

odvolacom konaní preskúmavaný.

20.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Žalovaná 2/ uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ d/ a f/ O.s.p., ktorý bol v tom
čase účinný, t.j. do 30.6.2016 (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP).

22. Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je existencia inej vady majúcej za následok

nesprávnerozhodnutievoveci.Vadykonaniasúvymedzenéveľmivšeobecne,pretodôvodomodvolania
podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho
rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek z
ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Spravidla je
takouto vadou napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu spočívajúcej v prekročení § 5 ods. 1 O.s.p.,

prihliadnutie na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník predložil alebo označil až po vyhlásení uznesenia,
ktorýmbolodokazovanieskončenéapod.Navadykonaniapredsúdomprvéhostupňaprihliadaodvolací
súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

24. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkovýstav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania).

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je opodstatnené.

27. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škody vyvolané osobitnou
povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 OZ).

28. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 OZ).

29. Podľa ustanovenia § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v

prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

30. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má právo proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
i s dôvodmi napadnutého rozsudku týkajúcimi sa napadnutého výroku vo veci samej, na ktoré v
celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,
§ 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. §
133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/

O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

33. Žalovaná 2/ v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by
v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalovanú
2/ privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal už súd

prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska
zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

35. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané
žalovanou 2/ v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

36.Pokiaľžalovaná2/namieta,ženebolvypočutýakosvedokúčastníkdopravnejnehodyD.K.,odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že na pojednávaní 2.12.2014 (ktorého sa žalovaná 2/ nezúčastnila)
žalobca namietal výsluch tohto svedka z dôvodu, že žalovaná 2/ ho navrhla vypočuť k priebehu

dopravnej nehody z 30.5.2011 (v prejednávanom spore k poistnej udalosti došlo 11.11.2010) a ďalej aj
k tomu, aby uviedol, akým spôsobom sa dozvedel, že na vozidle Mitsubishi Colt, ev. č. Z. XXX T. vznikla
prasklina na skle ( v prejednávanom spore došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Octavia, ev.
č. D. XXX M.). Súd preto zamietol vykonanie tohto dôkazu.37. V konaní bola spornou otázka okolností predchádzajúcich bezprostredne vzniku poistnej udalosti,
teda posúdenie, či podľa § 427 OZ zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

je zodpovednosťou objektívnou, t.j. bez ohľadu na zavinenie.

38. Podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, ide o škodu, ktorá bola
spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, keďže samotné odskočenie
kamienkov, resp. skaliek spod kolies motorového vozidla, bolo spôsobené rotáciou kolies vozidla

škodcu, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (bez rotácie kolies
motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). K odskočeniu skaliek spod kolies motorového vozidla
došlo v nadväznosti na jeho pohyb po vozovke, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o okolnosť nemajúcu
pôvod v prevádzke motorového vozidla, a preto nemôže dôjsť k zbaveniu sa zodpovednosti za škodu.

39. Pokiaľ žalovaná 2/ namieta, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak,

ako to uvádza žalobca a žalovaný 1/, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, odvolací
súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou
zodpovednosťou škodu je dostatočne ozrejmený zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody
(oznámenie poistnej udalosti z 11.11.2010), ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody
popísali. Žalovaná nie je spôsobilá žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť

týchto tvrdení, teda vyvrátiť alebo spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodnej udalosti.
Spochybňovanie objektívnosti výpovede svedkov resp. sporových strán bez toho, aby vierohodnosť ich
výpovede spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, v prípade, kedy
jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď sporových strán či svedkov, by viedlo k nemožnosti
uniesť dôkazné bremeno žalobcom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie

nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení sporových strán.

40. Ak sa žalovaná domáha aplikácie ustanovenia § 428 OZ umožňujúceho liberalizáciu argumentáciou,
že ku škodovej udalosti nedošlo v dôsledku okolnosti majúcej pôvod v prevádzke, odvolací súd
konštatuje, že okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku je potrebné vnímať v

kontexteprejavovtypickýchvlastnostíprevádzkydopravnéhoprostriedku,vzhľadomnaichrýchlosť,silu,
pôsobenie prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku a môžu tak potencionálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok.

41. Pokiaľ je zrejmé ( a v konaní to žalovaná 2/ žiadnym dôkazným prostriedkom nevyvrátila), že k

poškodeniu čelného skla vozidla došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmrštenou skalkou vyletenou
spod pohybujúcich sa kolies pred ním idúceho motorového vozidla, teda za nespornej prevádzky
oboch motorových vozidiel a v priamom dôsledku rotácie, otáčavého pohybu kolies, nie je možné
spochybňovať, že škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s osobitnou prevádzkou motorového
vozidla. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, niet pochýb o tom, že bez pôsobenia

otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k
jeho vymršteniu by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý
nárazom do čelného skla spôsobil škodu. Liberačný dôvod vyplývajúci z ust. § 428 OZ preto neprichádza
do úvahy.

42. Aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovanej 2/ o nesprávnom priznaní úroku z omeškania, považuje
odvolací súd za nedôvodnú. Žalovaná 2/ odoprela poskytnúť poistné plnenie neoprávnene, preto jej
omeškanie s plnením prichádza do úvahy od doby plynúcej od momentu, kedy najneskôr možno
považovať z jej strany za skončené vyšetrenie škodovej udalosti (v prejednávanej veci listom z
29.12.2010 oznámila žalovaná 2/ žalobcovi po vykonanom šetrení svoje stanovisko ku škodovej

udalosti), teda po uplynutí 15-dňovej lehoty od 29.12.2010, zodpovedajúcej ustanoveniu § 11 ods. 7
zákona o povinnom zmluvnom poistení. Súd prvej inštancie úrok z omeškania priznal až od 12.5.2011,
ako to žiadal žalobca, správne aplikujúc ust. § 517 ods. 1, 2 OZ.

43. Záverom odvolací súd poukazuje na stanovisko útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej

banky Slovenska zo 16.7.2013 k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle
spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla, podľa ktorého „Vymrštenie
kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavomprevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je
súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by
kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka

motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke,
škodavzniklaaexistujepríčinnásúvislosťmedziudalosťouavznikomškody,prevádzkovateľzodpovedá
za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť“.

44. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, bol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods.1 CSP potvrdený.

45. Žalovaná 2/ nemala úspech v odvolacom konaní, žalobcovi a žalovanému 1/j v odvolacom konaní

žiadne trovy nevznikli, preto stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania (§ 255
ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.